Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-20-2017.pdf
PDF · 78.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. mája 2017 v trestnej veci proti obžalovanému B. R., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom D., D. č. S./XX, t. č. v S. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. X Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný B. R., nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom D., D. č. XXX/XX, t. č. v S. B.
j e v i n n ý , ž e
dňa 19.11.2016 v čase okolo 08.30 hod. pod vplyvom psychotropnej látky vstúpil do bytu č. X na 1. Poschodí bytového domu v obci H. V. súpisné číslo XX, vchod 1, bez súhlasu vlastníčky bytu poškodenej N. R. takým spôsobom, že prešiel cez vchodové dvere bytu do chodby bytu a následne do obývačky, kde ho zbadala poškodená N. R. vychádzajúca z kúpeľne, na ktorej prosby, aby odišiel preč z bytu nereagoval, pričom ako sa ho pokúšala dostať z bytu von, ťahajúc ho na chodbu, sa vzájomne trmácali, na jej opakované výzvy, že tam nemá čo robiť a aby odišiel preč, nereagoval a byt nechcel opustiť, preto poškodená N. R. utekala na balkón, kde kričala o pomoc, na čo prišli do bytu jej brat C. H. spolu so synom C. H. ml., ktorí sa snažili zistiť jeho totožnosť a či nemá pri sebe zbraň, proti čomu sa aktívne bránil a keď ho pustili, rozbehol sa do kuchyne a vyskočil z balkóna t e d a
neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval
č í m s p á c h a l
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou podala dňa 15.03.2017 na Okresný súd Bánovce nad Bebravou obžalobu pod Pv 383/16/3301-56 na B. R., nar. XX.X.XXXX v R., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2017 obžalovaný B. R. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle § 257 ods. l písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne boli obžalovanému položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal "Áno". Po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu obžalovaného, ktorí navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, okresný súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie, pre účely stanovenia viny nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba vo vzťahu k výroku o treste, a to výsluchom obžalovaného, prečítaním znaleckého posudku k duševnému stavu obžalovaného, odpisu registra trestov u obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov, správy Mestskej Polície Prievidza, lekárskych správ, ohliadky miesta činu a ostatného spisového materiálu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pri výsluchu využil svoje právo nevypovedať, v priebehu pojednávania sa ospravedlnil poškodeným s tým, že svoje konanie ľutuje.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy: znalecký posudok k duš. stavu obžalovaného č. 2/2017 (č.l. 113-132), správu Mesta Prievidza ( č.l. 174), výpis z ústrednej evidencie priestupkov ( č.l. 175-178) a odpis registra trestov (č.l. 292) lekárske správy (č.l 147,148), zápisnicu o ohliadke miesta činu ( č.l. 134) a ostatný spisový materiál.
Zo znaleckého posudku k duš. stavu obžalovaného č. 2/2017 vyplýva, že obvinený netrpel v čase skutku psychózou, trpí však disociálnou poruchou osobnosti s prejavmi k nerešpektovaniu spoločenských noriem. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u obžalovaného v čase skutku v dôsledku intoxikácie psychostimulantami významne zmenšené, ale nie vymiznuté. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. U obv. bol zistený rozvoj závislosti, alebo už vzniknutá závislosť na omamných látkach. Pobyt obžalovaného na slobode z pohľadu psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný, odporučuje sa však uloženie ochranného liečenia protikoxikomanického ústavnou formou.
V mieste bydliska - v Meste Prievidza nebol bližšie hodnotený. Doposiaľ bol MsP jeden krát priestupkovo postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta v blokovom konaní.
Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný, avšak v troch z týchto prípadov sa na jeho osobu hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný doposiaľ nebol v priamom výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný v čase skutku bol v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a probačným dohľadom uloženého mu rozsudkom Špecializovaného súdu Pezinok za ekonomickú trestnú činnosť, kde mu bol uložený súhrnný trest o výmere 3 roky s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvanásť krát priestupkovo postihnutý prevažne za priestupky na úseku cestnej premávky.
Z lekárskych správ k zdravotnému stavu obžalovaného po skutku vyplýva jednak, že tento pri skutku ( výskokom z balkóna bytu) utrpel zranenie päty a taktiež u neho bol zistený syndróm závislosti na amfetamíne/metamfetamíne s poruchou správania, čomu nasvedčovali aj výsledky orientačných biochemických vyšetrení.
