Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-427-2016.pdf
PDF · 113.64 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/427/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00308307, proti žalovaným: 1/ Bc. L. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X J., 2/ Mg. N. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XXX J., obaja zastúpení JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom ul. Fraňa Mojtu 24, Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných v prvom a v druhom rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2016 č.k. 14C/121/2014-93, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie L., obec J., okres J., ako parcela registra „C“ číslo XXXX/X záhrady o výmere 116m2. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovaných v prvom a v druhom rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, na základe ktorého zistil, žalovaní v prvom a v druhom rade sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti parcelné čísla XXXX/X o výmere 116m2 a to na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L.. Z odpisu rozhodnutia Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo Mestského národného výboru J. značka Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, vyplýva, že Československý štát na základe § 18 zák. č. 87/58 Zb. a § 43 ods. 3 a § 47 vyhlášky číslo 144/59 Zb. vyvlastnil pre československý štát pre účely chatárskej zástavby v meste Nitra nehnuteľnosti E. X. rod. A. zapísané v pozemkovej vložke číslo XXXX, parcelu číslo XXXX roľa o výmere 4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 25. 07. 2005 bola vytvorená parcela číslo XXXX/X o výmere 116 m2, ktorá bola odčlenená z parcely č. XXXX o výmere 471 m2 zapísanej v pozemkovej vložke číslo XXXX. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný v prvom rade bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 6T/149/2013- 556 zo dňa 04. 02. 2014, právoplatný dňa 04. 02. 2014, ktorým schválil dohodu o vine a treste, uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za to mu bol uložený peňažný trest. Zároveň bol obvinený zaviazaný nahradiť poškodenému Mesto J. spôsobenú škodu vo výške 6184,51 eura. Trestného činu sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 02. 03. 2006 prišli na Notársky úrad JUDr. Q. H. v J. na K. ulici č. X., kam predtým predlžil Bc. L. K. písomné doklady, a hoci vedel, že pozemok v kat. úz. J. - L., zapísaný v geometrickom pláne č. 62/2005, overenom Správou katastra J. dňa 11.8.2005, ako parc. č. XXXX/X
- záhrady o výmere 116 m2, nikdy výhradne neužívali ani oni sami ani F. F. B.V., o.z., I., ani manželia I., ale pozemok bol využívaný viacerými osobami už pred nimi, vyhlásil, že nadobudli vydržaním vlastnícke právo k pozemku a to v celosti. K tomuto vyhláseniu predložil falošné vyjadrenie Mesta J., vyhlásenia
osôb znalých miestnych pomerov, ktoré sa v danej lokalite nezdržiavajú ani nepoznajú miestne pomery a nepredložil ani vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ani vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Na základe týchto dokladov a konania Bc. Z. K. bola v konaní pod č. N 9/2006 spísaná notárska zápisnica Nz 8135/2006, v ktorej notár JUDr. Q. H. osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k tomuto pozemku, následne dňa 03. 03. 2006 bola doručená na Správu katastra J. žiadosť notára JUDr. O. H. o vykonanie záznamu. V katastri nehnuteľností na základe vyššie uvedenej notárskej zápisnice dňa 27. 04. 2006 pod číslom zmeny 799/06 bolo vykonaným záznamom do katastra nehnuteľností pod č. Z 1419/06 zapísané vlastnícke právo v podiele 1/1 k vyššie uvedenému pozemku v prospech Bc. Z. K. a jeho manželky Mgr. S. K.. 1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), § 123, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“), § 18 ods. 1 zákona číslo 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, § 43 ods. 3 vyhlášky číslo 144/1959, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku. 1.3. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd prvej inštancie zaoberal predovšetkým naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení tak, ako to ustanovenie § 80 písm. c/ OSP, vyžadovalo. Dospel k záveru, že žalobca v danom prípade mal na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, nakoľko je nesporné, že k predmetnej nehnuteľnosti sú ako vlastníci zapísaní v liste vlastníctva žalovaní v prvom a v druhom rade a to titulom notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva. Za nespornú vyhodnotil skutočnosť, že vlastnícke právo žalovaných v prvom a v druhom rade k predmetnej nehnuteľnosti bolo získané trestným činom žalovaného v prvom rade, a to vyhlásením o vydržaní a predložením falošného vyjadrenia Mesta J. k osvedčeniu o vydržaní v notárskej zápisnici. Žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti opiera o vyvlastňovacie rozhodnutie číslo Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktorým Československý štát vyvlastnil pre účely chatárskej zástavby v meste J. nehnuteľnosti pôvodne patriace E. X. rod. A. zapísané vo vložke XXXX parc.č. XXXX roľa o výmere 4230 m2, parcela č. XXXX pasienok o výmere 471 m2, pričom podľa geometrického plánu číslo XX/XXXX bola predmetná parcela č. XXXX/X o výmere 116 m2 odčlenená z parcely č. XXXX o výmere 471 m2 zapísanej v K. XXXX. To znamená, že sporná parcela XXXX/X bola vlastníctvom pôvodnej vlastníčky E. X.. Po tom, ako bola táto časť pozemku vyvlastnená pôvodnej vlastníčke, nebola zapísaná na žiadnom liste vlastníctva až do osvedčenia o vydržaní zo strany žalovaného v prvom rade. V súčasnosti je predmetná parcela neoplotený voľný zatrávnený priestor nachádzajúci sa pri cestnej komunikácii. 1.4.Nestotožnil sa s námietkou žalovaných v prvom a v druhom rade, týkajúcej sa vyvlastňovacieho rozhodnutia číslo Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktoré nie je opatrené doložkou právoplatnosti a preto nemá právny titul osvedčujúci jeho vlastníctvo. Dôvodil tým, že aj keď odpis vyvlastňovacieho rozhodnutia nie je opatrený doložkou právoplatnosti neznamená to, že toto nenadobudlo právoplatnosť, keď originál vyvlastňovacieho rozhodnutia sa zrejme nezachoval. Súd prvej inštancie poukázal najmä na uvedené zistenia, keď k vyvlastneniu nehnuteľností skutočne prišlo a v dôsledku toho si dedičia E. X. a to F.. Z.. F. X. a F.. D. X. uplatnili nárok na bezodplatné prevedenie do vlastníctva pozemky vo vlastníctve štátu za vyvlastnené nehnuteľnosti. Tvrdí, že ak by si osvojil tvrdenie právneho zástupcu žalovaných, že absencia doložky právoplatnosti má za následok nenadobudnutie právoplatnosti tohto rozhodnutia, poprel by všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré nasledovali po vydaní tohto rozhodnutia, čo by znamenalo veľmi striktný a formalistický výklad práva. 1.5.Keďže k vyvlastnenej parcele patrilo právo hospodárenia národným výborom, táto potom dňom 01. 05. 1991 prešla z majetku Slovenskej republiky (pôvodne československého štátu) na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzala, v tomto prípade Mesta J. 1.6.Na základe vyššie popísaného a vykonaného dokazovania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto vo výroku napadnutého rozsudku určil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. 1.7. K námietke žalovaných v prvom a v druhom rade týkajúcej sa nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v druhom rade, ktorá nebola odsúdená a ktorá o konaní žalovaného v prvom rade ani nemala vedieť, súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako bezvýznamnú, dôvodiac, že práve konaním žalovaného v prvom rade došlo k zápisu spornej parcely na oboch žalovaných, ako manželov. Žalobca správne žaloval oboch žalovaných, nakoľko na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie L., sú zapísaní
