Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Co-45-2017.pdf
PDF · 86.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/45/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: ZFP akadémia, a.s., so sídlom Námestie mieru 4, 908 51 Holíč, IČO: 36 847 372, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto C., C., t. č. O. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie istiny 170,45 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/215/2015-104 zo dňa 24. novembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Poukázal na to, že žalobca predložil listinné dôkazy, a to Sadzobník odmien, doba doručenia za storno v obsahových náležitostiach sadzobníka. Predložil pokus o zmier z 12.01.2015 bez preukázania doručenia do fyzickej dispozície žalovaného, nakoľko pripojená doručenka zjavne žalovanému nebola doručená, relácia poštového doručovateľa je uvedená „adresát neznámy“. Žalobcovi teda muselo byť zjavné, že pokus o zmier žalovaný neprevzal a nemohol sa dostať do omeškania. Nakoľko žalobca nepredložil zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej by boli dohodnuté podstatné náležitostí zmluvy o sprostredkovaní, zo všeobecných a neexistujúcich tvrdení nebolo možné ustáliť skutkový stav týkajúci sa platne uzavretej dohody o provízií a dohody o zániku nároku na provízie. Neexistujúci, nekonkrétny a nepreukázaný skutkový stav nebolo možné subsumovať pod konkrétne právne normy a právne posúdiť. Žalobca nepreukázal, že uzavrel so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej dohodol platným spôsobom podstatné náležitostí, čo mal žalovaný sprostredkovať, za aké sprostredkovanie mu vznikol nárok na odmenu - províziu a v akej konkrétnej výške. Zo skutkových tvrdení a dôkazov nebolo vinou žalobcu možné ustáliť, či žalovaný je povinný vrátiť riadne vyplatenú províziu na základe dohody, ktorej dohody a pri splnení akých podmienok tejto dohody žiada províziu vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, z akých konkrétnych skutkových dôvodov alebo províziu žiada vrátiť z titulu náhrady škody alebo na základe iných skutkových tvrdení a akých.
2. Na podanie žalobcu doručené súdu dňa 22.11.2016 a k tomu pripojené listinné dôkazy neprihliadol, a to z dôvodu, že by to viedlo k odročeniu pojednávania a mal za to, že takýmto účelovým postupom sa žalobca snaží realizovať, množiť počet úkonov právnej pomoci. Poukázal na článok 5 všeobecných zásad Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý hovorí, že zjavné zneužívanie práva nepožíva právnu ochranu. Preto podanie odmietol a sankcionoval procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžili na zneužitie práva a viedli by k odôvodneným prieťahom v konaní. Konanie žalobcu bolo aj v rozpore s článkom 10 ods. 1, 2, 3 všeobecných zásad CSP, podľa ktorého strany konania majú postupovať v súlade so zákonom a pokynmi súdu a v súlade so stanovenými lehotami určenými súdom.
3. Vzhľadom k tomu, že neuniesol žalobca dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, žalobu zamietol. Právo na náhradu trov konania priznal žalovanému, nakoľko mal 100% úspech v konaní.
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť v celom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalobu nie je možné považovať za formulárovú, obsahovala všetky náležitostí vyplývajúce z § 79 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania žaloby (ďalej len O.s.p.), teda obsahovala okrem iného aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a konkrétne odkazy na ustanovenia uvedené v Sadzobníku odmien, upravujúceho zmluvné vzťahy medzi stranami sporu. Zdôrazňuje, že Sadzobník je dvojstranný právny úkon - zmluva. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná pred účinnosťou CSP, to znamená aplikuje sa § 79 O.s.p., žaloba nemá obsahovať uvedenie všetkých rozhodujúcich skutkových tvrdení tak, ako to uvádza súd prvej inštancie. S poukazom na § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní, a preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že objektívne nebolo možné jeho podanie doručiť žalovanému je irelevantné. V zmysle ust. § 188 CSP platí, že súd vykonáva dôkazy na pojednávaní a podľa § 154 CSP možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, vzhľadom k čomu nebol súd prvej inštancie oprávnený tieto dôkazy a podania odmietnuť. Keďže sa ustanovenia o sudcovskej koncentrácií v zmysle § 470 ods. 2 CSP nemôžu v tomto konaní uplatniť, považuje postup súdu prvej inštancie za nezákonný. Neospravedlnená neúčasť žalovaného na pojednávaní nemôže byť na jeho ťarchu. Vo výzve súdu zo dňa 05.08.2015, aby uviedol celkovú platbu na dlh a účtovné doklady nebola stanovená žiadna lehota, ktorej márne uplynutie by bolo možné považovať za sťaženie postupu súdneho konania, a preto ho súd nemohol sankcionovať odmietnutím ním navrhnutých dôkazov a tvrdení. Rovnako platí, že pred doručením špecifikácie nebolo ukončené dokazovanie, a preto v zmysle § 154 CSP bol oprávnený predložiť súdu špecifikáciu, ako aj listinné dôkazy. Ak mal súd prvej inštancie za to, že špecifikácia žaloby bola podaná za účelom množiť úkony právnej pomoci a navyšovať tak trovy konania, mal možnosť súd prvej inštancie za takýto úkon nepriznať náhradu trov konania. Podaním doručením 22.11.2016 sa nedopustil v zmysle článku 5 CSP zneužitia práva svojvoľného a bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Žaloba obsahovala v zmysle 79 O.s.p. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva. Ak súd prvej inštancie považoval žalobu za neúplnú a nezrozumiteľnú, mal na jej doplnenie alebo opravu vyzvať, čo neurobil. Práve vytýkané nedostatky súdom prvej inštancie doplnil vo svojej špecifikácii doručenej súdu dňa 22.11.2016. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že nepripojil zmluvu o sprostredkovaní, vrátane dohodnutej provízie poukázal na to, že predložil súdu Sadzobník, ktorý je dvojstranným právnym úkonom tzv. zmluvou, ktorý je obstarávateľskou zmluvou - inominátnym kontraktom, v ktorom si strany sporu dohodli podmienky provízie, podmienky, za ktorých nárok na provízie vzniká a podmienky, za ktorých nárok na provízie zaniká. Poukázal na jednotlivé body predloženého Sadzobníka, v ktorom bolo dohodnuté i doručovanie stranám. Zároveň uviedol, že prílohy priložené k špecifikácií z 21.11.2016 boli obchodnými partnermi vyhotovené až 18.11.2016 a 15.11.2016 a následne doručené jeho právnemu zástupcovi. V Sadzobníku si strany sporu dohodli podstatné náležitostí zmluvného vzťahu, to znamená výpočet provízií (III. Sadzobníka) ako aj podmienok, za ktorých nárok na províziu zaniká - storno podmienky (IV. Sadzobníka). Neobstojí teda tvrdenie súdu prvej inštancie, že Sadzobník je jednostranným právnym úkonom, nie je dohodou a že žalobca nepredložil platne uzavretú zmluvu medzi ním a žalovaným. Uvedené okrem obsahu Sadzobníka vyplýva aj z toho, že je podpísaný oboma stranami sporu. Na základe uvedeného nesprávneho právneho posúdenia veci neobstojí ani skutkový stav zistený súdom prvej inštancie. V nadväznosti na uvedené považuje rozsudok za arbitrárny, nepresvedčivý, a teda za nepreskúmateľný.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vec vrátil na ďalšie konanie.
7. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba žalobcom bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a predmetná žaloba obsahovala všetky náležitostí ustanovenia § 79. Dňa 05.08.2015 zaslal súd prvej inštancie žalobcovi výzvu, aby doplnil celkovú platbu na dlh a účtovné doklady bez určenia lehoty, dokedy má tak vykonať. S touto výzvou mu zároveň bolo zaslané poučenie, v ktorom bol okrem iného poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť skôr, ako sa vo veci vyhlási rozhodnutie o skončení dokazovania. Dňa 11.10.2016 prostredníctvom právneho zástupcu bolo doručené žalobcovi predvolanie na pojednávanie na deň 24.11.2016 a k predvolaniu bolo pripojené poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu, kde okrem iného boli poučení aj o prostriedkoch procesného útoku, o prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácie konania, že tieto sú povinné uplatniť včas a tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Napokon bol poučený, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
8. Dňa 22.11.2016 (dva dni pred stanoveným termínom pojednávania) predložil žalobca súdu špecifikáciu žaloby spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. Na uvedené podanie, ako aj predložené listinné dôkazy súd prvej inštancie neprihliadal s poukazom na článok 5 CSP z dôvodu hospodárnosti konania.
9. Z opísaného stavu vyplýva, že konanie začalo podaním žaloby za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a v tomto zmysle boli sporové strany aj poučené v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o predkladaní dôkazov do uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené. Následne súd prvej inštancie už konal vo veci po účinnosti novej procesnej úpravy, a to zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Ust. § 153 CSP upravuje sudcovskú koncentráciu a ust. § 154 CSP zákonnú koncentráciu konania. Dikcia čl. 10 ods. 3 CSP jednoznačne umožňuje ustáliť, že nová procesná úprava zavádza inštitút sudcovskej koncentrácie konania. Sudcovská koncentrácia konania znamená možnosť súdu stanovovať záväzné procesné lehoty na procesné úkony sporových strán. Procesným následkom nedodržania koncentrovanej sudcovskej lehoty je procesná preklúzia práva sporovej strany uplatniť v konaní skutkové tvrdenie či dôkazný návrh.
10. Súd prvej inštancie spolu s predvolaním na pojednávanie sporové strany v zmysle citovaných ustanovení poučil o koncentrácii konania, avšak nestanovil stranám žiadnu sudcovskú lehotu, dokedy môžu prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť. Následne za tým, ich poučil o tom, že tieto môžu uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Vo veci je preto možné konštatovať, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016 špecifikoval žalobu podrobnejšie a predložil listinné dôkazy ešte predtým, ako bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Z týchto dôvodov nebolo možné postupovať tak, že sa na dané podanie a predložené listinné dôkazy nebude prihliadať, nakoľko boli predložené vrámci zákonnej koncentrácie konania, keď na sudcovskú koncentráciu nebol stanovená žiadna lehota.
11. Je potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie Sadzobník odmien predložený žalobcom spolu so žalobou vyhodnotil ako jednostranný právny úkon. Z obsahu tohto dôvodu vyplýva, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, nakoľko je podpísaný oboma stranami. Tento listinný dôkaz je potrebné vyhodnotiť podľa jeho obsahu (aké práva a povinnosti sú v ňom medzi zmluvnými stranami dohodnuté) a nie názvu.
12. Na základe uvedeného došlo k porušeniu spravodlivého procesu, keď žalobca nemohol uplatňovať riadne svoje procesné práva a z tohto dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý sa v ďalšom konaní bude povinný zaoberať všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ako aj skutkovými tvrdeniami žalobcu, vydať nové rozhodnutie a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa riadne vysporiadať so všetkými dôkazmi po ich obsahovej stránke.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)