Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/44/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: K. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Q. XXX/XX, G., právne zastúpený: JUDr. Martin Paškala, advokát, IČO: 30 792 215, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovanej: I. O., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. XX, G., o zaplatenie 56.805,50 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 56.805,50 eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 56.805,50 eur od 15.09.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku úroku z omeškania sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou prijatou v upomínanom konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 56.805,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom uplatnenej zľavy z kúpnej ceny ako nároku zo zodpovednosti za vady veci.

2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že strany sporu uzavreli v r. 2020 kúpnu zmluvu, žalobca ako kupujúci. Žalobca od žalovanej obdržal v priebehu roka 2021 dokumenty vzťahujúce sa k nehnuteľnosti: kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie, projektovú dokumentáciu. Na ich základe zistil, že súčasťou nehnuteľnosti, ktorú nadobudol, by mohla byť neskôr postavená prístavba, prestavba, nadstavba, ku ktorej však na stavebnom úrade neevidujú žiadne kolaudačné rozhodnutie; čo znamená, že užívanie tejto súčasti nehnuteľnosti nehnuteľnosti nie je zo strany stavebného úradu povolené. Taktiež zistil, že kolaudačné rozhodnutie k prístavbe, prestavbe, nadstavbe by v čase po uzavretí kúpnej zmluvy so žalovanou ani nebolo možné vydať, nakoľko to neumožňoval územný plán zóny. Žalovaná zistenia žalobcu smerujúce ku vadám nehnuteľnosti v komunikácii so žalobcom nepoprela. Na ozrejmenie uviedol, že pri komunikácii so žalovanou mu poskytol pomoc p. X., ktorý mu kúpu nehnuteľnosti aj odporučil. S menovaným sa následne dohodli, že nehnuteľnosti od žalobcu odkúpi za objektívnu cenu, ak sa preukáže, že nehnuteľnosť mala v čase jej predaja žalobcovi vadu, a že na tento účel O. X. zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom bude stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stanovenie všeobecnej hodnoty vady na nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti podľa vypracovaného znaleckého posudku bola určená na sumu 333.000 eur a všeobecná hodnota vady spočívajúcej v neskolaudovanej prístavbe, prestavbe, nadstavbe k rodinnému domu, ktorá

bola realizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní bola určená na 56.805,50 eur. Žalobca v tejto žalobe vytkol žalovanej vadu veci-kúpenej nehnuteľnosti, spočívajúcu v neskolaudovanej prístavbe, prestavbe, nadstavbe k rodinnému domu súp. č. XXXX v k.ú. Devín, ktorá je realizovaná aj v rozpore s projektovou dokumentáciou overenou v stavebnom konaní pod O.-XXX/XXX/B/X/Su L. XX.XX.XXXX. Podľa žalobcu sa jedná o vadu, ktorá existovala už v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou, a žalovaná ako predávajúca ho na danú vadu neupozornila. V dôsledku uvedenej vady nie je možné nehnuteľnosť užívať ako celok, lebo realizovaná prístavba, prestavba, nadstavba je súčasťou celej nehnuteľnosti. Pričom podľa hrozia vlastníkovi nehnuteľnosti stavby v dôsledku tejto vady aj peňažné sankcie, aj napr. možnosť nariadenia odstránenia tejto neskolaudovanej časti, čo by poškodilo nehnuteľnosť, aj jej skolaudovanú časť; vadu nemohol zistiť pri bežnej ohliadke. Presná identifikácia vady nebola možná bez oboznámenia sa so zameraním skutočného stavu. Žalobcom vytknutá vada je tzv. neodstrániteľnou vadou, lebo neskolaudovanú časť nemožno dodatočne skolaudovať a to jednak z dôvodu realizácie stavby v rozpore s projektovou dokumentáciou, ale aj z dôvodu, že to neumožňuje aktuálny územný plán zóny Devín, kde pre realizáciu stavby/prístavby rodinných domov je nutné rešpektovať maximálne povolenú zastavanosť územia. Skolaudovaná časť nehnuteľnosti bola skolaudovaná v r. 2006, kedy neexistoval územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy (2007), resp. regulatívy pre zastavanosť územia. Nakoľko vada je neodstrániteľná a znižuje trhovú hodnotu celej nehnuteľnosti a žalobca už zaplatil kúpnu cenu vo výške 315.000 eur považuje danú zľavu za primeranú a spravodlivú.