ako vlastníci obaja žalovaní, ktorí majú tento pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve, preto žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musela smerovať aj proti žalovanej v druhom rade. 1.8. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal tiež námietkou žalovaných v prvom a v druhom rade, týkajúcej sa toho, že žalobca chce dvakrát plnenie za jeden skutok, keď chce určiť vlastníctvo k pozemku, za ktorý mal zaplatenú sumu. Vychádzal pri tom z výrokovej časti trestného rozsudku, v ktorej je uvedené, že konaním žalovaného v prvom rade bola spôsobená škoda žalobcovi vo výške 6184,51 eura. Žalovaný v prvom rade, ako obvinený, túto škodu zaplatil. Dôvodil tým, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný v prvom rade už v rámci trestného konania uhradil žalobcovi titulom náhrady škody sumu 6184,51 eur, nakoľko to bolo súčasťou dohody o vine a treste. K tomuto súd prvej inštancie iba uviedol, že v tomto konaní nebolo úlohou súdu skúmať, či žalovaný v prvom rade vyplatil plnú náhrady škody žalobcovi, resp. v akej výške žalobcovi vznikla v trestnom konaní. Súd sa zaoberal len petitom žaloby v otázke určenia vlastníckeho práva, preto predmetom tohto konania bolo zistenie a následne určenie, či žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. S otázkou dvojitého plnenia sa bude musieť zaoberať sám žalobca, ak ho žalovaný v prvom rade požiada o vrátenie zaplatenej sumy, nakoľko je zrejmé, že žalobca bude tým pádom aj vlastníkom nehnuteľnosti, ale zároveň na základe uplatnenej náhrady škody prijal plnenie od žalovaného v prvom rade titulom náhrady za tú istú nehnuteľnosť, ako na to poukazoval právny zástupca žalovaných. 1.9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu. Zároveň zaviazal žalovaných v prvom a v druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 99,50 eura s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko žalovaní v prvom a v druhom rade nemali v konaní úspech a žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o súdnych poplatkoch. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaní v prvom a v druhom rade namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne, tak ako v priebehu celého konania, dôvodili tým, že žalobca nepreukázal spôsobilý titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva. Počas celého konania však nebolo preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, ako na právny titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, nie je právoplatné a teda nikdy zo žiadneho zákona nenastali a ani nemohli nastať účinky, ktoré ním boli sledované. V tomto rozhodnutí nie je uvedený deň, ktorým sa malo vlastnícke právo nadobudnúť a teda týmto dňom je deň právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorá právoplatnosť však na tomto rozhodnutí nie je a ani sa ju nepodarilo v konaní preukázať. Žalobca teda nepreukázal základnú a podstatnú náležitosť, t.j. právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a teda titulom doloženého vyvlastňovacieho rozhodnutia nemôže byť určený za vlastníka. 2.1. Ďalším dôvodom, pre ktorý s napadnutým rozhodnutím nesúhlasia, je skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, nakoľko Občiansky súdny poriadok, okrem iného, obsahuje aj § 35 ods. 1 písm. f/, kde sa uvádza, že takýto návrh môže podať prokurátor a mohol by sa domáhať vyslovenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva, alebo určenia vlastníctva, ak pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Zároveň si sám odpovedá, že takúto žalobu nemôže podať ani prokurátor, pretože jeho aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby sa môže uplatniť iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. 10. 2008 (ich právny vzťah vznikol v roku 2006), čo vyplýva z ustanovenia § 372p ods. 2 OSP. 2.2. Odvolatelia ďalej namietajú, že priznaním vlastníckeho práva žalobcovi predmetným rozsudkom nastala situácia, keď žalobca získal dvakrát majetkový prospech za to isté, teda za pozemok dostal zaplatenú náhradu škody určenú v trestnom rozsudku vo výške 6184,51 eura a ešte mu aj bolo priznané vlastnícke právo k tomuto pozemku. Náhrada škody bola žalobcovi zaplatená dňa 18. 02. 2014. Výklad práva, ktorý v tomto smere uplatňuje žalobca a s ktorým sa aj súd prvej inštancie stotožnil, je však v hrubom rozpore s dobrými mravmi a dá sa konštatovať, že zo strany žalobcu ide o pokus o tzv. nemravné použitie práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je „contra bonos mores“. Takéto rozhodnutie je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ktorá musí byť vždy a všade prítomná v rámci akéhokoľvek súdneho sporu medzi jeho účastníkmi. 2.3. V neposlednom rade poukazujú na to, že je potrebné sa vysporiadať s tým, že dôsledky trestného rozsudku sa na žalovanú v druhom rade vôbec nevzťahujú.
