Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Co-236-2016.pdf
PDF · 128.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/236/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu B. s.r.o. C., C., I. 22, IČO: 31 652 239, zast. BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, IČO: 36860441, proti žalovanej G., o zaplatenie 19.957,74 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 4C 165/2012-98 z 31.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
l. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 19.957,74 € s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.10.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 2.692,57 € všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorého sa domáhal od žalovanej v zmysle § 6 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. ako náhrady škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím a to rozhodnutím správy katastra.
3. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že 26.1.2004 podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a to výrobná hala na parcele XXX/.X v celosti k.ú. N.. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol rozhodnutím správy katastra v G. T. D. pod V XX/XXXX z 22.3.2004 zamietnutý. Krajský súd v Košiciach v rámci preskúmavacieho konania rozsudkom XSp 7/2004 z 9.10.2006 rozhodnutie správy katastra V 93/2004 z 22.3.2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 SžoKS 165/2006 z 19.7.2007, v ktorom sa konštatuje, že napadnuté rozhodnutie správy katastra Spišská Nová Ves je nesprávne, návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorý mal byť povolený, bol zamietnutý a bolo potvrdené, že tento vklad mal byť povolený najneskôr do 26.2.2004. Ďalej uviedol, že v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 4C/158/2007 sa správca konkurznej podstaty PD „T. cesta“ N. - N.. Y. (predávajúci v kúpnej zmluve) domáhal zaplatenia nájomného od žalobcu v tomto konaní t.j. B. s.r.o., za obdobie od 1.6.2005 do 30.5.2007 vo výške 19. 957,74 €. Právoplatným rozhodnutím vo veci 4C/158/2007 zo dňa 1.10.2007 bolo rozhodnuté, že spoločnosť B. s.r.o. je povinná požadované nájomné uhradiť a táto nájomné uhradila dňa 3.9.2009 vo výške 19.957,74 €. Toto zaplatené nájomné predstavuje škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že ak by nezákonné rozhodnutie správy katastra nebolo vydané, nemohol by si bývalý vlastník žiadať nájomné za obdobie od 1.6.2005 do 30.5.2007, nakoľko by žalobca už bol vlastníkom nehnuteľností. Žalobca v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 29.3.2011 zaslal výzvu
na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, čo žalovaná odmietla dôvodiac, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol následne povolený rozhodnutím správy katastra pod V 93/2004 zo 7.11.2007 je zmluvou neplatnou. Súčasne poukázala na absenciu predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.
4. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť. Namietala nesprávnu aplikáciu hmotno-právneho predpisu pre priznanie nároku na náhradu škody tvrdiac, že nárok žalobcu nemožno posudzovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko k nesprávnemu rozhodnutiu došlo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z,. t.j. do 1.7.2004. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. V tomto prípade táto podmienka nie je splnená, pretože príslušný orgán nezrušil právoplatné rozhodnutie správy katastra zo dňa 22.3.2004, ale toto rozhodnutie bolo zrušené v rámci riadneho opravného prostriedku, a teda zákonná podmienka pre to, aby nárok na náhradu škody navrhovateľovi mohol byť priznaný, absentuje. Ďalej namietala existenciu predpokladov vzniku náhrady škody a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím štátu a škodou.
5. Po vykonaní dokazovania súd zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 4C 158/2007 zistil, že JUDr. I. Y., správca konkurznej podstaty PD „Nová cesta“ N. sa domáhal od B. s.r.o. ako od žalovaného zaplatenia nájmu vo výške 480.000,- Sk s príslušenstvom za nájom nehnuteľností zapísaných na LV č.XX k.ú. N., v ktorom ako výlučný vlastník bol zapísaný úpadca Poľnohospodárske družstvo „Nová cesta“ v N.. Pred vyhlásením konkurzu na úpadcu C. družstvo „T. cesta“ v N. (uznesením Y. súdu v Košiciach sp.zn. K 78/98 z 30.6.1998) bola s B. s.r.o. uzavretá nájomná zmluva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. N., ktorej účastníci sa dohodli na nájomnom za nehnuteľnosti vo výške 240.000,- Sk ročne, pričom cena nájmu mala byť fakturovaná mesačne vo výške 20.000,- Sk. Nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu, B. s.r.o. odkúpil v ponukovom konaní mimo dražby kúpnou zmluvou z 23.1.2004 na základe opatrenia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2K/78/1998 zo 4.9.2000. Týmto opatrením bolo zároveň uložené správcovi uzavrieť kúpnu zmluvu do 30.10.2000. Návrh na vklad tohto vlastníckeho práva rozhodnutím V 93/2004 z 22.3.2004 správa katastra zamietla. Súd ďalej zo spisu Krajského súdu v Košiciach zistil, že tento rozsudkom 5 Sp 7/2004-51 z 9.10.2006 rozhodnutie správy katastra o zamietnutí vkladu z 22.3.2004 zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (po odvolaní sa správcu konkurznej podstaty úpadcu JUDr. I. Y.) rozsudok Krajského súdu v Košiciach rozsudkom 3 SžoKS 165/2006 z 19.7.2007 potvrdil. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom 4C 158/2007 z 1.10.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4Co/310/2007-71 z 11.12.2008, právoplatne rozhodol o povinnosti spoločnosti B. s.r.o. C., uhradiť N.. I. Y., správcovi konkurznej podstaty PD „T. cesta“ v N. sumu 480.000 Sk s úrokmi z omeškania.