3. Vo veci bol v upomínanom konaní súdom vydaný 09.09.2021 platobný rozkaz, ktorým súd žalobnému návrhu vyhovel, vrátane náhrady trov konania.

4. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, kde uviedla, že neporušila ani jeden z bodov kúpnej zmluvy z 02.09.2020 ohľadom predmetu - stavba rodinného domu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor nebol riadne vecne odôvodnený, žalovaná sa v ňom nevyjadrila ku žiadnej zo skutočností, ktoré uviedol žalobca v žalobnom návrhu. Jej procesnú obranu možno vyhodnotiť ako účelovú a vágnu. Nároky z titulu zodpovednosti za vady vyplývajú priamo zo zákona, preto na ich uplatnenie nie je nevyhnutné porušenie nejakého ustanovenia kúpnej zmluvy.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že jej syn neb. K. O. kúpil rodinný dom na Devíne. Ona po jeho smrti našla v dokladoch zmluvu o vinkulácii v TB, a.s., stavebné povolenie z r. 2006, kolaudačné rozhodnutie z r. 2006. Pán O. X. rokoval s jej synom o odkúpení časti pozemkov, čomu predchádzalo vyhotovenie GP rozdelenia pozemkov. Pán X. mal aj záujem o kúpu ich rodinného domu. Pri podpise kúpnej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene bola žalovaná zaskočená, keď zmluvu podpísal žalobca, ktorého nepoznala. Následne jej bola vyplatená od rôznych osôb v častiach kúpna cena. Pán X. jej potom oznámil, že nedostal v banke pôžičku na odkúpenie rodinného domu od nového majiteľa- žalobcu, lebo v banke zistili, že ide o čiernu stavbu, ktorá nebola kolaudovaná. Doklady, ktoré našla mu odovzdala, ale ich nevrátil. Potom jej došiel platobný rozkaz. Pri predaji domu konala v dobrej viere a nemala nečestné úmysly.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, kde predvolal sporové strany, a vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami podľa .

8. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných listinných dôkazov a skutkových zistení: dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá Kúpna zmluva podľa a nasl. a Zmluva o zriadení vecného bremena podľa a nasl. , medzi stranami: žalobca ako kupujúci a oprávnený z vecného bremena a žalovaná ako predávajúca a oprávnená z vecného bremena. Na jej základe predávajúca - žalovaná ako výlučná vlastníčka 1/1 nehnuteľností vedených na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, ako parcela reg. C: parc. č. XXXX/X - zast. plocha a nádvorie 5 m2, 1596/3 - zast. plocha a nádvorie 119 m2, XXXX/X - zast. plocha a nádvorie 153 m2, XXXX/X - záhrada 374 m2 a stavby rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X M. XXXX/X, tieto odplatne predala kupujúcemu - žalobcovi za dohodnutú kúpnu cenu 315.000 eur, ktorá jej bude zaplatená v dvoch častiach. Súčasne predávajúca vyhlásila, že na nehnuteľnostiach neviazne žiadna ťarcha, vecné bremeno alebo iné práva tretích osôb. Účastníci zmluvy sa ďalej dohodli na zriadení vecného bremena v prospech oprávnenej z vecného bremena, spočívajúce v práve bývania a užívania nehnuteľnosti a

to až do zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim, s tým, že kupujúci je povinný strpieť toto vecné bremeno, ktoré sa zriaďuje bezodplatne. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam pod V -XXXXX/XXXX L. XX.XX.XXXX.

