Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_3To-56-2012.pdf
PDF · 214.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovaným N.. Y. P. a T. J., pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. mája 2017 odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaných N.. Y. P. a T. J. a obžalovaných N.. Y. P. a T. J. podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. septembra 2011, sp. zn. 8T/47/2006 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa u obžalovaných N.. Y. P. a T. J. zrušuje vo výrokoch o uložených trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu.
Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní odsudzujú nasledovne:
obžalovaný N.. Y. P.
Podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.) za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny (podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. sa druhou nápravno- výchovnou skupinou rozumie ústav na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia).
obžalovaný T. J.
Podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 (ďalej len Tr. zák.) za použitia § 35 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny (podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. sa druhou nápravno- výchovnou skupinou rozumie ústav na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia).
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky v neprospech obžalovaných zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.9.2011, sp. zn. 8T/47/2006, boli uznaní za vinných:
obžalovaný N.. Y. P. pod bodom 1/ rozsudku z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 30.6.2005 (ďalej len Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a pod bodom 2/ rozsudku z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005
obžalovaný T. J. pod bodom 2/ rozsudku z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, X písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na skutkovom základe, že
Ing. Y. P.
1./ v presne nezistenom čase od 8.00 hod. - 10.00 hod. v dňa 27.04.2005 v jedálni budovy Slovakotexu v Trenčíne na ul. Jilemnického č. 2 v úmysle získať finančné prostriedky požiadal poškodeného Y. W. o podpísanie zmenky na sumu 3.600.000,- Sk (119.498,10 €) so splatnosťou 30.06.2005 ako pôžičky od obvineného N.. Y. P., pod zámienkou zábezpeky za províziu pri predaji Krajsteel s.r.o. Dubnica nad Váhom, preto poškodený Y. W. zmenku podpísal aj napriek tomu, že ku skutočnej pôžičke a prevzatiu sumy 3.600.000,- Sk (119.498,10 €) od N.. Y. P. nedošlo. Následne 27.04.2005 a 01.08.2005 v dobrej viere podpísal i uznanie dlhu na sumu 3.600.000,- Sk (119.498,10 €), pričom dňa 09.08.2005 obvinený N.. Y. P. vystavil doklad na okamžité vyrovnanie dlhu, ktoré poškodenému dal doručiť 18.8.2005, pričom už dňa 15.08.2005 obvinený N.. Y. P. postúpil predmetnú pohľadávku na Y. O., ktorý sumu 3.600.000,- Sk (119.498,11 €) začal od poškodeného Y. W. vymáhať,
N.. Y. P. a T. J.
2./ v presne nezistenom čase v období od júna 2005 do 22.08.2005 obvinený Y. P. zorganizoval a riadil prostredníctvom Y. O. lúpežné prepadnutie v X. U. v dome č. XX patriacemu poškodenému Y. W. tak, že dňa 3.6.2005 zabezpečil prepis motorových vozidiel Y. W. zn. T. triedy G striebornej metalízovej farby, ev. č. L.XXX H. X. X5 striebornej metalízovej farby, ev.č. L.-XXX H., X. X X modrej metalízovej farby, ev. č. L. a zn. V. H2 žltej farby, ev. č. L. na Y. O., dňa 15.8.2005 postúpil zmenku Y. W. na sumu 3.600.000,- Sk (119.498,10 €) na Y. O. a dal mu príkaz, aby na základe tejto zmenky, ktorá bola fiktívna, odobral motorové vozidlá zn. T. triedy G striebornej metalízovej farby, ev. č. L. v hodnote 1.633.759,- Sk (54.230,86 €), X. X5 striebornej metalízovej farby, ev. č. L. v hodnote 1.081.961,- Sk (35.914,52 €), BMW X3 modrej metalízovej farby, ev. č. L. v hodnote 1.206.491,- Sk (40.048,16 €) a zn. V. H2 žltej farby, ev. č. PU-XXX AO v hodnote 1.549.180,- Sk (51.423,35 €) Y. W.. Obvinený N.. Y. P. zabezpečil za účelom odobratia vozidiel obvineného T. J. a ďalšie doposiaľ nestotožnené najmenej tri osoby, ktoré boli usmernené pomáhať Y. O. pri odobratí motorových vozidiel, pričom k lúpežnému prepadnutiu došlo dňa 22.08.2005 tak, že v čase o 18.10 hod. obvinený Y. O. spolu s obvineným T. J. a najmenej tromi ďalšími nestotožnenými mužmi neoprávnene vnikli na pozemok rodinného domu v X. U. č. XX patriaci Y. W. tak, že cez otvorenú vchodovú bránu prešli na osobnom motorovom vozidle zn. H., ev. č. L. na oplotený pozemok patriaci k rodinnému domu až do blízkosti garáže domu, tu z vozidla všetci vyskočili a fyzicky napadli Y. W., ktorého udierali päsťami do oblasti hlavy, hrudníka, brucha, zrazili ho na zem, kde ho ďalej kopali do celého tela, pričom pri tomto útoku mal najmenej jeden z týchto útočníkov na ruke nasadený boxer, potom Y. W. spútali ruky kovovými putami za chrbtom a žiadali od neho doklady a kľúče od štyroch osobných motorových vozidiel zaparkovaných v jeho garáži - zn. Mercedes triedy G striebornej metalízovej farby, ev. č. PU-XXX AO v hodnote 1.633.759,- Sk (54.230,86 €), zn. X. X5 striebornej metalízovej farby, ev. č. L. v hodnote 1.081.961,- Sk (35.914,52 €), zn. X. X3 modrej metalízovej farby, ev. č. L. v hodnote 1.206.491,- Sk (40.048,16 €) a zn. Hummer H2 žltej farby, ev. č. PU-XXX AO v hodnote 1.549.180,- Sk (51.423,35 €), ktoré v tom čase boli formálne evidované od dňa 03.06.2005 na Y. O.. Obvinený T. Dobšovič a ďalšie doposiaľ nestotožnené osoby v priestoroch domu našli doklady a kľúče od predmetných vozidiel, ktoré spolu s PC Server v hodnote najmenej 48.000,- Sk (1.593,30 €), ktorý sa nachádzal v priestoroch pracovne uvedeného domu a na ktorý
bol napojený a zaznamenávaný kamerový systému domu, odniesli. Motorové vozidlo zn. Hummer H2 sa im nepodarilo naštartovať, preto sa snažili poškodeného pod hrozbou odstrihnutia prstov pákovými záhradnými nožnicami donútiť uvedené vozidlo naštartovať, keď sa im to ani po hrozbách nepodarilo, vozidlo ponechali na mieste. Následne útočníci spútaného Y. W. zamkli spolu s jeho manželkou W. W. v priestoroch kotolne ich rodinného domu a z miesta činu odišli preč i so všetkými osobnými motorovými vozidlami okrem terénneho motorového vozidla zn. Hummer H2 a so sebou zobrali diaľkové ovládače slúžiace na ovládanie vstupnej brány na pozemok. Uvedeným konaním poškodenému Y. W. spôsobili zranenie hlavy, hrudníka, chrbta, brucha a pravého stehna s dobou PN najmenej 7 dní, škodu vo výške najmenej 5.471.391,- Sk (181.616,91 €) odcudzením motorových vozidiel a škodu vo výške 55.400,- Sk (1.838,94 €) odcudzením PC Servera a diaľkových ovládačov. Za tieto trestné činy boli odsúdení nasledovne:
obžalovaný N.. Y. P.
Podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr.zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny (podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. sa treťou nápravno-výchovnou skupinou rozumie ústav na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia).
obžalovaný T. J.
Podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr.zák. zaradený do III. tretej nápravnovýchovnej skupiny (podľa § 438 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. sa treťou nápravno-výchovnou skupinou rozumie ústav na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia).
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote podanými odvolaniami napadli prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovaných N.. Y. P. a T. J. pre neuloženie ochranného dohľadu obom obžalovaným a pre nesprávnosť výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu) u obžalovaného N.. Y. P. a obžalovaní N.. Y. P. a T. J. pre nesprávnosť výrokov o vine a o trestoch, a obžalovaný N.. Y. P. aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku.
Obžalovaný N.. Y. P. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho dodatkoch sám i prostredníctvom vo veci postupne zvolených i ustanovených obhajcov (obhajca JUDr. Jozef Vaľo, náhradná obhajkyňa JUDr. Danica Okrucká, obhajca JUDr. Ján Čarnogurský, náhradný obhajca Mgr. Ján Lichner, obhajca JUDr. Peter Vačok) namietal správnosť výrokov napadnutého rozsudku o vine a treste, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo z dôvodov, že vo veci sa necíti byť vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, že nespáchal žiadny trestný čin, zo spáchania ktorého ho obvinila obžaloba a za spáchanie ktorých bol súdom prvého stupňa odsúdený. V zhode so svojimi obhajobnými vyjadreniami v prípravnom konaní i v konaní pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že podľa jeho názoru bolo celé trestné konanie proti nemu vykonštruované, zmanipulované a vedené nedôvodne. Jednotlivé dôkazy proti nemu, ako aj dôkazy v ich súhrne boli podľa neho nedôvodne manipulované, nepravdivé, vykonštruované, celé trestné konanie bolo už v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom manipulované, vykonštruované a rozptýlené. Podľa názoru obžalovaného bolo porušené jeho právo na obhajobu, keď dôkazy, ktoré navrhoval a ktoré by podľa neho prípad objasnili, boli zamietnuté. Za porušenie práva obžalovaného na zákonného sudcu považoval okolnosť, keď o jednom a tom istom skutku pojednávali a rozhodovali dva rôzne senáty toho istého súdu, pričom podľa jeho názoru poškodenými jednoznačne a vierohodne označení páchatelia boli spod obžaloby oslobodení a on obžalovaný N.. Y. P., hoci v čase spáchania skutku bol na dovolenke, bol za uvedený skutok iným senátom nelogicky uznaný za vinného a odsúdený za skutky, ktoré nespáchal.
Podstata skutkových námietok obžalovaného N.. Y. P.: Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ rozsudku poukázal na to, že vo svojich obhajobných vyjadreniach i v dôvodoch odvolania opísal podrobne všetky na vec sa vzťahujúce okolnosti a skutočnosti, ktoré doložil príslušnými na vec sa vzťahujúcimi dokladmi a ktoré podľa neho preukazujú, že vo veci ide o obchodnú záležitosť. Podľa jeho názoru bolo súdom prvého stupňa dostatočne zistené, potvrdené a aj listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami potvrdené, že finančné prostriedky poškodenému Y. W. zabezpečil
a odovzdal, že pohľadávka bola poškodeným Y. W. riadne uznaná, riadne spísaná a riadne prevedená na osobu Y. O. (podrobné okolnosti rozvádzal v dôvodoch odvolania). Namietal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, keď uveril tvrdeniam poškodeného Y. W. a svedka Y. O. a súčasne neuveril jeho obhajobným tvrdeniam a keď výpovede svedkov N.. L., N.. T., T. Z. a čiastočne výpovede G. W. a L. L., ktoré potvrdzovali jeho obhajobné tvrdenia, považoval za nevierohodné. Za nelogické považovala obhajoba okolnosť, že ak by obžalovaný poškodenému neodovzdal predmetné finančné prostriedky ako tvrdí poškodený Y. W. i svedok Y. O., tak že by svedok Y. O. prevzal pohľadávku na svoju osobu a že by túto pohľadávku svedok Y. O. prijal a konal s ňou ako s pohľadávkou vlastnou (poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.8.2005 medzi postupcom N.. Y. P. a postupníkom Y. O. a ďalšie listinní dôkazy).
