Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/146/2008

Potvrdené rozhodnutím 24Co/2/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dominiky Horváthovej a členiek senátu: JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Milan Bobák, advokát, IČO: 32 202 989, Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S.O.S. financ spol. s r.o., IČO: 36 250 406, Winterova 1777/60, Piešťany, (ex offo výmaz dňa 29.09.2023), 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXXX/X, J., zastúpený: KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 52 425 592, Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-4C/146/2008-478 zo dňa 02.11.2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi 1/ sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. III. Žalobkyňa 2/ má voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnom spore žalobcov: 1./ A.I. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom RadV. XXXX/XX, N. - F., 2./ G. M., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. XXXX/XX, Z., zast. JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1./ S.O.S. finac, spol. s r.o., IČO 36 250 406, so sídlom Winterova 1777/60, Piešťany, 2./ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. XXXX/X, B., zast. splnomocencom M.. A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo N. Č. X, N., o určenie vlastníckeho práva a iné t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu o určenie, že úverová zmluva zo dňa 09.08.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v časti II. a odsek 1 je neplatná z a m i e t a.

II. Žalobu o určenie, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva nehnuteľnosti uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.08.2006 je neplatná z a m i e t a.

III. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 337 000,- Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne počnúc dňom 10.11.2006 až do zaplatenia z a m i e t a.

IV. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému náhrady žalobcom spôsobenú škodu podľa priloženého vyčíslenia spolu s ročným úrokom z omeškania počnúc dňom 15.09.2000 do zaplatenie z a m i e t a.

V. Žalobu o určenie, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci -každý v podiele 1/2-ica- nehnuteľnosti

- bytu číslo XX s príslušenstvom na prízemí vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX na ulici G. v Z., postavená na parc. Č. XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely "C" evidovanej na katastrálnej mape p. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2, o veľkosti podielu 5120/ 424829, ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z., okres Z., vedenom OÚ Senec, katastrálnym odborom z a m i e t a.

VI. Žalovaný v 1. rade m á proti žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalobcov zaniká povinnosť druhého zo žalobcov. VII. Žalovaný v 2. rade m á proti žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalobcov zaniká povinnosť druhého žalobcov.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj "žalobca", "žalobykňa" alebo spolu aj "žalobcovia") sa podanou žalobou zo dňa 15.11.2007 (došlou v tom čase miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava dňa

23.11.2007) domáhali, aby súd určil, že Úverová zmluva zo dňa 09.08.2006 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným (ktorým je celkom jednoznačne myslený žalovaný v 1. rade, čo platí aj v ďalšom texte) v časti čl. II. odsek 1. je neplatná; určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi žalobcami a žalovaným zo dňa 09.08. 2006 je neplatná; aby uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 337 000,- Sk s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania od 10.11.2006 až do zaplatenia, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom spôsobenú škodu podľa priloženého vyčíslenia spolu s 8,0%-ným ročným úrokom z omeškania od 15.09.200 (správne malo byť 2007) do zaplatenia a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania.

2. Podanou žalobou sa tiež domáhali nariadenia predbežného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 4C/146/2008-71 zo dňa 28.10.2009 (právoplatným dňom 24.11.2009).

3. Žalobu vecne odôvodnili tým, že dňa 09.08.2006 uzavreli Zmluvu o úvere č. XXX/XX (ďalej aj "ZoÚ" alebo "Úverová zmluva") a k nej Dodatok č. 1 dňa 08.11.2006, a tiež aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti v nadväznosti k Úverovej zmluve. Na základe uzavretej Úverovej zmluvy bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 700 000,- Sk, ktorý sa zaviazali zaplatiť do 09.11.2006 spolu s dohodnutými úrokmi. Celková suma úveru mala byť 805 000,- Sk a úver mal byť splatený tak, ako je uvedené v čl. XIII Úverovej zmluvy (splátkový kalendár). Uviedli, že na úver splatili dňa 09.08.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 28.09.2006 sumu 30 000,- Sk, dňa 29.09.2006 sumu 5 000,- Sk a dňa 09.11.2006 sumu 20 500,- Sk.

4. Ďalej uviedli, že podpísali Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k ich spoločnej nehnuteľnosti - 2-izbovému bytu č. XX (o celkovej výmere podlahovej plochy s príslušenstvom 51,20 m2), v bezpodielovom spoluvlastníctve (ďalej aj "BSM") žalobcov (ako vtedajších manželov), zapísanému v LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Z., na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, vo vchode č. X, na ulici G. v Z., postaveného na parc. č. XXXX/X, s podielom na spoločným častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5120/424829-in vzhľadom k celku na pozemku - parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria 665 m2 (ďalej aj "nehnuteľnosti"). Žalovaný predmetnú zmluvu zaslal Správe katastra Senec na vyznačenie vkladu vlastníckeho práva, čo sa udialo dňa 25.01.2007. K tomu žalobcovia poukázali na hrubé porušenie práva zo strany žalovaného a to čl. II bod 1. Úverovej zmluvy, v ktorej poskytnutie úveru viazal a vlastne donútil žalobcov previesť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, na žalovaného. Poukázali na nevyhnutnosť ochrany práv žalobcov proti úžerníckym praktikám žalovaného. Vo všeobecnosti poukázali na judikatúru českého Najvyššieho súdu a zdôraznili, že zabezpečovací prevod práva využitý a zneužitý žalovaným je zabezpečovací inštitút a ako každý iný inštitút súkromného práva nemôže byť jeho výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdili, že skutočnosť, že sa jedná o zabezpečovací prevod práva musí byť zrejmá z obsahu zmluvy a jej účastníkom musí byť jednoznačne zrejmé, že sa nejedná o prevod trvalý. V prípade omeškania dlžníka má byť jeho omeškania zaťažené jednotlivými inštitútmi určenými na posilnenie práva veriteľa (úroky z omeškania, zmluvná pokuta a pod.). V predmetnej zmluve o zabezpečení práva k nehnuteľnosti dochádza k definitívnemu zbaveniu práva žalobcov a ich vlastníctvo k nej za predpokladu, že pôžičku v dohodnutej dobe nesplatia. Takýto postup označili žalobcovia za v rozpore s dobrými mravmi, platnou legislatívou a preto žiadali, aby predmetná Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti bola vyhlásená za neplatnú.

