Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-146-2014.pdf
PDF · 149.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/146/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov R. Q., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom L., P. ul. č. XXXX/XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 5478/15B a L. Q., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom L., P. ul. č. XXXX/XXX., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, AK so sídlom Bratislava, Budatínska ul. č. 15, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého R. Q., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 350 Eur mesačne počnúc 18.03.2014, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 vo výške 10 056 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Do zaplateného výživného súd otcovi za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 započítava sumu 3 052 Eur.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2014 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R.; žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne k 15. dňu vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2014 a upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým R. každý párny víkend od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý utorok a stredu po skončení vyučovania do 19.00 hod., každé letné prázdniny vždy od 09.00 dňa 1. augusta do 17.00 hod dňa 31. augusta s tým, že v čase ostatných sviatkov a voľna bude styk otca s maloletým neobmedzený. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že v decembri 2013 prestala viesť spoločnú domácnosť s otcom maloletého, nehospodária spoločne a všetky potreby maloletého zabezpečuje ona sama, pričom otec na jeho výživu ničím neprispieva. Uviedla, že otec rieši ich partnerské nezhody pred maloletým a zaťahuje ho do konfrontácií medzi nimi ako rodičmi. Podľa
vyjadrenia matky má otec maloletého rád a príležitostne sa mu venuje, avšak systematickú výchovu a starostlivosť o neho zabezpečuje iba ona . Uviedla, že otec nerešpektuje ňou nastavené pravidlá vo vzťahu k školskej výchove maloletého a svojvoľne ich mení, napr. po príchode zo školy dáva maloletému priestor pre hru s počítačom a maloletý za začína učiť až vo večerných hodinách po príchode matky z práce. Uviedla, že maloletý navštevuje štvrtý ročník Základnej školy na F. ulici v L., dosahuje dobré školské výsledky, je zdravý, má záujmy primerané veku, závažné výchovné problémy s ním nie sú. Matka uviedla, že pracuje v P., a.s., a jej čistý mesačný príjem je cca. 840 Eur. Uviedla, že otec je od 01.02.2014 živnostníkom, predtým bol dlhodobo chorý a pol roka poberal dávky v nezamestnanosti, pričom jeho skutočný príjem matka nevedela odhadnúť. Matka v priebehu konania svoj návrh upravila (zmenila) tak, že žiadala, aby súd zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude oprávnená aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 350 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.01.2014. Styk otca s maloletým navrhla neupraviť vzhľadom na pobyt otca v zahraničí a skutočnosť, že matka otcovi umožňuje stretávať sa s maloletým podľa jeho možností, resp. potreby. Matka v priebehu konania uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom žili od septembra 2001 do júna 2014. Uviedla, že v roku 2007 si kúpili do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, ktorú zrekonštruovali a urobili k nej prístavbu, na čo si matka vzala úver, ku ktorému v decembri 2012 pristúpil aj otec. Matka uviedla, že otec bol v tom čase živnostníkom, avšak mal iba minimálne príjmy, úver platili z jej účtu, poplatky za plyn platil otec, veľké nákupy zabezpečovala matka, otec zabezpečoval bežné drobné nákupy, avšak iba do novembra 2013, kedy sa rozišli. Uviedla, že od tej doby platili úver každý polovicou, na platbách za energie sa podieľali každý tretinou, nakoľko v tom čase s nimi žil otec otca maloletého, otec maloletého matke prispieval polovicou na družinu maloletého s poplatkom 10 Eur mesačne a na obedy v školskej jedálni, za ktoré bol celkový mesačný poplatok vo výške 20 Eur, otec tiež prispieval na šetrenie maloletého spojené s poistením, a to sumou 7,50 Eur mesačne, pričom všetky ostatné potreby maloletého hradila matka sama. Podľa vyjadrenia matky otec odišiel v júni 2014 do Anglicka, pričom matka musela v júli 2014 odísť z ich spoločného domu, pretože ju fyzicky napadol otec otca maloletého a matka na neho podala trestné oznámenie a zároveň v máji 2014 podala trestné oznámenie aj na otca maloletého. Ďalej uviedla, že od septembra 2014 s otcom prenajali ich