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ rozsudku opakovane v súlade so svojou obhajobou pred súdom prvého stupňa poukazoval na to, že s týmto skutkom nemal a ani nemá nič spoločné, skutok nespáchal a ani nemohol spáchať, pretože v čase spáchania skutku bol na dovolenke v Chorvátsku s rodinou, nemal žiadne spojenie s nikým, kto sa tohto skutku dopustil, resp. dopustiť mal. Nevie ani, či sa tento skutok stal, pretože v dome poškodeného nebol a s odvozom vozidiel nemá nič spoločné. Z organizovania prepadu ho prakticky usvedčoval len svedok Y. O. ml., avšak tento smerom k jeho obvineniu zásadne zmenil výpoveď, pričom jeho výpoveď úplne nekorešponduje ani s výpoveďou poškodeného a úplne sa rozchádza s výpoveďou obžalovaného T. J.. Namietal, že súd prvého stupňa neuviedol, prečo neverí prvej výpovedi svedka Y. O. a verí práve jeho ďalším výpovediam, ktoré usvedčujú obžalovaného N.. Y. P. a v ktorých sú tiež odchýlky od predošlých. Poukázal aj na to, že svedok Y. O. ml. nie je podľa neho bez zaujatosti, pretože sám bol obvineným a ako taký má záujem, aby jeho obvinenie bolo čo najmiernejšie a aby hlavnú vinu presunul na niekoho iného. Podľa názoru obžalovaného okrem výpovede svedka Y. O. neexistuje žiadny iný dôkaz, že by mal on organizovať tento skutok a ako ho organizoval, pričom súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal tým, ako bola vytvorená organizovaná skupina, ako mali členovia rozdelené úlohy a dokonca nezistil ani to, kto boli členovia tejto skupiny, pokiaľ konštatoval, že prepadu sa mali zúčastniť obžalovaný T. J., svedok Y. O. a tri nestotožnené osoby, pričom v napadnutom rozsudku neuviedol ani to, prečo páchateľov považoval za organizovanú skupinu. Poukazoval aj na to, že podľa jeho názoru sa skutok nestal tak, ako uvádzal poškodený N.. Y. W., preto navrhol už v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať dôkazy, ktoré by preukázali nepravdivosť jeho výpovede v tom smere, že poškodený nemohol mať ruky spútané tak, ako uvádzal, že nebolo možné bez zranenia poškodeného odstrániť putá ním uvedeným spôsobom a že nebolo možné, aby sa W. W. dostala z kotolne poškodenými uvádzaným spôsobom. Opakovane poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Trenčín vedenom pod sp. zn. 3T/147/2007 rozsudkom zo dňa 25.4.2008 boli poškodenými jednoznačne označení páchatelia skutku W., H. a K. spod obžaloby oslobodení. Podľa jeho názoru malo byť v tej istej veci vedené spoločné konanie a spod obžaloby mal byť oslobodený aj obžalovaný N.. Y. P.. Za nelogické považoval, že podľa neho páchatelia skutku boli spod obžaloby oslobodení a on, ktorý ich mal riadiť, bol pre ten istý skutok uznaný za vinného a odsúdený, navyše, keď osoba, ktorá sa skutku preukázateľne dopustila - Y. O., doposiaľ taktiež súdený ani odsúdený nebol. Uznanie za vinného a odsúdenie považoval za nedôvodné, nezákonné a napadnutý rozsudok aj za nelogický. Namietal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, keď zobral do úvahy len tie dôkazy, ktoré ho mali usvedčiť, pričom dôkazy svedčiace v jeho prospech, resp. nepotvrdzujúce tvrdenia obžaloby, vyhodnotil ako účelové a vykonané napr. z priateľstva k nemu. Podľa neho doteraz existujú pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach, o dôkazoch, o ktoré súd oprel napadnuté rozhodnutie, a preto mal za tejto situácie použiť zásadu „in dubio pro reo“ a spod obžaloby ho oslobodiť podľa § 285 písm. a/, c/ Tr. por.
Obžalovaný N.. Y. P. na základe uvedených dôvodov v písomnom odôvodnení odvolania, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom obhajcov JUDr. Petra Vačoka a JUDr. Jozefa Vanča preto alternatívne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako nedôvodný a nezákonný zrušil v celom rozsahu a aby obžalovaného N.. Y. P. spod obžaloby oslobodil, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby boli vykonané všetky ním pred súdom prvého stupňa navrhované dôkazy.
Obžalovaný T. J. v písomnom odôvodnení odvolania a jeho dodatkoch prostredníctvom vo veci postupne zvolených i ustanovených obhajcov (obhajca JUDr. Bohumil Vašička a obhajkyňa JUDr. Danica Okrucká) namietal správnosť výrokov napadnutého rozsudku o vine a treste z dôvodov, že vo veci sa necíti byť
vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že nespáchal žiadny trestný čin, zo spáchania ktorého ho obvinila obžaloba a za spáchanie ktorého bol súdom prvého stupňa odsúdený. V zhode so svojimi obhajobnými vyjadreniami v prípravnom konaní i v konaní pred súdom prvého stupňa namietal výpoveď svedka Y. O. ml. s poukazom na to, že v tejto trestnej veci bol tento obvinený, pričom nikto voči nemu nezastavil trestné stíhanie, nebol ani odsúdený a jeho postavenie preto podľa jeho názoru bolo postavením obvineného, dokonca ide o páchateľa, ktorý bol v dome poškodeného hlavným organizátorom a iniciátorom spáchaného skutku, preto mu nie je známe, z akého dôvodu sa zrazu stal svedkom. Podľa jeho názoru mohol byť Y. O. ml. vypočutý ako svedok iba v prípade, ak by bolo voči nemu právoplatne skončené trestné stíhanie jeho zastavením alebo odsúdením a keďže sa tak nestalo, považoval jeho výpoveď v postavení svedka za nezákonnú s poukazom na to, že jedna a tá istá osoba nemôže byť v tej istej veci bez ďalšieho svedkom a zároveň obvineným, pričom podľa názoru obhajoby obžalovaného nebol daný dôvod, aby v predmetnej veci nebol stíhaný spoločne s obžalovanými N.. Y. P. a T. J.. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obvineného Y. O. ml. vo výkone väzby niekoľkokrát navštívili operatívni pracovníci polície, preto podľa názoru obhajoby obžalovaného si obvinený Y. O. ml. zrejme uvedomil závažnosť svojho postavenia a zrazu začal vypovedať tým „správnym smerom“. Poukazoval aj na to, že obvinený Y. O. ml. mal niekoľko verzií svojej výpovede, ktoré nekorešpondujú s tým, čo uviedol na hlavnom pojednávaní, preto za nesprávnu považoval konštatáciu súdu prvého stupňa o tom, že vypovedal zhodne, ako v prípravnom konaní a namietal v tomto smere, že súd prvého stupňa vyhodnocoval výpovede obvineného O. účelovo a použil len tie, ktoré sa mu hodili na usvedčenie obžalovaného T. J. Za nezákonný považoval aj dôkaz o zaistených pachových stopách s poukazom na to, že pred výsluchom obžalovaného T. J. prišiel za ním pracovník polície, spýtal sa ho, kde parkuje so svojím vozidlom a potom sa mu „nezištne“ ponúkol, že mu vozidlo preparkuje údajne z bezpečnostných dôvodov, čo aj urobil. Ak za takýchto okolností boli zaisťované pachové stopy obžalovaného, tak podľa názoru obhajoby obžalovaného boli zadovážené nanajvýš pochybne a pochybné sú aj závery z nich vyplývajúce. Poukázal na to, že o iných miestach vo vozidlách, kde mal sedieť obžalovaný T. J., vypovedal obvinený Y. O. ml. a inak boli vyhodnotené pachové stopy kriminalistickým expertíznym ústavom z hľadiska toho, kde mal sedieť obžalovaný. Poukazoval tiež na to, že poškodený N.. Y. W. vypovedal, že páchatelia skutku v jeho dome odcudzili vozidlá tak, že do nich naskákali a jeden za druhým „odfičali“, pričom kolesá len tak pišťali, ako odchádzali, preto sa podľa obhajoby obžalovaného natíska otázka, kedy mal čas obžalovaný T. J. nasadať a presadať do týchto vozidiel a prečo by to robil. Za najrozhodujúcejší dôkaz považovala obhajoba obžalovaného výpovede poškodených manželov W., vo vzťahu ku ktorým súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti týchto výpovedí, pokiaľ išlo o usvedčenie N.. Y. P., avšak za absolútne nepochopiteľné považoval okolnosť, že mal pochybnosti o dôveryhodnosti ich výpovedí ohľadom obžalovaného T. J.. Podľa názoru obhajoby poškodení vylúčili účasť obžalovaného T. J. na útoku voči ním u nich doma, pričom skonštatovali, že útočníkov proti ich osobám nielenže videli, ale ich dokonca aj spoznali, preto podľa názoru obhajoby bol súd povinný výpovede poškodených vyhodnotiť ako celok a v uvedenom smere nepostupoval správne. Podľa názoru obhajoby obžalovaného, sú dané pochybnosti závažného charakteru, ktoré však súd prvého stupňa vysvetlil, pritom v rozpore so zásadou in dubio pro reo, v neprospech obžalovaného T. J..
