Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-91-2016.pdf
PDF · 110.58 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, N., o zaplatenie 1 047,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 216,05 € s príslušenstvom zastavuje.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 09.05.2016, doručenou súdu dňa 20.05.2016, sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 1 047,80 € s príslušenstvom. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 26.02.2008 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX a poskytol jej úver s úverovým rámcom vo výške 450,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 15,- eur. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky a Obchodné podmienky.
3. Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť, vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 06.04.2016 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2016, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou, s končeným zostatkom na úhradu vo výške 1 047,80 eur. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15.04.2016. Keďže žalovaná dlžnú sumu žalobcovi ani jeho právnemu predchodcovi nezaplatila, dostal sa dňom 16.04.2016 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 1 047,80 eur.
4. Písomným podaním zo dňa 28.11.2016 žalobca doručil súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 11.11.20016 z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky postúpil žalobca ako postupca svoju pohľadávku proti žalovanej vzniknutú zo Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 ako postupníka. V predmetnom podaní zároveň spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. súhlasila so svojím vstupom do konania na miesto doterajšieho žalobcu.
5. Súd uznesením zo dňa 17.01.2017, č. k.: 51C/91/2016-48 pripustil, aby do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 51Csp/91/2016 na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154.
6. Súd vydal dňa 15.11.2016 pod č.k.: 51C/91/2016-38 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, preto súd uznesením zo dňa 13.02.2017, č.k.: 51C/91/2016-50 platobný rozkaz zrušil. v odpore žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke a to s poukazom na ustanovenie § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka. Právo žalobcu sa podľa žalovanej mohlo vykonať prvýkrát dňa 25.02.2013 a to aj s poukazom na ust. § 103 a nasl. a § 565 Občianskeho zákonníka.
7. Žalobca v písomnom podaní doručeným súdu dňa 02.05.2017 uviedol, že žalovaná začala čerpať úverový rámec od 11.03.2008, ako to vyplýva z predložených listín - výpisov z kartového účtu žalovanej v časti debetných transakcií. Debetná karta je forma bankového úveru, ktorý je čerpaný používaním karty. Žalobou uplatnená suma 1 047,80 € predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň mesiaca je v zmysle obchodných podmienok dňom, kedy je kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaná suma 1 047,80 € pozostáva z istiny 449,70 €, poplatkov 106,80 €, štandardného úroku 382,05 € a sankčného úroku 109,25 €. Zároveň žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 216,05 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť.
8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a to: výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z nákupnej karty NAY EXTRA PREMIUM, výpisom z bankovej knihy zo dňa 06.04.2016 a Zmluvou o postúpení pohľadávok. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne: VÚB, a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 26.02.2008 Zmluvu o vydaní nákupnej karty NAY/kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. k účtu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 450,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 15,- eur. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky a Obchodné podmienky.
Z výpisov z nákupnej karty NAY Extra Premium/výpis z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. súd zistil, že žalovaná uhrádzala splátky vo výške 15,- eur až do 21.01.2013, kedy uhradila poslednú splátku.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu nesplateného úveru vrátane príslušenstva zo Zmluvy č. XXXXXXXX na žalobcu.
9. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 500 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený uplatniť nárok na poskytnutie peňažných prostriedkov v lehote určenej v zmluve. Ak táto lehota nie je v zmluve určená, môže dlžník tento nárok uplatniť, dokiaľ poskytnutie úveru niektorá strana nevypovie. Podľa § 500 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, môže poskytnutie úveru vypovedať dlžník s okamžitou účinnosťou a veriteľ ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená dlžníkovi.
Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka je veriteľ povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka je dlžník povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte a predmetnej zmluvy o úvere) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
10. Keďže žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 216,05 eur s príslušenstvom, súd v tejto časti konanie zastavil. O zastavení konania v časti zaplatenia sumy 216,05 eur s príslušenstvom súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p..
11. Vo zvyšnej časti, po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) vždy riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
12. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola v písomnej forme uzavretá dňa 26.02.2008 Zmluva o vydaní nákupnej karty NAY/kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. k účtu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver s úverovým rámcom vo výške 450,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 15,- eur, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili Všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaná neuhradila sumy transakcií realizovaných kartou vydanou k úverovému účtu, vrátane úrokov a poplatkov v dohodnutých termínoch splatnosti, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi v zmysle uzavretej zmluvy pohľadávka vo výške 1 047,80 €, ktorá pozostáva z istiny 449,70 €, poplatkov 106,80 €, štandardného úroku 382,05 e a sankčného úroku 109,25 €.
13. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd sa v prvom rade musel zaoberať touto námietkou.
14. Uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je absolútnym obchodom, vznikol medzi účastníkmi konania záväzkovo-právny vzťah, ktorý sa v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) riadi príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy však môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s.). Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (žalovaný). Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
15. Vzhľadom na charakter zmluvných strán a typ predtlačenej formulárovej zmluvy je nepochybné, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je aj v súlade s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
16. Zároveň platí, že v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potom potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie obchodnoprávnu úpravu.
17. Keďže žalobcom uplatnený nárok, ako bolo vyššie uvedené, je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie aj ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní.