2.4. Odvolatelia preto žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovaným v prvom a v druhom rade náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v prvom a v druhom rade písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v prvom a v druhom rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil. Zákonom č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01. 07. 2016 nový Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 08. 03. 2016, preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. 5. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanými v prvom a v druhom rade, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj podrobne, rozsiahle a v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť napadnuté rozhodnutie. 6. Odvolací súd, stotožniac sa tak s výrokom napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, na zdôraznenie správnosti iba dodáva, že ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka upravuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom. Aj keď tento výpočet nadobúdacích spôsobom nie je úplný, nakoľko vlastnícke právo možno aj podľa súčasnej právnej úpravy nadobudnúť aj okupáciou, výkonom práva poľovníctva, rybárstva alebo banského práva, či k opusteným veciam a pod., nadobudnutie vlastníckeho práva protiprávnym spôsobom tam však vymenované nie je. V danom, prejednávanom prípade, je nesporné, že žalovaní v prvom a v druhom rade mali vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť práve protiprávnym konaním žalovaného v prvom rade, ktorý na základe nepravých a falošných potvrdení, osvedčil a vyhlásil, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržali obaja žalovaní v prvom a v druhom rade ako manželia. Je v spornom prípade právne irelevantné, že žalovaná v druhom rade trestné stíhaná za tento skutok nebola a trestné stíhanie voči nej bolo zastavené. V žiadnom prípade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti protiprávnym konaním žalovaného v prvom rade, nakoľko neexistuje titul, na základe ktorého by sa stala vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd preto námietku žalovaných v prvom a v druhom rade, ako odvolateľov, týkajúci sa toho, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s touto skutočnosťou, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v jeho odôvodnení vysporiadal aj s touto námietkou, ktorú žalovaní predniesli už v konaní pred týmto súdom. 6.1.Žalovaní v prvom a v druhom rade v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní namietajú, že žalobca počas celého konania nepreukázal že sa stal vlastníkom vyvlastňovaných nehnuteľností, pretože rozhodnutie, na ktoré sa odvoláva, ako na právny titul nadobudnutia svojho vlastníckeho práva, nie je právoplatné a teda nikdy zo žiadneho zákona nenastali a ani nemohli nastať účinky, ktoré ním boli sledované. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaných v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal a zdôvodnil, prečo sa s názorom žalovaných nestotožnil. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil, taktiež s jeho odôvodnením. Na doplnenie iba dodáva, že iba zo skutočnosti, že na kópii tohto pôvodného vyvlastňovacieho rozhodnutia (originál sa nezachoval), nie je vyznačená doložka právoplatnosti rozhodnutia, bez ďalšieho nemôže mať za následok neplatnosť tohto rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu správneho aktu (rozhodnutie Odboru pre výstavbu a vodné hospodárstvo Mestského národného výboru J. značka Výst.2090/66- Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti), platí, že ak rozhodnutie spĺňa formálne náležitosti a ak pôvodní vlastníci boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania a bolo im doručené rozhodnutie o vyvlastnení, a ak neboli preukázané ďalšie zrušujúce, či iné rozhodnutia vo vyvlastňovanej veci, možno z následných ďalších krokov vyvodiť právoplatnosť tohto rozhodnutia a to aj za situácie, že rozhodnutie doložku právoplatnosti neobsahuje. Nakoľko ani samotní právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch sa necítia byť vlastníkmi týchto nehnuteľností (viď č.l. 48 spisu, vyhlásenie Ing. K. X.), keďže ich rodine je známe, že v sedemdesiatych rokoch minulého storočia komunisti vyvlastnili pozemky na L. (teda boli účastníkmi vyvlastňovacieho konania) a po roku 1989 požiadali v reštitučnom konaní o vydanie náhradných pozemkov, z ktorého dôvodu nemajú k uvedenému pozemku žiadny vzťah. Za situácie, že právni nástupcovia po pôvodných vlastníkoch tohto pozemku sú si vedomí skutočnosti, že pôvodné pozemky boli vyvlastnené a oni dostali náhradné pozemky v reštitučnom konaní, nie je možné konštatovať, že vyvlastňovacie konanie nebolo platné. Navyše, ak po tomto spornom vyvlastňovacom rozhodnutí, nasledovali ďalšie kroky a vtedy československý štát sa správal ako vlastník (vyvlastnené pozemky boli prerozdelené a pridelené ďalším osobám na záhradkársku výstavbu a rekreačné využitie), nie je možné vyhodnotiť predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie ako absolútne neplatné iba pre absenciu doložky právoplatnosti tak, ako to tvrdia odvolatelia v podanom odvolaní. 6.2. Za situácie, že na základe rozhodnutia došlo k vyvlastneniu pozemkov, z ktorých sa geometrickým plánom odčlenila sporná nehnuteľnosť, ich vlastníkom sa stal československý štát, následne od roku 1993 slovenský štát, potom na základe ustanovenia § 2 ods. 1 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon číslo 369/1990Zb.) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, prešlo vlastnícke právo do majetku Mesta J.. Napriek tomu, že Mesto J., teda žalobca, si túto skutočnosť nezapísal do evidencie nehnuteľností, správal sa ako vlastník, nemožno mu jeho vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti poprieť. Na základe týchto skutočností preto názor odvolateľov o nepreukázaní titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, je neopodstatnený a nedôvodný. Spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu je pôvodné rozhodnutie o vyvlastnení číslo Výst.2090/66-Práv/Lá zo dňa 26. 04. 1966, následne geometrickým plánom odčlenená sporná parcela a v neposlednom rade zákonný prechod vlastníctva do vlastníctva žalobcu (zákon číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí). 6.3. Odvolatelia v podanom odvolaní spochybňujú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby poukazujúc na ustanovenie § 35 ods. 1 písm. f/ OSP s tým, že takúto žalobu už v tomto prípade