Zápisnica o ohliadke miesta činu zachytáva byt, v ktorom k porušovaniu domovej slobody došlo a dokresľuje situáciu po opustení bytu obžalovaným výskokom z balkóna.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Je nepochybné, vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Znaleckým dokazovaním k duševnému stavu obžalovaného bolo preukázané, že v čase páchania skutkov bola u jeho osoby schopnosť ovládať svoje konanie schopnosť a rozpoznať protiprávnosť svojho konania boli síce forenzne významne zmenšené, ale nie vymiznuté. Obžalovaný je v zmysle toho istého posudku schopný chápať zmysel trestného konania. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného ( ktoré navrhoval prijať aj obhajca obžalovaného, napriek skutočnosti, že následné ho v záverečnej reči žiadal oslobodiť s pod obžaloby) súd konštatoval, že obžalovaný je vinný z prečinu kladenému mu za vinu v obžalobe.
Súd pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona, z účelu trestu podľa § 34 ods. l Trestného zákona a s prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd v danom prípade u obžalovaného zároveň vzhliadol priťažujúcu okolnosť vo forme existencie predchádzajúcich odsúdení predvídanú ust. § 37 písm. m) Tr. zákona. V danom prípade súd mal preto za dané, že sú poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v rovnováhe. Súd následne ukladal trest v základných hraniciach trestnej sadzby pre uvedený trestný čin, t.j. v rozsahu až na 2 roky. Okolnosti, ktoré súd považoval za potrebné zohľadniť pri stanovovaní trestu boli jednak poznatky o osobe obžalovaného, ktorý sa skutku dopustil jednak v skúšobnej dobe s probačným dohľadom, pod vplyvom alkoholu a omamných látok, ktorý nechcel opustiť obydlie poškodenej ani napriek výzvam, na druhú stranu správanie obžalovaného nebolo počas skutku priamo agresívne, bolo ovplyvnené intoxikáciou látkami, ktoré spôsobili aj zníženie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Súd považoval za potrebné prihliadať aj na skutočnosť, že obžalovaný sa poškodenej a jej rodine za svoje konanie ospravedlnil. Z ohľadom na uvedené okolnosti súd mal za to, že obžalovanému môže byť uložený primeraný trest vo výmere 7 mesiacov, čo zodpovedá trestu v dolnej tretine zákonnej trestnej sadzby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, popri ktorom bol mu uložený aj probačný dohľad a zákaz požívania alkoholických nápojov ( ktorý bol ním porušený), mal za to, že je potrebné uložený trest spojiť s jeho priamym výkonom. Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za trestnú činnosť, zaradil ho v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
V otázke uloženia ochranného liečenia protitoxikomanického ústavnou formou súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sám zákonným spôsobom uskutočnil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe, ktorého súčasťou je, že skutok spáchal pod vplyvom psychotropnej látky. Obdobne aj z výpovedí poškodenej a svedkov v prípravnom konaní vyplýva neprirodzené správanie a hovorový prejav obžalovaného počas skutku taktiež naznačujúci intoxikácii psychostimulantami. Lekárske správy aj keď iba orientačne, ale taktiež potvrdzujú konzumáciu týchto látok. Závery znaleckého dokazovania, kde je uvedené, že v čase spáchania skutku sa obžalovaný nachádzal v stave zmenšenej príčetnosti spôsobenej práve takýmito látkami súd preto považoval za jednoznačne dôvodné a primerane odôvodnené ( z tohto dôvodu sám nepovažoval za nevyhnuté znalca vypočuť, ktorú možnosť nevyužil ani obhajca obžalovaného). Následne bolo za takto zistených okolností skutočne na mieste uloženie ochranného liečenia protitoxikomanického. Znalcom navrhovaná ústavná forma sa súdu javila primeraná, nakoľko napríklad v minulosti uložený zákaz požívania alkoholických látok obžalovanému popri podmienečnom treste s probačným dohľadom dodržaný nebol a tak na zabezpečenie zmeny postoja obžalovaného k týmto látkam za vhodnejšiu považoval znalcom doporučenú ústavnú formu liečenia.
Poškodení si nároky na náhradu škody v trestnom konaní neuplatnili, preto takýto výrok v rozsudku súdu absentuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.