5. V ďalšom uviedli, že dôkazom o nekalých praktikách žalovaného v 1. rade je aj skutočnosť, že žalobcovia po vedomej nečinnosti L.. R. U. (čo žiadnym spôsobom nekonkretizovali) pochopili, že na seba vzali povinnosti, ktoré nie sú schopní splniť a preto žiadali žalovaného o predĺženie lehoty splatnosti úveru o šesť mesiacov; tejto žiadosti bolo vyhovené s tým, že dlžnú sumu splatia do 09.07.2007 a celková pohľadávka bude navýšená na 1 015 000,- Sk, čo je o 315 000,- Sk viac, ako prijali úver. Podľa uvedeného úrok dlžnej sumy žiadaný žalovaným v 1. rade je 45% za polrok, čo je už možné hodnotiť ako úžeru. Tvrdili, že žalovaný nemal záujem o vrátenie dlžnej sumy, v podstate neprijal žiadne návrhy zo strany žalobcov a jediné čo ho zaujímalo bol prevod práv založenej nehnuteľnosti, o čom svedčí skutočnosť, že práva k nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené už v januári 2007 a následne bola predmetná nehnuteľnosť prevedená na iného kupujúceho (žalovaného v 2. rade) kúpnou zmluvou z 27.09.2007. Poukázali na to, že žalovaný nemal v predmete svojej činnosti obchodovanie s nehnuteľnosťami. V závere uviedli, že po prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na žalovaného nedošlo k celkovému vyrovnaniu medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia boli zaviazaní zaplatiť

žalovanému úver vo výške 763 000,- Sk (?), trhová hodnota bezdôvodne zaisteného a prevedeného bytu v lokalite blízko Bratislavy je cca 2 100 000,- Sk , rozdiel je 1 337 000,- Sk, s ktorým bezdôvodne a bez právneho dôvodu disponuje žalovaný, ktorý sa takto na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil o uvedenú sumu, ktorú žiadajú vydať. Napokon žalobcovia uviedli, že v dôsledku postupu žalovaného sa ocitli bez strechy nad hlavou a boli nútení si prenajať primerané bývanie keď žalobca uzavrel nájomnú zmluvu so svojou matkou a žalobkyňa so svojou matkou, keď žalobcovia v sumáre mesačne uhrádzajú 9 000,- titulom nájmu a 2 000,- titulom platieb za médiá, ktorú sumu budú požadovať od žalovaného ako náhradu škody s 8,0%-ným ročným úrokom z omeškania počnúc mesiacom september 2007.

6. K podanej žalobe pripojili listinné dôkazy.

7. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrili.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom sporových strán a ich zástupcov a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Z Úverovej zmluvy so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, č. 646/06 zo dňa 09.08.2006 súd zistil, že túto uzavreli žalovaný v 1. rade ako právnická osoba - podnikateľský subjekt na strane jednej ako veriteľ a žalobcovia ako fyzické osoby - nepodnikatelia na strane druhej ako dlžníci. Podľa čl. I. bod 1. Úverovej zmluvy žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom úver vo výške 700 000,- Sk, ktorý spolu s navŕšením činí pohľadávku voči dlžníkom vo výške 805 000,- Sk; podľa bodu 3. tohto článku žalobcovia podpisom Úverovej zmluvy potvrdili prevzatie sumy 700 000,- Sk v hotovosti. Podľa čl. II. bod 1 Úverovej zmluvy bol úver splatný do 09.11.2006 za podmienky, že nedôjde k predčasnej splatnosti úveru v zmysle tejto zmluvy; podľa bodu 2. tohto článku mali dlžníci splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške a splatnosti určenej v splátkovom kalendári, ktorý je súčasťou tejto zmluvy; podľa bodu 3. tohto článku v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a náklady. Podľa čl. III. bod 1 Úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a ostatných poplatkov a platieb sa dlžníci zaviazali Zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti podľa § 553 Občianskeho zákonníka v prospech veriteľa previesť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam (špecifikovaným tak ako je aj v podanej žalobe) a podľa bodu 2 tohto článku sa zmluvné strany zaviazali v deň podpisu úverovej zmluvy podpísať aj Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá bola špecifikovaná aj v podanej žalobe (viď zhora). Z čl. IV bod 1 Úverovej zmluvy súd zistil, že žalobcovia ako dlžníci uznali ich záväzok voči žalovanému v 1. rade z Úverovej zmluvy vo výške 805 000,- Sk a súhlasili s tým, aby si žalovaný v 1. rade ako veriteľ v prípade splatnosti úveru v zmysle Úverovej zmluvy uspokojil svoju pohľadávku voči žalobcom ako dlžníkom z tejto Úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom definitívnym nadobudnutím predmetu zabezpečenia úveru (t. j. predmetnej nehnuteľnosti) v zmysle Úverovej zmluvy. Podľa bodu 2. tohto článku žalobcovia ako dlžníci vyhlásili a zároveň sa zaviazali, že ak sa v zmysle Úverovej zmluvy stane úver splatným a veriteľ definitívne nadobudne predmetnú nehnuteľnosť bezodkladne na výzvu veriteľa (t.j. žalovaného v 1. rade) predmetnú nehnuteľnosť vypratať a vypratanú odovzdať veriteľovi spolu s kľúčmi, a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu, v prípade nesplnenia tejto povinnosti v lehote určenej vo výzve veriteľa, splnomocnene k vyprataniu a vysťahovaniu predmetnej nehnuteľnosti s tým, že veriteľ je oprávnený v tomto prípade použiť svojpomoc v súlade s Občianskym zákonnom. Z čl. V. bod 1. Úverovej zmluvy súd zistil, že v prípade omeškania dlžníkov so zaplatením 2 po sebe idúcich splátok alebo celkovej výšky uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom. V čl. VII Úverovej zmluvy sú obsiahnuté zmluvné pokuty. Z čl. IX. bod 1 Úverovej zmluvy súd zistil, že k riadnemu ukončeniu Úverovej zmluvy dôjde uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená a to za podmienok, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru a dlžník splnil všetky ostatné záväzky vyplývajúce mu z úverovej zmluvy, pokiaľ nebolo písomne dohodnuté inak. Podľa bodu 2. tohto článku sa veriteľ zaviazal v prípade úhrady celého úveru s príslušenstvom vystaviť dlžníkom kvitanciu ako doklad o tom, že si dlžníci (t.j. žalobcovia) splnili povinnosti vyplývajúce im z Úverovej zmluvy.

Z čl. XIII Úverovej zmluvy (splátkový kalendár) súd zistil, že žalobcovia mali splatiť úver takto: dňa 09.08.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.09.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.10.2006 sumu 35 000,- Sk a dňa 09.11.2007 sumu 700 000,- Sk.

10. Zo Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti súd zistil, že túto uzavreli žalobcovia so žalovaným v 1. rade dňa 09.08.2006 (ktorej vklad bol povolený pod č. V 3605/06 dňa 25.01.2007) v súlade s čl. III. bod 1. Úverovej zmluvy.

11. Z čl. II. Dodatku č. 1 k Úverovej zmluve zo dňa 08.11.2006 súd zistil, že žalobcovia sa so žalovaným v 1. rade dohodli na predĺžení splatnosti úveru podľa Úverovej zmluvy č. XXX/XX o šesť mesiacov, čím sa pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcom vo výške 805 000,- Sk mení spolu s navŕšením a príslušenstvom na pohľadávku vo výške 1 015 000,- Sk a splatnosť úveru bola stanovená do 09.05.2007. Z čl. V. (splátkový kalendár) Dodatku č. 1 súd zistil, že žalobcovia mali splatiť úver takto: dňa 09.08.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.09.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.10. 2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.11.2007 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.12.2006 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.01.2007 sumu 35 000,- Sk, dňa 09.02.2007 sumu 35 000,- Sk , dňa 09.04.2007 sumu 35 000,- Sk a dňa 09.05.2007 sumu 700 000,- Sk.

12. Z čiastočného výpis z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Z. zo dňa 08.02.2007 súd zistil, že žalovaný v 1. rade bol zapísaný ako vlastník bytu č. XX vo vchode č. X, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X, na ulici G. XX, XX, XX, XX v Z.; ako titul nadobudnutia je uvedená Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, vklad ktorej bol povolený pod č. V 3605/2006 zo dňa 25.01. 2007.