18. Súd, vzhľadom na uvedené, aplikoval na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnú podľa Obchodného zákonníka. Niet dôvodu, aby na premlčanie v prípade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typicky občianskoprávnou vecou, mala dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
19. Právo na zaplatenie dlžnej sumy sa v danom prípade premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde.
20. Keďže medzi dlžníkom a veriteľom bolo dohodnuté plnenie v splátkach, bola žalovaná ako dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu splatnosti a to k 15. dňu v mesiaci. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnutá aj „strata výhody splátok“. V prejednávanej veci bolo medzi veriteľom a dlžníkom dohodnuté, že v prípade, ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej, resp. čiastočnej výške je veriteľ (banka) oprávnený požadovať predčasné splatenie istiny úveru vrátane príslušenstva. Avšak aj v prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vychádzajúc z prehľadu kreditných a debetných transakcií ku karte žalovanej, žalovaná neuhradila splátku splatnú dňa 15.02.2013 (resp. žalovaná už riadne neuhrádzala v termínoch splatnosti ani splátky splatné pred touto splátkou), a teda premlčacia lehota začala plynúť pre jednotlivé splátky už pred zosplatnením celého dlhu. Teda splátky splatné tak pred termínom 15.03.2013 ako aj nasledujúce splátky splatné v termíne 15.04.2013, 15.05.2013 sú jednoznačne premlčané, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 20.05.2016; teda aplikujúc všeobecnú 3-ročnú premlčacia lehotu, je potrebné považovať za premlčané všetky splátky splatné pred termínom 20.05.2013.
21. Ďalej súd uvádza, ako už bolo vyššie uvedené, predmetná zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania. Žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) bol poskytnutý revolvingový úver formou čerpania peňažných prostriedkov v rámci dohodnutého úverového rámca pôvodne 450 €. V texte zmluvy však absentujú podstatné náležitosti úverovej zmluvy a to údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN, ako aj výšku ročnej úrokovej sadzby.
22. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, musí obsahovať výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN, ako aj výšku ročnej úrokovej sadzby. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z.). Absenciu uvedených náležitostí zákon spája s nemožnosťou veriteľovi priznať uplatnené úroky a poplatky.
23. Žalobca tvrdí, že podstatné náležitosti zmluvy sú uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa. Všeobecné obchodné podmienky však majú slúžiť k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru, nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich zmluvný partner spotrebiteľa skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné alebo ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti. Navyše Všeobecné obchodné podmienky neboli zo strany žalovanej podpísané, v dôsledku čoho ani nespĺňajú formálne náležitosti platného právneho úkonu (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď v zmluve o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi veriteľom a žalovanou absentujú jej podstatné náležitosti (t.j. údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, výške, termíne a počte splátok, ako aj výške úrokovej sadzby) je nevyhnutné považovať právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
25. Keďže predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, vzniká potom žalovanej povinnosť vrátiť len poskytnutý úver. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.05.2017 uvádza, že žalovanú čerpala predmetný úver ešte v roku 2008 a to od 11.03.2008 a vyčerpala v období od 11.03.2008 ho do 01.01.2009 spolu 410,21 € (12 358,10 Sk), avšak túto skutočnosť však nijakým spôsobom nepreukázal, nakoľko za obdobie od 11.03.2008 do 31.12.2008 nepredložil súdu žiaden výpis z účtu žalovanej. žalobca predložil prehľad pohybov na predmetnej karte len počnúc dňom 01.01.2009. Súd pri určení celkovej výšky poskytnutého a žalovanou vyčerpaného revolvingového úveru vychádzal zo žalobcom predložených výpisov z nákupnej karty NAY Extra Premium, z ktorých vyplýva, že za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2016 žalovaná vyčerpala spolu 1 085,35 €. Rovnako z výpisov z tejto karty vyplýva, že žalovaná za toto obdobie zaplatila spolu 1 321,84 € (tzv. kreditná transakcia). Ak by aj súd vzal do úvahy, vychádzajúc z prvého výpisu z nákupnej karty s dátumom 01.01.2009, že počiatočný stav bol -187,26 € (teda táto suma už bola vyčerpaná a nesplatená pred dátumom 01.01.2009), tak potom by celková žalovanou vyčerpaná výška úveru predstavovala sumu 1 272,61 €. Keďže žalovaná zaplatila spolu 1 321,84 € a úver bol čerpaný vo výške 1272,61 €, žalovaná už žalobcovi uhradila celú dlžnú sumu.
26. Súd záverom uvádza, že žalobu je nevyhnutné zamietnuť aj v tej časti, ktorá predstavuje podľa výpisu z karty tzv. „náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ a tzv. „postúpenie pohľadávky na vymáhanie“, nakoľko žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Žalobca nešpecifikoval aké poplatky, resp. náklady si od žalovanej uplatňuje a akým spôsobom dospel k výpočtu týchto tzv. „nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ a tohto tzv. „postúpenia pohľadávky na vymáhanie“. Žalobca navyše nepredložil súdu ani platný Cenník, na základe ktorého by si bol oprávnený účtovať uvedené položky v požadovanej výške. Pokiaľ ide o náhradu nákladov na vymáhanie pohľadávky, malo by ísť v podstate o povinnosť spotrebiteľa platiť paušálne vymedzené sumy, ktoré majú kryť náklady spojené s vymáhaním dlžnej pohľadávky. Hoci je nepochybne právom veriteľa zabezpečiť od dlžníka vrátenie nákladov spojených s uplatnením si pohľadávky, za žiadnych okolností nemôže byť táto povinnosť paušalizovaná takým spôsobom, aby zvyšovala, a to v neprimeranej miere, príjem veriteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto časti tzv. „nákladov vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti“ a tzv. „postúpenie pohľadávky na vymáhanie“ zamietol.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.
28. Žalovaná mala vo veci úspech, preto jej v súlade s § 255 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) b) sa týkajú procesných podmienok, c) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, d) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo e) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).