Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-136-2014.pdf
PDF · 92.05 KB
No categories available
7C/136/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci žalobcu C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, XXX XX H., v konaní právne zastúpeného Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o. so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 867 519, proti žalovaným 1/ C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX/XX, XXX XX H., v konaní právne zastúpený URBANI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO : 36 646 181 a 2/ E. H., rodená J., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. C. XXX, XXX XX H., o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa v konaní domáha, titulom vrátenia daru od žalovaných 1/ a 2/, určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H. - X/X rodinného domu súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXXX a v žalobe špecifikovaných pozemkov v celosti, príp. v uvedenom spoluvlastníkom podiele, zapísaných na LV č. XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX.
2/ Dôvodom podania žaloby je potreba zosúladiť skutočný a právny stav, keď doručením žaloby obsahujúcej výzvu na vrátenie daru obidvom žalovaným nastal zánik účinkov darovacej zmluvy, čím sa ex lege obnovilo vlastnícke právo žalobcu k darovaným nehnuteľnostiam. K výzve na vrátenie daru pristúpil žalobca z dôvodu, že obdarovaní sa k nemu správajú tak, že hrubo porušujú dobré mravy. Žalovaný 1/ obmedzuje žalobcu v užívaní darovanej nehnuteľnosti, neudelil mu súhlas na ohlásenie trvalého pobytu a fyzicky a verbálne ho napadol, čo minimálne spĺňa znaky konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré je potvrdené odborným vyjadrením E.. C.. Žalovaný 2/ nesprístupnil žalobcovi darovanú nehnuteľnosť za účelom užívania kuchynky, prístupu k vode a ostatnému vybaveniu, nevyhnutnému na uspokojovanie základných životných potrieb, neudelil mu súhlas na ohlásenie trvalého pobytu a nevrátil mu pôžičku. Žalobu opiera žaloba o darovaciu zmluvu zo 14. 08. 1998, ktorou daroval obidvom žalovaným spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 na rodinnom dome súp. č. XXX, a kúpnu zmluvu uzavretú formou notárskej zápisnice z 30. 10. 2008 so žalovaným 1/. Kúpna zmluva je podľa tvrdenia žalobcu simulovaným právnym úkonom zastierajúcim darovaciu zmluvu, a to vzhľadom na jej písomnú formu, hodnotu ňou nadobúdaných nehnuteľností, medzi ktorými bola aj 1 rodinného domu s pozemkom, ktorá nebola v zmluve ani uvedená, výšku kúpnej ceny len 0,03 Eur, ktorú žalovaný 1/ doteraz žalobcovi nezaplatil, ako aj príbuzenský vzťah žalobcu a žalovaného 1/ a ich skutočnú vôľu. Dôvodom simulácie bola nenapadnuteľnosť tohto spôsobu nadobudnutia nehnuteľností (kúpna zmluva) po smrti žalobcu jeho potomkami. Žalobca nepovažuje ani teraz vzťahy so žalovaným 1/ za dobré.
3/ Žalovaní 1/ a 2/ žiadajú žalobu zamietnuť. Žalovaný 1/ tvrdí, že predmetná kúpna zmluva, uzavretá formou notárskej zápisnice v roku 2008, nie je darovacou zmluvou. Bola uzavretá slobodne, vážne, určito a vyjadruje vôľu zmluvných strán. Kúpnu cenu podľa nej žalobcovi žalovaný 1/ riadne uhradil. Okrem toho, nie je daný naliehavý právny záujem na v žalobe požadovanom určení, keďže týmto spôsobom sa neusporiadajú spravodlivo a účelne právne vzťahy medzi stranami sporu do budúcna. Žalovaný 1/ s manželkou a deťmi nemajú inú alternatívu bývania, do rodinného domu v značnom rozsahu investoval. Pokiaľ ide správanie žalovaných 1/ a 2/, o ktoré opiera žalobca svoju žalobu, nemá potrebnú intenzitu a sústavnosť pre to, aby bolo možné na základe neho požadovať vrátenie daru. Žalobca mal k rodinnému domu právo doživotného bývania, preto nemusel žiadať žalovaného 1/ o udelenie súhlasu k trvalému pobytu. Taktiež neumožnenie prístupu žalobcovi k svojej časti domu nebolo preukázané. Fyzické napadnutie žalobcu bolo predmetom trestného konania. Takmer štyri roky žalobca spolunažíva so žalovaným 1/ a jeho rodinou, rešpektujú sa navzájom.