rodinný dom za nájmom vo výške 400 Eur mesačne, z čoho matka hradila úver a na poplatky sa skladali s otcom. Podľa vyjadrenia matky v priebehu konania došlo medzi ňou a otcom k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k ich spoločnému rodinnému domu, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom na sumu 135 000 Eur. Podľa dohody o vyporiadaní nehnuteľnosť zostala vo vlastníctve otca spolu so zariadením, okrem pingpongového stola vo vlastníctve matky, matka bola vyplatená sumou 22 000 Eur, otec na seba prevzal splácanie zostatku úveru vo výške 92 317,89 Eur ku dňu 16.09.2016 a z novoposkytnutého úveru mu zostala ešte hotovosť, ktorú otec investoval do zariadenia domu. Matka uviedla, že v dome sú tri samostatné bytové jednotky, z ktorých dve sú prenajaté, avšak otec uvedené nájmy nemá nikde evidované, platby nenahlasoval na Daňový úrad. Uviedla, že po odchode zo spoločnej nehnuteľnosti bývala s maloletým v podnájme, za ktorý platili 400 Eur, resp. 480 Eur mesačne. V decembri 2014 si kúpila dvojizbový byt za 59 500 Eur, na ktorého kúpu si zobrala úver vo výške kúpnej ceny, doba splácania úveru je 30 rokov, úver spláca mesačnou splátkou vo výške 260 Eur. Zároveň si zobrala spotrebný úver na rekonštrukciu a zariadenie bytu vo výške 12 000 Eur na dobu 9 rokov s mesačnou splátkou vo výške 156 Eur. Podľa vyjadrenia matky s ňou v tomto byte žije jej priateľ, ktorý prispieva na domácnosť sumou 100 Eur mesačne, nakupuje veci do domácnosti a stravu. Uviedla, že v čase podania návrhu pracovala na pobočke P., a.s. v C., ktorá bola otvorená od 09.00 hod. do 17.00 hod. a teraz pracuje na zmeny ako zástupca pobočky Q., do práce chodí motorovým vozidlom, ktoré vlastnili spoločne s otcom a tomuto zaň vyplatila sumu 100 Eur, resp. používa priateľovo auto. Matka uviedla, že maloletý R. je v súčasnosti žiakom siedmej triedy základnej školy, zúčastňuje sa školských exkurzií a výletov, venuje sa boxu, ktorého hodina stojí 2 Eur, matka ho trikrát do týždňa vozí na tréning do F. C. a zakúpila mu rukavice za cca 40 Eur, maloletý sa tiež venuje tzv. mestskému parkúru a jazdí na snowboarde. Podľa vyjadrenia matky má maloletý zhoršený zdravotný stav, trpí častými ochoreniami horných dýchacích ciest a z tohto dôvodu chodia každý rok k moru. Uviedla, že chodia aj na výlety do zahraničia, napr. do Írska a Anglicka a maloletý R. chodí cez leto do detských prázdninových táborov, pričom otec na tieto jeho aktivity neprispieva. Podľa vyjadrenia matky otec začal posielať výživné pre maloletého od 14. októbra 2014, pričom celková suma ním zaplateného výživného ku dňu 03.05.2017 predstavuje 3 002 Eur, okrem toho dal otec maloletému k Vianociam 2016 sumu 100 Eur ako darček a v roku 2015 oblečenie v sume cca 35 Eur, pričom k ostatným sviatkom maloletý od otca za posledné dva roky nedostal nič. Matka uviedla, že otec bol na Slovensku asi dva týždne v septembri a decembri
2016 a februári 2017, kedy mu zomrel otec, pričom za túto dobu bol otec s maloletým maximálne jednu až dve hodiny a vo februári 2017 u neho maloletý raz prespal. Matka poukázala na skutočnosť, že otec nepredložil napriek opakovaným výzvam súdu žiadne listiny, resp. predložil listiny, ktoré sa dodatočne ukázali ako nepravdivé, a to najmä potvrdenie o príjme predložené v konaní, ktoré nezodpovedá príjmu preukázanému otcom na účely poskytnutia úveru. Matka uviedla, že za rovnako nehodnoverné považuje aj doklady, ktorými otec preukazoval náklady na bývanie. 2. Dňa 28.04.2014 bol tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie otca k návrhu matky. Uviedol, že od roku 2002 žije v spoločnej domácnosti s maloletým R., matkou a svojím otcom, pričom ich spolužitie bolo do roku 2013 harmonické, avšak matka si v máji uvedeného roku našla novú známosť, o ktorej otca informovala až na konci roka a od tejto doby je ich spolužitie problematické. Podľa vyjadrenia otca je zaťahovanie maloletého do problémov medzi rodičmi spôsobené tým, že žijú v spoločnej domácnosti a riešia konflikty súvisiace s ich vzťahom a vedením domácnosti. Otec uviedol, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému nie je potrebná, pretože s matkou žijú v jednej domácnosti, o ktorú sa spoločne starajú, pričom zabezpečovanie výživy maloletého je pravidelne na ňom, keďže matka je väčšinu týždňa v práci a domov sa vracia až podvečer. Uviedol, že pracuje na zmeny, avšak vždy, keď mu to pracovné povinnosti dovolia, je so synom, ktorého má rád, venuje sa mu a zabezpečuje mu všetko, čo potrebuje. Otec poukázal na skutočnosť, že matka je tá, ktorá zanedbáva svoje povinnosti, maloletému nevarí, pričom otec