V súlade so svojimi obhajobnými tvrdeniami pred súdom prvého stupňa i v prípravnom konaní opakovane poukazoval na to, že skutok pod bodom 2/ nespáchal, nebol na mieste činu, so svedkom Y. O. ml. sa stretol iba jedenkrát, kedy odstúpil od zmluvy s ním, pretože nemal veľké technické preukazy od vozidiel, že s obžalovaným N.. P. sa nikdy nestretol a videl ho prvýkrát až na súde, tiež že nepozná svedka K., len jeho manželku, keďže je sestrou W. L. a nikdy nesedel ani vo vozidle svedka Y. O. ml. a ani vo vozidlách poškodených, pričom zistenia o existencii pachových stôp považoval za nepovolenú manipuláciu. Poukazoval tiež na to, že ho neopoznali ani poškodení W. a ani svedok T. ml. Vo vzťahu k telefonickým hovorom uviedol, že volal W. L., ktorého osobne i jeho rodinných príslušníkov trénoval vo fitnes centre, pričom telefonicky častokrát dohodoval termín tréningu a z rovnakého dôvodu volal aj na telefón manželke svedka K. a dohodoval s ňou čas tréningu pre ich neter, pričom tieto telefonické hovory nemali nič spoločné so spáchaním trestného činu a podľa neho nemôžu byť usvedčujúcim dôkazom. Namietal tiež, že súd prvého stupňa mal právnou kvalifikáciou i v odôvodnení rozsudku za preukázané, že obžalovaný T. J. mal spáchať trestný čin ako člen organizovanej skupiny so zbraňou, pričom v rozsudku citoval § 89 ods. 26 Tr. zák. i kritériá pre posúdenie organizovanej skupiny, avšak podľa názoru obhajoby obžalovaného neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdzoval, neuviedol ako sa mala vytvoriť skupina, kto boli jej členmi (mala byť podľa súdu 5-členná, ale uviedol len dvoch členov - obžalovaných T. J. a N.. Y. P.), kto vopred plánoval, rozdeľoval úlohy a akou činnosťou mal byť konkrétne
poverený obžalovaný T. J. a kto ho mal tým poveriť, pričom na to, aby sa stal členom organizovanej skupiny, sa musí vedome do jej činnosti zapojiť, avšak súd neuviedol, ako to mohol spraviť, ak ostatných členov skupiny ani nepoznal. Podľa názoru obhajoby obžalovaného bolo možné iba konštatovať, že spáchanie trestného činu organizovanou skupinou sa nepreukázalo.
Obžalovaný T. J. na základe uvedených dôvodov v písomnom odôvodnení odvolania, ako aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, sám i prostredníctvom obhajkyne JUDr. Danice Okruckej preto navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby obžalovaného T. J. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že by sa dopustil žalovanej trestnej činnosti.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátorka) v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaných N.. Y. P. a T. J. namietala správnosť napadnutého rozsudku pre neuloženie ochranného dohľadu obom obžalovaným a pre nesprávnosť výroku o treste (odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu) u obžalovaného N.. Y. P., ktorý považovala za neprimerane mierny. Poukázala na to, že s napadnutým rozsudkom vo výrokoch o vine, ako aj so správnosťou konania, ktoré rozsudku predchádzalo, sa možno stotožniť. Nemožno však súhlasiť s výrokom o treste u obžalovaného N.. Y. P., ani s neuložením ochranného dohľadu u oboch obžalovaných. Z vykonaných dôkazov podľa názoru prokurátorky vyplynulo, že obžalovaný N.. Y. P. bol organizátorom skutku uvedeného pod bodom 2/ rozsudku, pričom členom organizovanej skupiny rozdelil úlohy tak, aby sa sám priamo na páchaní skutku nezúčastnil, ale pripravil všetky podmienky na úspešné spáchanie skutku. Predovšetkým zabezpečil zmenku podpísanú Y. W., ktorá je predmetom skutku uvedeného pod bodom 1/ rozsudku z dôvodu, aby mal priamy doklad na vymáhanie fiktívneho dlhu od Y. W. a v tomto smere išlo o premyslené, plánované a koordinované konanie v úmysle získať majetkový prospech veľkého rozsahu, pričom táto organizovanosť páchateľov spočívajúca v deľbe úloh a koordinácií konania zvyšovala pravdepodobnosť úspešného vykonania činu. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného ako organizátora je vzhľadom na súdom prvého stupňa správne použitú právnu kvalifikáciu konania obžalovaného mimoriadne vysoký. Prokurátorka poukázala na to, že obžalovaný N.. Y. P. sa dopustil skutkov v roku 2005, pričom už od 1.1.2006 nadobudol účinnosť Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., v ktorom zákonodarca upravil trestné sadzby a od uvedeného obdobia bolo možné páchateľa takéhoto trestného činu potrestať iba trestom odňatia slobody na 15 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie a okrem toho nastala zmena aj pri výpočte trestných sadzieb pri použití tzv. asperačnej zásady. Podľa názoru prokurátorky, súd prvého stupňa neprihliadol pri výmere trestu na skutočnosť, že práve obžalovaný N.. Y. P. bol tvorca myšlienky získať finančné prostriedky a luxusné automobily od poškodeného a podľa dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní bol organizátorom celej trestnej činnosti, pričom spáchané trestné činy nepriznal, ani nijako neoľutoval, preto na jeho prevýchovu je podľa jej názoru potrebný dlhšie trvajúci trest odňatia slobody, než trest uložený súdom prvého stupňa na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. Vzhľadom na spôsob vykonania činu, okolnosti prípadu, charakter, následky trestnej činnosti a skutočnosť, že obžalovaný N.. Y. P. spáchal viac trestných činov, podľa prokurátorky mal byť tomuto obžalovanému uložený trest odňatia slobody na samej hornej hranici trestnej sadzby. Namietala ďalej, že súd prvého stupňa opomenul obom obžalovaným uložiť ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. účinného od 1.1.2006, nakoľko oboch obžalovaných odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a o uložení ochranného opatrenia súd rozhoduje podľa zákona účinného v čase, kedy sa ochranné opatrenie ukladá.
