Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/14/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2017 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. N. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/119/2016 zo dňa 06.02.2017.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/119/2016 zo dňa 06.02.2017 bol obžalovaný V. N. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 14.6.2016 v čase medzi 17.00 hod. a 18.25 hod. v byte na II. poschodí v H., na ul. H. č. XXXX/ XX, okres H., kde býva poškodená X. A., pod vplyvom požitého alkoholu, potom čo mu odmietla dať sumu 20,- Eur, v kuchyni bytu ju chytil za vlasy, stiahol na zem, začal jej vulgárne nadávať s tým, aby mu dala ním požadované peniaze lebo ju zabije, položil jej na hlavu hrniec, rozbil sklenený pohár, kde črepinu z tohto pohára jej priložil ku krku a opätovne sa jej vyhrážal zabitím, že ju podreže, ak mu nedá ním požadované peniaze, následne sa jej opakovane vyhrážal zabitím, keď uviedol „daj mi tie peniaze, lebo Ťa zabijem“, pustil sklenenú črepinu na zem a začal ju škrtiť, ťahať po zemi za vlasy, biť ju rukami po celom tele, kde sa menovanej podarilo dostať ku vchodovým dverám, tieto otvoriť, kde opätovne ju obvinený chytil za vlasy, vtiahol ju späť do bytu a zabuchol dvere, neustále ju udieral rukami do oblasti tváre, kričal vulgárne „kurva, zabijem Ťa“, škrtil ju a snažil sa jej vybrať peniaze, ktoré mala ukryté v podprsenke, ktorú roztrhol, pričom sa poškodenej podarilo z bytu ujsť a privolať pomoc, čím takto spôsobil X. A. zranenie - pohmoždeniny v oblasti krku, ľavého ramena, odreniny kože na ľavom lakti a oboch kolenách, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie do 7 dní,

za čo mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 5 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne obžalovanému bolo podľa § 73 ods. 2 písm. d/ uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená strana I. a.s., H. K. K. odkázaná s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný R. N. ihneď po vyhlásení rozsudku. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo aby odvolací súd podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám a to tak, že

ho podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodí spod obžaloby v plnom rozsahu a to z nižšie uvedených dôvodov. Opakovane zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a prednesoch, ktoré v priebehu konania odzneli. Podľa jeho názoru vykonané dôkazy, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní nepreukázali jednoznačne, aby došlo k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Práve naopak, v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že v dopoludňajších hodinách uvedeného dňa, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, prebral od poštárky dôchodok poškodenej X. A., a teda pokiaľ by mu išlo len o peniaze, tak by si tieto ponechal. On však dôchodok odovzdal poškodenej a peniaze si išiel požičať k svojej babke. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že v uvedený deň po návrate do bytu poškodenej bol pod vplyvom alkoholu a zaspal. Spal až do príchodu policajtov, čo potvrdili aj svedkovia D. H. a D. A.. Skutok opísaný v odôvodnení rozsudku je preukázaný len na základe výpovede poškodenej, resp. je opísaný len podľa jej svedectva. Žiadny priamy dôkaz o tom, aby sa skutok stal tak, ako ho opísala poškodená, neexistuje. Biologické a vecné stopy zabezpečené na mieste činu v žiadnom prípade nesvedčia o tom, že mal rozbiť sklenený pohár a črepinu z tohto pohára priložiť ku krku poškodenej. Ak by mal takýmto spôsobom spáchať skutok, určité rezné poranenia by mal aj on, ktoré však nemal. Má za to, že aj samotný postoj poškodenej na hlavnom pojednávaní, keď mala byť vypočutá a pred výsluchom uviedla, že mu nechce ublížiť a odmietla vypovedať, pretože využila svoje zákonné právo, svedčí podľa jeho názoru o tom, že v prípravnom konaní poškodená X. A. nehovorila pravdu, resp. niektoré skutočnosti opísala tak, ako sa nestali a ani nemohli stať a to z dôvodov, ktoré vie len ona sama.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval, či postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými chybami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku a v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že právo na obhajobu obžalovaného bolo dodržané, keďže obžalovaný R. N. v konaní pred súdom mal možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý sa mu kládol obžalobou za vinu, mal možnosť vyjadriť sa aj k vykonaným dôkazom, navrhovať ďalšie vykonanie dôkazov, či predložiť argumenty o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Obžalovaný bol v tomto konaní zastúpený obhajcom, prostredníctvom ktorého uplatňoval svoje práva. Okrem toho konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o výsledky dokazovania mohol opierať svoje skutkové zistenia. Ostatne, obžalovaný nemal námietky na postup konajúceho súdu.