13. Z Výzvy na úhradu poslednej splátky a príslušenstva úveru zo dňa 11.10.2006, adresovanej žalobcovi v 1. rade súd zistil, že žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu na uhradenie nesplatnej časti úveru s príslušenstvom a zmluvnými pokutami, v celkovej sume 763 000,- Sk.

14. Z Oznámenia zo dňa 17.09.2007, adresovaného Správe katastra Senec súd zistil, že žalovaný v 1. rade oznámil Správe katastra, že dlžník (správne dlžníci, t. j. žalobcovia) si riadne nesplnil povinnosti zo Zmluvy o úvere č. XXX/XX a preto pristupuje ako veriteľ k realizácií zabezpečovacieho prostriedku v súlade s ustanovením zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práv a na tomto základe prechádza podmienečné vlastníctvo z uzatvorenej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.08.2006 do definitívneho vlastníctva veriteľa (t. j. v tomto konaní žalovaného v 1. rade).

15. Z Vkladov v hotovosti, VÚB a.s., súd zistil, že žalobca vložil na účet žalovaného v 1. rade, uvedený aj v zmluve o úvere, dňa 09.08.2006 sumy 35 000,- Sk, 28.09.2006 sumu 30 000,- Sk, dňa 29.09.2006 sumu 5 000,- Sk a dňa 09.11.2006 sumu 20 500,- Sk.

16. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.09.2007 súd zistil, že žalobca ako nájomca túto zmluvu uzavrel s O. M., nar. XX.XX.XXXX ako prenajímateľom; predmetnom nájmu bol 2-izbový byt v N. na F. XX, na dobu neurčitú, za mesačné nájomné 3 000,- Sk.

17. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 06.09.2007 súd zistil, že žalobkyňa ako nájomca túto zmluvu uzavrela s G. H., nar. XX.XX.XXXX ako prenajímateľom; predmetnom nájmu bol rodinný dom súp. č. XXXX na S. X. XX v Z., na dobu neurčitú, za mesačné nájomné 4 000,- Sk.

18. Z Výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. Z. zo dňa 06.10.2009 súd zistil, že ako vlastník bytu č. XX vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXXX na ulici Košická XX, XX, XX, XX v Z., postavenom na parc. č. XXXX/X je zapísaný žalovaný v 2. rade; ako titul nadobudnutia je uvedená Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod č. V - 4830/07 zo dňa 23.09.2007.

19. Uznesením č. k. 4C/146/2008-71 zo dňa 28.10.2009 (právoplatným dňa 24.11.2009) súd predbežným opatrením zakázal žalovanému v 2. rade nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie neplatnosti právnych úkonov.

20. Uznesením č. k. 4C/146/2008-157 zo dňa 26.04.2013 (právoplatným dňom 06.06.2013) súd na návrh sporových strán konanie prerušil. Podaním zo dňa 07.05.2014 (došlým súdu 09.06.2014,

podľa pripojenej obálky odovzdaným na poštovú prepravu dňa 06.06.2014) žalobcovia požiadali o pokračovanie v konaní. Uznesením č. k. 4C/146/ 2008-163 zo dňa 15.08.2014 súd rozhodol o pokračovaní v konaní.

21. Na pojednávaní konanom dňa 11.02.2015 poverený zástupca žalovaného v 1. rade predložil súdu e-mailovú komunikáciu a návrh Dohody o urovnaní, ktorej stranami boli žalovaný v 1. rade a žalobcovia; k podpísaniu konateľom žalovaného v 1. rade nedošlo z dôvodu, že ten si to rozmyslel po nevhodnej SMS-ke od žalobcu, avšak domnieval sa, že možnosť uzatvoriť predmetnú dohodu tu stále je.

22. Z podania právneho zástupcu žalobkyne, podpísaného oboma žalobcami (ktorej podanie predložila žalujúca strana súdu na pojednávaní konanom dňa 18.05.2015 v neprítomnosti žalovanej strany) súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú, aby súd určil, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, pričom žiadali, aby neplatnosť predmetných zmlúv súd posúdil ako otázku prejudiciálnu a žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením o ďalší žalobný petit, ktorým navrhli, aby súd určil, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2-ica (z dôvodu, že žalobcovia sa medzičasom rozviedli). Na tomto pojednávaní zároveň predložil aj Dohodu o urovnaní uzavretú dňa 06.03. 2015 medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami, podľa ktorej malo dôjsť k urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi tejto zmluvy tak, že žalovaný v 1. rade mal vyplatiť každému so žalobcov sumu 25 000,- eur do 13.05.2015. Podľa čl. III. bod 5. tejto dohody v prípade riadneho nesplnenia záväzku žalovaným v 1. rade boli žalobcovia oprávnení od predmetnej dohody odstúpiť.

23. Z Odstúpenia od Dohody o urovnaní zo dňa 05.08.2015, adresovaného žalovanému v 1. rade súd zistil, že žalobcovia odstúpili od zhora uvedenej dohody o urovnaní.

24. Uznesením č. k. 4C/146/2008-209 zo dňa 12.08.2015 (právoplatným dňa 06.10.2015) súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcov zo dňa 10.02.2015 tak, že ďalej bude konať o návrhu tohto znenia: I. Súd určuje, že Úverová zmluva zo dňa 09.08.2006 uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom v časti II. ods. 1 je neplatná; II. Súd určuje, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 09.08.2006 je neplatná; III. Odporca je povinný vydať navrhovateľom z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1 337 000,- Sk, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne počnúc dňom 10.11.2006 až do zaplatenia; IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom spôsobenú škodu podľa priloženého vyčíslenia spolu s ročným úrokom z omeškania počnúc 15.09.200 do zaplatenia; V. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom trovy konania; VI. Súd určuje, že navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci (každý v podiele 1/2-ica) nehnuteľností: byt č. XX s príslušenstvom, na prízemí vo vchode XX bytového domu súp. č. XXXX na ul. G. v Z., postaveného na parc. č. XXXX/X a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcely "C" evidovanej na katastrálnej mape p. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2, vo veľkosti podielu 5120/ 424829, ako nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. Z., okres Z., vedenom OÚ Senec, katastrálnym odborom.

25. Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 16.12.2015 v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného v 1. rade súd zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiaval podanej žaloby ako aj dôvodov v žalobe uvedených. Žiadal, aby sa súd zvlášť zaoberal výrokom VI., teda určením, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti každý v podiele 1/2-ica a aby súd neplatnosť uzavretých zmlúv posúdil ako prejudiciálnu otázku. Uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorý je daný tým, že týmto určením sa odstráni právna neistota vo vzťahu k účastníkom konania a bez vyriešenia tejto otázky nemajú žalobcovia titul na vrátenie ich vlastníctva. Dal do pozornosti "judikát" Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 11Co/46/2013, ktorý ako prejudiciálne otázky posudzoval neplatnosť zmluvy o zabezpečení práva prevodom práva k nehnuteľnosti. Tvrdil, že aj podľa citovaného rozhodnutia mal nadobúdateľ vydať hyperochu (pozn. súdu: hyperocha je časť výťažku zo súdnej dražby, ktorá po úhrade všetkých dlhov a záväzkov pripadá dlžníkovi) dlžníkovi, teda v tomto prípade žalobcom, pričom takéto dojednanie v napadnutej zmluve absentuje. Nevedel preukázať, že manželstvo žalobcov zaniklo rozvodom. Potvrdil, že žalobcovia na prijatý úver zaplatili iba prvé 4 splátky, potom sa dostali do omeškania, nakoľko nedisponovali finančnými prostriedkami, vzhľadom na to, že mali 2 maloleté deti.