zabezpečuje potravinové nákup pre seba aj pre maloletého, cez víkendy ho berie na obedy do reštaurácií, zabezpečuje potravinové nákupy, ošatenie maloletého, hradil výdavky súvisiace s oslavou narodenín maloletého. Uviedol, že má vlastný názor na to, v akých časových intervaloch by sa mal maloletý venovať príprave do školy, čo však neznamená, že maloletému v tejto príprave bráni. Otec uviedol, že je dlhodobo chorý, pol roka poberal dávku v nezamestnanosti, posledné dva mesiace pracuje ako živnostník, avšak jeho príjem je nepravidelný a líši sa v závislosti od pracovnej vyťaženosti, v mesiaci február 2014 zarobil 510 Eur a v mesiaci marec 2014 dosiahol príjem vo výške 1 000 Eur, pričom ako živnostník si poistné aj stravu hradí sám. Uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 553,66 Eur, v čom však nie sú započítané náklady na pracovné pomôcky, miestne dane a poplatky, výdavky za jeho otca, ktorý nemá pravidelný príjem, náklady na stravu a ošatenie maloletého. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby súd návrh matky zamietol a pre prípad, že ho nezamietne, otec s poukazom na svoju finančnú situáciu navrhol určenie výživného v minimálnej výške, a to od právoplatnosti rozhodnutia. Otec v priebehu konania uviedol, že s návrhom matky na zverenie maloletého do jej starostlivosti súhlasí, avšak výživné navrhol určiť vo výške 120 Eur mesačne od júla 2014. Poukázal na skutočnosť, že matka neuviedla žiadne dôvody hodné osobitého zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného od januára 2014, pričom otec bol v tom čase evidovaný na úrade práce a zamestnal sa až dňa 11.06.2014 v Anglicku s príjmom vo výške cca 1 265 Eur mesačne. Uviedol, že v čase od januára 2014 do 01.06.2014 prispieval na všetky platby, ktoré súviseli s maloletým a v čase, keď bola matka v práci, sa o maloletého staral. Otec preto považuje návrh matky za nedôvodný aj v časti výživného za obdobie od podania návrhu matkou do jeho odsťahovania do Anglicka a za opodstatnenú nepokladal ani matkou navrhnutú výšku výživného, t. j. 350 Eur mesačne, pretože táto nezodpovedná jednak reálnym možnostiam otca a ani odôvodneným potrebám maloletého s tým, že matke sa od podania návrhu zvýšil príjem o cca 60 %. Otec uviedol, že s matkou žili v spoločnej domácnosti do mája 2014, a to v ich spoločnom rodinnom dome, pričom mali každý svoj účet, avšak poplatky hradili spoločne. Uviedol, že tvrdenia matky o jej napadnutí zo strany otca, resp. starého otca maloletého nemožno pokladať za pravdivé, nakoľko matka túto skutočnosť nepreukázala, pričom práve matka bila jeho otca metlou, celá jej rodina vnikla do domu a jeho otcovi ukradli 400 Eur, pričom tento na nich podal aj trestné oznámenie. Otec za skutočný dôvod odchodu matky z ich spoločného domu považuje jej spoločné bývanie s priateľom, ktorého príjem žiadal otec tiež preskúmať, keďže tento užíva byt matky a mesačne naň prispieva iba sumou 90 Eur. Otec poukázal na skutočnosť, že matka si zobrala dva úvery s tým, že jeden z nich je spotrebným úverom, ktorý matka odôvodnila nutnosťou rekonštrukcie bytu a nákupu zariadenia bez toho, aby túto skutočnosť relevantne preukázala. Otec uviedol, že od júna 2014 prispieval na výživu maloletého sumou 50 Eur mesačne a postupne ju zvyšoval. Uviedol, že v Anglicku pracuje ako mechanik na údržbe strojov na výrobu kobercov, kde dosahuje príjem vo výške cca 300 - 250 GBP týždenne, býva sám, má v podnájme jednu izbu v rodinnom dome s viacerými podnájomníkmi, za ktorú platí 98 GBP týždenne, za internet platí spolu s ďalšími dvomi ľuďmi sumu 21,40 GBP, do práce dochádza autobusom, na ktorý minie 17 - 18 Eur týždenne, na stravu minie cca 40 - 50 GBP (t. j. 60 - 70 Eur) týždenne. Otec uviedol, že spiatočná letenka na Slovensko ho vyjde na cca 70 Eur, pričom v čase, keď je na Slovensku, býva u priateľky, táto býva v podnájme v jednoizbovom byte, pričom otec jej za každý deň pobytu prispieva sumou 20 Eur. Uviedol, že jeho priateľka je slobodná, má maloletého syna. Otec uviedol, že s maloletým R. má veľmi dobrý vzťah,