Zo Znaleckého posudku č. 8/2021 Ing. S. O., a z jeho príloh, súd zistil, že jeho úlohou bolo: 1/ vo veci stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX identifikované podľa kúpnej zmluvy a 2/ stanoviť všeobecnú hodnotu závady na stavbe rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na pozemku na tejto nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/ X XXXX/X M. XXXX/X. Znalecký posudok znalcom bol vypracovaný k 16.07.2021. Zo Záveru uvedeného znaleckého posudku a jeho zistení vyplýva, k otázke 1/, že: všeobecná hodnota nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX Z. 333.000 eur, a k otázke 2/, že: všeobecná hodnota závady je 56.806 eur. V dôvodoch znalec uviedol, že rodinný dom bol podľa kolaudačného rozhodnutia daný do užívania v r. 2006. Jeho súčasný stav hodnotí ako dobre udržiavaný, primeraný veku. V r. 2011 bola stavebným povolením sp. D 2011/178/B/5/Su povolená prístavba, prestavba, nadstavba tohto rodinného domu. Tieto však boli realizované v rozpore s dokumentáciou overenou v stavebnom konaní a dodnes nebola skolaudovaná. Túto skutočnosť zistil až po dôkladnom oboznámení sa s touto dokumentáciou, hodnotí ju ako závadu na nehnuteľnosti, pretože bez kolaudácie nie je možné túto riadne užívať. Prístavba, prestavba, nadstavba sú už v súčasnosti zrealizované, za čo hrozia zo strany stavebného úradu sankcie a v krajnom prípade môže byť nariadené jej odstránenie. Navyše táto závada má vplyv na samotné užívanie stavby rodinného domu, znižuje aj všeobecnú hodnotu celej nehnuteľnosti a komplikuje ďalšie nakladanie s ňou. Pri výpočte všeobecnej hodnoty Závady uvažuje zo zastavenou plochou prestavby, prístavby, nadstavby. Rodinný dom má jedno podzemné podlažie a dve nadzemné podlažia. Podzemné podlažie obsahuje jednu miestnosť, ktorá nie je skolaudovaná. Prvé nadzemné podlažie pozostáva z viacerých miestností, z toho dve - jedáleň a terasa nie sú skolaudované. Druhé nadzemné podlažie má neskolaudovanú terasu. Výmera zastavanej plochy všetkých podlaží skolaudovanej časti rodinného domu je 315 m2 a výmera zastavanej plochy všetkých podlaží neskolaudovanej časti rodinného domu je 126,74 m2.

Z Kolaudačného rozhodnutia vydaného 31.10.2006 právoplatné 06.11.2006 Mestskou časťou Bratislava Devín súd zistil, že sa povoľuje užívanie stavby: Dostavba, nadstavba rekreačnej chaty na pozemku parc. č. XXXX k. ú. Devín, z ktorého sa podľa geometrického plánu odčleňuje pre celú stavbu rekreačnej chaty ako pozemok parc. č. XXXX/X M. XXXX/X stavebníkom I. S. M. L. S.Í.. Po dostavbe a nadstavbe pôvodných rekreačných chát so súpisným číslom XXXX M. XXXX vznikne jedna stavba rekreačná chata, ktorá pozostáva z čiastočne zapusteného prízemia a využiteľného podkrovia. Zastavaná plocha je 158 m2.

Zo Stavebného povolenia vydaného 15.08.2011 právoplatné 26.09.2011 Mestskou časťou Bratislava Devín súd zistil, že sa povoľuje v spojenom územnom a stavebnom konaní zmena dokončenej stavby: Prístavba, prestavba, nadstavba rodinného domu Dolné Koruny na pozemkoch parc. č. XXXX/X,XXXX/ X, XXXX/X k.ú. Devín stavebníkom: I. S.H. M. L. S., vlastník pozemku č. XXXX, podľa PD overenej v stavebnom konaní. Zmena stavby spočíva v prestavbe, prístavbe, nadstavbe k jestvujúcemu rodinnému domu. Pozemok je svahovitého charakteru. Prístavba je dvojpodlažná, má pôdorys obdĺžnika o 7,00 m x 9,00 m, s plochou strechou a podpivničením. V prístavbe bude obývacia izba, sklad, exteriérové schodisko a dve terasy. Sklad je prístupný zo záhrady. Každá zmena oproti pôvodnej schválenej PD musí byť vopred odsúhlasená staveným úradom.