Na základe uvedených dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania, ako aj v písomných vyjadreniach k dôvodom odvolaní oboch obžalovaných i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, prokurátorka navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného N.. Y. P. a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že uloží obžalovanému N.. Y. P. podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. a za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. účinného od 1.1.2006 uloží obžalovaným N.. Y. P. a T. J. ochranný dohľad na 2 roky.
Zároveň prokurátorka navrhla zamietnuť odvolania obžalovaných N.. Y. P. a T. J. podľa § 319 Tr. por., pretože nie sú dôvodné.
Poškodení Y. W. a W. W. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhli rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom predneseným prokurátorkou.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na verejnom zasadnutí 3. mája 2017 na podklade včas podaných odvolaní prokurátorky v neprospech oboch obžalovaných a obžalovaných N.. Y. P. a T. J., ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 16.5.2012, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolateľmi napadnutých výrokov o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a o neuloženom ochrannom dohľade, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Uvedeným postupom zistil, že čiastočne dôvodné sú len odvolania obžalovaných N.. Y. P. a T. J. vo vzťahu k výrokom o trestoch a spôsobe ich výkonu a naproti tomu odvolanie prokurátorky v neprospech obžalovaných N.. Y. P. a T. J. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd prvého stupňa postupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy v predmetnej veci boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 10 Tr. por., a preto nepovažoval vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa z dôkazov navrhovaných obžalobou i obžalovanými vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci, konkrétne na návrh prokurátorky dôkazy výsluchom obžalovaných N.. Y. P. a T. J. výsluchom svedkov - poškodených Y. W., W. W., W. W., svedkov Y. O. ml., J. L., L. W., N.. V. T. a O. W., prečítaním zápisnice o výpovedi svedka z prípravného konania Q. T., prečítaním znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy č. 43/2005 a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na návrh obžalovaných dôkazy výsluchom svedkov T. T., T. T., G. I., P. R., N.. T. Y., Y.. O. S., Y. O. st., Z. O., T. Z., Y. P., W. U., T. U., O. L., I. P. rod. U., T. P., Y.. N. W., T.. T. L., N.. O. K., W. L., Y. K., G. P., U. W., G. W., L. L. a G. K., ďalej výsluchom znalcov T.. Y. K., N.. T. U., T.. I. T., a napokon prečítaním listinných dôkazov, ktoré obžalovaní predložili a na ktoré dôkazy podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Vykonané dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede obžalovaných N.. Y. P. a T. J. a nimi navrhnutých a na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vypočutých svedkov, znalcov a prečítaných listinných dôkazov, ale predovšetkým o svedecké výpovede Ing. Y. W., Y. O. ml., Y.. N. W., W. W., L. W., Y. O. st., Z. O., T. T., T. T., O. W., o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov KEÚ Bratislava, z odvetví ručné písmo, daktyloskopia, veterinárstvo - kynológia, tiež zo znaleckých posudkov z odvetví doprava, zdravotníctvo, ako aj o výpovede znalcov T.. Y. K., N.. T. U., T.. I. T. a o listinné dôkazy (zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby zo dňa 22.08.2005 uzatvorená svedkom Y. O. ml. a obžalovaným T. J., výpisy telefónnych hovorov a ich analýza i ďalšie), na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal.
Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaných N.. Y. P. a T. J. prezentované obžalovanými i ich obhajobou, pretože boli v rozpore s vyššie uvedenými dôkazmi, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoje skutkové zistenia, na ktoré podrobne a presvedčivo poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých dôkazov a ich správnom vyhodnotení súdom prvého stupňa nemal pochybnosti ani odvolací súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo uviedol nielen to, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali, ale je z neho zrejmé aj to, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaných N.. Y. P. a T. J., prečo nevyhovel návrhom obžalovaných, predovšetkým obžalovaného N.. Y. P. na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožnil, tam uvedené závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaných trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky ustálené pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku stali spôsobom tam popísaným a že ich spáchali obžalovaní N.. Y. P. a T. J.. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaných N.. Y. P. a T. J. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov pri obidvoch skutkoch ustálený. Preto aj odvolací súd dospel k presvedčivému a objektívnemu záveru, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaných N.. Y. P. a T. J., pretože ich vina bola preukázaná tak súborom priamych, ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá bez akýchkoľvek pochybností dovoľuje vysloviť záver o vine týchto obžalovaných.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval okresný súd pri vykonávaní dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie. Obžalovaným N.. Y. P. a T. J. bolo zákonným spôsobom riadne vznesené obvinenie a bola na nich podaná obžaloba, obžalovaní mali v konaní viacerých obhajcov (zvolených, ustanovených i náhradných) a v celom konaní (v prípravnom konaní i v konaní pred okresným i odvolacím súdom) mali dostatočnú a opakovanú možnosť sa vyjadriť, pričom svoje obhajobné práva aj využili, z nich predovšetkým obžalovaný N.. Y. P. nadštandardným spôsobom, o čom svedčí obsah i rozsah spisového materiálu i rozsah dôvodov odvolania.
Obžalovaný N.. Y. P. v rámci svojich obhajobných práv v priebehu trestného konania opakovane podával návrhy na odňatie veci a námietky zaujatosti proti orgánom činným v trestnom konaní, vyšetrovateľom, prokurátorke, sudcom súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu (vrátane ich osočovania a z rôznych dôvodov podaných podnetov na trestné stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa) v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchané skutky a oddialiť zároveň konečné rozhodnutie, pretože zabezpečené a vykonané dôkazy ho jednoznačne zo spáchania oboch žalovaných skutkov usvedčujú a jeho vinu preukazujú. O všetkých jeho návrhoch v uvedenom smere bolo pritom zákonným spôsobom rozhodnuté o ich nedôvodnosti a neakceptovateľnosti.