tento pozná aj priateľku otca, pričom otec sa snaží s maloletým stretávať vždy, keď príde na Slovensko, avšak matka sa mu snaží tieto stretnutia prekaziť tým, že maloletému napr. naplánuje výlet do zahraničia. Uviedol, že matka sa mu snaží prekaziť aj telefonický kontakt s maloletým, resp. kontakt prostredníctvom internetových aplikácií a spolu s priateľom odpočúvajú jeho telefonáty s maloletým. Podľa názoru otca sa priateľ matky k maloletému nespráva dobre a otcovi sa vyhrážal fyzickou likvidáciou. Poukázal tiež na skutočnosť, že matka vo svojom návrhu uviedla, že maloletý je zdravý a neskôr tvrdila, že býva často chorý a z tohto dôvodu požadoval preskúmať skutočný zdravotný stav maloletého, prípadne aj výdavky s tým spojené. Otec uviedol, že je vyučený maliar - natierač, od októbra 2012 do mája, resp. júna 2013 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky, potom bol evidovaný ako nezamestnaný a poberal podporu v nezamestnanosti a následne od januára do konca apríla 2014 pracoval vo firme QSR, s.r.o. ako kontrolór kvality, túto prácu vykonával ako živnostník, dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 752,71 Eur, pričom svoju živnosť v roku 2014 zrušil. Otec uviedol, že matka mu dlhuje sumu 623,60 Eur ako náklady za ich spoločný dom. Uviedol, že ide o asi o 60-ročný dom, ktorý je od roku 2007 v rekonštrukcii, túto financoval otec, v dome sa nachádza jedna samostatná jednoizbová jednotka, dvojizbové podkrovie so samostatným vchodom, v ktorom býval otec s matkou a maloletým a neskôr podnájomníci a trojizbová bytová jednotka so samostatným vchodom, ktorý je v štádiu rekonštrukcie. Otec uviedol, že za predmetný rodinný dom platil poplatok za elektrickú energiu vo výške 50 Eur, za plyn vo výške 114 Eur a za vodu vo výške 12 Eur mesačne, koncesionárske poplatky vo výške 5 Eur a za internet vo výške 10 Eur mesačne, miestne poplatky a dane, a to poplatok za komunálny odpad vo výške 75 Eur ročne, daň za psa vo výške 10 Eur ročne ako aj domovú daň a mal tiež výdavky na hypotekárny úver, ktorý však bol v danom čase platený z nájmu rodinného domu. Otec uviedol, že si od roku 2009 platí životnú poistku sumou 18 Eur mesačne a maloletému v roku 2012 s matkou tiež založili životnú poistku, jej odkupná hodnota je 250 Eur a s týmito peniazmi môže disponovať matka maloletého. Uviedol, že s matkou spolu v minulosti pracovali pre poisťovňu B., pričom tejto museli splácať storno poplatky celkovo vo výške 556,20 Eur, a to sumou 46,36 Eur mesačne po dobu 12 mesiacov.
3. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 03.05.2017 sa nedostavil otec maloletého dieťaťa napriek tomu, že bol o termíne pojednávania upovedomený dňa 20.04.2017.
4. Dňa 24.04.2017 bola tunajšiemu súdu elektronicky doručená žiadosť právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Martin vytýčeného na rovnaký deň, t. j. 03.05.2017 o 10,00 hod., sp. zn. 8C/76/2011, ktorý vzal na vedomie dňa 22.02.2017. Uviedol, že súčasne ospravedlňuje aj neúčasť otca, ktorý sa pojednávania nezúčastní z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu, pričom otec trvá na tom, aby bol v konaní zastúpený výlučne osobou jeho právneho zástupcu v súlade s nálezom Ústavného súdu rozhodujúceho o dôležitých prekážkach odročenia pojednávania, keď vyhlásenie účastníka konania ako je uvedené vyššie je tou skutočnosťou, na ktorú súd prihliada ako na dôležitý dôvod prekážky konania.
5. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 03.05.2017 uviedla, že podľa jej názoru sú splnené všetky podmienky pre rozhodnutie vo veci, keďže obaja rodičia boli vo veci vypočutí, matka predložila všetky listinné dôkazy, ktoré v návrhu a vo svojich výpovediach uvádza. Vo vzťahu k žiadosti právneho zástupcu otca o odročenie termínu pojednávania poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. 68/1998 a č. 94/05 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/246/2007, ktoré zhodne uvádzajú, že kolízia termínov právneho zástupcu bez náležitého odôvodnenia a predloženia dokladov nie je dôvodom pre odročenie termínu pojednávania. Uviedla, že z obsahu podania právneho zástupcu otca nie je zrejmé, o aký dôležitý dôvod sa jedná, keďže nepredložil ani listinu preukazujúcu kolíziu termínov, a teda postupom súdu, ktorý konal bez prítomnosti otca a jeho právneho zástupcu, by nedošlo k porušeniu práv otca. Právna zástupkyňa matky poukázala na skutočnosť, že práve naopak nečinnosťou súdu by mohlo dôjsť k porušeniu práv matky, ktorá má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ako je to konštatované napr. v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. 239/06. Uviedla, že obaja rodičia mali od podania návrhu dostatok času predložiť súdu akékoľvek dôkazy alebo navrhnúť súdu, aké dôkazy má vykonať, pričom takýto úkon otec ani jeho právny zástupca doposiaľ neurobili, a preto je dôvodné sa domnievať, že účasť právneho zástupcu otca na pojednávaní ani žiadne nové skutočnosti nemohla priniesť s tým, že ak by právny zástupca otca disponoval nejakými listinnými dôkazmi, bol povinný ich súdu predložiť tak, aby sa s nimi mohla oboznámiť aj matka, avšak otec ani jeho právny zástupca takto nepostupovali.