Dňa 27.02.2021 bola písomne uzavretá Zmluva o zrušení vecného bremena, medzi žalovanou ako oprávnenou z vecného bremena a žalobcom ako povinným z vecného bremena, podľa a nasl. , podľa zmluvy o zriadení vecného bremena z 02.09.2020 spočívajúceho v práve bývania a užívanie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Devín.

Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 29.07.2021 medzi predávajúcim - žalobca a kupujúcim - O. X., podľa a nasl. súd zistil, že jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho, ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľností: vedených na LV č. XXXX na Okresnom úrade Bratislava, odbor katastrálny pre okres Bratislava IV, ako parcela reg. C: parc. č. XXXX/X - L.. plocha a nádvorie 5 m2, XXXX/X- zast. plocha a nádvorie 119 m2, XXXX/X - zast. plocha a nádvorie 153 m2, XXXX/X - záhrada 374 m2 a stavby rodinný dom so súp. č. XXXX J.a parc. č. XXXX/X M. XXXX/X, za kúpnu cenu vo

výške : 278.198 eur, ktorá bude zaplatená v dvoch častiach. Vlastnícke právo bolo kupujúceho zapísané podľa I.-XXXXX/XX z 04.08.2022.

Z Územnoplánovacej informácie Mestskej časti Bratislava Devín z 04.10.2021, zaslanej na žiadosť O. X. I., že v dotknutom území je pre parcely medzi 600 - 800 m2 koeficient max. zastavanosti územia IZP max 0,2. Rodinný dom sa nachádza na parc. č. XXXX/X M. XXXX/X N.kolaudovaná časť a parc.č. XXXX/X - neskolaudovaná časť podľa znaleckého posudku, spolu o výmere 277 m2. Zastavená plocha rodinného domu je 218,70 m2, skolaudovaná časť 157,50 m2 a neskolaudovaná časť 61,20 m2, avšak pri daných podmienkach by bolo možné skolaudovať stavbu len so zastavanou plochou 55,40 m2 ( 277 m2 x 0,2 =55.40 ). Ak by sa bral do úvahy aj na účely výpočtu podmienky zastavanosti súčet všetkých parciel na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré vlastnil žalobca, vrátane parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 374 m2, tak aj pri celkovej výmere týchto parciel 652 m2 a zastavanej ploche rodinného domu 218,70 m2 by nebolo možné prístavbu skolaudovať kvôli podmienke zastavanosti územia - pri daných podmienkach by bolo možné skolaudovať len stavbu so zastavanou plochou 130,40 m2 ( 652 x 0,2 =130,40 ) zastavanou plochou sa rozumie plocha pôdorysu prvého podlažia NP.