V súlade so svojimi obhajobnými právami, obžalovaní spochybňovali všetky dôkazy svedčiace v ich neprospech, najmä výpoveď svedka Y. O. ml., čo však nič nemení na skutočnosti, že svedok Y. O. ml. vypovedal dobrovoľne a bez nátlaku, tak v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného i v procesnom postavení svedka (po vylúčení jeho trestnej veci zo spoločného konania), ako aj na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka a keďže obžalovaní N.. Y. P. a T. J. neboli spokojní s obsahom jeho výpovedí, namietali zákonnosť zmeny jeho prvotnej výpovede. Svedok Y. O. ml. však už v prípravnom konaní podrobne, presvedčivo a vierohodne vysvetlil dôvod jeho prvej výpovede, ako aj dôvod a okolnosti, ktorého ho viedli k zmene výpovede i to, že sa tak rozhodol sám, bez nátlaku a bez toho, aby ho k zmene výpovede niekto naviedol. Vysvetlil aj okolnosti týkajúce sa výsluchov a jeho výpovedí v procesnom postavení svedka v inej trestnej veci za účasti policajtov kpt. N. U. a por. G. G..
Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že svedok Y. O. ml. po vznesení obvinenia proti nemu dňa 22.8.2005 bol v posudzovanej veci vypočutý v procesnom postavení obvineného dňa 23.8.2005 a 30.1.2006 (čl. 221, 227-239) v čase, kedy ešte nebolo vznesené obvinenie obžalovaným N.. Y. P. a T. J., títo mali len procesné postavenie svedkov, z toho dôvodu nebol a ani nemohol byť dôvod na účasť ich obhajcov pri citovaných výpovediach obvineného Y. O. ml. a v tomto smere nemohli byť ani porušené práva obžalovaného N.. Y. P. a rovnako ani obžalovaného T. J..
Až na podklade výpovede Y. O. ml. zo dňa 30.1.2006 v procesnom postavení obvineného bolo vznesené obvinenie obžalovanému N.. Y. P. uznesením zo dňa 30.1.2006 (pre trestný čin lúpeže) a 31.1.2006 (pre trestný čin podvodu) a tiež obžalovanému T. J. dňa 30.1.2006 (pre trestný čin lúpeže), pričom obvinený Y. O. ml. bol v procesnom postavení obvineného kontradiktórnym spôsobom opakovane vypočutý v prípravnom konaní dňa 20.4.2006, 4.5.2006 i 6.9.2006 za účasti a pri zachovaní práv obhajcov obžalovaného N.. Y. P. - Dr. Vaľo, Dr. H. i obhajcov obžalovaného T. J. - Dr. Vašička i obvineného Y. O. ml. - Dr. W. (čl. 240-250, 251-253 a 253-259), tiež pri konfrontáciách s obidvomi obžalovanými (čl. 310, 314-324). Rovnako zákonný kontradiktórny postup bol dodržaný aj pri výsluchu Y. O. ml. pred súdom prvého stupňa v procesnom postavení svedka, keďže už v prípravnom konaní došlo k vylúčeniu jeho trestnej veci zo spoločného konania na samostatné konanie uznesením vyšetrovateľa zo dňa 6.10.2006 (čl. 190-192).
Svedok Y. O. ml. v čase od 22.8.2005, t. j. od vznesenia obvinenia len jemu až do zmeny jeho prvotnej výpovede dňa 30.1.2006, bol vypočutý aj v procesnom postavení svedka, avšak nie v teraz posudzovanej veci, ale v trestnej veci vedenej pod sp. zn. PPZ-92/Bok-Z- 1/2005 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 Tr. zák. a iné trestné činy (zväzok I čl. 22-27), a to vyšetrovateľom mjr. N.. H. H. za účasti policajtov kpt. N. U. a por. G. G. dňa 15.12.2005, 16.12.2005, 3.1.2006 a 24.1.2006, pritom vo všetkých prípadoch so súhlasom zákonného vyšetrovateľa N.. P. Y. a navyše uvedený zákonný vyšetrovateľ zákonným procesným postupom dal súhlas aj na vykonanie iných procesných úkonov na 23.11.2005, 21.2.2006, 14.3.2006 vo vzťahu nielen ku svedkovi Y. O. ml., ale aj k obžalovanému N.. Y. P. pre potreby jeho výsluchu v procesnom postavení svedka v inej trestnej veci (zväzok 5 čl. 1589-1607). Išlo teda o procesné úkony vykonané v súlade so zákonom, navyše v čase, keď proti obžalovanému N.. Y. P. nebolo ešte vedené trestné stíhanie, pričom na citované výpovede Y. O. ml. v procesnom postavení svedka v inej trestnej veci nebolo a ani nemohlo byť prihliadané, nebol daný ani dôvod na prítomnosť obhajcu v tom čase obvineného Y. O. ml. pri jeho svedeckých výpovediach v inej trestnej veci a uvedeným zákonným postupom nemohli byť ani porušené práva obžalovaného N.. Y. P..
V súlade so zákonom boli odobraté aj pachové stopy obvinenému Y. O. ml. a obžalovanému T. J. ešte v jeho procesnom postavení svedka i svedkovi T. T. na podklade opatrení vyšetrovateľa zo dňa 22.8.2005, 23.8.2005 a 24.8.2005 (zväzok 3 čl. 855-857), pričom obžalovaný T. J. ešte v procesnom postavení svedka súhlasil s odobratím pachových stôp a na opatrení vyšetrovateľa zo dňa 24.8.2005 svoj súhlasil prejavil vlastnoručným podpisom (čl. 856). V uvedených smeroch išlo teda o postup v súlade so zákonom a neboli ním porušené práva obžalovaných.
Súd prvého stupňa akceptoval väčšinu návrhov obžalovaného N.. Y. P., o čom svedčí aj skutočnosť, že konanie pred súdom prvého stupňa trvalo viac ako 4 roky (na odvolacom súde až takmer 5 rokov z dôvodu prekážok na strane obžalovaného) a obžalovaný trval na výsluchu všetkých aj nepodstatných svedkov vypočutých v prípravnom konaní a navrhoval aj ďalších, v čom mu takisto súd vo väčšine prípadov vyhovel. Žiadnym spôsobom nebolo porušené jeho právo na obhajobu, bol mu poskytnutý značný časový priestor zo strany predsedu senátu na vyjadrenie sa ku každému dôkazu a vzhľadom k vyššie uvedenému je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy v súlade s Trestným poriadkom.
Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky oboch obžalovaných zo žalovanej trestnej činnosti jednoznačne usvedčujú. Dôkazy boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom, súd prvého stupňa akceptoval väčšinu návrhov obžalovaného N.. Y. P. na doplnenie dôkazov a všetky vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Konanie obžalovaného N.. Y. P. bolo jednoznačne preukázané výpoveďou poškodených Y. W. a jeho manželky W. W.. Výpovede poškodených o podstatných skutkových okolnostiach vytvárajú ucelený, logický dôkazný celok, ktorý nepochybne potvrdzuje aktívnu, osobnú účasť obžalovaného N.. Y. P. na spáchaní skutku uvedeného nielen pod bodom 1/, ale aj pod bodom 2/ napadnutého rozsudku a vo vzťahu k tomuto skutku aj účasť ďalších osôb - Y. O. ml., obžalovaného T. J. a ďalších troch nezistených osôb. Poškodený Y. W. podrobne a dôsledne listinnými dôkazmi prezentoval svoju finančnú situáciu pred súdom prvého stupňa, pričom z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že poškodený nebol vo finančnej tiesni, mal dostatok finančných prostriedkov na svoje podnikateľské i súkromné aktivity a nebol odkázaný na pôžičky od obžalovaného N.. Y. P.. Rozsah zaistených stôp na mieste činu vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku a ich zadokumentovanie vyplýva z ohliadky miesta činu, pričom tieto stopy boli znalecky vyhodnotené a tieto závery neodporujú výpovedi poškodeného Y. W.. Krv zaistená na
podlahe v garáži patrila poškodenému a skutočnosť, že v tejto stope boli stopy od dezénu pneumatiky, podporuje tvrdenia poškodeného Y. W. a jeho manželky, že bol zbitý v garáži, krvácal a páchatelia rýchlo vyvážali z garáže jeho autá.
Obžalovaní N.. Y. P. a T. J. akúkoľvek účasť vo všetkých svojich výpovediach na spáchaní skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku popreli, navyše obžalovaný N.. Y. P. sa všemožne snažil svojou výpoveďou podporenou výpoveďami svedkov, ktorí svedčili v jeho prospech a ktorí s ním majú veľmi dobré vzťahy, ale priamo pri páchaní skutkov prítomní neboli, presvedčiť súd prvého stupňa i odvolací súd, že nie on obžalovaný N.. Y. P. je nedôveryhodný, ale práve naopak, že poškodený si vymýšľa a je nedôveryhodný a spochybniť tak výpoveď poškodeného Y. W.. Z výrokov napadnutého rozsudku i z jeho odôvodnenia pritom dostatočne podrobne a presvedčivo vyplýva, že súd prvého stupňa obhajobným tvrdeniam obžalovaných N.. Y. P. a T. J. dôvodne a vecne správne neuveril.
Okrem toho, že obžalovaný N.. Y. P. poprel spáchanie oboch skutkov uvedených pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku, z jeho výpovedí a obhajobných tvrdení vyplynulo, že v podstate finančné prostriedky nemal, ale bol taký dobrosrdečný, že sám si peniaze požičal, aby tieto mohol ďalej požičať poškodenému Y. W. a nemal v úmysle žiadnym spôsobom dlhy vymáhať, pričom chcel len čakať, kedy mu ich vráti. Taktiež je zrejmé, že obžalovaný N.. Y. P. mal veľmi dobré vzťahy so svojím zamestnancom Y. O. ml. a bol ochotný platiť nemalé peniaze za jeho obhajobu, dokonca napriek tvrdeniu, že Y. O. ml. nič nedlhoval, že išlo o dlhy svedka X. Z. voči Y. O. ml., či dokonca, že „on za pána Z. Y. O. ml. peniaze vo výške presahujúcej požičanú sumu 600 tisíc Sk vrátil vo februári 2006, navyše, že mu vyplatil cca 460 tisíc Sk a mesačne splácal úrok cca 45 tisíc Sk ako úroky za Zvaru pre banditov“, na svedka Y. O. ml. previedol zmenku v hodnote 3,6 milióna Sk a chudobnejší o tri milióny a 600 000 Sk odišiel s dobrým pocitom z vykonanej dobročinnosti spokojne na dovolenku do Chorvátska. V tomto smere chcel presvedčiť súd prvého stupňa i odvolací súd o svojej nezištnosti a dôvodoch, prečo to robil, keď podľa jeho slov chcel pomáhať poškodenému Y. W., hoci zo skutočnosti, že z tejto údajnej pomoci nič nemal, resp. iba škodu, je jeho konanie nelogické a až absurdné (prinesenie sumy 3.600.000,- Sk v igelitke a jej vysypanie na stôl v reštaurácii Slovakotexu). Všetky jeho tvrdenia a navodená obhajoba v uvedenom smere bola však v celom rozsahu vyvrátená výpoveďou svedka Y. O. ml. a výpoveďami poškodených Y. a W. W.. Obhajobné tvrdenia obžalovaného N.. Y. P. z uvedených hľadísk preto dôvodne považoval už súd prvého stupňa ako celok za nedôveryhodnú, absurdnú a prispôsobenú tak, aby sa zbavil zodpovednosti za spáchané skutky a osobitne za skutok pod bodom 2/, o čom svedčí aj skutočnosť, že v čase spáchania skutku bol na dovolenke, a tým sa snažil zabezpečiť si dokonalé alibi. Tak ako výpoveď obžalovaného N.. Y. P., aj svedeckú výpoveď jeho priateľa svedka O. K. dôvodne súd prvého stupňa vyhodnotil ako nepravdivú, pretože ich vzájomné kontakty, okrem svedka Y. O. ml., potvrdzujú aj výpisy hovorov z telefónov, ktoré v tom čase používali.
