Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/273/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: M. C., W. 4, XXX XX N., o zaplatenie 914 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 914 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 914 eur od 25.9. 2009 do zaplatenia, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 914 eur od 29. 1. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške vo výške 3,05 eur, to všetko do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu domáhal voči žalovanému, zaplatenia sumy 914 eur z titulu zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 914 eur od 25. 9. 2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 914 € od 29. 1. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,05 eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalobca dňa 25. 9. 2009 na zmenkovú sumu 914 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25. 9. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 4. 5. 2009. Žalobca predložil zmenku k zaplateniu žalovanému, ktorý neuhradil ani zmenkovú sumu ani úroky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky. Žalovaný vystavil zmenku ako fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci.

3. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahovala 2.000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

4. Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

5. Okresný súd Bratislava IV vo veci rozhodol č. k. 25C 273/2013-47 zo dňa 5.11.2014 tak, že návrh žalobcu zamietol, keď preskúmal zmenku z pohľadu jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu jej neurčitosti s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Obdo 59/2010, v ktorom skonštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia), spôsobuje to jej neplatnosť s poukazom na § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov.

6. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. 7 Co 483/2015-89 zo dňa 28.10.2016 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že údaje na zmenke, ktorá je vistazmenkou nie sú rozporné a preto nespôsobujú jej absolútnu neplatnosť, keď prvý údaj, že za zmenku vystaviteľka zaplatí pri predložení na rad zmenkovú sumu, identifikujú túto zmenku ako vistazmenku a ďalší údaj, že sa má zmenka na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia uvádza lehotu, ktorá je na základe § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. predĺžená z jedného roka na štyri. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na opätovné prejednanie s tým, že poukázal na to, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

7. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.12.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne z dlžnej sumy 914 € od 25. 9. 2009 do zaplatenia späť. Odvolací súd preto konanie v tejto časti zastavil.

8. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise oboznámil sa s listinnými dokladmi - zmenka číslo XXXXXXX vystavená dňa 4. mája 2009, výpis žalobcu z Obchodného registra vedeného Mestským soudem v Praze oddíl C, vložka 81616, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 7 Co 483/2015-89 zo dňa 28.10.2016 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné údaje: Označenie, že sa jedná o zmenku Číslo zmenky: XXXXXXX Miesto vystavenia zmenky : N. Dátum vystavenia: 4. mája XXXX Zmenkovú sumu: 914 eur Vyhlásenie vystaviteľa: Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu deväťstoštrnásť eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. septembra 2009. Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova25, 811 09 Bratislava, Doložka: "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" ako vystaviteľ meno, priezvisko, rodné číslo a podpis žalovaného Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.

10. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších prepisoch vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

11. Podľa § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

12. Podľa § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

13. Podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

14. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

15. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

16. Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

17. Podľa § 13 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný na rub zmenky alebo na prívesok.

18. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

19. Podľa § 14 ods. 2 písm. b.) Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak ide o blankoindosament, môže majiteľ: indosovať zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

20. Podľa § 17 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

21. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

22. Podľa § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

24. Podľa § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

25. Podľa § 76 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

26. Podľa § 76 ods. 4 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.

29. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom

- dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou „nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia zmenky dňa 4. mája 2009 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti v zmysle platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností súd musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zákone, nie je zmenkou. Z predloženej zmenky číslo zmenky: XXXXXXX vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bola Bratislava, dátum vystavenia 25. mája 2009 na sumu 914 eur. V ďalšej časti zmenky sa vyhlásenie vystaviteľa nasledovného znenia „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu deväťstoštrnásť eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. septembra 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalobcu, vyplnené ručne a jeho podpis. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text „Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s. r. o., a podpis konateľa.. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. o vlastnej zmenke okrem údaju o splatnosti a

takto spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom (rubopisom), o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky žalobca. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z § 17 Zákona č. 191/1950 Zb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala žalovanému zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovaného), vzniesť relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (žalobcovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na žalovanom. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona. V prejednávanej veci nedošlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 zákona in fine, kde zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody.

30. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 zákona o zmenkách a šekoch o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovaného (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1).Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok. Súd žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy a 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po predložení zmenky na platenie dlžníkovi teda odo dňa 2.09.2010. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. V priebehu konania žalobca, čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne z dlžnej sumy 914 eur od 25. 9. 2009 do zaplatenia, zmenil nárok na zmenkový úrok v rozsahu 0,06% denne zo zmenkovej sumy. Súd s poukazom na vyššie uvedené vyhovel návrhu žalobcu i v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 914 eur od 25. 9. 2009 do zaplatenia a v časti uplatneného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 914 eur od 29. 1.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,05 eur a to s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol aj na ďalší obsah spisového materiálu. Sumarizáciou uvedeného súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 914 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,06% denne zo sumy 914 eur od 25. 9. 2009 do zaplatenia, s 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 912,13 eur od 29. 1. 2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 3,05 eur.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.