Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/58/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. M. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A., R. XXX/X a 2. L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., R. XXX/X, proti žalovaným: 1. Tatra Credit, a.s., so sídlom Piešťany, Námestie slobody 10/1718, IČO: 44 975 775 a 2. Public auction s.r.o., so sídlom Piešťany, Cintorínska 2696/1, IČO: 44 449 844, oboch zastúpených spoločnosťou: L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 237 546, o neplatnosť úverovej zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/166/2016-109 zo dňa 25.10.2016 - v jeho vyhovujúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného 2. o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2. uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia A., obec A., okres Galanta - pozemok registra „C“, na parcele číslo 314, na ktorej leží stavba postavená na zemskom povrchu, stavba XXX bytový dom. Byt vchod : X, prízemie, byt č. X, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 11093/49346, účastník právneho vzťahu Z. Q. L., R. XXX/X, A., PSČ XXX XA, SK, spoluvlastnícky podiel: 1 a účastník právneho vzťahu J. M., r. J., R. XXX/X, A., O. XXX XA, SK, spoluvlastnícky podiel: 1, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil hmotnoprávne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej .

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s ostatnými listinnými dôkazmi má za to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili existenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia preukázali existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, keď z listinných dôkazov (predovšetkým z LV č. XXXX) je nesporné, že žalobcovia 1., 2. sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a domáhajú sa ochrany reálnej hodnoty vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá im je ako vlastníkom priznaná v článku 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že výkonom záložného práva zriadeného na zabezpečenie úverovej zmluvy č. 1/12 z 11.1.2012 a uskutočnením dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti v ich vlastníctve by došlo k predaju ich majetku - nehnuteľností za cenu nižšiu ako bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu poskytnutia úveru a to vo výške 24.200,- Eur a predmet zálohu takto ocenený nemôže splniť zabezpečenie pohľadávky dohodnutej v predmete zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1/12, pričom veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. V súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva, nakoľko výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia navyše namietajú, že záložné právo k nehnuteľnostiam sa vykonáva na podklade neplatnej záložnej zmluvy, vyriešenie ktorej otázky platnosti tohto právneho úkonu (a tým aj existencie vymáhateľného záväzku voči žalobcom) je predmetom konania vo veci samej.

5. Na druhej strane však podľa súdu prvej inštancie žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili, že by žalovaný 1. vykonával akékoľvek úkony smerujúce k výkonu záložného práva, resp. že by akomkoľvek v tomto postavení vystupoval a realizoval úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný 1. pohľadávku z úverovej zmluvy postúpil na spol. ADMIN CREDIT s.r.o., pričom túto skutočnosť oznámil žalobcom listom zo dňa 11.12.2015. S takto postúpenou pohľadávkou prešlo na postupníka všetko príslušenstvo a práva k nej. Právami spojenými s pohľadávkou sú aj práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov, ktorými sú okrem iného aj práva plynúce zo záložnej zmluvy. So zmenou v osobe veriteľa pohľadávky zabezpečenej záložným právom tak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo aj k zmene v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stal nadobúdateľ postúpenej pohľadávky. Táto skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXXX. Postupník ADMIN CREDIT, s.r.o. je uvedený ako navrhovateľ dražby aj na oznámení o začatí realizácie dobrovoľnej dražby z 19.5.2016. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že žalobcovia neosvedčili nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným 1. v rozsahu požadovanom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Vo vzťahu k žalovanému 2. dospel súd prvej inštancie k tomu záveru, že návrhu je možné vyhovieť, ale len čiastočne. Žalobcovia v návrhu netvrdili a ani neosvedčili, že by žalovaný 2. mal vo vzťahu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve postavenie záložného veriteľa na základe akéhokoľvek právneho vzťahu a že by bol vzhľadom k tomu oprávnený realizovať úkony smerujúce k výkonu jeho záložného práva. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný 2. má postavenie dražobníka na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi ním a ADMIN CREDIT, s.r.o. ako navrhovateľom dražby a listom z 19.5.2016 oznámil žalobcom začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval ich na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že dočasná úprava pomerov medzi žalobcami a žalovaným 2. je odôvodnená v rozsahu uloženia povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2. Keďže v konaní vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve (?), ktoré záložné právo malo zabezpečovať splnenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, nariadenie neodkladného opatrenia sa javí naliehavé a neodkladné, keď účinným neodvrátením v čase podania návrhu bezprostredne hroziacej ujmy môže dôjsť k nezvratnému stavu, a to k zmene vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja sporných nehnuteľností tretej osobe v prebiehajúcej dobrovoľnej dražbe realizovanej žalovaným 2. ako dražobníkom. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v jeho vyhovujúcej časti, podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie žalovaný 2., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Zdôraznil, že považuje jeho zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie za nedostatočné, čo spôsobuje nepresvedčivosť samotného súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako i na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na tvrdenia a argumentáciu žalobcov v ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak samotné odôvodnenie obsahuje len pomerne stručné vyjadrenie postoja súdu prvej inštancie k týmto argumentom žalobcov, či vlastnú úvahu súdu o tvrdeniach žalobcov. V súvislosti so samotným nariadením neodkladného opatrenia je nevyhnutné uviesť, že toto síce súd prvej inštancie nariadil dňa 25.10.2016, avšak doručené mu bolo až dňa 4.11.2016, pričom dňa 26.10.2016 sa uskutočnila dražba predmetných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Priebeh dražby bol osvedčený JUDr. Miroslavom Holčíkom, notárom, so sídlom Nám. 1. mája 1121/14, Piešťany v Notárskej zápisnici N1386/2016, NZ 39280/2016, NCRls 40250/2016. Objektívne sa tak už nemôže zdržať úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko tieto už boli v rámci výkonu záložného práva medzitým vydražené na dobrovoľnej dražbe. Výrok napadnutého rozhodnutia je z vyššie uvedených dôvodov nevykonateľný. Okrem toho poukazuje i na znenie § 228 ods. 2 v zmysle ktorého platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je v záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalobcovia teda mali zákonnú možnosť svoje údajne dotknuté práva chrániť aj iným spôsobom ako nariadeným neodkladným opatrením, a to zápisom informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností o tom, že platnosť záložnej zmluvy bola z ich strany spochybnená. Ako vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX pre katastrálne územie A., žalobcovia vyššie uvedenú zákonnú možnosť aj využili. Z uvedeného potom jednoznačne u žalobcu nebol naplnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Okrem toho má za to, že samotné znenie nariadeného neodkladného opatrenia je v súvislosti so špecifikáciou nehnuteľností, ktorých sa neodkladné opatrenie týka pomerne neurčité a nezrozumiteľné.