9.Z listinných dôkazoch predložených žalovanou súd zistil, že: 02.05.2017 bola uzavretá Zmluva č. XXXXXXXX o vinkulácii medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako banka M. F.. M.. K. O. ako klient, na sumu 440.000 eur k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam - stavba rodinného domu a pozemky pre k.ú. Devín k 02.05.2017 v prospech oprávnených I. M. L. S.. Ďalej žalovaná predložila listinné dôkazy: Stavebné povolenie z 25.08.2006 vydané Mestskou časťou Devín - Dostavba a nadstavba rekreačnej chaty Dolné Koruny pre I. M. L. S. na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Devín, s tým, že dostavba a nadstavba jestvujúcej rekreačnej chaty sa bude realizovať v prednej časti, pri komunikácii. Na dotknutom stavebnom pozemku sa nachádza jestvujúca rekreačná chata a hospodársky objekt. Dostavba sa bude realizovať medzi uvedenými dvomi objektami a nadstavba nad hospodárskou časťou a navrhovanou nadstavbou. Zastavaná plocha dostavby bude 30,22 m2 a zastavaná plocha nadstavby bude 56 m2, zastrešenie sedlovou strechou. Ďalej žalovaná predložila Kolaudačné rozhodnutie z 31.10.2006 právoplatné 06.11.2006 vydané Mestskou časťou Devín, ktorým sa povoľuje užívanie dostavby a nadstavby rekreačnej chaty S. S., Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech Ing. K. O. z 02.05.2017, výpis z LV č. XXXX S.estská časť Devín k 19.04.2017, úmrtný list F.. M.. K. O. L. XX.XX.XXXX, Kúpnu zmluvu z 27.06.2019 uzavretú medzi žalovanou a O. X. - kupujúci a Návrh na vklad vlastníckeho práva z 27.06.2019 v jeho prospech ohľadom nehnuteľností: parc. č. reg. C záhrada parc. č. XXXX/X, záhrada parc. č. XXXX/X, L. K.. Č.. XXXXXX, V.ozhodnutie z 30.07.2019 V - 18539/219 o povolení vlastníckeho práva O. X. k nehnuteľnostiam parc. č. reg. C záhrada parc. č. XXXX/X, záhrada parc. č. XXXX/X, záhrada parc. č. XXXXXX, Informatívnu kópiu katastrálnej mapy z 19.04.2017, kópie katastrálnej mapy k.ú. Devín.

10. Po právnej stránke súd posúdil nasledovne:

11. Podľa Obč. zákonníka ( ďalej ) Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

12. Podľa , Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

13. Podľa , Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

14. Podľa , , Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov podľa , kedy súd hodnotil podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, a dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný.

16. Všeobecne je stanovená povinnosť scudziteľa tak, že v prípade, keď prenecháva za odplatu vec inému, teda nadobúdateľovi, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má také vlastnosti, ktoré sú medzi scudziteľom a nadobúdateľom dojednané, prípadne vlastnosti obvyklé. Ďalej scudziteľ zodpovedá nadobúdateľovi za to, že nadobúdateľ môže túto vec užívať podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo si strany vyslovene dohodli. V neposlednom rade zodpovedá aj za to, že vec nemá právne vady. Pokiaľ vec, ktorá je predmetom odplatného scudzenia nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám, má vady. Za vadu veci sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa u veci určitého druhu a veku predpokladá, a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Pod pojmom vada veci je teda potrebné rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, prípadne čo vec inak znehodnocuje. 17. Prvoradou povinnosťou predávajúceho v nadväznosti na vyššie uvedené je teda upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je rozhodujúce, či ide o vady faktické ( funkčné), akosti, alebo o vady právne ( vady, ktoré bránia predávajúcemu disponovať s vecou, prípadne jeho dispozíciu s vecou obmedzujú). Pri právnych vadách, ktoré možno zistiť z katastra nehnuteľností, však nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže scudziteľ nadobúdateľa výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy, bez zreteľa na to, či o vade vedel alebo nie. To znamená, že predávajúci sa jej nemôže zbaviť, a pritom nie je rozhodujúce, či o vade sám vedel alebo nevedel. Ustanovenie sa teda nevzťahuje len na prípady, keď predávajúci neupozorní kupujúceho na vady o ktorých vie, ale aj na prípady, keď ide o vady, ktoré vyšli dodatočne najavo, nielen pre kupujúceho, ale aj pre predávajúceho, a na ktoré kupujúceho ani nemohol upozorniť, pretože o nich nevedel. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo žiadať o.i., zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcej povahu a rozsahu vady.

18. Ďalej podľa , vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Kupujúci pritom vždy musí preukázať, že vada existovala už v čase kúpnej zmluvy a uplatnil si právo zo zodpovednosti za vady predanej veci uplatnením zľavy.

19. Zákon nestanovuje nijaký všeobecne platný návod na určenie výšky zľavy z kúpnej ceny, a posúdenie primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny musí zodpovedať povahe a rozsahu vady.