4/ Medzi stranami nie je sporné uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 14. 08. 1998, ktorou žalobca daroval obidvom žalovaným spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome v obci H. súp. č. XXX vo veľkosti X/X. H. kúpnej zmluvy uzatvorenej formou notárskej zápisnice (N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX) dňa XX. XX. XXXX, vrátane Doložky k nej zo XX. XX. XXXX, medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim dňa XX. XX. XXXX, boli okrem 1 vyššie spomenutého rodinného domu, aj v žalobe špecifikované pozemky. Nesporné je aj, že žalovaný 1/ je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník X/X rodinného domu a v žalobe špecifikovaných pozemkov, na vrátenie ktorých ho žalobca vyzýval, a to na základe predmetnej darovacej a kúpnej zmluvy, a žalovaná 2/ je zapísaná ako spoluvlastníčka X/X rodinného domu na základe predmetnej darovacej zmluvy. Nie je sporné ani to, že tak žalovaný 1/, ako aj žalovaná 2/ v rodinnom dome bývajú, pričom žalobca je zapísaný na LV č. XXXX ako podielový spoluvlastník rodinného domu so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti X/X na základe jeho spätného prevodu. Sporná je v konaní existencia naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, ako aj vedomosť žalovaného 1/ o simulácii kúpnej zmluvy, a naplnenie dôvodov pre vrátenie daru spočívajúcich v hrubom porušení dobrých mravov žalovanými 1/ a 2/ ako obdarovanými.
5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, žalovanej 2/, svedkyne E.. L. J., E. U., a so súhlasom strán nevykonával dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu, nakoľko tieto boli stranám doručované, a teda boli s nimi oboznámené.
6/ Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
7/ Podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
8/ Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku /teraz § 137 písm. c/ CSP/ sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004 z 01. 11. 2006).
9/ Podľa rozhodnutia KS v Brne, sp. zn. 20Co 72/1995, ak využije darca právo na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle prišiel obdarovanému. Týmto okamihom, sa obnovujú pôvodné právne vzťahy. Pretože táto reštitučná povinnosť nie je osobitne upravená, je potrebné použiť ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy najbližšie, a to so zreteľom na to, čo bolo predmetom darovacej zmluvy. Pri voľbe formy, ktorou sa darca môže na súde domáhať reštitúcie pôvodného stavu, je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie. Ak ide o nehnuteľnosť, možno v prípadoch, kedy obdarovaný ďalej nehnuteľnou vecou disponuje, užíva ju, podať žalobu na vypratanie; ak však žalovaný predmetnú nehnuteľnosť už vypratal, svedčí v takomto prípade darcovi naliehavý právny záujem na domáhaní sa žaloby na určenie, že je vlastníkom darovanej nehnuteľnosti. Podobne R 38/1992, ak ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, môže darca uplatniť na
súde žalobu o vypratanie tejto nehnuteľnosti obdarovanými, ak sú splnené zákonné predpoklady pre vrátanie daru.
10/ V zmysle rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1968/2000, darca, ktorý na obdarovaného previedol jednu ideálnu polovicu nehnuteľnosti (druhá ideálna polovica zostala vo vlastníctve darcu) a ktorého vlastníctvo k tejto darovanej časti mohlo byť obnovené v dôsledku zrušenia darovacej zmluvy, pri uplatnení svojho vlastníckeho práva žalobou na určenie môže žiadať len určenie, že je vlastníkom celej veci.
11/ Súd v prvom rade, vzhľadom na určovací petit žaloby, v zmysle od 1. júla 2016 účinného Civilného sporového poriadku (§ 137 písm. c/) skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení (táto podmienka bola predpísaná pre určovaní petit aj dovtedy účinným § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca sa domáha určenia, že je vlastníkom rodinného domu súp. č. 342 spolu v X/X, pritom je v súčasnosti zapísaný ako jeho podielový spoluvlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X. Z tohto dôvodu, ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1968/2000, by sa mohol v prípade určovacieho petitu domáhať určenia, že je vlastníkom celého domu. A práve na tomto základe, za danej situácie, keď žalovaní 1/ a 2/ ako obdarovaní danou nehnuteľnosťou disponujú, užívajú ju, je namieste vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodnutia KS v Brne (sp. zn. 20Co 72/1995), podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Len určovacím výrokom súdu sa neodstráni spornosť daného právneho vzťahu, na rozdiel od žaloby na plnenie, ktorým je v prípade nehnuteľnosti jej vypratanie, aj s prihliadnutím na prípadnú exekúciu, v ktorej je možné uspokojiť právo na nepeňažné plnenie v prípade neoprávneného užívania nehnuteľnosti len týmto spôsobom. Z týchto dôvodov nie je daný naliehavý právny záujem na v žalobe požadovanom určení vlastníckeho práva žalobcu k rodinnému domu súp. č. XXX v X/X.
12/ Pokiaľ ide o v žalobe špecifikované pozemky, ich užívanie žalovaným 1/ súd nemal zistené, žalobca sa k tomu nevyjadroval a žalovaný 1/ to netvrdil. Preto, poukazujúc na vyššie spomínané rozhodnutia súdov, má žalobca naliehavý právny záujem na určení, že je ich vlastníkom v celosti, príp. v požadovanom spoluvlastníckom podiele (v konaní bolo zistené, že ako ich vlastník, príp. spoluvlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 1/). Keďže žalobca požaduje určenie svojho vlastníckeho práva po tom, čo vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vrátenie darovaných nehnuteľností, je potrebné skúmať, či kúpnou zmluvou uzavretou formou notárskej zápisnice (N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, F. XXXXX/ XXXX) dňa XX. XX. XXXX, vrátane Doložky k nej zo XX. XX. XXXX, bolo simulované uzavretie darovacej zmluvy alebo nie.