6. Súd žiadosti právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko kolízia dvoch pojednávaní v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je bezvýnimočne akceptovateľným predpokladom na uznanie existencie dôležitého dôvodu nevyhnutne potrebného na odročenie riadne a včas nariadeného pojednávania v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR (I. ÚS 68/98, III. ÚS 94/05, IV. ÚS 86/09, IV. ÚS 691/2016). Súd pri rozhodovaní o žiadosti právneho zástupcu otca o odročenie pojednávania prihliadol na skutočnosť, že právny zástupca otca požiadal súd o odročenie pojednávania už vo vzťahu k predchádzajúcemu termínu pojednávania vytýčeného na deň 29.03.2017, a to takisto z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, pričom predmetná žiadosť bola súdu doručená elektronicky dňa 28.03.2017, kedy už mal právny zástupca otca vedomosť o termíne pojednávania vytýčeného na Okresnom súde Martin na deň 03.05.2017 (o tomto bol v zmysle svojho vyjadrenia upovedomený už dňa 22.02.2017), avšak tunajšiemu súdu túto skutočnosť v tom čase neuviedol. Právny zástupca otca okrem toho súdu nepredložil nijaký doklad preukazujúci kolíziu pojednávaní (napr. predvolanie). Vzhľadom na uvedené súd v zmysle ustanovenia § 180 CSP s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho zástupcu za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Súd zároveň podotýka, že už na pojednávaní dňa 09.02.2016, na ktorom bol prítomný ako otec dieťaťa tak aj jeho právny zástupca, bola otcovi uložená povinnosť oznámiť súdu termíny ( dobu), kedy sa bude zdržiavať na území Slovenska, zároveň mu bola uložená povinnosť doložiť doklady preukazujúce jeho príjmy, jeho majetkové pomery, doklady o platení výživného pre maloletého. Otec si túto svoju povinnosť žiadnym spôsobom nesplnil, pričom z dokladov, vyžiadaných si súdom ( a potvrdených matkou) je zrejmé, že otec minimálne v septembri 2016 ( viď Zmluva o úvere - č. l. 192 - 199) sa nachádzal na území SR, priamo v meste Malacky - súd vzhľadom k tomu, že dané zmluvy musela finančná inštitúcia pripravovať a vzhľadom na pobyt otca v zahraničí pravdepodobne aj dohodnúť termín podpisu, javí sa konanie otca ako účelové, so snahou sa vyhnúť súdnemu konaniu ( podľa vyjadrenia matky bol pri podpise zmlúv resp. pri ich príprave prítomný aj právny zástupca otca). Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že právny zástupca mohol ( už aj s poukazom na ustanovenia § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z. z. v platnom znení o advokácii a v súvislosti s čl.10, 17 CSP) už pri prvej žiadosti o ospravedlnenie neúčasti ( na pojednávanie určené na deň 29.03.2017) uviesť súdu termíny, v ktoré má resp. nemá kolíziu s inými pojednávaniami; okrem toho súd dáva do pozornosti, že právny zástupca otca preberal zásielky súdu až v takmer posledný deň úložnej lehoty ) predvolanie na termín určený na deň 29.03.2017 mal uložený na pošte od 07.03.2017, prevzal dňa 27.03.2017, predvolanie na termín 03.05.2017 mal uložené na pošte od 31.03.2017 do 20.04.2017) - nie je teda chybou súdu, že sa o termíne pojednávaní dozvedel oneskorene, skôr sa javí, že konanie právneho zástupcu je účelové? Okrem toho, od predvolania na termín dňa 29.03.2017 do pojednávania konaného dňa 03.05.2017 mal právny zástupca dostatok času doplniť resp. vyzvať svojho klienta na doloženie , potrebné doklady tak, ako bol jeho klient - otec maloletého - vyzvaný na poslednom pojednávaní, ktorého sa zúčastnili obaja osobne. Okrem toho, nič nebránilo ako otcovi dieťaťa tak aj jeho právnemu zástupcovi, aby sa v dňoch, keď sa otec dieťaťa nachádzal na Slovensku ( v mieste bydliska - v Malackách, kde je aj sídlo súdu) - v septembri 2016 a vo februári 2017 - osobne informovali o stave konania a osobne doručovali požadované doklady. Nie je povinnosťou súdu konzultovať s právnym zástupcom účastníka konania termíny pojednávania, súd však môže akceptovať žiadosť účastníka resp. jeho právneho zástupcu stanovenie termínu pojednávania tak, aby tento vyhovoval všetkým účastníkom - o takúto možnosť však ani otec ani jeho právny zástupca súd nepožiadal. Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že otcovi aj jeho právnemu zástupcovi bola uložená poriadková pokuta za nesplnenie si povinnosti - aj napriek tejto uloženej pokute ( právny zástupca prevzal uznesenia dňa 24.03.2017) požadované doklady nedoplnil, a to ani do ďalšieho termínu určeného na deň 03.05.2017.
