Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_10Cpr-1-2016.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/1/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v sporovej veci žalobkyne: P.. G. O., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 501 200 00, proti žalovanému: Peter Triebeľ, Klin, Chotárna 551/42, IČO: 37 730 397, právne zastúpený JUDr. Anton Tabačák, Ph.D., advokát, Oravský Biely Potok, Hlavná 82, IČO: 42 221 919, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni P.. G. O., listom žalovaného F. S., s miestom podnikania XXX XX O., I. XXX/XX, G.: XX XXX XXX zo dňa 25.02.2016 je n e p l a t n é .
II. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou súdu dňa 17.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej listom žalovaného z 25.02.2016 a určenia, že pracovný pomer naďalej trvá.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že 07.03.2015 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a bola prijatá na pracovnú funkciu - výkon administratívnych prác podľa požiadaviek zamestnávateľa. Dňa 25.02.2016 bola žalobkyni adresovaná písomnosť označená ako Okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom ako dôvod malo byť závažné opakové porušenie pracovnej disciplíny, ktorý nebol bližšie špecifikovaný ani konkretizovaný. Takéto skončenie pracovného pomeru je neplatné, pretože neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré musí podľa zákona obsahovať. Žalobkyni nebolo žiadnym spôsobom konkretizované, čo bolo konkrétnym dôvodom, pre ktorý s ňou zamestnávateľ ukončil pracovný pomer a akým konaním sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Nie je konkretizovaný skutok, ktorý je považovaný za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ani čas, kedy sa mala tohto závažného porušenia žalobkyňa dopustiť. Nie je uvedené, kedy sa zamestnávateľ mal dozvedieť o údajnom porušení pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dňa 16.03.2016 adresovala žalovanému oznámenie o skutočnosti, že trvá na ďalšom zamestnávaní a je ochotná naďalej prácu vykonávať, keďže okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. K žalobe ako prostriedky procesného útoku predložila kópie listín - pracovnú zmluvu a okamžité skončenie pracovného pomeru.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom doručeným súdu dňa 04.05.2016, v ktorom nesúhlasil s podanou žalobou poukazujúc na to, že žalobkyňa ako zamestnanec žalovaného sa zaviazala podľa článku II pracovnej zmluvy, že bude okrem iného budovať dobré meno spoločnosti žalovaného, a že bude lojálna. Podpisom predmetnej zmluvy súhlasila so zákazom podnikania v predmete činnosti na vlastný alebo cudzí účel po dobu trvania pracovného pomeru a po jeho skončení len so súhlasom zamestnávateľa. Napriek tomu, žalobkyňa počas materskej dovolenky sprostredkovala prácu pre
spoločnosť Texlon HSP, GmbH, so sídlom Hiresernriedstrasse. Žalobkyňa bola upozornená, že svojim postupom poškodzuje záujmy žalovaného a v prípade opakovania takého postupu môže dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Napriek dôrazným upozorneniam zo strany žalovaného žalobkyňa postupovala v rozpore so svojimi povinnosťami a konaním spôsobila žalovanému škodu a došlo k neoprávnenému použitiu a zneužitiu obchodného mena žalovaného. Na základe toho, žalovaný vyhodnotil konanie žalobkyne za závažné, že bolo nevyhnutné okamžite skončiť pracovný pomer. Žalobkyňa nielen závažne porušila pracovnú disciplínu, ale postupovala aj v rozpore s dobrými mravmi.
4. Strana žalobkyne v priebehu konania zotrvala na žalobe poukazujúc na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemá zákonné náležitosti, keďže dôvod skončenia pracovného pomeru nie je konkretizovaný, čo robí skončenie neplatným podľa zákonníka práce. Poukázala na dôkazy získané v konaní 5Cpr/2/2016.
5. Strana žalovaného žiadala žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa písomného vyjadrenia, v ktorom poukázala na to, že žalobkyňa aj napriek dôrazným upozorneniam svojim konaním závažne porušovala pracovnú disciplínu, čo sa preukázalo aj v konaní 5Cpr/2/2016. Preto žalovaný vyhodnotil jej konanie za tak závažné, že bolo nevyhnutné okamžite skončiť pracovný pomer. Žalobkyňa si ho odmietla prevziať dňa 25.02.2016. Po tom, ako odmietla žalobkyňa prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, nechodila do práce, preto žalovaný považoval pracovný pomer za ukončený dňom 25.02.2016.