Následne odvolací súd preskúmaval správnosť skutkových zistení, ktoré obžalovaný namietal v celom rozsahu a to na podklade iného hodnotenia dôkazov ako konajúci súd. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd svoje skutkové závery oprel o výpoveď poškodenej L. A., ktorá síce na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a vo veci nevypovedala pre blízky príbuzenský pomer k obžalovanému, avšak prečítaním jej výpovede z prípravného konania, kedy pri svojom výsluchu po poučení toto právo nevyužila, konajúci súd získal procesne účinný dôkaz, ktorý ho usviedčal. Poškodená L. A. usvedčila obžalovaného R. N. v celom rozsahu z konania, ktoré sa mu kladie za vinu, pričom tejto jej výpovedi korešponduje aj výpoveď svedkyne A. I., matky poškodenej a svedka D. H., policajta, ktorý bol bezprostredne po skutku v kontakte s poškodenou. Z výpovedí menovaných svedkov vyplynulo, že poškodená po skutku bola v stave rozrušenia a na tele poškodenej registrovali aj poranenia, na čo poukázal v rámci hodnotenia dôkaznej situácie konajúci súd. S týmto hodnotením dôkazov sa stotožnil aj odvolací súd, pretože tvrdenia poškodenej L. A. boli objektivizované menovanými svedkami, ako aj obhliadkou miesta činu (bytu poškodenej), pri ktorej boli zadokumentované črepiny skla na zemi v kuchyni, k čomu poškodená vypovedala, ako aj lekárskou správou, ktorá osvedčovala existenciu poranení poškodenej, pritom z lekárskej správy plynie, že pohmoždenia v oblasti krku, ľavého ramena, či kolien mohli vzniknúť spôsobom uvádzaným poškodenou. Ostatne, poranenia u poškodenej boli lokalizované v tých častiach tela, kde smeroval útok obžalovaného.

K námietke obžalovaného, že mu skutok nebol dokázaný a okrem výpovede poškodenej neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo žalovaného skutku, odvolací súd uvádza, že je faktom, že pri spáchaní skutku iné osoby okrem obžalovaného a poškodenej účastné neboli, avšak dôkazná situácia plynúca z vykonaného dokazovania umožňuje vyvodiť presvedčivé závery o tom, že skutok sa

