Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-449-2016.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/449/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. U., S.. XX.X.XXXX bytom u matky, pochádzajúceho z matky L. U., S.. XX.X.XXXX, bytom Š. X, Q. a otca X. F., S.. X.X.XXXX, bytom A. XX/XX, V. v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp.zn. XXNc XX/XXXX zo dňa 07.11.2002 v časti určenia výživného tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. Z. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 700,- Sk na sumu 70,00 Eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2016 a to vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 31.05.2017 vo výške 630,00 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 30,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého podala dňa 13.10.2016 na Okresný súd Prešov návrh na zvýšenie výživného na maloletého syna zo sumy 700,-Sk teda 23,-eur na sumu 100,-eur mesačne počnúc dňom 13.10.2013. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu prešov zo dňa 7.11.2002 bolo určené výživné zo strany otca na maloletého syna na sumu 700,-Sk teda v prepočte 23,-eur. Nakoľko sa značne zvýšili náklady a výdavky na syna z dôvodu, že od 1.9.2016 začal navštevovať stredoškolské štúdium na Súkromnej odbornej škole Mladosť v Prešove žiada o zvýšenie výživného na sumu 100,-eur zo strany otca maloletého. Ona pracuje ako opatrovateľka s mesačným príjmom 203,-eur, finančne jej vypomáhajú rodičia. 2. Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXNc XX/XX zo dňa 7.11.2002 bol maloletý Z. U., S.. XX.X.XXXX zverený do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bolo určené výživné vo výške 700,-Sk. Maloletý syn bol v tom čase v celodennej starostlivosti matky, ktorá bývala v spoločnej domácnosti s rodičmi. Otec bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi. 3. Otec maloletého sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. 4. Opatrovník v konaní ÚPSVaR Prešov v písomne podanej správe zo dňa 26.4.2017 uviedol, že maloletý Z. U., S.. XX.X.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov L. U. L. X. F.. Matka je poberateľkou opatrovateľského príspevku. Zabezpečuje celodennú starostlivosť otcovi, ktorý je svalový dystrofik. Jej príjem tvorí opatrovateľský príspevok v sume 231,-eur a rodinné prídavky 22,-eur. Výživné na syna otec neplatí od septembra 2016. Spolu so synom bývajú a jej rodičmi v 3 izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia matky sú na starobnom dôchodku. Maloletý Z. F.e študentom 1. R. V. X. W. Q., odbor hostinský. V škole by chcel absolvovať baristický alebo barmanský kurz. Ten je finančne hradený v sume 120,-eur a matkin príjem nie je postačujúci na jeho úhradu. Za cestovné a obedy pre syna matka uhrádza 10,-eur týždenne. Maloletý je alergikom, užíva lieky, za ktoré matka dopláca 20,-eur, okrem sezónnych vakcín. Matka uviedla, že otec syna vôbec nekontaktuje a neprispieva mi ani materiálne ani finančne. 5. Z potvrdenia V. X. vyplývajú výdavky na maloletého syna 10,-eur príspevok na ZRPŠ, 5,-eur poistené, 7,-eur čipová karta a licencia na stravu, 5,-eur triedny fond, 5,-eur učebnica anglického jazyka, 5,-eur zástera na odborný výcvik. 6. Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Doplnila, že spolu s maloletým synom býva u rodičov. Poberám opatrovateľský, pretože sa stará o ťažko zdravotne postihnutého otca. Jej mesačný príjem spolu s prídavkami na dieťa, opatrovateľským je do 255,00 eur mesačne. Mesačné výdavky na starostlivosť o syna sa zvýšili, pretože syn začal navštevovať strednú školu, odbor kuchár čašník, kde bolo potrebné mu zakúpiť oblečenie, na odbor čašník, odboru kuchár. Mesačne má platiť stravu 40,00 eur, čo teraz neplatí, pretože jej to finančne nevychádza. Cestovné pre syna je vo výške 9,95 eur mesačne. Rodičom na domácnosť prispievam tak, že robí nákup potravín. Syn je astmatik, alergik, pravidelne chodí na kontroly. Momentálne má absolvovať vyšetrenie na astmu, ktoré je potrebné zaplatiť 15-20 eur. Za lieky dopláca do 20,00 eur mesačne, syn berie pol ročné vakcíny. Otec výživné na syna neplatí, naposledy jej poslal výživné v septembri minulého roka 80,00 eur. 7. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že momentálne žije u priateľky s ich spoločným synom, ktorý má 13 rokov. Jeho mesačný príjem je do 450,00 eur. Byt, v ktorom bývajú s priateľkou, je vo vlastníctve jej dcéry. Má exekúcie z dôvodu, že bol predtým vo väzbe, neplatil zdravotnú poisťovňu, keďže nepracoval. Má pôžičky z nebankoviek, ktoré boli brané na bežné živobytie, ktoré nesplácal, je mu to exekučne sťahované z platu. Výživné na syna momentálne neplatí, pretože na to nemal finančné prostriedky. Vždy, keď má finančné prostriedky výživné doplatí. So synom sa nestretáva.
8. Z potvrdenia o príjme otca maloletého syna vyplýva, že jeho priemerný čistý príjem v roku 2017 bol 405,-eur mesačne, za rok 2016 vo výške 405,-eur. 1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. 2. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 4. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 5. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 6. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Súd mal v tomto konaní preukázané, že výdavky na výchovu a výživu maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia súdu o výživnom vzrástli. Maloletý Z. je študentom 1. Ročníka strednej školy, kde výdavky na jeho vzdelávania sú podstatne vyššie, ako na základnej škole. Je potrebné hradiť nielen učebnice, ale výdavky spojené s jeho praktickým vyučovaním. Počas štúdia má maloletý možnosť absolvovať rôzne kurzy súvisiace s jeho vzdelaním, ktoré matka z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nie je schopná uhradiť. Otec maloletého syna iným spôsobom ako platením výživného sa na výchove syna nepodieľa. Doposiaľ uhrádzal
nepravidelne výživné v sume po prepočte 23,-eur, čo nie je ani sumy zákonom stanoveného minimálneho výživného na dieťa. Otec maloletého má príjem vo výške 405,-eur mesačne, žije v byte s priateľkou a ich synom vo veku 13 rokov. Naposledy bola výška výživného určená rozsudkom v roku 2002, kedy bol maloletý v celodennej starostlivosti matky, momentálne je vo veku 17 rokov, teda výdavky na jeho výchovu a výživu sú vyššie. Súd vychádzajúc z potrieb maloletého syna, príjmu matky, ktorá sa o syna osobne stará a príjmu otca zvýšil výživné na sumu 70,-eur mesačne. Túto sumu považoval súd za primeranú príjmovým možnostiam otca a dostatočnú na zabezpečenie potrieb syna súvisiacich s jeho výživou ako aj vzdelávaním. 11. Súd určil povinnosť otca platiť výživné od 1.9.2016, kedy maloletý syn nastúpil na stredoškolské štúdium, ktoré považoval za rozhodujúci okamih s ktorým súvisia zvýšené náklady na starostlivosť o syna. Matka žiadala o zvýšenie výživného odo dňa 13.10.2013, kde v tejto časti súd návrh matky zamietol. Súd tu poukazuje na ustanovenie zákona o rodine, podľa ktorého možno výživné priznať aj spätne, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka v konaní nepreukázala existenciu takýchto dôvodov, ktoré by jej bránili v podaní návrhu na zvýšenie výživného skôr, preto v tejto časti súd jej návrh zamietol. 12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Podľa § 376 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.