6. Z rozhodnutia správy katastra v Spišskej Novej Vsi č. V 93/2004 z 22.3.2004 súd zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva nehnuteľnosti zapísanej v LV č. 731 a to výrobnej haly na parcele č. XXX/X v celosti, bol zamietnutý z dôvodu, že účastníci zmluvného vzťahu podali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu po uplynutí trojročnej hmotno-právnej lehoty, ktorá uplynula dňom 30.10.2003, pričom správe katastra tento návrh doručili dňa 26.1.2004. Pri tomto konštatovaní správa katastra vychádzala z dátumu uzavretia zmluvy dňa 30.10.2000. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sp/7/2004-51 z 9.10.2006 vyplynulo, že správa katastra v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. N., dom (šijacia dielňa) s pozemkom č.súp. XXX na parcele č. XXX vrátane parcely č. XXX, pochybila, keď nesprávne považovala za dátum uzavretia zmluvy deň 30.10.2000, pričom návrh na vklad bol podaný 26.1.2004, keďže nebrala do úvahy obsah overovacích doložiek na predmetnej kúpnej zmluve, aj keď je nesporné, že overenie podpisu účastníkov o prevode nehnuteľností nie je podmienkou jej platnosti. Notár JUDr. Marián Petro osvedčil, že kupujúci podpísal predmetnú zmluvu dňa 23.1.2004 pred ním vlastnoručne, preto tento dátum demonštruje okamih, kedy došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy a od tohto dátumu je potrebné počítať plynutie trojročnej zákonnej lehoty na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. V danom prípade bol návrh na vklad navrhovateľom podaný včas. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 3SžoKS/165/2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach a stotožnil sa s jeho dôvodmi.
7. Súd konštatoval, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudkom 3SžoKS/165/2006) správa katastra v Spišskej Novej Vsi pod č. V 93/2004 dňa 7.11.2007 vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti B. s.r.o. C. povolila.
8. Súd po právnom posúdení veci podľa § 1, § 2, § 3, § 4, § 12 ods. 1, § 14 zákona č. 58/1969 Zb. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Uviedol, že žalobca si náhradu škody uplatnil z titulu nesprávneho rozhodnutia správy katastra, ktorá nepovolila vklad jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo malo za následok, že žalobca bol zaviazaný zaplatiť správcovi konkurznej podstaty úpadcu PD „Nová cesta“ v N. nájomné vo výške 19.957,74 € za obdobie od 1.6.2005 do 30.5.2007. Argumentoval, že pokiaľ z § 3 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť, žalobca využil všetky opravné prostriedky, aby dosiahol zmenu rozhodnutia správy katastra o zamietnutí jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd sa vysporiadal s tvrdením žalovanej, podľa ktorej žalobca nesplnil podmienku uvedenú v § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný), tak, že poukázal na čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), podľa ktorého priznáva Ústava Slovenskej republiky každému základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ide o základné právo zásadného významu pre nastolenie právneho štátu, pretože určuje zodpovednosť za porušenie práva na zákonné rozhodnutie a správny úradný postup. Účelom tohto práva je poskytnúť oprávneným osobám ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami alebo nesprávnym úradným postupom a ide o ochranu hmotno- právnu, konkrétne občiansko-právnu. Podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. t.j. zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť príslušným orgánom, bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva, hmotno-právne zaručeného v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a splnenie tejto podmienky je potrebné v konkrétnych súvislostiach vykladať ústavne súladným spôsobom t.j. tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Rešpektujúc preto zmysel a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúceho z čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, teda s použitím teleologického výkladu nie je možné lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať extenzívne. Pokiaľ v danej konkrétnej veci nasvedčujú všetky podmienky zodpovednosti štátu, resp. ich splnenie v materiálnom zmysle, nie je možné a ani prípustné ustanovenie § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. interpretovať spôsobom, ktorý by zodpovednosť štátu de facto vylučoval. Súd poukázal ďalej na to, že Krajským súdom v Košiciach a Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu a proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúceho podľa V časti O.s.p. nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. Teda vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím a žalobca nemohol použiť mimoriadny opravný