7. Zástupca kolízneho opatrovníka so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil, poukázal na skutočnosť, že matka sama zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu a styk otca s maloletým navrhol neupravovať, keďže otec žije v Anglicku.
8. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením o návšteve školy maloletého dieťaťa, potvrdením o zdravotnom stave maloletého,
výpismi z účtu matky vedeného v P. P., a.s., potvrdením o príjme matky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0212564815-GC04/15 zo dňa 17.03.2015, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0214228816- GC04/16 zo dňa 10.05.2016, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplácaných nemocenských dávkach otcovi, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o vedení otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplácaných dávkach v nezamestnanosti otcovi, výpisom zo živnostenského registra otca, potvrdením Daňového úradu Bratislava o nepodaní daňového priznania za rok 2014 otcom, potvrdením spoločnosti B. poisťovňa, a.s. F. o vyplatených províziách otcovi, výzvou spoločnosti B. U., a.s. F. na vrátenie stornovaných provízií otcom, potvrdením o príjme otca, Zmluvou o splátkovom úvere č. 5118336493 zo dňa 14.09.2016 a Zmluvou o splátkovom úvere č. 5117985301 zo dňa 16.09.2016 uzavretými medzi otcom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., potvrdením spoločnosti B. poisťovňa, a.s. F. o poistnej zmluve otca, potvrdením o výške nájomného otca, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o poberaní príspevku na pohreb otcom, rozkazom Okresného úradu Malacky o uložení sankcie za priestupok č. OU-MA-OVVS-2014/005086-1/ P-469 zo dňa 01.07.2014, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu, rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do júna 2014.
9. Matka maloletého je slobodná, žije v spoločnej domácnosti s maloletým a svojím priateľom v dvojizbovom byte vo vlastníctve matky. Matka je zamestnaná v spoločnosti P. P., a.s., kde v roku 2014 dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 1 090,43 Eur a v mesiacoch január až november 2015 vo výške 1 518,18 Eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0212564815-GC04/15 zo dňa 17.03.2015 bola matke uložená povinnosť zaplatiť dlžné poistné v sume 2 372,10 Eur a rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 700-0214228816- GC04/16 zo dňa 10.05.2016 bola matke uložená povinnosť zaplatiť penále v sume 2 371,94. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka nemá.
10. Otec je slobodný, žije sám v prenajatej izbe v rodinnom dome v Anglicku s nájomným vo výške 116,06 Eur (98 GBP) týždenne a v čase, keď je na Slovensku, býva v domácnosti svojej priateľky a jej maloletého syna. Otec pracuje v spoločnosti U. D., kde v období od 25.08.2015 do 25.08.2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 912 Eur. Od 01.01.2013 do 24.03.2013 otec poberal nemocenské dávky v priemernej mesačnej výške 555,11 Eur. V období od 01.08.2013 do 29.01.2014 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a súčasne mu v tomto období bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 614,22 Eur. Od 30.01.2014 do 29.05.2014 otec vykonával živnosť v predmete podnikania informatívne testovanie, meranie, analýzy a kontroly, pričom daňové priznanie za rok 2014 otec nepodal. Od 22.05.2008 je otec externým spolupracovníkom spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a to na základe zmluvy o spolupráci, za čo mu boli v roku 2013 vyplatené provízie vo výške 5 385,48 Eur, v roku 2014 vo výške 3 520,12 Eur a v roku 2015 vo výške 160,79 Eur, pričom dňa 01.12.2015 bol otec predmetnou spoločnosťou vyzvaný na vrátenie stornovaných provízií vo výške 556,19 Eur. Vo februári 2017 bol otcovi vyplatený príspevok na pohreb vo výške 79,67 Eur. Otec si dňa 14.09.2016 vzal spotrebný úver od Slovenská sporiteľňa, a.s. vo výške 140 000 Eur s mesačnou splátkou vo výške 190,49 Eur a dňa 16.09.2016 úver na bývanie za účelom vyplatenia existujúcich úverov vo výške 102 600 Eur s mesačnou splátkou vo výške 388,18 Eur. Otec má životné poistenie v spoločnosti B. poisťovňa, a.s. F. s mesačným poistným vo výške 14,98 Eur. Otec má stredoškolské vzdelanie v odbore maliar - natierač. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Rozkazom Okresného úradu Malacky č. OU-MA- OVVS-2014/005086-1/P-469 zo dňa 01.07.2014 bol otec uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý spáchal tým, že prišiel do izby, kde spala matka spolu s maloletým R. a búchal do poličky nad posteľou, matku ťahal von z izby a vulgárne sa na jej adresu vyjadroval, za čo mu bola udelená sankcia - pokarhanie.