26. Z prednesu splnomocneného zástupcu žalovaného v 2. rade súd zistil, že žalovaný v 2. rade odvodzuje svoje vlastnícke právo od žalovaného v 1. rade ako predávajúceho. Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva v dobrej viere, pričom poukázal na uznesenie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 50/2010 a na rozsudok NS SR, sp. zn. Cdo 311/2008, podľa ktorého "ak raz nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok kupujúci, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty, ktoré sú zodpovedné za túto zmenu". Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade konal v dobrej viere pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností, o čom svedčí aj výška zaplatenej kúpnej ceny, ktorá nebola špekulatívna a ktorá by odôvodňovala z jeho strany možné pochybnosti v tom, že uvedený vlastník nie je vlastníkom. Poukázal na ust. § 458 Občianskeho zákonníka a najmä na § 553 Občianskeho zákonníka.

27. Z výpovede žalobcu v 1. rade súd zistil, že žalobcovia od začiatku chceli od žalovaného v 1. rade peniaze, v tej veci už bola pripravená dohoda, ktorá uzavretá nebola z dôvodu, že žalovaný v 1. rade sa urazil na sms-ku, ktorú mu poslal. Predložil súdu Dohodu o urovnaní medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, podľa ktorej mal žalovaný v 1. rade vyplatiť žalobcom spolu sumu 50 000,- eur (každému z nich po 25 000,- eur). Nevedel preukázať požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia v požadovanej výške 1 337 000,- Sk, ani existenciu a výšku škody, ktorej náhrady sa domáha. Uviedol iba, že predmetný byt sa predal (žalovanému v 2. rade) za 2 050 000,- Sk. Potvrdil, že manželstvo žalobcov zaniklo rozvodom, preukázať to ale nevedel.

28. Z podania splnomocneného zástupcu žalovaného v 2. rade došlého súdu 01.02.2016 súd zistil, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným v 1. rade za kúpnu cenu 2 050 000,- Sk. Uviedol, že súdy SR poskytujú ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci (v tomto prípade kupujúcemu); vychádza sa z princípu právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Tvrdil, že žalovaný v 2. rade nehnuteľnosť kúpil za bežnú komerčnú cenu a jeho vlastníctvo by malo byť zachované.

29. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2017 v neprítomnosti žalobcov a žalovaného v 1. rade súd zistil, že právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval, krátkou cestou predložil originál i kópiu rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/1164/2008-141 (právoplatný dňa 06.09.2011), ktorým bolo manželstvo žalobcov rozvedené. Ďalej uviedol, že výpočet bezdôvodného obohatenia sumy 1 337 000,- Sk robil žalobca, malo by ísť o rozdiel medzi prijatým úverom, jeho splatenou časťou a cenou, za ktorú bol predmetný byt predaný, ktorý rozdiel však činí 1 259 500,- Sk, ale nevedel uviesť, ako sa žalobca k tejto sume (t. j. k sume 1 337 000,- Sk) dopočítal. Za žalobkyňu vyčíslil bezdôvodné obohatenie sumou 1 259 500,- Sk ako rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú získal žalovaný v 1. rade a od tejto sumy odpočítaná suma úveru a splatená suma 90 500,- Sk. K určeniu vlastníckeho práva uviedol, že nesúhlasí s tvrdením povereného zástupcu žalovaného v 2. rade (viď zhora) a tvrdil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s tzv. prepadnou klauzulou uzavretá pred uzákonením podrobnejšej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva je neplatnou zmluvou, keď ide o právny úkon obsah a účelom obchádzajúci zákon. Namietal aj svojpomocné uspokojenie pohľadávky veriteľom a zdôraznil rozhodujúce prax, keď súdy určujú, že zmluvy o zabezpečení prevodu práva sú absolútne neplatné vzhľadom na tzv. prepadnú klauzulu, ktorá je neprijateľná. Uviedol tiež, že súdy vyhodnocujú takéto zmluvy ako sčasti neplatné, napr. vo výške vysokých úrokov, atď. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práv považoval za absolútne neplatnú zo zákona, na čo musí súd vždy prihliadať. Tvrdil tiež, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nemožno potom ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoci i dobromyseľného nadobúdateľa. Podľa neho za uvedeného stavu nie je možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práva ako sám má, ktorú zásadu je možné prelomiť len celkom výnimočne, v prípade ak je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný v tom, že vec riadne podľa práva nadobudol. Poukázal tiež na to, že žalovanému v 2. rade muselo byť z LV zrejmé, na základe akého titulu žalovaný v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť. Tvrdil, že žalovaný v 2. rade by mohol byť dobromyseľný vtedy, keby si zisťoval u žalobcov, akým spôsobom žalovaný v 1. rade ich nehnuteľnosť nadobudol. Tvrdil, že sa nikto nemôže spoliehať len na zápis v katastri.

30. Z výpovede splnomocneného zástupcu žalovaného v 2. rade súd zistil, že zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku a tvrdil, že žalovaný v 2. rade nadobudol vlastníctvo od žalovaného v 1. rade ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy. Uviedol, že ak

by mali byť predmetné zmluvy uzavreté medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade vyhlásené za neplatné, došlo by k spätnej zmene podmienok, nezavinenej žalovaným v 2. rade, a ten preto nemôže niesť stratu. Poukázal aj na to, že žalovaný vzhľadom k výške zaplatenej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktorá cena zodpovedala bežným komerčným cenám, nemohol mať pochybnosť v tom smere, že by bola predmetná nehnuteľnosť predávaná s právnou vadou alebo potenciálnou právnou vadou. Uviedol tiež, že žalovaný v 1. rade podnikal legálne a to či má alebo nemá žalovaný v 1. rade spotrebiteľské zmluvy férové, nemal žalovaný v 2. rade možnosť zistiť.

31. Z listín predložených splnomocneným zástupcom žalovaného v 2. rade (došlých súdu dňa 22.03.2017( súd zistil, že tri realitné kancelárie odhadli trhovú cenu predmet- ného bytu v roku 2007 v rozpätí od 68 000,- eur až po 78 000,- eur.