6. Súd sa oboznámil s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu a to kópiou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 25.02.2016 - (čl.6), oznámenie žalobkyne uskutočnené listom jej právneho zástupcu zo dňa 15.03.2016 - (čl.7), výpisom zo živnostenského registra
- (čl.8) a pripojeným spisom 5Cpr/2/2016, zistil tento skutkový stav.
7. Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným bol založený na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 07.03.2015 na dobu neurčitú a žalobkyňa bola zaradená na pozíciu pracovníka administratívnych prác s miestom výkonu práce na Slovensku a v prípade potreby aj v zahraničí na základe vyslania. Ku skončeniu pracovného pomeru malo dôjsť okamžitým skončením pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 25.02.2016, ktorý podľa nespochybneného tvrdenia žalovaného, odmietla žalobkyňa v tento deň prevziať. Skutočnosť, že žalobkyňa bola oboznámená s obsahom okamžitého skončenia pracovného pomeru preukazuje jej oznámenie uskutočnené listom jej právneho zástupcu zo dňa 15.03.2016, obsahom ktorého je oznámenie o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.02.2016 považuje za neplatné a trvá na tom, aby pracovný pomer naďalej trval. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bolo „závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny“ bez bližšej špecifikácie konania žalobkyne (v tom, čo konkrétne vykonala alebo opomenula vykonať), a ktoré by malo zakladať závažné opakované porušenie pracovnej disciplíny. Obsahom dôvodu, ktorý mal založil okamžité skončenie pracovného pomeru nie je uvedené ani to, kedy sa žalobkyňa mala závažného porušenia dopustiť. V okamžitom skončení pracovného pomeru skutkový popis jej konania, ktoré žalovaný ako zamestnávateľ posudzoval ako závažné, absentuje.
8. Z obsahu pripojeného spisu 5Cpr/2/2016 súd zistil, že žalobkyni sa dňa 17.10.2015 narodila dcéra F. O., r.č. XXXXXX/XXXX, čo vyplýva z preukazu poistenca vystaveným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (predloženom na tam uskutočnenom pojednávaní dňa 13.09.2016), pričom z obsahu potvrdenia Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola žalobkyňa na materskej dovolenke a bola jej vyplácaná nemocenská dávka formou materského. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalobkyni počas jej materskej dovolenky a v tzv. ochrannej dobe, bolo dané - dňa XX.XX.XXXX okamžité skončenie pracovného pomeru.
9. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce - ďalej len „ZP“ zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
10. Podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
11. Podľa § 68 ods. 3 ZP zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
12. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
13. Vychádzajúc z ustáleného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd zistil, že v okamžitom skončení pracovného pomeru daného žalobkyni listom žalovaného zo dňa 25.02.2016 absentuje skutkové vymedzenie dôvodu, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočnosti konaní žalobkyne zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny, a tým aj dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Hoci pre konkretizáciu dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru v mnohých prípadoch postačí stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom, vždy ale musí byť uvedené tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenia pracovnej disciplíny sa mu vytýka, a je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru. Žalovaný pri skončení pracovného pomeru zákonom stanoveným spôsobom nepostupoval, a preto okamžité skončenie pracovného pomeru dané jeho listom zo dňa 25.02.2016 je neplatné.
14. Odhliadnuc od uvedeného, nebola splnená ani ďalšia podmienka pre platné okamžité skončenie pracovného pomeru (hoci v dôvodoch žaloby výslovne nenamietaná), keďže žalobkyňa patrila do chránenej pracovnej kategórie zamestnancov žalovaného. Z ustanovenia § 68 ods. 3 vyplýva, že zákonník práce v tomto ustanovení zakotvuje zákaz okamžitého skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom vo vzťahu k osobitne chráneným pracovným kategóriám zamestnancov. Patrí medzi ne aj zamestnanec na materskej dovolenke. Dokazovaním bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného z 25.02.2016, ktoré odmietla prevziať dňa 25.02.2016, jej bolo dané v čase, keď bola na materskej dovolenke, ktorá trvala od 28.08.2015 do 21.04.2016. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v dobe, kedy zákonník práce stanovuje zákaz okamžite skončiť pracovný pomer, a preto aj z tohto dôvodu by bolo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
15. Len pre úplnosť súd dodáva, že nerozhodoval o určení, že pracovný pomer trvá, keďže dôsledkom právoplatného určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dochádza ku stavu, že pracovný pomer, pokiaľ nedôjde k jeho skončeniu iným zákonom stanoveným dôvodom, bude aj naďalej trvať. Za takejto situácie sa javí rozhodnutie o trvaní pracovného pomeru nadbytočné.
16. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.