11. Otec je s maloletým v kontakte prostredníctvom telefónu, resp. internetu a v čase, keď sa zdržiava na Slovensku, sa s maloletým aj stretáva. Na výživu maloletého otec prispieva spravidla sumou 100 Eur mesačne, za obdobie od podania návrhu matkou uhradil výživné v celkovej výške 3.052 Eur, maloletému tiež kupuje resp. dáva darčeky k Vianociam, k osobným sviatkom dieťaťa tomuto za posledné dva roky nedal nič.
12. Maloletý R. navštevuje siedmy ročník Základnej školy, F. ul. XXX/A, L., zúčastňuje sa školských exkurzií a výletov, venuje sa boxu a tzv. mestskému parkúru, jazdí tiež na snowboarde. Maloletý trpí častými ochoreniami horných dýchacích ciest, inak je zdravý.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a a by bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.
17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
19. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.
20. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletého Davida do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že so zverením zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil ako otec maloletého tak aj kolízny opatrovník.
21. Stretávanie otca s maloletým súd ponechal neupravené tak ako to navrhla matka a to najmä s poukazom na to, že ani otec styk s maloletým upraviť nežiadal, taktiež kolízny opatrovník to nepovažoval za potrebné; otec maloletého sa zdržuje mimo územia SR ( žije v Anglicku), doposiaľ sa rodičia na styku otca s maloletým vedeli dohodnúť. V prípade, že k dohode v budúcnosti medzi rodičmi
nepríde, má možnosť ktorýkoľvek z rodičov resp. aj samotné dieťa, podať návrh na úpravu styku otca s maloletým.
22. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
31. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
32. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
34. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 35. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 36. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 37. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
38. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 39. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
40. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý R. navštevuje v súčasnosti už druhý stupeň základnej školy, zohľadnil vývojové potreby maloletého, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletým stretáva iba nepravidelne (otec žije v zahraničí) a prispieva na výživu dieťaťa iba minimálnou čiastkou
- spravidla 100 Eur mesačne, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov ( aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva výlučne sama). Procesom dokazovania súd zistil, že matka pracuje v spoločnosti P. P., a.s., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.518,18 Eur, žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. a svojim priateľom. Okrem maloletého matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka je vlastníčkou nehnuteľnosti - 2-izbového bytu, ktorý zakupovala v decembri 2014 za kúpnu cenu vo výške 59.500 Eur, na kúpu bytu si brala, úver vo výške kúpnej ceny bytu, s mesačnou splátkou 260 Eur na dobu splácania 30 rokov. Otec je zamestnaný v spoločnosti U., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1. 912 Eur (príjem otec súd zistil z dokladov, ktoré otec predložil peňažnému ústavu, pri žiadosti o poskytnutie úveru, resp. pri jeho schvaľovaní, otec súdu doklady o svojom príjme ani na požiadane súdu nedoplnil), žije v prenajatej izbe, okrem maloletého R. otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý bol pôvodne v podielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého, súčasťou rodinného domu sú tri samostatné bytové jednotky - dve otec prenajíma
- otec ani na výzvu súdu nepredložil doklady preukazujúce uzavretie nájomných zmlúv a výšku nájmu ( podľa vyjadrenia matky otec zmluvy nepredložil príslušnému daňovému úradu, z daného príjmu teda pravdepodobne neplatí daň). V rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva matka dostala finančný podiel vo výške 22.000 Eur, hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 135.000 Eur, otcovi boli peňažným ústavom poskytnuté úvery vo výške 102.600 Eur ako úver na bývanie so splátkou 388,18 Eur mesačne a s dobou splácania 30 rokov a vo výške 14.000 Eur - spotrebný úver s mesačnou splátkou 190,49 Eur a dobou splácania do roku 2024 - súd si uvedené zmluvy zabezpečil vlastnou činnosťou, pretože otec ani tieto doklady súdu nepredložil. Súd teda pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z dokladov o príjme otca, ktoré tento predložil peňažnému ústavu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) pri preukazovaní príjmu za účelom získania úveru s tým, že predmetný doklad bol bankou súdu predložený na základe výzvy. Súd takto postupoval z dôvodu, že otec ani jeho právny zástupca napriek výzve súdu nepredložili doklady preukazujúce výšku príjmu otca za celé obdobie jeho pobytu v zahraničí úradne preložené do slovenského jazyka, a to ani po uložení poriadkovej pokuty otcovi a jeho právnemu zástupcovi. Matka žije s priateľom, tento prispieva na spoločnú domácnosť jednak finančnou sumou, jednak materiálne (nákupy); priateľ matky má taktiež maloleté dieťa, za ktorým chodí - netrávi teda s matkou maloletého v jej domácnosti čas nepretržite.
