Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-457-2016.pdf
PDF · 91.91 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/457/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Q. W.Č., W. W. M. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Štefánikova 76, IČO:42 248 744, proti žalovanej B. F., V., N. X/XXXX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Pavlikom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Š. Kukuru 14, IČO: 35 538 473, o náhradu škody, za účasti vedľajšej účastníčky Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 10C/40/2005-449 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že žalobca n i e j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšej účastníčke náhradu vzniknutých trov konania a trov odvolacieho konania v celkovej výške 6 651,14 €. Žalobcovi a vedľajšej účastníčke n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania a trov odvolacieho konania nepriznal, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšej účastníčke náhradu vzniknutých trov konania a trov odvolacieho konania v celkovej výške 6 651,14 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. 2. V odôvodnení uznesenia, o. i., uviedol: Po právoplatnosti rozsudku dovolacieho súdu, preskúmal obsah spisového materiálu, čo sa týka uplatnených trov konania. Konštatujúc, že meritórnym rozhodnutím vo veci samej, bola žaloba pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej zamietnutá, neexistuje tak prekážka pre nepriznanie vzniknutých trov konania podľa § 142 ods.1 O. s. p., keďže dôležitou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania podľa tohto ust., je „úspech vo veci“ (úvodzovky súd). Zo samotného rozhodnutia súdu je teda zrejmé, že v tomto konaní mala úspech vo veci žalovaná, za účasti vedľajšej účastníčky na jej strane. Citoval znenie § 142 ods.1,3 a § 151 ods.1,3 O. s. p. Úspešná žalovaná síce pred súdom uviedla, že v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania, avšak tieto súdu písomne ani po právoplatnom rozhodnutí dovolacieho súdu nevyčíslila a nepredložila. Vedľajšia účastníčka náhradu trov konania, ktorú žiadala priznať vyčíslila podaním z 21.10.2011 v celkovej výške 6 651,14 € pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Voči žalobcovi si uplatnila náhradu za zložený preddavok 497,91 € na znalecké dokazovanie a náhradu cestovného 562,31 €, t.j. za cestu motorovým vozidlom (ďalej len vozidlo) Škoda Fábia, EČV A.- XXXIB na pojednávania 1.4.2005, 12.4.2005, 19.5.2006, 13.6.2006 a vozidlom zn. Škoda Fábia, EČV A. XXXOU na pojednávanie 22.9.2006, 18.9.2007, 3.6.2008, 9.9.2008, 24.10.2008, 7.11.2008 a 28.11.2008 a tiež cestovné na pojednávanie 25.6.2010, 16.11.2010, 29.3.2011, 10.5.2011, 8.7.2011 a 4.10.2011. Jedna cesta KE-MI a späť (122 km) pri „primernej“ spotrebe 6,7 lit./100 km a cene pohonných hmôt 38 Sk (do 13.5.2008) výpočet: (6,7 x 38/100 = 2,54 + 6,20 x 122 km), činí 1 066 Sk, v prepočte 35,38 €, teda za 6 ciest spolu 212,28 €. Jedna cesta KE-MI a späť pri cene pohonných hmôt 35 Sk (po 13.5.2008) - výpočet: (6,7 x 35/100 = 2,34 + 5,50 x 122) činí 956,48 Sk, v prepočte 31,75 €, teda za 5 ciest spolu 158,75 €. Jedna cesta KE-MI a späť pri cene pohonných hmôt 1,02 € (od 25.6.2010) pri výpočte: (6,7
x 1,02/100 = 0.07 + 0,183 x 122), činí 31,88 €, teda za 6 ciest spolu 191,28 €. Priznal jej náhradu vzniknutých trov konania v celkovej sume 1 060,22 €. Citoval znenie § 224 ods.1,4 O. s. p. Vedľajšia účastníčka, ktorá podala odvolanie voči jeho rozsudku 17.12.2008, bola v odvolacom konaní úspešná. Preto jej priznal voči žalobcovi, ktorý úspech nemal náhradu za zaplatený súdny poplatok 5 590,92 € za odvolanie. Žalovanej v tomto odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Napokon citoval znenie § 243b ods.1,ods.5 prvá veta O. s. p. Žalobca bol pred dovolacím súdom neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí a žalovanej, ako aj vedľajšej účastníčke žiadne trovy nevznikli, preto im náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. 3. Žalobca podal v zák. stanovenej lehote O D V O L A N I E proti uzneseniu proti výroku: Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšej účastníčke náhradu vzniknutých trov a trov odvolacieho konania v celkovej výške 6 651,14 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a to z týchto dôvodov: Uznesenie napáda v uvedenom rozsahu, nakoľko je toho názoru, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP. Napadnutým výrokom uznesenia súd určil, že je povinný zaplatiť vedľajšej účastníčke trovy konania a trovy odvolacieho konania 6 651,14€. > Súd svoje rozhodnutie postavil na tej skutočnosti, že neexistuje prekážka pre nepriznanie vzniknutých trov konania v zmysle § 142 ods.1 O. s. p., keďže dôležitou okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania podľa tohto ust. je úspech vo veci. Ďalej že zo samotného rozhodnutia súdu je zrejmé, že v tomto konaní mala úspech žalovaná za účasti vedľajšej účastníčky na jej strane. S takýmto právnym názorom súdu nesúhlasí. Citoval znenie § 257 „C. v. s.“. Aplikácia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. § 257 „C. v. s.“ umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Súd rozsudkom z 25.10.2011 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu 93 116,84 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd rozsudkom zo 16.4.2013 zmenil rozsudok súdu a žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Taktiež Najvyšší súd rozsudkom zo 14.4.2016 jeho dovolanie zamietol. Napriek uvedenému je nepochybné, že sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody na tom skutkovom základe, že 9.12.2001 V. S. N..XX.X.XXXX, syn žalovanej, v Michalovciach o 3.40 hod, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov s hladinou 0,89 ‰ alkoholu viedol osobné vozidlo, pričom riadeniu vozidla, sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť v dôsledku čoho s vozidlom prešiel do protismeru osobnému vozidlu Škoda Octavia, ktoré smerovalo z obce Trhovište na obec Pozdišovce a ktoré riadil, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, pričom utrpel viaceré závažné poranenia a to: zlomeninu lebečnej bázy, ranu na čele, zlomeninu dolnej „čeluste“, pohmoždenie pravej obličky, roztrhnutie pečene, roztrhnutie medzikružia, krvácanie do pravej polovice hrudníka, zápal popľúcnice a pľúc, ranu na ľavom lakti, vykĺbenie ľavého lakťa, zlomeninu háku lakťovej kosti, odreniny stehien a kolien, roztrhnutie sleziny, dokrivenie ľavého bedrového kĺbu a ďalšie. Do dnešného dňa v dôsledku uvedenej dopravnej nehody absolvoval množstvo liečení, hospitalizácií a rekonvalescencií. Aj v tomto čase je hospitalizovaný v Národnom ústave pľúcnych chorôb vo Vyšných Hágoch. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že utrpel úraz v dôsledku dopravnej nehody vo veku 41 rokov, teda v produktívnom veku. Od dopravnej nehody je invalidným dôchodcom. Do úrazu bol zdravým človekom, viedol aktívny pracovný a rodinný život, zabezpečoval rodinu svojím príjmom, podieľal sa na prácach v domácnosti a v záhrade. Pred úrazom podnikal a viedol plnohodnotný život. Bol zdravý, pričom po predmetnej dopravnej nehode sa jeho život zmenil podstatným spôsobom. Do konca svojho života je v bežnom živote odkázaný na pomoc blízkych. Poukazuje taktiež na svoje osobné, sociálne a majetkové pomery, Ako už uviedol, v dôsledku nehody sa stal invalidným dôchodcom. Suma jeho invalidného dôchodku je 200,50 €. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Tieto okolnosti neboli zo strany súdu vôbec skúmané, napriek tomu, že môžu zásadným (až rozhodujúcim) spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 „C. v. s.“. Vedľajšia účastníčka vyčíslila trovy konania celkovo vo výške 6 651,14 €, z toho 497,91 € za zložený preddavok na znalecké dokazovanie, 562,31 € ako náhradu cestovného a 5 590,92 € titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania. Citoval znenie § 1 ods.1 a § 5 ods.2 písm. i) zák.č.71/1992 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. § 4 Zák. o súdnych poplatkoch
rozoznáva oslobodenie od poplatku podľa ods.1 v zmysle oslobodenia pre celé súdne konanie a v zmysle ods.2 ide o tzv. oslobodenie osobné pre subjekt, ktorý spĺňa podmienky v tomto ust. uvedené. Z obsahu spisu je zrejmé, že je v konaní osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Uvedené oslobodenie sa vzťahuje i na zaplatenie súdneho poplatku vyrubeného za podanie odvolania. Zák. o súdnych poplatkoch v § 1 definuje, čo je predmetom súdnych poplatkov, pričom sú to poplatky buď za jednotlivé úkony súdov alebo za konanie súdov a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré sú uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Zák. teda presne definuje, že pod pojem súdny poplatok možno včleniť poplatky za úkony a poplatky za konanie súdov. V obidvoch prípadoch však ide o súdne poplatky. Aj v § 4 ods.1,2 tohto zák. je použitý termín poplatok. Nedochádza preto už k rozlišovaniu, či ide o poplatky za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov. Z hľadiska § 4 tohto zák. jednoznačne platí, že ak osoba spĺňa podmienky v týchto ust. uvedené, je od poplatku oslobodená, či už z povinnosti platiť za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov, pretože len tak môže byť naplnený účel § 4. Na základe týchto skutočností sa nestotožňuje ani s názorom súdu, aby mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania, predovšetkým titulom zaplatenia súdneho poplatku za podania odvolania zo strany vedľajšej účastníčky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje uznesenie súdu v napadnutom výroku zmeniť tak, že vedľajšej účastníčke sa voči nemu náhrada trov konania a trov odvolacieho konania nepriznáva. 4. Vedľajšia účastníčka k odvolaniu žalobcu podala nasledovné vyjadrenie. Rozhodnutie súdu považuje za vecne a skutkovo správne a preto žiada jeho správnosť podľa § 387 CSP v celom rozsahu potvrdiť. 5. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania a trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajšou účastníčkou, nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané. 6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu vzniknutých trov konania a trov odvolacieho konania v celkovej výške 6 651,14 €. 7. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný. 8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 9. Súd prvej inštancie, pokiaľ vedľajšej účastníčke priznal náhradu trov konania a trov odvolacieho konania, nepoužil správny právny predpis. 10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Na základe skutočností uvedených v odvolaní bol urobený záver, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu nebola uložená povinnosť nahradiť vedľajšej účastníčke trovy konania a trovy odvolacieho konania. 12. Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť predovšetkým na pomery toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania. 13. Pri rozhodnutí bolo, okrem osobných a majetkových pomerov žalobcu, ako sú uvedené v odvolaní, prihliadnuté aj na skutočnosť, že žalobca objektívne nemohol vedieť o všetkých okolnostiach, ktoré boli
nakoniec rozhodujúce pre záver súdov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej a tiež na to, že nepriznaním náhrady trov konania a trov odvolacieho konania vedľajšej účastníčke, jej majetková sféra (vzhľadom na to, o akú právnickú osobu ide) nebude výrazne negatívne dotknutá. 14. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Vedľajšia účastníčka nemala v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobca žiadne trovy neuplatnil. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.