13/ Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
14/ V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je platný zastretý právny úkon (simulovaný), keďže tu chýba vôľa účastníkov takého úkonu. Platí nezastretý právny úkon (dissimulovaný). Musí však zodpovedať vôli účastníkov a súčasne spĺňať všetky jeho náležitosti (zjavne podstatné zložky právneho úkonu). Zastretý právny úkon nebude platný, ak sám osebe bude mať niektorú vadu vyvolávajúcu jeho neplatnosť (absolútnu alebo relatívnu, úplnú alebo čiastočnú). Simulovaný právny úkon môže vyvolávať dôsledky spojené s platným právnym úkonom voči tomu, kto ho so zreteľom na všetky okolnosti prípadu považoval za nezastretý úkon. Voči takému účastníkovi sa nemožno dovolať neplatnosti zastretého právneho úkonu. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje druhého účastníka úkonu, resp. ostatných účastníkov úkonu, ktorí musia preukázať, že chránený účastník mal a mohol vedieť o simulovaní právneho úkonu.
15/ Z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 z 30. 03. 2011 : nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.
16/ V konaní bolo dôkazné bremeno na preukázaní, že žalovaný 1/ považoval danú kúpnu zmluvu za zastretý, t.j. simulovaný právny úkon, a teda, že žalovaný 1/ mal a mohol vedieť o simulovaní kúpy nehnuteľností, na žalobcovi. Žalobca za účelom preukázania, že v skutočnosti bola na obidvoch zmluvných stranách vôľa uzatvoriť darovaciu zmluvu, argumentoval jednak písomnou formou uzavretej zmluvy, k čomu súd uvádza, že všetky zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať v zmysle zákona (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka) písomnú formu, teda aj daná kúpna zmluva, musela byť pre svoju platnosť v tejto forme. Ďalej žalobca uviedol, že v zmluve nebola uvedená skutočná hodnota prevádzaných nehnuteľností. Občiansky zákonník upravujúci oba zmluvné typy, ani v prípade jedného nepredpisuje takúto podstatnú obsahovú náležitosť, ani dohodnutie kúpnej ceny zodpovedajúcej reálnej hodnote predávaných nehnuteľností (nebolo preukázané, že by cena prevádzaných nehnuteľností bola regulovaná, alebo že by sa na ne vzťahoval zákaz neprimeranej ceny v zmysle zákona o cenách). Z toho, že žalovaný 1/ v zmluve uvedenú kúpnu cenu 0,03 Eur doteraz žalobcovi neuhradil (túto žalobcom tvrdenú skutočnosť žalovaný 1/ žiadnym dôkazom nevyvrátil), tiež nevyplýva, že predmetné nehnuteľnosti mali byť prevedené bezodplatne. Samotný žalobca na pojednávaní však nevymáhanie tejto sumy nezdôvodnil tým, že by išlo o bezodplatný prevod, a teda nebola medzi stranami skutočná vôľa dohodnúť kúpnu cenu, ale tým, že si myslel, že má syna, ktorý je hodný toho mena, ktorému dal všetko, čo mal dať. Žalobca, aj žalovaný 1/ zhodne uvádzali, že to bol žalobca, ktorý žalovaného 1/ oslovil v súvislosti s prevodom nehnuteľností, nebol to žalovaný 1/, ktorý by prevod inicioval, hoci žalobca tvrdil, že iba jemu z uzavretia kúpnej zmluvy namiesto darovacej zmluvy plynuli výhody. Žalobca uviedol, že žalovanému 1/ a jeho manželke povedal, že pôjde za notárom a dá urobiť darovaciu zmluvu, notár mu však navrhol uzavretie kúpnej zmluvy, so žalovaným 1/ sa len zbežne, telefonicky rozprávali, že na neho prepíše dom. Skutočnosť, že žalovaný 1/ mal vedieť na základe rozhovoru so žalobcom o tom, že s ním chcel uzatvoriť darovaciu zmluvu, aj keď sa na návrh notára podpísala kúpna zmluva, však ničím nepreukázal. Ani z príbuzenského vzťahu medzi stranami bez ďalšieho nevyplýva, že by mal žalovaný 1/ považovať danú zmluvu za darovaciu. Na základe uvedeného, súd nemal preukázané, že žalovaný mal a súčasne mohol vedieť o simulovaní kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Pretože nešlo o darovaciu zmluvu, iba na základe ktorej mohol žalobca požadovať vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka), a tým určenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, súd žalobu zamietol aj pokiaľ ide o dotknuté pozemky. Z tohto dôvodu, keďže skúmanie, či došlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ ku správaniu hrubo porušujúcemu dobré mravy, prichádza do úvahy len v prípade uzavretia darovacej zmluvy, nevykonával súd dokazovanie výsluchom za týmto účelom žalobcom navrhnutých svedkov.
17/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal v konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
18/ O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením s poukazom na § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).