32. Právny zástupca žalobkyne sa v podaní došlom súdu (v origináli) dňa 26.04.2017 vyjadril najmä k odôvodneniu žaloby do výroku VI. petitu a v tej súvislosti sa zaoberal otázkou tzv. prepadnej klauzuly pri zabezpečovacom prevode práva, ktorá podľa neho nikdy nebola s právom súladná. Namietal dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti, pričom o.i. poukázal aj na posun v judikatúre slovenských aj českých súdov v riešení otázky "nemo plus iuris" (oproti citovanému uzneseniu I. ÚS SR 50/2010 z 10.02.2010), zohľadňujúc princíp dobrej viery nadobúdateľa ako prejavu princípu právnej istoty. Poukázal tiež na uznesenie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 549/2016 zo dňa 16.03.2016 (z ktorého citoval) a k tomu podotkol, že pokiaľ by mal byť bez ďalšieho preferovaný princíp ochrany dobrej viery, mohlo by to v praxi viesť k legalizácií vlastníctva nadobudnutého v rozpore so zákonom. Ďalej zdôraznil, že dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé, resp. že v prípade kolízie ústavných hodnôt - princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princípu ochrany pôvodného vlastníka, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Poukázal aj na okolnosti, za akých sa žalovaný v 1. rade zmocnil predmetnej nehnuteľnosti. V otázke dobromyseľnosti poukázal tiež na uznesenie NS SR, sp. zn. 6Cdo 71/2011, podľa ktorého "o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal príp. nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencií) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí" a na Nález ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 3314/11 z 02.10.2012, podľa ktorého "bolo povinnosťou všeobecných súdov zhodnotiť naplnenie dobrej viery sťažovateľa, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, ktorého z povahy veci musia byť mimoriadne a vždy založené na objektívnych skutočnostiach (i napr. s prihliadnutím k pokročilým technickým možnostiam prístupu k informáciám z katastra nehnuteľností, k možnosti overiť si predávajúceho v internetových zdrojoch a pod.)." K tomu opäť poukázal na titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade podľa zápisu v LV č. 4549 a na možnosť žalovaného v 2. rade z výpisu z Obchodného registra bežne dostupného, že žalovaný v 1. rade vykonával ako hlavný predmet činnosti "poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom". Tvrdil tiež, že žalovaný v 2. rade sa nemal spoliehať na správnosť údajov v katastri nehnuteľností, keď tvrdil, že ten nemá materiálnu publicitu, teda, že údajom katastra nie je možné 100% dôverovať (tu poukázal na § 70 Katastrálneho zákona - vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak). Dobromyseľnosť žalovaného v 2. rade považoval za vylúčenú. V závere svojho podania potom poukázal na to, že konaním žalovaného v 1. rade došlo k hrubému porušeniu práva žalobcov, t. j. práva na nedotknuteľnosť obydlia a apeloval tiež na ochranu detí žalobcov, ktoré prišli o domov; k tomu poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, na právo na ochranu domova podľa čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a na čl. 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vo vzťah k otázke práva na bývanie. K právu na ochranu domova poukázal na č. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a napokon poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-34/13 O. G. c/a SMART Capital, a.s. zo dňa 10.09.2014, v ktorom SD EÚ zdôraznil, že osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, práva na obydlie v práve Únie predstavuje základné právo zaručené Chartou základných práv, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13. Vzhľadom na zhora uvedené sa domáhal, aby súd rozhodol tak, ako sa domáha vo výroku VI. žalobného petitu.

33. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 03.05.2017 uviedol, že zastupuje iba žalobkyňu a žalobcovia tvoria nerozlučne spoločenstvo; nie je možné zo strany žalobkyne samostatne vziať späť návrhy v bodoch I. až IV. žalobného návrhu, vzhľadom na to, že žalobca so späťvzatím týchto jednotlivých častí návrhu nesúhlasí. Žalobca súhlasil iba s tým, aby bola zmena žaloby spočívajúca v rozšírení žaloby, ktorá bola prijatá pod bodom VI. uznesením súdu z 12.08.2015, to je o určovaciu žalobu, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobkyňa netrvá na návrhu v bodoch I. až bod IV., trval na žalobe iba v bodoch V. (náhrada trov konania) a VI., v ostatných bodoch žalobného petitu mal za to, že buď sú duplicitné alebo nehospodárne vzhľadom na to, že súd si to môže vyriešiť ako prejudiciálne otázky, z tohto dôvodu ani nevyčíslil bezdôvodné obohatenie, vo veci ktorej bol zo strany žalujúcej pokus o mimosúdnu dohodu so žalovaným v 1. rade. K nároku voči žalovanému v 2. rade uviedol, že je úplne nezmyselné žalovaného v 2. rade žalovať o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody vzhľadom na to, že on ich nespôsobil. Uviedol, že návrhy bodom I. až IV. sa týkajú iba žalovaného v 1. rade

34. Žalobkyňa na zhora uvedenom pojednávaní uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo povedal jej právny zástupca.

35. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade nadobúdal nehnuteľnosti v dobrej viere, za komerčnú cenu; nezodpovedá za to, či z výťažku zo speňaženého majetku (t. j predmetnej nehnuteľnosti) po odrátaní pohľadávok žalovaného v 1. rade bol zvyšok uhradený v prospech žalobcov. Kúpnu cenu zaplatil tak, ako určovala kúpna zmluva. K dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade poukázal na tri základné okolnosti, ktoré môžu preukazovať túto dobromyseľnosť, a to: 1./ kupujúci v tejto veci bol oslovený resp. na základe verejnej ponuky, ktorá bolo k dispozícii prostredníctvom realitnej kancelárie. Túto informáciu získal na základe obhliadky nehnuteľnosti a zápisu v katastri overoval, či predávajúci je reálnym vlastníkom, čo sa preukázalo, že v tom čase bol. Nejednalo sa o špekulatívny alebo nezákonný predaj; 2./nikdy opakovane nekupoval od tohto predávajúceho nejakú inú nehnuteľnosť, nebol so žalovaným v 1. rade nejakým spôsobom spriaznený, alebo že by sa stal obchodníkom, ktorý by s touto spoločnosťou (t. j. so žalovaným v 1. rade) obchodoval, ktorá by navrávala tomu, že pri opakovanom uzatváraní zmlúv s niekým, kto má takého nadobudnuté vlastné majetky, mohlo by to dávať záver, že nekoná v dobrej viere, o tom, že predávajúci môže mať právne spochybniteľný titul nadobudnutia a zároveň tým aj právo predať; žalovaný v 2. rade nebol so žalovaným v 1. rade v nejakom inom obchodnom vzťahu, ktorý by odôvodňoval to, že má dostatočne viac informácii ako majú ostatní bežní ľudia, ktorí sa do katastra v tom čase nazreli a videli kto je vlastníkom, 3./ nemal vôľu po tom, čo nadobudol túto nehnuteľnosť, ju špekulatívne posúvať na ďalšie osoby, aby tým poprípade zabezpečil ďalšieho vlastníka a možno druhú a tretiu osobu ako robia v mnohých prípadoch tí, ktorí získajú takto nehnuteľnosť špekulatívnym spôsobom, to znamená ďalší prevod, tretí prevod, štvrtý prevod s úmyslom zabezpečiť niť vlastníkov, teda nehnuteľnosť nadobudol a roky ju v užíval, investoval do nej peniaze, čiže z jeho strany nemohlo ísť o nedobromyseľné nadobudnutie, pretože aj argument, že si tú vec ponechal a dokonca sám zhodnocoval, dáva dôkaz o tom, že konal v dobrej viere, že kúpil vec od vlastníka, zaplatil za ňu reálne trhovú cenu a naozaj neprevádzal na ďalšie osoby z toho dôvodu, že by sa chcel v budúcnosti vyhnúť nejakému spochybneniu tohto vlastníckeho práva. Poukázal na ust. § 553 ods. 4 písmena c/ (zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej aj "OZ") v znení účinnom po 01.01.2008, podľa ktorého ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho práva ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, veriteľ je pri výkone svojho práva povinný poskytnúť s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza. Inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla za škodu, ktorú spôsobí. V čase pred 01.01.2008 nebola ani takto podrobná úprava, ktorá by možno pre nadobúdateľov, alebo pre tých, ktorí išli kupovať nehnuteľnosť od spoločnosti, ktoré vlastnili na základe v tom čase zápisu do katastri nehnuteľností mohli ešte s ďalšou náležitou odbornou spôsobilosťou skúmať ich titul nadobudnutia, pretože žalovaný v 2. rade v tom čase podľa platnej úpravy overoval to, či vlastník je reálnym vlastníkom, či tam nie je nejaké iné zabezpečenie, či tam resp. nie je ťarcha, či tam nie je nejaká poznámka na liste vlastníctva, ktorá by bránila k tomu predaju alebo by mohla právne mať nejakú vadu v budúcnosti. V tomto prípade žalovaný v 2. rade konal v maximálne dobrej viere a s možnosťou informácii, ktoré bežný človek neprávnického vzdelania (ktoré žalovaný v 2. rade nemá) vie získať pri informáciách, ktoré sú bežne dostupné od katastra nehnuteľností cez informácie od realitnej kancelárie, ktorá mu bola posunutá, že táto vec je na predaj; vychádzal z informácií, ktoré zase vedel a mohol získať, do zabezpečovacej zmluvy o prevode práva nemal možnosť nejakým spôsobom nahliadnuť, nemal vedomosť o tom, aké

