Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/53/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci žalobcu: SIBAMAC, a.s., so sídlom Bojnická 20, 831 04 Bratislava, IČO: 31 321 275, právne zastúpeného Advokátska kancelária AK Hrabovská s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: AM GROUP SK, s.r.o., so sídlom Petrovanská 284, 080 05 Prešov, IČO: 36 690 325, o zaplatenie 80.000,- Eur s príslušenstvom, o oprave rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa 23.02.2017, takto

rozhodol:

O p r a v u j e s a odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa 23.02.2017 na str. 19, v bode 42., vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania tak, že nesprávny text: ,,O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto krajský súd rozhodol tak, že má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP“, sa m e n í tak, že správne znie: ,,Z obsahu podaného odvolania žalovaného, v podaní právneho zástupcu zo dňa 02.07.2015 (č.l. 596 spisu) bolo zrejmé, že čo do rozsahu bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania s poukazom na § 380 ods. 1 CSP. Žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania je nejasné a zmätočné, nakoľko nevedel ustáliť k akým úkonom malo dôjsť v roku 2003, keďže tieto neboli súdom prvej inštancie špecifikované, pričom uvádzal, že konanie začalo až v roku 2013.“, s tým, že sa d o p ĺ ň a odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/53/2016-732 zo dňa 23.02.2017 v nasledovnom znení: ,,43. Po opätovnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, skutočnosťami ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 a v neposlednom rade odvolacími dôvodmi žalovaného, obsiahnutými v podaní právneho zástupcu zo dňa 02.07.2015 (č.l. 596 spisu), vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo v tejto časti dôvodné.

44. Podľa § 157 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

45. Podľa § 211 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

46. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

48. Podľa aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 . Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať § 220 ods. 2 o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.

49. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania odvolacieho súdu § 220 ods. 2 . Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

50. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá strana konania možnosť, aby uplatnila svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým aj zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť strán konania.

51. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie aj do výrokovej časti o náhrade trov prvoinštančného konania, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie okresného súdu v časti odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov prvoinštančného konania, nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP. Dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia v predmetnej časti, je predčasné, nedostatočné, z ktorého dôvodu nie je možné ho vyhodnotiť inak, než ako nepreskúmateľné.

52. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplývalo, že pri priznávaní náhrady trov prvoinštančného konania, okrem iného priznal žalobcovi ako úspešnej strane v konaní (§ 255 ods. 1 i náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby, uskutočnených v roku 2003. Uvedené dotvrdzuje aj samotné konštatácia súdu prvej inštancie, kde na str. 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že: ,,Titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v roku 2003 za 8 úkonov právnych služieb á 486,83 Eur plus režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 1 úkon právnej služby vrátane paušálu 494,15 Eur x 8 úkonov právnej služby, tj. 3.953,20 Eur, k tom 20 % DPH je 4.743,84 Eur, náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie z Bratislavy do Martina a späť v dňoch 12.6.2013, 11.7.2013, 3.10.2013 a 15.11.2013, spolu uplatnená náhrada 386,40 Eur, náhrada za stratu času za cestu z Bratislavy do Martina a späť uplatnená za tri cesty, spolu 30 polhodín, 1 polhodina 13,01 Eur, spolu 390,30 Eur.“ Súčasne bolo nepochybné, že žaloba žalobcu, v podaní právneho zástupcu zo dňa 11.01.2013 (č.l. 1 až 4 spisu), bola súdu prvej inštancie doručená dňa 15.01.2013, ktorým dátumom za aplikácie § 156 bolo konanie začaté. Od dátumu začatia súdneho konania, t.z. od 15.01.2013, potom bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania vziať do úvahy všetko, čo sa viazalo a týkalo žalobou uplatneného nároku. Vo vzťahu k výške tarifnej odmeny za vykonané jednotlivé úkony ako i k samotným úkonom právnej služby v rozsahu namietanom v odvolaní, však ďalšie skutočnosti okresným súdom uvedené neboli. Pokiaľ i okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcovi, a to trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vychádzal z posúdenia náhrady trov konania právneho zastúpenia za každý úkon vykonanej právnej služby samostatne, a to podľa právnej úpravy platnej a účinnej k momentu vykonania daného úkonu právnej služby, čo sa vzťahuje i k otázke zistenia a ustálenia tarifnej hodnoty, tak tieto myšlienkové pochody sa nepremietli do zodpovedajúcej časti odvolaním napadnutého odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Na základe vyššie uvedeného, krajský súd mal za to, že uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zostalo bez náležitého odôvodnenia, keďže súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj náhradu za osem úkonov právnej služby, uskutočnených v roku 2003, pričom konanie bolo začaté v roku 2013. Súčasne, ak súd prvej inštancie necitoval zákonnú úpravu vo vzťahu k jednotlivým úkon pravej služby (najmä teda k roku 2003), ktorú skutočnosť žalovaný výslovne namietal v podanom odvolaní a ani neuviedol o aké úkony právnej služby v prejednávanej veci šlo, tak potom podľa krajského súdu nebolo možné, aby absenciu náležitého odôvodnenia v tejto časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu, doplnil odvolací súd až v rámci odvolacieho konania. V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených nepresvedčivých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