prostriedok, čo by bolo aj nelogické, nakoľko práve rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sp/7/2004-51 z 9.10.2006, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. SR 3 SžoKS 165/2006 z 19.7.2007, došlo k zrušeniu rozhodnutia správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad, ktoré je považované za rozhodnutie nezákonné. O protiprávnosti rozhodnutia správy katastra z 22.3.2004 bolo právoplatne rozhodnuté v preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 5Sp/7/2004 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 SžoKS 165/2006. Súd ďalej konštatoval, že ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené. Žalobca však argumentoval ustanovením § 4 ods. 2 tvrdiac, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť aj na základe nezákonného rozhodnutia vykonateľného bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva považuje za vykonateľné rozhodnutie, ktoré bolo vykonané tak, že k zápisu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy na kupujúceho nedošlo. S týmto tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko rozhodnutie o zamietnutí vkladu k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, nie je rozhodnutím vykonateľným. Súd napokon uzavrel, že výsledkom nezákonného rozhodnutia je škoda, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 19.957,74 €, ktorú žalobca uhradil prenajímateľovi, a ku ktorej
by v prípade správneho postupu správy katastra a zavkladovaniu vlastníckeho práva, nedošlo. Postup správy katastra počnúc zamietnutím návrhu na vklad nehnuteľností, je nepochybne v príčinnej súvislosti s výsledkom tohto postupu, ktorým je úhrada nájomného a následne vznik škody v žalovanej výške. Konštatoval, že žalobca požiadal o predbežné prejednanie nároku v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., obsah tohto podania, ktorým žiada orgán konajúci za Slovenskú republiku predbežne prejednať nárok a uhradiť škodu, zodpovedá obsahu ustanovenia § 9 zákona č. 58/1969 Zb. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania v ním požadovanej výške (8 %), ktorá bola nižšia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (9,5 %) a ako začiatok plynutia lehoty určil deň nasledujúci po uplynutí lehoty šesť mesiacov od podania návrhu na predbežné prejednanie nároku, pričom žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola žalovanej zaslaná 29.3.2011.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 2.692,57 € za 5 úkonov právnej služby vo výške 1.889,36 € a náhradu za stratu času a cestovné vo výške 354,45 €.
10. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a zruší výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania v celom rozsahu. Mala za to, že súd nesprávne interpretoval ust. § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., keď práve správna interpretácia tejto právnej normy je rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre posúdenie vzniku nároku na náhradu škody. Je to dané tým, že existencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, je prvým pojmovým znakom pre vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. Z ust. § 4 ods. 1 cit. zákona je zrejmé, že nárok na náhradu škody možno uplatniť len proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu. Určitú výnimku predstavuje ust. § 4 ods. 2 týkajúce sa rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, ale aplikácia tohto ustanovenia v danej právnej veci je absolútne vylúčená, keďže vykonateľnosť je vlastnosť administratívnych rozhodnutí, ktorými je uložená nejaká povinnosť a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad takýmto rozhodnutím nie je. Aplikáciu tohto ustanovenia v danej veci správne vylúčil aj súd prvej inštancie. Zdôraznila, že s prihliadnutím na ust. § 4 ods. 1 len právoplatné rozhodnutie je spôsobilé vyvolať právne účinky ustanovené jeho výrokom, a contrario, neprávoplatné rozhodnutie nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností subjektov práva, ktoré sú predmetným rozhodnutím upravené. Nespochybnila, že rozhodnutie Správy katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí návrhu na vklad č. V 93/2004 z 22.3.2004 je nezákonným rozhodnutím, toto bolo preukázané rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 SžoKS 165/2006 z 19.7.