20. Súd mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou ako predávajúcou 02.09.2020 kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Na základe kúpnej zmluvy mu žalovaná odpredala vyššie uvedené nehnuteľnosti vedené v k.ú. Devín zapísané na LV č. XXXX M. K.. V.. C: stavbu rodinný dom súp. č. XXXX a pozemky, za kúpnu cenu 315.000 eur, ktorá jej bola aj zaplatená. Žalovaná nadobudla vlastníctvo uvedených nehnuteľností od svojho syna K. O. v rámci dedičského konania po ňom. Na základe stavebného povolenia pre stavebníkov manželov S. vydaného v r. 2011 bola povolená zmena stavby rodinného domu spočívajúca v zmene stavby prístavba, prestavba, nadstavba, ktoré mali byť realizované podľa schválenej projektovej dokumentácie. Z dokumentov získaných žalobcom od žalovanej v júni 2021, t.j. až po uzavretí kúpnej zmluvy, a po následnom vypracovaní znaleckého posudku znalcom F.. S. O. L. XX.XX.2021, žalobca dodatočne zistil, že súčasťou nehnuteľnosti, ktorú nadobudol, by mohla byť neskôr postavená prístavba, prestavba, nadstavba, ku ktorej však na stavebnom úrade neevidujú žiadne kolaudačné rozhodnutie k prístavbe, prestavbe, nadstavbe; a ďalej, že prístavba, prestavba a nadstavba boli vyhotovené aj v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou stavebným úradom. Tieto nedostatky nebolo možné zistiť v čase uzavretia kúpnej zmluvy pri bežnej ohliadke, ale až po oboznámení sa s dokumentáciou získanou od žalovanej. Uvedené tvrdenie žalobcu o neexistencii skolaudovania prístavby, prestavby, nadstavby a ich realizovaní v rozpore so projektovou dokumentáciou bolo jednoznačne preukázané znaleckým posudkom predloženým žalobcom v konaní, ktorého závery neboli spochybnené ani namietané. Žalobca dané zistenia na stave veci označil ako vadu veci, ktorú následne vytkol žalovanej. Túto vadu veci súd posúdil ako dodatočne zistenú vadu veci. Z dokazovania teda vyplynulo, že užívanie nehnuteľnosti v rozsahu neskôr postavenej prístavby, prestavby, nadstavby, vybudovaných na základe stavebného povolenia z r. 2011 nebolo zo strany

stavebného úradu povolené, a teda, že uvedené súčasti veci stavby rodinného domu - prístavba, prestavba, nadstavba neboli skolaudované v kolaudačnom konaní. Uvedené bol objektívny stav, existujúci už v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi stranami sporu v septembri 2020. Ďalej je nesporné, že prístavba, prestavba, a nadstavba boli vyhotovené v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou, pričom žalovaná ako predávajúca ho o týchto všetkých vadách žalobcu ako kupujúceho neinformovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V konaní nebol predložený/navrhnutý žalovanou žiaden dôkaz, ktorý by dané zistenia o existencii príp. kolaudácie danej prestavby, prístavby, nadstavby a jej vyhotovenia v súlade s projektovou dokumentáciou schválenou stavebným úradom preukázal. Dôkazy predložené žalovanou v konaní existenciu kolaudovania prístavby, prestavby, nadstavby, ako i zhotovenie v súlade s projektovou dokumentáciou, ani skutočnosť, že žalovaná o tých skutočnostiach vedela a informovala o nich žalobcu v čase uzavretia kúpnej zmluvy tiež nepreukazujú. Žalovaná v konaní potvrdila, že o vyššie daných skutočnostiach - vadách v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu neinformovala, nevedela o nich. Žalovaná sa v konaní tiež bránila, že nehnuteľnosť odpredala v dobrej viere, a s čestným úmyslom, a že o existencii žalobcom uvedenej vady nemala vedomosť, lebo nehnuteľnosti nadobudla na základe dedenia od syna, ktorý ich ako architekt pôvodne odkúpil od manželov S.; podľa nej pravdepodobne aj oni uvedený stav vyvolali a nehnuteľnosti jej synovi už v takom stave odpredali. Uvedená obrana žalovanej, však nemajú vplyv na zistený skutkový stav, a právne posúdenie veci. Jedná sa, ako bolo uvedené vyššie o objektívnu zodpovednosť za vady predávajúceho, na ktorú vedomosť predávajúceho o existencii vád nemá vplyv.