53. Krajský súd v rovine svojich záverov nemôže opomenúť konštatáciu, v zmysle ktorej aj v prípade, že by v konečnom dôsledku súd prvej inštancie opäť dospel k rovnakým záverom ako v napadnutom rozsudku, tak treba dostatočne skutkovo a právne vykvalifikovať tieto závery tak, aby mohli podliehať odvolacieho prieskumu krajského súdu.

54. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

55. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

56. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi a rozhodne o náhrade trov prvoinštančného konania, (včítane trov odvolacieho konania) tak, že pri posudzovaní náhrady trov konania, bude pri posudzovaní trov právneho zastúpenia na strane žalobcu vychádzať z platnej a účinnej právnej úpravy k momentu vykonania daného úkonu právnej služby, každý takýto posudzovaný úkon právnej služby dostatočne konkretizuje. Súčasne nové rozhodnutie náležite odôvodní, za dodržania § 220 ods. 2 a dôsledne sa vysporiada aj so skutočnosťami, uvádzanými právnym zástupcom žalovaného, v podanom odvolaní zo dňa 02.07.2015 (č.l. 596 spisu).

57. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

58. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

59. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 14Cob/73/2016-732 zo dňa 23.02.2017 rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 80.000,- Eur s príslušenstvom a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh v rozsahu 2.030,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti, potvrdil. Samostatným výrokom rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-574 zo dňa 06.05.2015 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-663 zo dňa 22.10.2015, v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/70/2013-695 zo dňa 04.03.2016 v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Krajský súd, ako súd odvolací, z vlastného podnetu zistil, že v odôvodnení rozhodnutia, viažucom sa k výroku o trovách prvoinštančného konania došlo k zrejmej nesprávnosti pri písomnom vyhotovení rozhodnutia, keďže odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nekorešponduje vyhlásenému výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá uvedená skutočnosť mala za následok potrebu odstránenia tejto zrejmej nesprávnosti.

3. Len pre úplnosť k zvolenému procesnému postupu opravy odôvodnenia svojho rozhodnutia krajský súd uvádza, že v priebehu konania, s účinnosťou od 01.07.2016, nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 , preto krajský súd bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

5. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Prípustnosť vykonania opravy podľa vyššie uvedeného ustanovenia je stanovená za predpokladu, ak pochybenie, o ktorého opravu ide, sa týka písomného vyhotovenia rozsudku, alebo jeho rovnopisu, tiež zápisnice o pojednávaní, v ktorej je zaprotokolovaný vyhlásený rozsudok; ak predmetom opravy sú zrejmé chyby v písaní, v čítaní, prípadne iné podobné nesprávnosti, ktoré sú zrejmé na prvý pohľad. Oprava sa môže týkať ktorejkoľvek časti rozhodnutia (úvodnej, výrokovej časti, odôvodnenia, alebo poučenia). Vykonáva sa opravným uznesením.

7. V súlade s § 224 v spojení s § 378 ods. 1 tu boli dané predpoklady pre opravu chyby v písaní, preto krajský súd opravu vykonal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Rozhodnutie o vydaní tohto opravného uznesenia prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.