nemôže podať ani prokurátor, pretože jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby sa môže uplatniť iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. 10. 2008 tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 372p ods. 2 OSP. Vytkli súdu prvej inštancie, že touto námietkou sa vôbec nezaoberal. Odvolací súd k tejto námietke odvolateľov iba dodáva, že zrejme ušlo pozornosti odvolateľov, že ustanovenie § 35 OSP vyjadruje oprávnenie prokurátora, ktoré mu umožňuje jednak podať návrh na začatie konania v zákonom taxatívne vymedzených veciach a tiež vstúpiť už do začatého konania, taktiež v zákonom určených veciach. V žiadnom prípade nie je možné toto ustanovenie vykladať tak, že iba prokurátor je oprávnený podať žalobu v prípade vyslovenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva alebo v prípadoch nadobudnutia vlastníctva, keď boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, a to za domnelého vlastníka nehnuteľností. V týchto prípadoch prokurátor zastupuje štát. V danom prípade však o takýto prípad, kedy by bol prokurátor oprávnený podať žalobu, nejde. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Pre prípad úspešnosti určovacej žaloby, je tak aktívna vecná legitimácia a tiež naliehavý právny záujem na určovacom petite žaloby. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. V spornej prejednávanej veci sú ako bezpodieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní v prvom a v druhom rade, pričom vlastnícke právo svedčí žalobcovi a to titulom vyvlastnenia nehnuteľností pôvodným vlastníkom. Z uvedeného dôvodu, keďže touto žalobou sa má dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a evidenčným stavom, jediným oprávneným subjektom na podanie žaloby je domnelý vlastník, teda Mesto Nitra, ktorý však nie je evidovaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu preto tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospel k nespochybniteľnému záveru o existencii vecnej aktívnej legitimácie žalobcu na takejto určovacej žalobe, ktorý záver odôvodňuje vyhodnotenie námietky odvolateľov v tomto smere za účelovú a neopodstatnenú. 6.4. Poslednou námietkou odvolateľov v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie bola námietka, že žalobca získal dvakrát majetkový prospech za to isté, keď v trestnom konaní mu bola uložená náhrada škody vo výške 6184,51 eura, ktorú zaplatil žalobcovi a žalobca navyše týmto konaním získal aj vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Považuje to za rozpor so spravodlivosťou a za rozpor s dobrými mravmi. Odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, avšak na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia iba dodáva, že je nesporné, že v trestnom konaní, v rozhodnutí o schválení dohody o vine a treste, bola žalovanému v prvom rade popri peňažnom treste uložená aj povinnosť nahradiť žalobcovi, ako poškodenému, škodu vo výške 6184,51 eura. V danom prípade nie je možné opomenúť, že žalovaný v prvom rade nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku protiprávnym, protizákonným konaním, za ktoré bol právoplatným rozsudkom súdu odsúdený. Ide o „zadosťučinenie“, ktoré predstavuje pre poškodeného istú satisfakciu za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené trestným činom, ktoré môže byť vyjadrené finančným odškodnením poškodeného, ktorému bola trestným činom spôsobená majetková škoda. Ak teda bola v trestnom konaní uložená žalovanému v prvom rade povinnosť nahradiť škodu žalobcovi, ako poškodenému, išlo o určitú formu satisfakcie za spôsobenú ujmu. V žiadnom prípade nie je možné považovať zaplatenie tejto sumy za konvalidáciu protiprávneho konania žalovaného v prvom rade, keď nezákonným spôsobom nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd opätovne v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka a na spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom splnenie uloženej povinnosti v trestnom konaní nahradiť škodu poškodenému, nie je spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd je viazaný právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní o vine a treste žalovaného v prvom rade, a preto ak žalovaný v prvom rade zaplatil na základe právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní škodu poškodenému, splnil si iba svoju zákonnú povinnosť uloženú mu súdom, keď zaplatil satisfakciu za svoje protiprávne konanie poškodenému. Nezhojilo sa tým však jeho protiprávne nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nezákonným spôsobom. Z tohto dôvodu sa s názorom odvolateľov nestotožnil a aj túto námietku vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. 7. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. 8. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 CSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).