stal a spáchal ho obžalovaný. Hodnotenie dokazovania konajúcim súdom zodpovedá zásade uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, toto je logické, vo vzájomných súvislostiach a niet mu čo vytknúť. Skutočnosť, že obžalovaný hodnotí dôkazy inak, ako ich hodnotil konajúci súd, neznamená nesprávnosť logických úvah v postupe hodnotenia dôkazov konajúceho súdu. Ak obžalovaný tvrdí, že po príchode do bytu zaspal, tak toto jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou poškodenej, ktorá jednoznačne a presvedčivo tak pri podaní trestného oznámenia, ako aj v priebehu prípravného konania opísala priebeh napadnutia obžalovaného jej osoby za účelom získania peňazí, ktorých sa chcel násilím domôcť. Práve výpoveď poškodenej je priamym dôkazom, ktorý je základom pre uznanie viny, pretože ďalšie vykonané dôkazy výpoveď poškodenej potvrdzujú do takej miery, že nie sú žiadne pochybnosti o hodnovernosti jej tvrdení. Naopak, pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, ten ich čiastočne menil počas trestného stíhania, najmä vo vzťahu k okolnosti, či si pamätá alebo nepamätá priebeh skutkového deja odohrávajúci sa v byte, pričom bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo dychovou skúškou dokázané. Tvrdenie obžalovaného, že skutok nespáchal, nie je žiadnym spôsobom verifikované, pričom agresívne konanie obžalovanému nie je cudzie, čo plynie aj zo záverov znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie. Štruktúra osobnosti obžalovaného osvedčuje možnosti konania obžalovaného, u obžalovaného bola totiž znaleckým vyšetrením zistená anomálne štruktúrovaná osobnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje aj zníženou toleranciou k frustrácii a nízkym prahom pre spustenie agresie, vrátane násilia, ľahostajnosťou k citom druhých, trvalou nezodpovednosťou a nerešpektovaním sociálnych noriem a pravidiel, či zvaľovaním viny na druhých. S prihliadnutím na tieto úvahy plynúce z výsledkov vykonaného dokazovania potom odvolací súd uzavrel, že za hodnovernú nemožno považovať výpoveď obžalovaného, ktorá svedčí o účelovosti v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a sankcii, ktorá mu hrozila. Na hodnotení dôkazov nemení nič ani výhrada obžalovaného, že biologické a vecné stopy nepreukazujú spáchanie skutku, pretože pokiaľ by mal rozbiť pohár a črepinu z tohto pohára priložiť ku krku poškodenej, určité rezné poranenia by mal aj on, čo zistené nebolo. Podľa názoru odvolacieho súdu rozbitie pohára a priloženie črepiny ku krku poškodenej nemusí v každom prípade spôsobiť poranenie, preto túto výhradu považoval odvolací súd za neopodstatnenú. Ani skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala, nemôže byť podkladom pre hodnotenie jej výpovede ako nevierohodnej, pretože vzhľadom na príbuzenský vzťah k obžalovanému mohla toto právo bez akýchkoľvek následkov využiť a jej výpoveď objektivizovali iné dôkazy, na čo poukázal nielen konajúci súd, ale aj odvolací súd v tomto rozhodnutí.

Konanie obžalovaného konajúci súd právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. a/ Tr. zákona. S týmto právnym posúdením skutku sa odvolací súd nestotožnil, pretože použitie násilia voči inej osobe s úmyslom zmocniť sa cudzej veci napĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, pričom súčasne v posudzovanom prípade boli naplnené aj kvalifikačné momenty závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe podľa § 138 písm. a/ Tr. zákona - so zbraňou a podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona

- na blízkej osobe, preto konanie malo byť posúdené aj podľa ods. 2 písm. c/, d/ § 188 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný sa chcel peňazí od poškodenej zmocniť hneď a za tým účelom pôsobil na ňu násilím, finančné prostriedky, ktoré od nej žiadal, nechcel do budúcna, ktoré zistenie zakladá iné právne posúdenie skutku. Vzhľadom však k tomu, že odvolanie bolo podané iba v prospech obžalovaného, odvolací súd toto zistené pochybenie spočívajúce v právnom posúdení skutku nemohol napraviť, pretože by tak zmenil postavenie obžalovaného v jeho neprospech, čomu bránila zásada trestného konania uvedená v § 322 ods. 3 Tr. poriadku - zákaz reformatio in peius, t. j. zákaz zmeny zhoršenia postavenia obžalovaného. Za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 2 totiž zákon umožňuje uložiť sankciu odňatia slobody na sedem rokov až dvanásť rokov, pričom za zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 zákon ustanovuje miernejšiu sankciu odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný podal odvolanie vo svoj prospech proti výroku, ktorým bol uznaný vinným a odvolací súd tento výrok nezrušil, postupom podľa § 317 ods. 2 Tr. poriadku následne preskúmal aj výrok o treste.