8. Žalobcovia 1., 2. a ani žalovaný 1. odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného 2. sa písomne vyjadrili žalobcovia 1. a 2., ktorý navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že v odôvodnenie napadnutého uznesenia považujú za dostatočné, majú za to, že súd postupoval v súlade so zákonným Civilným sporovým poriadkom a s príslušnými ustanoveniami § 325 ods. 1 a nasledujúce. Tvrdenia žalovaného 2 v jeho odvolaní, ktorými hodnotí postup súdu tak, že sa súd v podstate zameriava len na všeobecné konštatovanie, považuje za účelové a nedôvodné, pretože súd v záujme ochrany ústavného práva podľa čl. 20 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky prihliadol vo svojom rozhodnutí na právo vlastniť majetok a na nedotknuteľnosť obydlia, na ochranu spotrebiteľa v súlade s únijným právom a konal v súlade so zákonom ustanovenou povinnosťou pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania v súlade so zásadou právnej istoty a na ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V tejto súvislosti poukázali na Nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/07. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného 2, že mu bolo doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia až dňa 4.11.2016, pričom dražba sa uskutočnila dňa 26.10.2016 a teda sa objektívne už nemôže zdržať úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v ich vlastníctve si dovoľuje uviesť, že žalovaní 1 a 2 oznámili podanie svojej žaloby a návrhu na neodkladné opatrenie, rovnako im oznámili i zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, napokon i to, že nesúhlasia s uskutočnením dobrovoľnej dražby ako aj so znaleckým posudkom vyhotoveným pre účel dobrovoľnej dražby. Žalobcovia poukázali i na § 3 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uvedené odporúčania a alternatívne návrhy žalovaného 2 o ich právach a podmienkach v podaní na rozhodnutie vo veci odvolania považujú za irelevantné. Žalovaný 2 sa mylne odvoláva, keď uviedol, že na ich strane nebol naplnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Majú za to, že súd prvej inštancie má k dispozícii dostatok dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto navrhujú, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

9. K doručenému vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného 2., žalovaní písomné stanovisko už nezaujali.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie je v čiastočnom zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným právoplatné, keď žalobcovia voči tejto časti napadnutého uznesenia nepodali odvolanie.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359 , pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo, preto je podané odvolanie nevyhnutné odmietnuť (§ 386 písm. b) , keďže odvolanie podala neoprávnená osoba.

12. Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.

14. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ust. § 359 za to, že na strane žalovaného 2. uznesením súdu prvej inštancie v napadnutej časti (inak i bez ohľadu na spôsob rozhodnutia) nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná (tu potom bez zreteľa na subjektívny pocit žalovaného 2). Takýto záver vyplýva z toho, že žalovaný 2. nebol a ani nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcami, práva žalovaného 2. ako odvolateľa napadnutým uznesením neboli dotknuté, napadnutým uznesením mu tak nemohla vzniknúť ujma. Žalovaný 2. je len vykonávateľom dražby na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou (spoločnosťou ADMIN CREDIT s.r.o. - navrhovateľom dražby, na ktorého žalovaný 1., ešte pred začatím konania, postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú evidoval voči žalobcom, určenia ktorej neplatnosti sa žalobcovia v konaní tiež domáhajú). Dané uznesenie sa žalovaného 2. nijako objektívne nedotýka, keďže osobami, ktoré uskutočnili právne úkony, ktorých určenia neplatnosti, ako i iných nárokov z toho vyplývajúcich sa žalobcovia v konaní domáhajú, sú iné subjekty než žalovaný 2.

15. V tejto súvislosti odvolací súd (už len naviac) podotýka, že hoci bolo napadnutým uznesením uložené žalovanému 2, ktorého žalobcovia ako páni sporu označili i za žalovaného ako stranu sporu vo veci samej, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2., predmetné uznesenie zo dňa 25.10.2016 bolo žalovanému 2. ako vykonávateľovi dražby doručené až po uskutočnení dražby (konanej dňa 26.10.2016), ktorú dražbu tak žalovaný 2. zrealizoval ešte pred vykonateľnosťou napadnutého uznesenia (§ 238 ods. 3 - povinný subjekt je uznesením viazaný jeho doručením), čím potom žalovaný 2. nekonal v rozpore so zákonom (tu v rozpore so súdnym zákazom).

16. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného 2. s použitím ust. § 386 písm. b) odmietol.

17. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 ).

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .