Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/21/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX S. XXXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom 022 01 Čadca, Májová 1582, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: Ing. O. P., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX Z., Česká republika, právne zastúpená: Mgr. Denisa Belošovičová, advokátka so sídlom T. XXX/XX, XXX XX Z., Česká republika, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/279/2015-87 zo dňa 21. júla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým vyhovel žalobnému návrhu a vo výroku III. o trovách konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 1.191,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.04.2016 do zaplatenia. Žalobu ohľadne úroku z omeškania vo výške 5,05% od 07.08.2015 do 26.04.2016 zo sumy 1.191,00 Eur zamietol. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80%.

2. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené dňa 04.11.2011, kedy došlo k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Počas trvania manželstva v roku 2002 im Štátny fond rozvoja bývania poskytol úver 700.000,00 Sk s mesačnou splátkou 99,25 Eur. K vyporiadaniu BSM po jeho zániku nedošlo v lehote po dobu troch rokov, preto nastala zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len . Po zániku BSM za sporné časové obdobie od 08.10.2013 do 08.10.2015 mesačné splátky úveru vo výške 99,25 Eur platil len žalobca, a to v celkovej výške 2.382,00 Eur.

3. Zo zmluvy uzavretej za trvania manželstva vznikla obidvom manželom povinnosť bezpodielovo platiť splátku úveru až do uplynutia doby troch rokov od zániku manželstva, teda do 05.11.2014. Od 05.11.2014 v nadväznosti na ustanovenie § 149 ods. 4 sa považuje predmet BSM za podielové spoluvlastníctvo, a to nielen čo do aktív, ale aj čo do pasív a platí, že podiely sú rovnaké. Manželia by sa mali zásadne podieľať na spoločných dlhoch v rovnakom pomere v akom sa podieľajú na spoločnom majetku. Vyporiadanie pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania BSM sa týka len vzťahu medzi manželmi. Nezasahuje nijako do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi vyporiadania

BSM. Podľa § 139 ods. 1 a § 511 ods. 1 OZ, tretia osoba (veriteľ) má právo žiadať celý dlh od ktoréhokoľvek solidárne zaviazaného dlžníka a ten si môže následne po zaplatení vymáhať od druhého spoločne zaviazaného dlžníka (§ 511 ods. 3 . Žalobca v rozsahu polovice vo výške 1.191,00 Eur za sporný čas plnil dlh za žalovanú, čo podľa práva mala plniť sama. Preto sa za tento čas bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu a vznikla jej právna povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať tomu, na koho úkor ho získala, teda žalobcovi. Do omeškania s plnením každej mesačnej splátky sa mohla žalovaná dostať vždy odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalobcu k zaplateniu tej-ktorej splátky. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, nejde o právny vzťah medzi žalovanou a treťou osobou (veriteľom). Preto žalovaná sa do omeškania nedostala vždy po uplynutí lehoty splatnosti tej-ktorej splátky stanovenej v úverovej zmluve. Rovnako sa nedostala do omeškania dňom predaja svojho spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu, teda dňom 07.08.2015. Tieto okolnosti žalobca bližšie ani neodôvodnil. Žiadnu výzvu, ktorú by žalobca doručil žalovanej, aby vydala bezdôvodné obohatenie do 06.08.2015 alebo do iného časového momentu nepredložil. Vychádzal zo záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalobcu, v ktorej žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia a táto jej bola doručená dňa 25.04.2016, preto do omeškania sa dostala nasledujúcim dňom 26.04.2016. Preto uplatnené úroky z omeškania od 07.08.2015 do 26.04.2016 zamietol.