podmienky v zabezpečovacom prevode práva v tejto zmluve ustanovovala dohoda medzi dlžníkom a veriteľom, ako má speňažovať daný predmet zabezpečovacieho prevodu práva a preto sa domnieval, že dobromyseľnosť v tomto prípade u neho nastala.

36. Právny zástupca žalobkyne naďalej spochybňoval dobromyseľnosť na strane žalovaného v 1. rade, ako ju prezentoval právny zástupca žalovaného v 2. rade (viď zhora), keď uviedol, že ani jedna sa mu nezdá byť relevantná; samostatne jediným kritériom, ktorý predložili ako dôkaz, je kúpna cena, za ktorú kúpil žalovaný v 1. rade túto nehnuteľnosť, čo sama o sebe o ničom nesvedčí. Žalovaný v 1. rade mal záujem čo najviac sa obohatiť, to znamená, že cenu dal takú, aká bola v tom čase možná v maximálne ponúknuť na trhu. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že ten nikdy opakovane neuzatváral zmluvy a že nebol spriaznený (so žalovaným v 1. rade) uviedol, že je to v podstate v rovine tvrdení, čomu môžeme ale nemusíme veriť, nemáme na to dôkaz. K argumentácii právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 2. rade nemal vôľu predmetnú nehnuteľnosť ďalej previesť uviedol, že v krátkom čase po tom, ako žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, nadobudlo právoplatnosť predbežné uznesenie, ktoré zakázalo vlastníkovi - žalova-nému v 2. rade- nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, čo je zapísané v LV v časti Poznámka; predbežné opatrenie je stále platné. Poukázal na to, že NS SR jednoznačne uviedol, keby o dobrú vôľu ide, a to vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať nemal, prípadne nemohol mať z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľnosti takéto právo nesvedčí, čiže je tam jednoznačne už pri nahliadnutí v prvom miere už z výpisu vlastníctva je titul nadobudnutia, ktorý mu musel byť od samému začiatku známy žalovanému v 2. rade, keď nadobúdal túto nehnuteľnosť je titul nadobudnutia zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. To znamená, že nielen mohol, ale aj mal sa zaujímať od prevodcu, teda žalovaného v 1. rade, aké okolnosti nastali, či titul, ktorým žalovaný v 1. rade nadobudol túto nehnuteľnosť je platný, teda mal sa ako obozretný priemerný jedinec oboznámiť s tým, či vlastne prevod z hľadiska vtedy platnej právnej úpravy mohol nastať. V ďalšom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 24.04. 2017, v ktorom sa vyjadril, že zmluva o zabezpečení prevodom práva už v tom čase bola deklarovaná ako akt absolútne neplatný vzhľadom na dojednanú tzv. prepadnú klauzulu v zabezpečovacom prevode práva, ktorá nikdy nebola v súlade s právom. Poukázal na to, že pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva bolo potrebné podľa ust. § 853 ods. 1 postupovať analogicky podľa inštitútov obsahom a účelom tomu najbližších, to podľa ustanovení o záložnom práve, na základe ktorého nemôže niekto svojpomocne si uspokojiť pohľadávku tým, že na základe prepadnej klauzuly nadobudne vlastnícke právo; je to len zabezpečovací prevod, teda malo by sa s tým právnym aktom nakladať ako so záložným právom. V ostatnom sa v podstate iba pridržiaval svojho posledného písomného vyjadrenia. Podľa neho sa žalovaný v 2. rade nemal spoľahnúť iba na zápis v LV, ale vzhľadom titul nadobudnutia a zapísaného vlastníka a jeho predmet podnikania (zistiteľný z obchodného registra) mal mať pochybnosť o jeho vlastníckom práve a mal sa obrátiť na advokáta alebo právnika, ktorý by tieto veci vedel posúdiť; všetky okolnosti, ktoré uviedol, vylučujú dobromyseľnosť žalovaného a nemôžu zakladať jeho dobrú vieru pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal tiež na dopad straty vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na rodinu žalobcov.

37. Právny zástupca žalovaného v 2. rade pripomenul, že žalovaný v 2. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v r. 2007, súdny spor začal v r. 2008; ak by žalovaná v 2. rade mal v úmysle špekulatívne s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať (ďalej ju previesť), mal na to dostatočný časový priestor; žalovaný v 2. rade nemal účasť na vypratávaní predmetného bytu žalobcov (nevedel o tom, kto v tom byte býval, nevedel o tom za akých podmienok tam bývali, či tam bývali malé deti, alebo nie), teda nebol informovaný, že sa tam deje nejaké konanie, ktoré by mohlo spochybniť vlastníctvo žalovaného v 1. rade. Pripomenul tiež, že žalobcovia ako prví porušili povinnosť z právnych vzťahov, nevrátili peniaze, ktoré si požičali za podmienok -či už za vhodných alebo nevhodných, výhodných alebo nevýhodných, o tom žalovaný v 2. rade nemohol posudzovať. Žalobcovia ako dvaja dospelí ľudia si požičiavali peniaze a zaviazali sa ich vrátiť, boli pripravení dočasne previesť svoj majetok na zabezpečenie tejto pohľadávky. Žalovaný v 2. rade predtým, ako pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy (sprostredkovanej realitnou kanceláriou) sa informoval o vlastníctve, o tom či nie je na LV nejaká ťarcha, ktorá by bránila prevodu, či tam nie sú nejaké obmedzenia, či tam nie je záložné právo, nejaké iné právo okrem bežného záložného práva voči ostatným spoluvlastníkom bytu - táto informácia mu z listu vlastníctva bola odobraná, že nie. Pri obhliadke bytu nemal vedomosť, že by bol v držbe niekoho, že by tam bol nájomný vzťah, alebo nejaké iné záväzkové právo k tomuto predmetu budúceho prevodu, čiže informoval sa o

všetkých týchto okolnostiach, ktoré sa bežný človek pri kúpe informuje a zároveň v kúpnej zmluve mu predávajúci garantoval, čo sú bežné ustanovenia prevádzajúcich v prípade kúpnych zmlúv, že má právo nakladať s touto vecou ako s vlastnou ako vlastník. V danej veci už nemal možnosť získať viac informácii ako, ktoré by spochybňovali možnosť toho, aby nemohol tú vec kúpiť, čiže jeho dobromyseľnosť v tejto veci nemôže byť spochybnená. Pokiaľ byt bol prázdny, čistý a pripravený na predaj, nemal dôvod spochybňovať ďalšie skutočnosti, ktoré mu nemohli byť nikde z verejnosti verejne informácie známe.