41. Pri takto preukázanom skutkovom stave, pri zhodnotení súdom zabezpečených a matkou doložených dokladov súd ustálil, že suma výživného vo výške 350 Eur, tak ako ju aj matka požadovala, zodpovedá ako veku a potrebám dieťaťa, najmä však možnostiam a schopnostiam otca, s poukazom na jeho príjem a majetkové pomery. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že matka má s maloletým vzhľadom na jeho športovú činnosť zvýšené výdavky, maloletý R. je vo veku, kedy potrebuje obohatenú stravu ( je vo vývoji, v pubertálnom veku), otec na jeho potreby prispieva iba minimálnou čiastkou, ktorá nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa ( nepokryje ani len stravu dieťaťa), matka sa snaží maloletému zabezpečiť taký životný štandard, na aký bol maloletý zvyknutý do doby, pokiaľ žili
rodičia spolu, matka ( resp. iba matka) zabezpečuje nielen nevyhnutnú starostlivosť o maloletého, ale sa snaží podporovať maloletého v jeho rozvoji - športovom, kultúrnom, poskytnúť mu všeobecný prehľad a poskytnúť mu možnosti na úrovni iných jeho vrstovníkov s porovnateľným štandardom. Uvedená suma zároveň korešponduje ako s príjmom otca, tak aj jeho majetkovými pomermi a najmä jeho schopnosťami daný príjem dosiahnuť - súd sa nestotožnil s tvrdeniami otca resp. jeho právneho zástupcu, že situácia otca je horšia ako situácia matky, že otec má vzhľadom na svoj pobyt v zahraničí vyššie výdaje ako matka, že v súčasnosti je situácia ohľadne príjmu otca horšia ako matky - jednak toto tvrdenie bolo vyvrátené otcom predloženým potvrdením o príjme peňažnému ústavu, jednak otec v podstate súdu nepredložil žiadne doklady, preukazujúce jeho tvrdenia ohľadne výdavkov.
42. Súd zároveň konštatuje, že aj matka je už zároveň povinná prispievať na výživu maloletého finančnou sumou, a to najmä vzhľadom na vek dieťaťa a svoj príjem a má k dispozícii aj príspevok štátu - prídavok na dieťa a daňový bonus - matka si túto svoju časť povinnosti plní najmä hradením nákladov na bývanie a najmä starostlivosťou o všestranný rozvoj dieťaťa. Suma 350 Eur výživného na dieťa ( ako príspevok otca na výživu dieťaťa) je v podstate suma cca. 11,70 resp. 11,30 Eur denne pre dieťa - uvedená suma v podstate pokryje náklady na stravu dieťaťa a nevyhnutné hygienické potreby pre dieťa - z uvedenej sumy matka už v podstate nezabezpečí dieťaťu ošatenie, obuv, školské ani mimoškolské aktivity, šport, dovolenky - toto všetko hradí matka maloletému zo svojich zdrojov, pričom príjem rodičov je v podstate porovnateľný ( aj pri zohľadnení vyšších životných nákladov otca na život v zahraničí a na jeho náklady spojené s cestovaním na Slovensko), avšak majetkové pomery otca sú neporovnateľne lepšie než majetkové pomery matky.
43. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu a matka žiadala takto určiť výživné od 01.01.2014, súd návrhu matky v tejto časti nevyhovel, pretože matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odvodňovali spätné zvýšenie výživného. Preto súd určil výživné pre maloletého R. od 18.03.2014, t. j. odo dňa podania návrhu matkou; aj keď rodičia žili v jednom rodinnom dome, podľa vyjadrenia matky spolu nehospodárili, neviedli spoločnú domácnosť, rozdelili si iba spoločné výdaje spojené s o zabezpečením nehnuteľnosti, ktorú mali v podielovom spoluvlastníctve. Súd uveril tvrdeniam matky, ktoré v kontexte predložených dôkazov a vyjadrení účastníkov sa javia viacej dôveryhodné ako tvrdenia otca - otec potvrdil zlé spolužitie s matkou už od decembra 2013, potvrdil skutočnosť, že mali oddelené hospodárenie, zlý vzťah aj medzi širšími rodinami, tvrdeniu matky nasvedčuje aj skutočnosť, že otec odišiel do zahraničia v máji 2014, na výživu dieťaťa začal prispievať až od októbra 2014. Na druhej strane súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ bolo spolužitie rodičov narušené už od decembra 2013, matka mohla ( pokiaľ sa domáha určenia počiatku povinnosti otca platiť výživné od januára 2014) svoj návrh skôr - teda v čase, od ktorého tvrdí, že otec na výživu dieťaťa neprispieval. Preto súd návrh matky v časti určenia výživného za obdobie od 01.01.2014 do 17.03.2014 zamietol.
44. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 18.03.2014 do 30.04.2017 vo výške 10 056 Eur (už po odpočítaní sumy 3 052 Eur, ktorá predstavuje celkovú sumu, ktorou otec prispel na výživu maloletého od 18.03.2014 do 30.04.2017), ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).