Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majeríkovou v právnej veci navrhovateľky: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX, právne zastúpená JUDr. Katarína Pialová, advokát, Hollého 7, Žilina, proti odporcovi (povinný): X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom B. 11XX, o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Povinný X. Q., nar. X.X.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 170 eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2017 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P 312/2005-23 zo dňa 20.2.2006 v časti výživného navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 30.12.2016 žiadala o zvýšenie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P 312/2005-23 zo dňa 20.2.2006 zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne od 1.1.2017. Ako študentke strednej školy sa podstatne zvýšili náklady na štúdium a určené výživné v sume 66,39 eur mesačne nestačí na pokrytie ani najnutnejších jej základných potrieb.

2. Odporca ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné s návrhom zvýšenia výživného na dcéru (navrhovateľka) vo výške 170 eur súhlasil vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.1.2017.

3. V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že od poslednej zmeny, kedy bola schválená rodičovská dohoda v roku 2006 došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane. Je študentkou Strednej odbornej školy podnikania, so sídlom Sasinkova 45, Žilina, pokračuje v dennom štúdiu v odbore podnikanie. Nie je schopná samostatne sa živiť, nakoľko sa pripravuje štúdiom na budúce povolanie, a tak vyživovacia povinnosť jej otca voči nej trvá. Žije v spoločnej domácnosti s matkou na adrese B. XXXX, v spoločnej domácnosti s nimi žije aj brat J., ktorý už je zárobkovo činný. Jej mesačné výdavky na slušné živobytie činia priemerne 430 eur. S otcom sa kontaktovala a od januára 2017 jej platí výživné pravidelne 170 eur mesačne a je v jeho možnostiach prispievať v takejto výške na jej výživu.

4. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 30P 312/2005-23 zo dňa 20.2.2006 súd zistil, že v konaní o rozvod rodičov dieťaťa bola súdom schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletým deťom na čas po rozvode a voči navrhovateľke tak, že otec (t.j. odporca) sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 66,39 eur mesačne vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.3.2006..

5. Z potvrdenia o návšteve školy Stredná odborná škola podnikania, Žilina súd vzal za nesporné, že navrhovateľka je v školskom roku 2016/2017 riadnym žiakom I.BE triedy denného štúdia.

6. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v článku 32 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a konkrétne článok 32 ods. 4 Listiny garantuje rodičom právo starostlivosti o deti a ich výchovu a naopak, deťom zaisťuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu je predpokladaná zabezpečením materiálnych i nemateriálnych podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky výchovy, tie sa realizujú prostredníctvom vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu, ktorá je uložená Zákonom o rodine, teda zákonom, ktorý upravuje podrobnosti tejto ochrany a na ktorý v tomto zmysle odkazuje článok 32 ods. 6 Listiny. Vyživovacia povinnosť, na ktorú má dieťa právo, sa vzťahuje zásadne na oboch rodičov, pričom stanovenie ich rozsahu vo veci kritérií vyplývajú z konkrétnych ustanovení Zákona o rodine (schopností, možností a majetkových pomerov rodičov), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.

9. V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.

10. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

14. V prejednávanej veci súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky a to zmena pomerov na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu ako otca voči navrhovateľke. O výživnom navrhovateľky bolo naposledy rozhodnuté v spojenom konaní o rozvod manželstva rodičov dieťaťa a súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej odporca ako otec sa zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej Moniky sumou 66,39 eur mesačne.

15. Súd upriamuje pozornosť na základnú povinnosť rodičov ( ktorá pretrváva i v prípade, keď ich deti dovŕšia plnoletosť ) - na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľka, hoc dovŕšila plnoletosť, je naďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca, ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého dieťaťa od svojho rodiča. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritéria: 1. zmena pomerov od doby pôvodnej úpravy výživného, 2. ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu a 3. aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.

16. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného ( v sume 66,39 eur mesačne ) nastala taká zmena pomerov, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) sa prejavila vo zvýšení nákladov súvisiacich s jej štúdiom na strednej škole. Kým v dobe pôvodnej úpravy bola žiakom základnej školy, v dobe podania návrhu, ale i v dobe rozhodovania súdu prvého stupňa sa dennou formou pripravuje na svoje budúce povolanie denným štúdiom na strednej škole. Možno teda konštatovať, že nesporne k zmene pomerov na strane oprávnenej - navrhovateľky došlo v súvislosti s uplynutím dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca v roku 2006, do času uplatnenia nároku na zvýšenie výživného podaním návrhu dňa 30.12.2016. Je zrejmé, že s pribúdajúcim vekom sa zvyšovali jej výdavky na úhradu základných životných potrieb (strava, oblečenie, atď.) a došlo aj k zvýšeniu ostatných životných nákladov (ceny energií, úhrady za bývanie, atď.). Tieto skutočnosti neboli účastníkmi konania rozporované.

17. V konaní mal súd nepochybne preukázané, že navrhovateľka pokračuje vo svojom štúdiu dennou formou na strednej škole a teda pripravuje sa sústavnou činnosťou na svoje budúce povolanie a nie je schopná sa samostatne živiť bez toho, aby neohrozila prípravu na zamestnanie; teda spĺňa predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62 ods. 1 zákona o rodine. Bolo tiež nesporné, že navrhovateľka so svojim otcom v spoločnej domácnosti nežije a na bežné výživné otec pravidelne finančne prispieva od januára 2017 na oprávnené potreby navrhovateľky sumou 170 eur a podľa vyjadrení navrhovateľky sa inou formou na jej potreby nepodieľa. Otec sa v podstate zvýšeniu vyživovacej povinnosti nebránil, nenamietal výšku výživného, ktorú požadovala navrhovateľka a túto sumu 170 eur hradí navrhovateľke doposiaľ. Je teda v možnosti a schopnosti povinného (otca) naďalej plniť vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu.

18. Zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na sumu 170 eur mesačne na dcéru Moniku podľa názoru súdu neznamená ani hrozbu ani podstatný zásah do materiálnej sféry života otca, ktorý na výživu svojej dcéry od januára 2017 touto sumou pravidelne prispieva. Vzhľadom na oprávnené potreby dieťaťa ak aj matka prispeje tiež sumou 170 eur mesačne, súhrn finančnej podpory oboch rodičov postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry účastníkov. Uvedené okolnosti viedli súd v rámci tejto zmeny ku zvýšeniu výživného na dospelú dcéru Q. zo sumy 66,39 eur na 170 eur mesačne počnúc 1.1.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (plnoletej dcéry). Nedoplatok výživného v posudzovanom období od 1.1.2017 (t.j. deň uvedený v návrhu) do 3.5.2017 (deň, v ktorom bol rozsudok vyhlásený) v danej prejednávanej veci nenastal.

19. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).