38. Podľa ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (účinný od 01.07.2016, ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

39. Po postupe súdu podľa ust. § 181 ods. 2 pristúpili sporové strany k záverečným rečiam podľa ust. § 182 CSP.

40. Právny zástupca žalobkyne právom záverečnej reči v podstate iba stručne zhrnul svoju predošlú právnu argumentáciu; žiadal, aby súd určil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a priznal im nárok na náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade považoval návrh žalobcov za nedôvodný, žiadal ho zamietnuť; pridržiaval sa svojich predchádzajúcich vyjadrení, vrátane písomného zo dňa 20.01.2016, ako aj na stanoviská súdnych inštancií (ÚS SR, NS SR, NS ČR vo veci nadobúdania vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom), zdôraznil Nález ÚS SR, I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 (najmä jeho body 14 až 18). Uviedol, že aj s ohľadom na tento nález a jeho odôvodnenie sa domnieval, že žalovaný v 2. rade súdu preukázal, že ako dobromyseľný vlastník požíva právnu ochranu aj čo sa týka jeho súčasného vlastníctva a z tohto dôvodu žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia uzatvorili so žalovaným v 1. rade viac zmlúv - o úvere aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva tak, ako je to uvedené v podanej žalobe, čo stranami ani spochybňované nebolo.

42. Podľa uzavretej úverovej zmluvy a jej dodatku bol žalovaným poskytnutý úver v o výške 700 000,- Sk, ktorý mali splatiť v splátkach tak, ako je už zhora uvedené.

43. Zmluva o úvere je v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d/ zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len "OBZ") tzv. absolútnym obchodom. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy sa na právny vzťah zmluvných strán, založený touto zmluvou, vzťahujú ustanovenia (najmä, no nielen ust. § 52 a nasl.), aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

44. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. [§ 488 OZ]

45. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. [§ 489 OZ]

46. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. [§ 494 OZ]

47. Z uzavretej úverovej zmluvy vznikla žalovanému v 1. rade povinnosť poskytnúť žalobcom úver v dohodnutej výške (čo splnil) a žalobcom vznikla povinnosť prijatý úver žalovanému v 1. rade za v zmluve dohodnutých podmienok vrátiť (čo splnili iba sčasti).

48. Podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva žalobcovia dočasne previedli na žalovaného vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - ich bytu.

49. Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). (2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. [§ 553 v znení účinnom do 31.12.2007]

50. Ak je zrejmé, zákonná úprava zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dlžníka v prospech jeho veriteľa bola do 31.12.2007 veľmi stručná; zmenu priniesol zákon č. 568/2007 Z.z., ktorým boli o. i. zmenené ust. o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva.

51. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. [§ 879j OZ, v znení účinnom od 01.01.2008]

52. Vzhľadom na ust. § 879j bolo potrebné posúdiť vznik zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, uzavretú medzi žalovaným a žalobcami v r. 2007, ako aj nároky z nej vzniknuté pred 01.01.2008, podľa znenia účinného do 31.12.2007.

53. Nová zákonná úprava zabezpečenia splnenia záväzku zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva (účinná od 01.01.2008) najmä zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva -ktoré bolo predmetom zabezpečenia- na veriteľa. Podľa novej právnej úpravy veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené, v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka (do 31.12.2007 platil opak). Vzhľadom na to, že podľa znenia účinného od 01.01.2008 už veriteľ nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené (do 31.12.2007 platil opak), ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho prevodu najmä predajom na dražbe (čo do 31.12.2007 neplatilo); od 01.01.2008 má tento zabezpečovací inštitút veľa spoločných znakov so záložným právom.

54. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nesplnili ich záväzok voči žalovanému ani podľa dohody v zmysle Dodatku k úverovej zmluve, žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a bol ako jej vlastník aj zapísaný v katastri nehnuteľností, aj s uvedeným titulom nadobudnutia, keď podľa ust. § 553 v znení účinnom do 31.12.2007 takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva prípustný bol.

55. Žalobcovia sa domáhali o. i. aj určenia, že obe zmluvy, ktoré uzavreli so žalovaným v 1. rade, sú neplatné, a následne sa domáhali aj určenia, že oni sú podielovými vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko (v prípade neplatnosti uvedených zmlúv) žalovaný v 1. rade sa nestal jej vlastníkom a teda nemohol previesť vlastnícke právo na žalovaného v 2. rade.

56. Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o [...] určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. [§ 137 písm. c/ CSP]

57. Z bohatej judikatúry k otázke naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby súd príkladmo uvádza iba dve rozhodnutia, a to rozsudok NS SR z 19. novembra 2008, sp. zn. 5 Obdo 10/2008, podľa ktorého "určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke." a rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo 49/2003, časopis Zo súdnej praxe č. 75/2003, podľa ktorého "naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.".

58. Na výrokoch o neplatnosti zhora uvedených zmlúv teda žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem, nakoľko otázka ich platnosti (ako právnych úkonov) má povahu otázky prejudiciálnej k inej právnej otázke, t. j. o vzťahu k určeniu, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Z dôvodu

absencie naliehavého právneho záujmu potom súd nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu do výrokov I. a II. zamietnuť.

59. Žalobcovia sa tiež domáhali, aby súd (výrokom III.) uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1 337 000,- Sk, spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne počnúc dňom 10.11.2006 až do zaplatenia; nakoľko žalobcovia riadne neuviedli (ani po výzve súdu), voči ktorému zo žalovaných, príp. či voči žalovanému v 1. rade alebo v 2. rade uplatňujú tento nárok a ani nepreukázali, že vo vzťahu k nim sa iná osoba bezdôvodne obohatila, aj v tejto časti musel súd žalobu zamietnuť tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku.

60. Žalobcovia sa ďalej domáhali, aby súd uložil žalovanému (obom, či niektorému z nich?) povinnosť nahradiť žalobcom spôsobenú škodu podľa priloženého vyčíslenia (ktoré ale ani do vyhlásenia rozsudku nepredložili) spolu s ročným úrokom z omeškania počnúc 15.09.200 do zaplatenia; tu súd uvádza, že žalobcovia nielenže nepreukázali výšku škody, ktorá im mala vzniknúť, ale ani samotnú existenciu škody, teda v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Aj tu potom súd nemal inú možnosť ako žalobu aj v tejto časti zamietnuť (výrok IV. tohto rozsudku).