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Sp 7/2004-51 z 9.10.2006. Nepovažovala za rozhodujúcu okolnosť to, že rozhodnutie, ktorým mala byť spôsobená škoda, pre nezákonnosť v danej veci nezrušil správny orgán, ale súd v rámci správneho súdnictva. Opakovane zdôraznila, že predmetné rozhodnutie V 93/2007 z 22.3.2004 je rozhodnutím neprávoplatným a bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že splnenie tejto podmienky je potrebné vykladať extenzívne, s použitím teleologického výkladu predmetnej právnej normy v spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Ide o kogentnú právnu normu, ktorá logicky limituje vznik zodpovednosti štátu za škodu len na právoplatné rozhodnutia. Poukázala na to, že zo súdnej praxe aj z odbornej literatúry vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže založiť len také rozhodnutie orgánu štátu, ktoré riadne nadobudlo právoplatnosť, neprávoplatné rozhodnutie teda nemôže založiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Žalovaná namietala aj proti posúdeniu ďalších aspektov zodpovednosti za škodu súdom (existencia škody, príčinná súvislosť). V prejednávanej veci má byť škodou nájomné, ktoré bol žalobca povinný platiť predávajúcemu z kúpnej zmluvy, t.j. C. „T. za obdobie od 1.6.2005 do 30.5.2007, ktoré by však nebol povinný platiť, ak by správa katastra rozhodla o návrhu na vklad správne a vklad vlastníckeho práva žalobcu ako kupujúceho povolila. Žalovaná mala za to, že predmetné nájomné nie je možné považovať za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pretože táto škoda vznikla ako dôsledok toho, že účastníci kúpnej zmluvy si dojednali zaplatenie celej kúpnej ceny už pri podpise kúpnej zmluvy, bez ohľadu na časový okamih vzniku vlastníckeho práva (až právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu) k dotknutým nehnuteľnostiam a zároveň si zmluvne neusporiadali vzájomný právny vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy. Nie je ani priama príčinná súvislosť medzi namietanou škodou a rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí návrhu na vklad č. V 93/2004 z 22.3.2004. V období, za ktoré vznikla žalobcovi povinnosť platiť predmetné nájomné, bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad predmetom preskúmavania v rámci správneho súdnictva.
Rozhodnutie správy katastra Spišská Nová Ves o zamietnutí návrhu na vklad č. V 93/2004 bolo vydané dňa 22.3.2004 a až dňa 19.7.2007 bol vydaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 3SžoKS 165/2006, ktorým bolo konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu právoplatne ukončené. Výška zaplateného nájomného je teda v príčinnej súvislosti s dĺžkou súdneho konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a za túto okolnosť nemôže niesť zodpovednosť správny orgán.
11. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 27.4.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Žalovaná podávala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
14. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Správne, presvedčivé, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP.
17. Žalovaná v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci, a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní, sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie, a tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.
19. Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ide o základné právo zásadného významu pre nastolenie právneho štátu, pretože určuje zodpovednosť za porušenie práva na zákonné rozhodnutie a na správny úradný postup. Účelom tohto práva je poskytnúť oprávneným osobám ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami alebo pred nesprávnym úradným postupom. Ide o ochranu hmotnoprávnu, a to konkrétne občianskoprávnu.
20. Vzhľadom na čas vzniku žalobcom tvrdenej škody, bolo potrebné danú vec v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2004) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, posúdiť podľa zákona č. 58/1959 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, tak ako to súd prvej inštancie stupňov správne aj urobili.
21. Podľa § 1 ods. 1, veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán").
22. Podľa § 1 ods. 2 tohto zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
24. Podľa § 4 ods. 2 zákona ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3) zrušené alebo zmenené.
25. Zákon č. 58/1969 Zb. (od 1.7.2004 nahradený zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov), aj napriek času svojho vydania, bol vo vzťahu k čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vykonávacím zákonom. To znamená, že upravoval podrobnosti a podmienky uplatnenia základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom tieto podrobnosti a podmienky (majúce charakter procesných podmienok, nie podmienok materiálnoprávnych) nesmeli nijako zmeniť toto právo ani ho zmariť. Ak totiž každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, potom vykonávací zákon nemôže nárok na náhradu škody vzniklej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom celkom negovať, a tým ústavne zaručené základné právo, aj keď len v určitých prípadoch, poprieť.