Konajúci súd obžalovanému R. N. priznal jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, ktorá je založená na zistení, že už bol v minulosti odsúdený za úmyselný trestný čin, čo je zrejmé z odpisu registra trestov, ktorý deklaruje dve odsúdenia, na čo poukázal aj konajúci súd v dôvodoch napadnutého rozsudku. V jednom prípade bol obž. R. N. rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/39/2000 zo dňa 29.03.2001 odsúdený za pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol ako mladistvému páchateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, ktorý trest vykonal dňa 13.02.2013. Trestným rozkazom Okresného súdu

Kežmarok bol obžalovaný za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, ktorý vykonal dňa 16.10.2008. Vzhľadom na spáchanie trestného činu vraždy za účinnosti predchádzajúceho Trestného zákona, ktorý sa podľa § 437 ods. 1 Tr. zákona posudzuje ako obzvlášť závažný zločin, konajúci súd pri rozhodovaní o treste aplikoval aj sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 5 Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchal opätovne zločin.

Odvolací súd však zistil, že obžalovaný R. N. bol za trestný čin vraždy odsúdený v konaní proti mladistvému, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné doplniť dokazovanie ohľadne zodpovedania otázky, či toto odsúdenie obžalovaného nie je podľa § 121 ods. 2 Tr. zákona zahladené, keďže o zahladení obžalovaného rozhodnuté po výkone trestu odňatia slobody nebolo. Vyriešenie tejto otázky totiž má zásadný vplyv na použitie sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona. Z predloženého hodnotenia obž. R. N. počas výkonu trestu odňatia slobody v trestnej veci Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1T/39/2000 plynie, že obžalovaný bol počas výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát disciplinárne odmenený a jedenkrát disciplinárne potrestaný, k odsúdeným sa správal znášanlivo, pracovne zaradený nebol a riziko sociálneho zlyhania vyhodnotili ako vysoké s nepriaznivou resocializačnou prognózou. Z uvedeného hodnotenia je zrejmé, že obžalovaný nie vždy dodržiaval pravidlá vo výkone trestu, a preto správanie sa obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody nedokazovalo, že sa napravil, ktorý záver nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o zahladení jeho odsúdenia podľa § 121 ods. 2 Trestného zákona. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd uzavrel, že aj aplikácia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zákona zodpovedá zákonu.

Výrok o ochrannom liečení považoval odvolací súd za zákonný, ktorý má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom alkoholu a v súvislosti aj s jeho užívaním, ktorá skutočnosť plynie zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, v ktorom znalkyňa posúdila, že poruchy psychiky a správania súvisia s nadužívaním alkoholu v III. štádiu závislosti podľa Jelíneka. Uloženie ochranného liečenia ústavnou formou má svoj podklad v uvedených záveroch, a to aj napriek postoju obžalovaného, keďže znalkyňa predpokladá priaznivý efekt liečby na ďalšie fungovanie obžalovaného. S návrhom znalkyne uložiť obžalovanému ochranné liečenie sa stotožnil aj odvolací súd poukazujúc pritom nielen na trestnú činnosť, za ktorú bol obžalovaný už aj v minulosti odsúdený, ale i na vek obžalovaného a štádium závislosti od alkoholu, ktoré si vyžaduje systematickejšiu medikamentóznu a liečebnú intervenciu. Vo výroku o ochrannom liečení chýba síce ustanovenie § 74 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa určuje spôsob výkonu ochranného liečenia, avšak tento zistený nedostatok nezakladá nezákonnosť tohto výroku. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd pochybenie nenapravoval.

S poukázaním na vyššie uvedené zistenia a z nich plynúce závery odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, a to ani vo výroku o náhrade škody, čo bolo podkladom, že jeho odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.