61. Podstatným v danom spore bolo rozhodnúť o návrhu žalobcov o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu tvrdeného žalobcami, že žalovaný v 2. rade túto nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou od nevlastníka - žalovaného v 1. rade.

62. Platnosť napadnutej časti (čl. II. ods. 1 zmluvy o úvere) a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzavretých medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami, bolo potrebné posúdiť ako otázky prejudiciálne. Tu súd dospel k záveru, že úverová zmluva v napadnutej časti čl. II ods. 1 (v znení zmeny podľa Dodatku - viď zhora) je neplatná iba v časti "navŕšenia" (bližšie nešpecifikovaného) úveru (o sumu 105 000,- Sk, čo bolo zmenené Dodatkom o sumu 315 000,- Sk), nakoľko vzhľadom na výšku úveru a dobu jeho splatnosti je možné takéto "navŕšenie" úveru považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 a teda ako konanie zákonom nepovolené. Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva by súd posúdil vzhľadom na vtedajšiu zákonnú úpravu (§ 553 ako platnú, čomu však bráni "prepadná klauzula" zakotvená v tejto zmluve vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke (suma úveru 700 000,- Sk) a hodnoty zábezpeky - nehnuteľnosti (cca 2 000 000,- Sk). Nadobudnutie predmetnej pohľadávky vzhľadom na značný nepomer zabezpečovanej pohľadávky a hodnotu nehnuteľnosti (približne 1 : 3) je možné podľa názoru súdu považovať za nadobudnutie predmetnej pohľadávky ako nadobudnutie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 . Z tohto pohľadu potom súd vyhodnotil žalobcami napadnutú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva ako neplatnú, hoci konanie žalovaného v 1. rade sa mohlo javiť ako konanie súladné so zákonom (OZ).

63. V zmysle zhora uvedeného potom možno dôjsť k záveru, že žalovaný v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

64. Ostáva napokon posúdiť, či žalovaný v 2. rade mohol alebo nemohol nadobudnúť od žalovaného v 1. rade ako od nevlastníka, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, a to s prihliadnutím na zásadu "nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" (t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má).

65. K uvedenej zásade vyslovil svoj názor ÚS SR v uznesení I. ÚS 50/2010, kde zaujal stanovisko, že táto zásada platí bezvýhradne.

66. Nálezom I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 ale ÚS SR pripustil, že v odôvodnených prípadoch je možné túto zásadu prelomiť, a to vtedy, keď od nevlastníka nadobúda vlastnícke právo dobromyseľný vlastník. V tomto náleze ÚS povedal (cit.:) "Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť -ako to konštatovali všeobecné súdy- že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové

interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. K rovnakým záverom došla aj naša predvojnová judikatúra či neskoršia jurisprudencia (rozhodnutie č. 10750 - „poctivé nadobudnutie nahradzuje len nedostatok vlastníctva predchodcu, nie však ostatné podmienky platnej zmluvy..“, či rozhodnutie č. 9836 alebo Luby, Š. Nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka. Výber z diela a myšlienok. Bratislava : Iura edition, 1998, s. 449), ako aj zahraničná právna úprava (napr. čl. 1153 talianskeho Codice civile, maďarský občiansky zákonník, 5. Kniha, 2. časť, titul V, kapitola IX, čl. 5:39, alebo komentár k čl. 169 civilného kódexu Poľskej republiky, C. H. Beck 2014, s. 366, či k § 367 rakúskeho občianskeho práva, Springer Verlag, 2010 Wien, s. 133, alebo Tégl, P.: Niektoré teoretické problémy nadobúdania od neoprávneného, Právní rozhledy č. 10/2009, s. 344, či „Spôsob, akým vec opustila sféru vplyvu vlastníka, ako kritérium dôležité pre ochranu nadobúdateľa pri nadobúdaní od neoprávneného“, Právní rozhledy č. 4/2016, s. 120n. a pod), preto ústavný súd nevidí dôvod sa k nim opäť neprihlásiť a prevziať ich tak, že ak sťažovateľ pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (v tomto prípade dvojnásobný - opatrenie konkurzného súdu a rozhodnutie o povolení vkladu), mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 <http://merit.slv.cz/III.US415/15> op.) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 <http:// merit.slv.cz/III.US247/14> z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> Zb. Občiansky zákonník v platnom znení)".

67. Vzhľadom na zhora uvedené potom súd musel posúdiť a vyhodnotiť konanie žalovaného v 2. rade v tom smere, či ten bol alebo nebol v čase uzavierania kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade dobromyseľný. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal jednak zo správania žalovaného pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy. Tu súd dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nemal ako zistiť, že žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keď v LV bol žalovaný v 1. rade ako vlastník zapísaný. Irelevantné z tohto pohľadu je, či žalovaný v 2. rade mohol mať v danom čase pochybnosť o vlastníckom práve žalovaného v 1. rade vzhľadom na predmet jeho podnikania (o. i. aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom), keď toto podnikanie žalovaného v 1. rade bolo legálne; inou otázkou je, do akej miery boli zmluvy uzavierané žalovaným v 1. rade s jeho klientmi, čo šlo o zmluvy vyvážené, nie úžernícke,

zodpovedajúce zákonným úpravám, etc., ktoré otázky si žalovaný v 2. rade (ak by si ich aj položil) nemal ako posúdiť, nakoľko jednak nemal prístup k zmluvám uzavieraným žalovaným v 1. rade a napokon je to oblasť právna, na ktorú nie je kvalifikovaný. Pokiaľ žalovaný v 1. rade kupoval predmetnú vypratanú nehnuteľnosť prostredníctvom realitnej kancelárie za situácie, že žalovaný v 1. rade bol v LV zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, nemal dôvod pochybovať o vlastníckom práve žalovaného v 1. rade k predmetnej nehnuteľnosti. Napokon je potrebné uviesť, že žalovaný v 2. rade kúpil od žalovaného v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť za bežnú trhovú cenu ( cca 2 000 000,- Sk) a nebol so žalovaným v 2. rade žiadny spôsobom spriaznený. Pri posudzovaní dobromyseľnosti kupujúceho je potrebné vziať do úvahy, aké mal reálne možnosti preverenia si vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Dostupným zdrojom informácií je kataster nehnuteľností (verejnosti prístupný aj na internete), ktorý vedie záznamy aj o vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam. V čase nadobúdania predmetnej nehnuteľnosti nebol v príslušnom LV zápis v tom smere, že je ohľadne predmetnej nehnuteľnosti vedené súdne konanie, vec sa mu potom musela javiť ako právne čistá. Nie je možné požadovať od kupujúcich, aby si preverovali všetky predchádzajúce prevody nehnuteľností vo vzťahu k ich platnosti či neplatnosti. Je namieste dôvera vo verejný zápis, teda v zápis v štátom vedenom registri, v danej veci v zápis v LV príslušného katastra nehnuteľností. Súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade bol dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností, a preto mu poskytol ochranu tým, že žalobu žalobcov aj do výroku o určenie, že oni sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, zamietol.

27. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]

37. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2. CSP]

38. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade mali vo veci plný (100%-ný) úspech, majú proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. Za použitia ust. § 262 ods. 1 rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch VI. a VII. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é podať o d v o l a n i e (§ 356 a contrario).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]

O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP]

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]

Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP] Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP]

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]