26. Podmienka uplatnenia nároku na náhradu škody vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., t.j. zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť príslušným orgánom, bola procesnou podmienkou uplatnenia tohto práva, hmotnoprávne zaručeného čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Splnenie tejto podmienky bolo potrebné v konkrétnych súvislostiach vykladať ústavne súladným spôsobom, t. j. tak, aby nebolo zmarené uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Rešpektujúc preto zmysel a účel ochrany zaručenej týmto základným právom v zmysle ústavného imperatívu vyplývajúceho z čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, teda s použitím teleologického výkladu, nebolo možné lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale bolo potrebné splnenie uvedenej podmienky vykladať extenzívne. Pokiaľ okolnosti konkrétnej veci nasvedčovali splneniu podmienok zodpovednosti štátu v materiálnom zmysle, nebolo prípustné ustanovenie § 4 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb. interpretovať spôsobom, ktorý zodpovednosť štátu de facto vylučoval (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 333/2009).
27. Súd prvej inštancie správne takto vyložil v odôvodnení svojho rozhodnutia splnenie podmienok pre nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukazuje.
28. Vznik zodpovednosti štátu podľa prvej hlavy prvej časti zákona č. 59/1969 Zb. predpokladá zistenie, že rozhodnutie, z ktorého vznikla škoda, príslušný orgán zrušil pre nezákonnosť, lebo inak by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný nárok na základe jeho nezákonnosti, vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Konaniu o zodpovednostnom nároku musí teda predchádzať konanie sledujúce zistenie nezákonnosti a zrušenie nezákonného rozhodnutia. Požiadavka, aby nezákonné rozhodnutie zrušil príslušný orgán, je prelomená len výnimkou uvedenou v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého ako výnimku z ustanovenia odseku 1 (nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán) možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené. Rozhodnutie vydané vo veci nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom je pre súd rozhodujúci o náhrade škody záväzné (§ 4 ods.1), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom.
29. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladne prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladne uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 uvedeného zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. účinnej a platnej do 30. novembra 2009), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 17/20071, sp. zn. Sžo 204/2008).
30. Pojem „rozhodnutie“ zákon nedefinuje. V správnom konaní však ide o správny akt bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie povahy konštitutívnej alebo deklaratórne, zodpovednosť sa však zrejme vzťahuje iba na tú časť rozhodnutia, ktorá je spôsobilá nadobudnúť právoplatnosť, teda na výrok rozhodnutia. Aj napriek tomu, že predpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného) existencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie alebo zmena, treba uviesť, že sú určité výnimky, kedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia alebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže dôjsť (a v mnohých prípadoch aj reálne dochádza) ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým, ako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené.
31. Právoplatnosť rozhodnutia orgánu správy katastra a jej dôsledky upravuje katastrálny zákon v § 31 ods. 5 veta prvá, § 43 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Kedy rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda vykonateľnosť a aké sú dôsledky vykonateľnosti rozhodnutia o vklade, katastrálny zákon vôbec neupravuje, preto treba aplikovať zákon o správnom konaní. Podľa § 52 ods. 1 správneho poriadku je rozhodnutie vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Vykonateľnosť rozhodnutia vo všeobecnosti podľa právnej teórie znamená, že jeho výrok, ako prejav vôle štátneho orgánu, musia rešpektovať všetci, ktorých sa týka alebo zaväzuje. Právoplatné rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynie lehota ním stanovená na plnenie. To sa však týka iba rozhodnutí na plnenie. Pri rozhodnutiach neukladajúcich povinnosť plniť sa vykonateľnosť môže prejaviť aj tak, že rozhodnutia tohto druhu sa stanú podkladom pre úradné zápisy. V prejednávanej veci nastala situácia, kedy výrok rozhodnutia štátneho orgánu neukladal nijakú povinnosť osobám, ktorých sa týkal, ani žiadne iné osoby nezaväzoval, nebol ani podkladom pre úradný zápis, pretože ním bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Napriek tomu nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej, že vykonateľnosť je vlastnosťou len tých administratívnych rozhodnutí, ktorými je uložená povinnosť, pretože každé rozhodnutie, nie len to, ktoré ukladá povinnosť plniť, je vykonateľné. Ide o jednu zo základných vlastností rozhodnutia, lebo inak by rozhodnutia štátnych úradov nemali zmysel. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra a contrario v tejto konkrétnej veci vzhľadom na výrok rozhodnutia, to znamená, že rozhodnutie bolo vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť a táto vykonateľnosť spočívala v nezapísaní zmien v katastri nehnuteľností, keď návrh na vklad bol zamietnutý.
