Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6P-67-2016.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. P., D.. XX.XX.XXXX, N. U. D. P. XX, XXX XX U. D. P., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Ž. P.D., F.. X., D.. XX.XX.XXXX, N. X.. N.. G. XXXX/XX, XXX XX W. Z. otec - G. P., D.. XX.XX.XXXX, N. S. U. XX, U. D. P.P. o návrhu matky na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda 8P 114/2013-87 zo dňa 09.01.2014 v časti týkajúcej sa zverenia maloletej W. P. D.. XX.XX.XXXX tak, že s účinnosťou od 01.11.2016 sa maloletá Dominika zveruje do osobnej starostlivosti matky ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú W. 120,-€ mesačne , počnúc od 01.11.2016 , vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2017 v sume 350,-€ ( po započítaní výživného zo strany otca v tomto období v sume 370,-€ ) súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 15,-€ s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého dlhu.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa návrhom zo dňa 16.12.2016 sa domáhala na tunajšom súde zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.. Poukázala na tú skutočnosť, že manželstvo s otcom malol. W. bolo rozvedené dňa 09.01.2014 rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 8P/114/2013-87. Malol. W. P., D.. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti otca a druhé malol. dieťa N. P.Á., D.. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vzájomne boli rodičia zaviazaní platením výživného vo výške 120,-€ mesačne. Styk s malol. deťmi nebol upravený. Matka poukázala na to, že dcéra W. nežije v spoločnej domácnosti u otca s účinnosťou od 01.11.2016. V apríli roku 2016 istý čas bývala u matky ale na žiadosť otca aby spolu vyriešili problémy ktoré mali sa W. vrátila. V letných mesiacoch sa situácia znova zopakovala a odvtedy ju W. čoraz častejšie navštevovala. Matka tvrdila, že od októbra 2016 býva dcéra u nej nepretržite. Otec tvrdí, že tomu tak bolo až od 01.11.2016, preto matka súhlasila , aby za termín zmeny umiestnenia súd určil dátum 01.11.2016. Za tento čas sa prehĺbil aj vzťah so sestrou N. a preto matka žiada, aby aj oficiálne došlo k zmene umiestnenia a aby Dominika bola zverená do jej osobnej starostlivosti.
2. Otec pôvodne návrh žiadal zamietnuť, uviedol, že celkovým dôvodom pre ktorý W. chce zostať u matky je tá skutočnosť, že matka je k nej benevolentnejšia, dovolí jej viac. Matka túto skutočnosť popiera. Uviedla, že malol. W. si musí splniť svoje povinnosti bezo zvyšku aj u nej. 3. Kolízny opatrovník prešetril východné prostredie u oboch rodičov, pričom bolo zistené, že u oboch rodičov má malol. dieťa vytvorené vhodné podmienky. Kolízny opatrovník potvrdil tú skutočnosť teda, že v poslednom období býva W. u matky. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä rodným listom malol. W., spisom tunajšieho súdu 8P/114/2013, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, čistá priemerná mesačná mzda matky je 537,71 €, čistý mesačný príjem otca u spoločnosti J., Z..F..P.. v ktorej pracoval do decembra 2016 je 984,29 €, v súčasnosti čistý príjem otca v novej spoločnosti je okolo 700,- až 720,-€, preto uviedol, že nie je schopný platiť výživné 150,-€ tak, ako to žiadala matka a je otázne, či vôbec bude vedieť platiť 120,-€. Čo sa týka výživného , aj matka potvrdila tú skutočnosť, že otec v novembri 2016 dal 120,-€, odvtedy platil mesačne 50,-€. 5. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 6. Súd v tomto konaní vypočul aj W. ktorú zároveň súd informoval o prebiehajúcom konaní ako aj o následkoch ktoré konanie má na jej osobu. Malol. W. potvrdila tú skutočnosť, že v minulom roku striedavo bola u otca, starej matky ako aj u matky. U otca v poslednom čase jej nebolo veľmi dobre, neustále sa hádali, bránil jej chodiť von s priateľkami, všetko mu na nej vadilo čo robila. Následne v októbri sa presťahovala k matke, uviedla, že má priateľa s ktorým sa stretáva počas víkendov. Je veľmi rada, že so svojou sestrou má veľmi dobrý vzťah. V súčasnosti sa učí za kaderníčku, vôbec sa nezakladá na pravde, že by chcela zmeniť prostredie iba kvôli tomu, že matka je k nej benevolentnejšia. Ona sama by chcela zmeniť svoj vzťah s otcom, aby znovu mohli komunikovať , pretože ju veľmi mrzí že komunikácia medzi nimi nie je taká, aká bola a myslí si, že otec celým týmto dianím , že chce zostať u matky sa cíti byť dotknutý. Jednoznačne uviedla, že chce , aby súd rozhodol tak, že ju zverí do osobnej starostlivosti matky. 7. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 9. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 10. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 11. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie . 13. Podľa § 78 ods. 1 , Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh . Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre malol. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa prihliadne na vývoj životných nákladov . V zmysle vyššie citovaných ustanovení výživné súd určuje vždy podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia , ako aj v čase nového rozhodnutia . Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia podstatná zmena pomerov. Zmenou pomerov sa pritom rozumie výrazná zmena tých okolností a to tak na strane oprávneného alebo povinného , ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom . Takou zmenou pomerov okrem iných môže byť tiež vyšší vek dieťaťa . Pre určenie okamihu zmeny predchádzajúceho súdneho rozhodnutia nie je pritom rozhodujúca doba začatia súdneho konania , ale doba , kedy došlo k zmene pomerov.
14. V zmysle citovaného ustanovenia § - u 78 ods. 3 Zákona o rodine pri rozhodovaní , či došlo k zmene pomerov sa musí vždy prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie , ktoré uplynulo od vydania predchádzajúceho rozhodnutia . 15. V predmetnom prípade súd je toho názoru, že došlo k zmene pomerov . Malol. Dominika od novembra 2016 sa zdržiava u matky, preto bolo potrebné zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti o malol. dieťa, preto súd W. zveril do osobnej starostlivosti matky ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. 16. Čo sa týka výšky výživného, súd nevyhovel ani návrhu matky na zvýšenie výživného na 150,-€ ale ani návrhu otca na určenie výživného nižšieho než 120,-€ tak, ako bolo určené a to síce z toho dôvodu, že je pravdou, že na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak čo sa týka W., od poslednej úpravy výživného zase došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb, pretože momentálne sa učí za kaderníčku a tak ako uviedla matka, s týmto študijným odborom má ďalšie výdavky. Vzhľadom na to, že zvýšené výdavky na strane dieťaťa sa vykompenzovali so zníženým príjmom otca, súd výživné ponechal na úrovni tak, ako bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu 8P/114/2013-87. Otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.11.2016 do 30.04.2017 celkovo v sume 350,- € . Otcovi súd zohľadnil započítané výživné ktoré zaplatil v tomto období v sume 370,-€. Súd povolil otcovi dlžné výživné spolu s bežným výživným platiť v splátkach po 15,-€ s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky výživného nastáva splatnosť celého dlhu. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.