4. K vznesenej námietke premlčania prijal záver, že uplatnený nárok nie je premlčaný tak, ako bol priznaný, nakoľko žalobca sa domáhal polovice splátok, ktoré uhradil od 08.10.2013 do 08.10.2015 a žaloba na súde bola podaná dňa 08.10.2015, teda v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 OZ.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, keď mal za to, že žalobca mal čistý úspech v konaní v rozsahu 80%.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že dňa 07.08.2015 predala svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1 k rodinnému domu, a preto od tohto dátumu nie je povinná platiť žalobcovi polovicu splátok úveru. Úver bol účelovo viazaný na dostavbu bezbariérového rodinného domu pre žalobcu, ktorý je invalidný dôchodca a môže sa pohybovať iba na invalidnom vozíku. Teda v záujme žalobcu bol rodinný dom postavený ako bezbariérový. Za čiastku 700.000,00 Sk celkom isto nebol rodinný dom postavený ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Za uvedenú sumu boli postavené bezbariérové vstupy do rodinného domu, výťah a pod.. Uvedené vyplýva i z toho, že polovicu rodinného domu predala za 90.000,00 Eur, z čoho vyplýva, že jeho cena ako celku by bola 180.000,00 Eur. Takisto je nesprávny záver, že svoj spoluvlastnícky podiel predala za trhovú cenu. Pokiaľ je predávaný iba spoluvlastnícky podiel, jeho cena je omnoho nižšia, práve preto, že sa predáva iba polovica. Má za to, že je v rozpore s dobrými mravmi, že musí žalobcovi zaplatiť polovicu splátok úveru, keď rodinný dom neužívala, bola nútená rodinný dom opustiť pre chovanie žalobcu, úver bol poskytnutý iba v záujme a pre žalobcu na dostavbu nadštandardu, ktorý ona nepotrebovala a ona musela platiť nájomné za užívanie bytov, v ktorých od 12.09.2010 bývala. Žalobca ju pri predaji jej spoluvlastníckeho podielu poškodil tým, že opakovane znemožňoval predaj rodinného domu a ani nechcel od nej kúpiť jej spoluvlastnícky podiel, čím znížil cenu rodinného domu o viac ako 1.191,00 Eur, ktorú od nej požaduje. Po rozvode bolo možné rodinný dom predať za 230.000,00 Eur. Právny záver, že do omeškania sa dostala 26.04.2016 je nesprávny, pretože žalobca jej nikdy nedoručil výzvu k zaplateniu 1.191,00 Eur a dátum doručenia žaloby nie je možné považovať za doručenie výzvy k zaplateniu. Navyše doručením žaloby sa nemohla hneď nasledujúci deň dostať do omeškania, nakoľko jej nebola daná žiadna lehota na zaplatenie. S ohľadom na nedoručenie predžalobnej výzvy zo strany žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, že bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi trovy konania. A tiež sa tým nemohla dostať do omeškania so zaplatením žalovanej istiny. V takom prípade by bolo spravodlivé a správne, aby žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania a žalovaná nebola zaviazaná zaplatiť úrok z omeškania. Ani nevedela, že žalobca platí splátky úveru v plnej výške a chce, aby mu zaplatila polovicu. Preto navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobca bude zaviazaný zaplatiť jej náhradu trov konania, ako aj trovy konania pred odvolacím súdom.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti nezbavuje žalovanú povinnosti splácať úver zo Štátneho fondu bývania, pretože tento im bol poskytnutý ako manželom počas trvania manželstva, a tým, že došlo k zániku BSM bez jeho vyporiadania dohodou alebo rozhodnutím súdu, platí, že došlo k vyporiadaniu zo zákona. Tým došlo k nadobudnutiu spoluvlastníckych podielov vo výške 1 na aktívach aj pasívach. Na jednej strane žalovaná chce nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti a tento speňažiť, avšak nechce platiť záväzky, ktoré s nadobudnutím nehnuteľnosti súviseli. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, tak uviedol, že práve žalovaná opustila spoločnú domácnosť, pričom on je invalidný dôchodca a je odkázaný na vozík a žalovaná ponechala aj dve maloleté deti v jeho starostlivosti. Preto nie je dôvodné argumentovať dobrými mravmi. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania a právneho zastupovania.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

9. Hoci žalovaná vo svojom odvolaní uvádzala, že napáda rozsudok vo všetkých výrokoch. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahu odvolania vyplýva, že svoje rozhodnutie napadla iba vo výrokoch, v ktorom bolo žalobnému návrhu vyhovené a vo výroku o trovách konania, preto odvolací súd preskúmaval rozhodnutie v tomto rozsahu.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov uvedených v tomto napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dopĺňa len ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 .

11. V konaní bolo preukázané, že sporové strany počas manželstva uzavreli zmluvu o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania na sumu 700.000,00 Sk, ktorý sa zaviazali mesačne splácať sumou 99,25 Eur. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C/117/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2011 a týmto dňom došlo k zániku BSM. Medzi sporovými stranami nedošlo k vyporiadaniu BSM, preto nastúpila zákonná fikcia v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ. Vo veci nebolo sporné medzi sporovými stranami, že po zániku BSM žalobca hradil splátky zo zmluvy o úvere so Štátnym fondom rozvoja bývania a v konaní sa domáha nahradiť a vrátiť bezdôvodné obohatenie od žalovanej, a to polovice splátok, ktoré uskutočnil v období od 08.10.2013 do 08.10.2015. Teda jedná sa o splátky, ktoré v zmysle § 107 ods. 1 neboli premlčané, nakoľko boli uplatnené v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Je potrebné podotknúť, že ak mali spoločný úver manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je ustanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá za trvania manželstva obidvoma manželmi, po zániku BSM môže žalobou na súde sa domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.

12. Vo vzťahu k vyššie konštatovanému sú irelevantné námietky žalovanej o tom, že úver bol poskytnutý za účelom, aby rodinný dom, ktorý mali v BSM bol postavený ako bezbariérový, nakoľko sa predmetné odzrkadlilo na hodnote spoločnej nehnuteľnosti a rovnako nie je podstatné kto predmetný dom užíval. Tieto skutočnosti nezbavovali žalovanú povinnosti voči veriteľovi splácať úver. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že predmetom konania neboli náklady spojené s užívaním danej nehnuteľnosti.

13. K omeškaniu s plnením peňažného dlhu dochádza uplynutím doby splatnosti a právo veriteľa požadovať úroky z omeškania vzniká, akonáhle došlo k omeškaniu dlžníka (§ 517 . Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z § 563 OZ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ak netvrdil žalobca, že žalovanú pred podaním žaloby vyzval na plnenie, je podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky kvalifikovanou upomienkou ako aj následné doručenie žaloby žalovanej, pričom nasledujúci deň sa žalovaná dostáva do omeškania. Teda okamih doručenia žaloby je rozhodujúci z hľadiska omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia a povinnosti platiť úroky z omeškania. Preto

i v tejto časti súd prvej inštancie správne prijal záver o omeškaní žalovanej a jej odvolacie námietky v tejto časti sú nedôvodné.

14. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že žalobca by mal mať povinnosť predžalobne vyzvať žalovanú na plnenie. Samá žalovaná mala vedomosť o tom, že za trvania manželstva im bol poskytnutý úver, ktorý sú spoločne povinní hradiť. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné vyhovieť odvolacej námietke, že z týchto dôvodov by nemala byť žalovaná zaviazaná na zaplatenie úrokov z omeškania, ako aj nemala by byť priznaná žalobcovi náhrada trov konania.

15. Na základe konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. Pri ich rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 396 ods. 1 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie), § 255 ods. 1 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430