32. V preskúmavanej veci išlo o vyriešenie zásadnej otázky, či absencia právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, má za následok, že nie je daná zodpovednosť žalovanej za škodu v prejednávanej veci.
33. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu podľa platnej judikatúry zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená.
34. Vychádzajúc z tejto premisy, odvolací súd zdôrazňuje, že pre správnu interpretáciu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/41969 Zb. nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z toho vyplýva, že súd je síce viazaný doslovným znením zákona, ale v prípade, že by tento postup nepostačoval, musí pristúpiť k použitiu aj ďalších výkladových metód. V procese interpretácie právnej normy sa súd niekedy nielen môže ale aj musí odchýliť od doslovného znenia použitej právnej normy, predovšetkým vtedy, ak to vyžaduje účel zákona. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadať, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup svojich orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv.
35. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 4 ods. 1 je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená. V prejednávanej veci ide o prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, keď správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti rozhodnutím V 93/2004 z 22.3.2004 zamietla, proti jej rozhodnutiu podala spoločnosť B. s.r.o. (ktorá bola kupujúcou podľa zmluvy, ktorej vklad bol zamietnutý) odvolanie, preto sa rozhodnutie V 93/2004 nestalo právoplatným a bolo rozsudkom 5Sp 7/2004 z 9.10.2006 Krajského súdum v Košiciach v spojení rozsudkom Najvyššieho súdu SR 3 SžoKS z 19.7.2007 zrušené skôr ako sa stalo právoplatným.
36. Odvolací súd má za to, že v tejto konkrétnej veci, úvahy o vylúčení zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, ktoré bolo zrušené skôr, ako sa stalo právoplatným, je neprijateľné, práve s pokazom na čl. 46 Ústavy SR. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti takú závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza do úvahy zo strany súdov zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené obmedzenie alebo odňatie. Pokiaľ by sa spoločnosť B. s.r.o. nebola odvolala proti rozhodnutiu správneho orgánu rozhodnutie by sa stalo právoplatným. Právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány. V tejto konkrétnej veci by to znamenalo, že by žalobcovi (v tomto konaní) vznikla škoda nielen z titulu zaplateného nájomného, ktoré musel zaplatiť na základe právoplatného rozsudku súdu, ale aj tým, že by sa nestal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad mu kataster pôvodným nezákonným rozhodnutím zamietol. Žalobca sa svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemohol domôcť iným spôsobom. Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - zamietnutím vkladu, je teda špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb.z. a za skutkových okolností, aké boli zistené v prejednávanej veci, má žalobca podľa zák.č. 58//1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím správy katastra.
37. Z hľadiska skutkového stavu bola v prejednávanej veci na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia a jeho zrušenie rozhodnutiami súdov. Existencia škody a jej výška boli preukázané obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 4C 158/2007, z ktorého vyplýva, že spoločnosť B. s.r.o. bola rozsudkom 4C 158/2007-55 z 1.10.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4Co 310/2007-71 z 11.12.2008 zaviazaná zaplatiť z titulu nájomného za obdobie od mája 2005 do mája 2007 za nehnuteľnosti zapísané na LV XXX k.ú. N. (o ktorých sa domnievala, že ich odkúpila, pozn. odvolacieho súdu) sumu 480.000,-Sk s prísl. JUDr. I. Y., správcovi konkurznej podstaty úpadcu PD „Nová cesta“ N.. Z odôvodnenia rozsudku Krajského spdu v Košiciach 4Co 310/2007 vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného (B. s.r.o.) k predmetu kúpy nebolo zapísané, k zápisu došlo až 7.11.2007, žalovaný teda nebol v rozhodnom čase vlastníkom nehnuteľnosti a pokiaľ ju užíval, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy a bol povinný platiť nájomné. Nájomné spoločnosť B. s.r.o. vo výške 19.957,74 € uhradila dňa 3.9.2009. V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutia správy katastra o zamietnutí vkladu vlastníckeho práva tak vznikla žalobcovi škoda (titulom povinnosti platiť nájomné, ktoré by v prípade včasného zavkladovania kúpnej zmluvy platiť nemusel).
38. Na základe vyššie uvedených skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.
39. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v celom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.