Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/394/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 001 51 653, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Novákom, advokátom so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému v 1/ rade: N. Q., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX K. T. Č.. XXX, a žalovanej v 2/ rade: P. P., L.. XX.X.XXXX, J. XXX XX K. T. Č.. XXX, o zaplatenie 6695,85 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi 6447,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6195,16 eur od 16.09.2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 92,38 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.10.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6695,85 eur titulom nezaplatenej istiny, s úrokom 15,9% ročne zo 4181,93 eur od 16.9.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% zo 6195,16 eur od 16.9.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.12.2010 žalobca uzatvoril so žalovanými zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným bezúčelový úver vo výške 4000 eur. Žalovaní boli povinní plniť úver od prvého čerpania úveru do 30.11.2010 vo výške 2,99 eur a od 20.12.2010 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20.dňu v mesiaci vo výške 72,00 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2020. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti a preto boli listom zo dňa 25.6.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Žalovaní ani po tejto výzve svoj dlh neuhradili. Žalobca eviduje ku dňu 15.09.2014 pohľadávku voči Žalovaným vo výške 6.695,85 eur (z toho istina vo výške 4.181,93 eur, riadne úroky vo výške 1.954,19 eur, úroky z omeškania vo výške 500,69 eur a poplatky vo výške 59,04 eur). 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovaným do vlastných rúk dňa 13.3.2015 (č.l. 46) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrili. Žalovaní však ostali pasívni, k žalobe sa písomne nevyjadrili. 4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom mali riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie (30.3.2017, č.l. 115). Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o splátkovom úvere z 15.12.2010 (č.l. 7 - 9), všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 10 - 20), Obchodnými podmienkami (č.l. 21 - 26), výzvou na uhradenie dlhu z 28.5.2014 (č.l. 27, 28), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 27.6.2014 (č.l. 29, 30) aj s potvrdením o doručení (č.l. 129 a 131), výpisom z úverového účtu (č.l. 31 - 32), stanoviskom žalobcu z 26.3.2015 (č.l. 52 - 55) a z 18.4.2017 (č.l. 118 - 121), uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/1015/2015-109 z 31.januára 2017, a zistil , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 5. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere dňa 15.12.2010, pričom bol žalovaným poskytnutý bezúčelový úver vo výške 4000 eur, s výškou úrokovej sadzby 15,9 % ročne, s poplatkom za poskytnutie úveru 119 eur, s poplatkom za správu úveru 2,99 eur, s poplatkom za upomienku 25 eur, so splátkami do 30.11.2010 vo výške 2,99 eur mesačne a od 20.12.2010 vo výške 72 eur mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 120 od 20.12.2010, s konečnou splatnosťou úveru 20.11.2020, RPMN 19,79%, priemernou hodnotou RPMN 18,48%, celkovou čiastkou spojenou s úverom 8.464.68 eur. 6. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 27.6.2014 mal súd zistené, že žalovaní boli vyzývaní po opakovanej snahe žalobcu o vyriešenie situácie, aby jednorazovo uhradili banke celú zostávajúcu sumu úveru 6447,53 eur najneskôr do 15 dní od prevzatia oznámenia. Pričom toto oznámenie si žalovaní prevzali 7.7.2014 (č.l. 129 a 131). Žalobca súdu predložil aj upomienku zo dňa 28.5.2014, ktorou vyzýval žalovaných k zaplateniu omeškaných splátok úveru vo výške 2592,22 eur najneskôr v lehote do 15 dní od prevzatia oznámenia. 7. Žalobca vo svojom vyjadrení z č.l. 52 uviedol, že žalovaní uhradili celkom sumu 413,74 eur, posledná splátka bola uhradená dňa 20.04.2011 vo výške 72 eur, následne bola zo strany žalovaných vykonaná úhrada vo výške 6,74 eur dňa 16.11.2011. Žalovaní žiadne ďalšie úhrady nevykonali. 8. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára: 9. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 10. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. 11. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 12. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). 15. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 21. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne. 22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 24. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč. zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 26. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 4000 eur, z tohto poskytnutého úveru žalovaní splatili 413,74 eur. Po zosplatnení úveru žalovaní zaplatili ešte 6,74 eur. 27. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady Q.-XXX/XX až Q.-XXX/XX) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný v rozsahu uplatnenej istiny, úrokov, časti úrokov z omeškania a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. 28. Keďže žalovaní si na základe zmluvy o úvere neplnili riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, žalovaní poskytnuté úverové prostriedky doposiaľ nevrátili, splnenie tejto povinnosti im uložil súd a zaviazal ich k úhrade istiny 6447,53 eur (zosplatnená suma poskytnutého úveru k 24.6.2014, a to istiny 4181,93 eur, úrokov 1954,19 eur, poplatkov 59,04 eur ako aj úrokov z omeškania 252,37 eur). 29. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené prípady Q.-XXX/XX až Q.-XXX/XX) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný v rozsahu uplatnenej istiny, úrokov, časti úrokov z omeškania a poplatku za poistenie schopnosti splácať úver. 30. Žalobca totiž žiadal priznať úrok v sume 1954,19 eur, vyčíslený do zosplatnenia, t.j. do 14.6.2014. Súd mal preukázané, že žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 15,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 20.11.2020. Listom zo dňa 27.6.2014 po dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 24.6.2014, pričom lehota na dobrovoľné plnenie bola stanovená do 15 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie žalovaní prevzali 7.7.2014, ergo lehota na dobrovoľné plnenie bola do 22.7.2014.

31. Z citovaného ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala dňom 24.6.2014 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov, preto súd zaviazal žalovaných aj k úhrade úrokov do zosplatnenia v sume 1954,19 eur. 32. Ďalej žalobca žiadal aj zmluvný úrok po zosplatnení, a to vo výške 15,9% ročne zo sumy 4181,93. V tejto časti žaloba je nedôvodná a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. 33. K tomu súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. 34. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). 35. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. 36. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. 37. Žalobca ďalej žiadal priznať aj úroky z omeškania v sume 500,69 eur vyčíslené k 15.9.2014 a následne 5% ročne z istiny 6195,16 eur od 16.9.2014 do zaplatenia. Z vyjadrenia žalobcu z 30.3.2015 (č.l. 54), z tabuľky označenej „výpočet úroku z omeškania“ je však zrejmé, že za obdobie od 28.2.2011 do 24.6.2014 boli žalovaní v omeškaní so splatením splátok, za ktorý im bol účtovaný úrok z omeškania vo výške v sume celkom 252,37 eur. Preto podľa prepočtu úrokov z omeškania (č.l. 54), nakoľko boli žalovaní v omeškaní s úhradou jednotlivých splátok za obdobie od 28.2.2011 do 24.6.2014, (do zosplatnenia úveru), a keďže úroky z omeškania si žalobca uplatnil v súlade so zákonom, súd mu priznal tieto kapitalizované úroky z omeškania z jednotlivých splátok za uvedené obdobie vo výške 252,37 eur. V prevyšujúcej výške žiadanej žalobcom (vyčíslenej vo výške 500,69 eur), teda čo do rozdielu vo výške 248,32 eur súd žalobu zamietol.

38. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 24.6.2014 bola v sadzbe 0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe požadovanej žalobcom, teda 5% zo sumy požadovanej žalobcom, teda 6195,16 eur od 16.9.2014 do zaplatenia. 39. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 40. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, sú žalovaní povinní splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 92,38%, a to podľa pomeru úspechu v spore (96,29% : 3,71%). V súlade s § 262 ods. 1 súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).