21. Žalobca danú vadu a to: že súčasťou nehnuteľnosti, ktorú nadobudol, by mohla byť neskôr postavená prístavba, prestavba, nadstavba, ku ktorej však na stavebnom úrade neevidujú žiadne kolaudačné rozhodnutie k prístavbe, prestavbe, nadstavbe; a že uvedené prístavba, prestavba a nadstavbe sú vyhotovené aj v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou stavebným úradom, ako vadu veci vytkol žalovanej priamo v žalobe z 13.08.2021, doručenej žalovanej spolu s platobným rozkazom 14.09.2021; teda vytkol ju bez zbytočného odkladu podľa a súčasne si v žalobe uplatnil aj nárok zo zodpovednosti za vady veci - zľavu z kúpnej ceny podľa . Žalobca trval na tom, že vytknutá vada je neodstrániteľná, nakoľko neskolaudovanú nehnuteľnosť z týchto dôvodov nemožno užívať ako k jej účelu, nemožno ju ani dodatočne skolaudovať pre rozpor jej vyhotovenia s projektovou dokumentáciou a aj aktuálny územný plán obce, ktoré tvrdenie žalobcu bolo podporené aj listinným dôkazom - predložením územnoplánovacej informácie mestskej časti a znaleckým posudkom. Tieto tvrdenia neboli žalovanou popreté, s predložením dôkazov, ktoré by ich vyvrátili. Z titulu neodstrániteľnej vady kúpenej veci si žalobca uplatnil nárok na zľavu veci, ktorý je potom dôvodný.

21. V danej veci žalobca odvodzoval výšku zľavy od jej výšky ustálenej v znaleckom posudku, ktorého správnosť nebola v konaní spochybnená. Znalecký posudok, tak ako aj ostatné dôkazy súd vyhodnotil podľa , pričom posudok spĺňa náležitosti presvedčivosti, logické odôvodnenie jeho záveru. Pokiaľ sa jedná o výšku uplatnenej zľavy táto predstavuje cca z 1/6 kúpnej ceny zaplatenej žalobcom žalovanej, pričom z hľadiska povahy a rozsahu vady súd bral na zreteľ, že uvedená vada bráni užívaniu veci stavby rodinného domu ako celku, a aj jej súčasti predmetu prístavby, prestavby, nadstavby, keď neskolaudované časti prístavby, nadstavby, prestavby sú súčasťou každého nadzemného podlažia stavby rodinného domu. Zistené vady majú tiež vplyv na nakladanie vlastníka s danou nehnuteľnosťou, a aj na reálne možnosti dodatočnej kolaudácie týchto častí nehnuteľnosti, vzhľadom na aktuálny územný plán obce, a tým na jej všeobecnú cenu; žalobca nehnuteľnosť následne odpredal za už nižšiu ako ním uhradenú kúpnopredajnú cenu v porovnaní s tým, za akú kúpnu cenu nehnuteľnosti nadobudol a to subjektu - O. X.. Žalovaná ani výšku uplatnenej zľavy nenamietala.

22. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal existenciu vady zistenej dodatočne, na ktorú ho žalovaná v čase prevodu vlastníctva veci neupozornila, to že sa jedná o vadu neodstrániteľnú, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, ako aj že si riadne v lehotách uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny, ktorá je primeraná rozsahu a povahe vady veci. Súd preto žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

23. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania podľa a , a nar. vlády SR č. od podania žaloby - 13.08.2021. Žaloba bola žalovanej doručená až 14.09.2021, preto sa žalovaná dostala do omeškania až odo dňa nasledujúceho po jej doručení. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa a . Žalobca bol v konaní proti žalovanej plne úspešný, nakoľko súd jeho žalobnému návrhu v časti istiny v plnom rozsahu vyhovel. Súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške nároku.

25. O výške náhrady trov konania sú rozhodne podľa samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).