Taktiež správne a dôvodne vyhodnotil súd prvého stupňa za usvedčujúcu a vierohodnú aj svedeckú výpoveď Y. O. ml., ktorý pre obžalovaného N.. Y. P. pracoval dlhší čas, dobre ho poznal, poznal jeho zvyky, vedel o jeho praktikách, kontaktoch na niektorých sudcov, bývalých prokurátorov, policajtov a vedel, akým spôsobom si dokázal vybaviť veci týkajúce sa jeho osoby. Svedok Y. O. ml. dobrovoľne a bez nátlaku najskôr v procesnom postavení obvineného a neskôr, po vylúčení jeho veci zo spoločného konania, v procesnom postavení svedka, tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom podrobne objasnil všetky podstatné okolnosti týkajúce sa tak skutku pod bodom 1/, ako aj skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku. Jednoznačne vypovedal, že poškodený Y. W. zmenku na 3,6 mil. Sk v budove Slovakotexu podpísal, ale žiadne peniaze určite nedostal. Výzva na zaplatenie dlhu z 9.8.2005 bola poškodenému Y. W. odoslaná 18.8.2005, ale už 15.8.2005 obžalovaný N.. Y. P. previedol zmenku na 3,6 mil. Sk zmluvou o postúpení pohľadávky na Y. O. ml. a dal mu pokyn, aby zohnal kupcov na autá poškodeného Y. W. s tým, že dostane chlapcov od K., aby zobrali predmetné autá. Je preto nelogické, aby obžalovaný N.. Y. P. požičiaval poškodenému Y. W. sumu 3,6 mil. Sk, keď tieto peniaze sám nemal a musel si ich požičať a navyše zmenku vzápätí previedol na svedka Y. O. ml. bez akéhokoľvek dôvodu (tvrdil, že žiadne peniaze svedkovi O. nedlhoval a išlo len o rôzne požiadavky svedka O. od 600 000 Sk cez ich navýšenia kvôli vymysleným úrokom na 2 mil. Sk, napokon až na 3 mil. Sk, navyše svedkovi O. mal peniaze dokonca vrátiť) a bez akejkoľvek kompenzácie a návratnosti peňazí, ktoré si mal podľa jeho tvrdenia požičať a zadlžiť sa. Súd prvého stupňa dôvodne považoval vierohodnosť svedeckých výpovedí N.. J. L. a V. T., ktorí potvrdzovali, že poškodený Y. W. dňa 27.4.2005 mal peniaze dostať, za zníženú nielen z dôvodu, že ide o veľmi blízkych priateľov obžalovaného, o čom svedčí nielen skutočnosť, že na adrese V. T. mal
obžalovaný N.. Y. P. nahlásené trvalé bydlisko a že N.. J. L. je podľa výpovedí svedkov iba osobou, ktorá koná len podľa jeho príkazov, ale aj z dôvodu rozporov v obsahu ich svedeckých výpovedí, na ktoré vecne správne poukázal už súd prvého stupňa a najmä aj z dôvodu, že boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti treba poukázať na výpoveď svedka N.. J. L. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa, kde na rozdiel od svojich tvrdení v prípravnom konaní a aj v rozpore s nimi uvádzal oveľa podrobnejšie okolnosti týkajúce sa zmenky na 3,6 mil. Sk a s odstupom času 5 rokov si „podrobne zázračným spôsobom spomenul“ na detaily stretnutia v Slovakotexe, na ktoré si však vo výpovediach v prípravnom konaní vôbec nespomenul a oproti prípravnému konaniu upravoval aj okolnosti týkajúce sa stretnutia obžalovaného N.. Y. P. s V. T.. Jeho výpoveď na súde prvého stupňa pôsobila preto ako naučená a prispôsobená všetkým dovtedy zabezpečeným dôkazom, navyše možno povedať, že bola dokreslovaná navádzajúcimi otázkami obžalovaného N.. Y. P.. V tejto súvislosti treba uviesť, že obžalovaný N.. Y. P. a svedok N.. J. L. aj v tom čase spolu podnikali, mali dobré vzťahy a pravidelne sa stretávali, preto vyhodnotením všetkých okolností výpovede tohto svedka v súhrne dôvodne súd prvého stupňa považoval výpoveď svedka N.. J. L. za nedôveryhodnú a všetky ním uvedené „nové“ skutočnosti, ktoré v prípravnom konaní neuviedol, hodnotil len ako snahu pomôcť obžalovanému, hoci ku konkrétnym okolnostiam žalovaných skutkov žiadne podstatné okolnosti neuviedol. Napokon treba poukázať aj na výpoveď svedka Y. O. st., podľa ktorého v čase, keď bol obžalovaný N.. Y. P. vo väzbe v štádiu prípravného konania, bol za ním práve svedok N.. J. L. s tým, aby jeho syn Y. O. ml. zmenil výpoveď v prospech obžalovaného.
Svedecká výpoveď Y. O. ml. vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ a vo vzťahu k obom obžalovaným korešponduje v podstatných okolnostiach tak s výpoveďou poškodeného N.. Y. W., ako aj s listinnými a vecnými dôkazmi zaistenými už v prípravnom konaní a jednoznačne vyvrátila obhajobné tvrdenia obžalovaných N.. Y. P. a T. J.. V súvislosti s výpoveďou tohto svedka treba poukázať aj na skutočnosť vyplývajúcu z vykonaných dôkazov, že obžalovaný N.. Y. P. v počiatočnom štádiu prípravného konania nielen platil obhajobu v tom čase obvineného Y. O. ml. a jeho obhajcom bol informovaný o stave konania (obžalovaný N.. Y. P. priniesol pre jeho rodičov lístok s požiadavkou na zlikvidovanie topánok v tom čase obvineného Y. O. ml.), ale sa aj dôvodne obával postoja Y. O. ml., jeho zmeny a obsahu zmenenej výpovede. Tieto okolnosti vyplývajú aj zo svedeckej výpovede N. W. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Obžalovaný N.. Y. P. sa nakontaktoval na tohto svedka, z hľadiska funkčného zaradenia vysokého príslušníka PZ v čase, keď z lúpeže v X. U. bol obvinený len Y. O. ml., keď vypovedal len v prospech obžalovaného a keď jeho výpoveďou si nebol istý a mal obavy o svoju osobu v prípade zmeny jeho výpovede, pričom sa prezentoval ako ten, čo chce pomôcť, ale v podstate sa snažil zabezpečiť si určité informácie a dôkazy vo svoj prospech. Svedok N. W. vypovedal, že obžalovaný N.. Y. P. rozohrával aktivity na rôzne strany, tváril sa, že chce pomôcť, ale v podstate chcel získať informácie pre seba a využiť ich vo svoj prospech, z ktorého dôvodu mu ani uvedený svedok neveril. Súd prvého stupňa dôvodne za účelovú a nevierohodnú považoval aj výpoveď svedkyne T. Z., družky obžalovaného N.. Y. P., ktorá na hlavnom pojednávaní oproti výpovedi z prípravného konania uvádzala iné okolnosti, navyše dokreslené navádzajúcimi otázkami obžalovaného. Uvedená svedkyňa bola totiž vypočutá v prípravnom konaní za účasti obhajcov obžalovaných, nikto nenamietal rozsah jej výpovede ani spôsob vedenia výsluchu, pričom mala možnosť vypovedať ku všetkým skutočnostiam rovnako, ako tomu bolo aj na hlavnom pojednávaní. Z jej výpovede na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa je však zrejmé, že ku skutku vedela podrobne odpovedať iba podľa otázok obžalovaného N.. Y. P., kým na priame otázky prokurátora i poškodeného vypovedala vyhýbavo, nepresne alebo zjavne z jej výpovede vyplynulo, že v roku 2005 nemala vedomosť o obchodných aktivitách svojho druha a všetko robila z jeho iniciatívy, alebo na jeho pokyn.
Rovnako svedok G. W. ku skutku nevedel nič uviesť, ale na základe navádzajúcich otázok sa „rozpamätal“ na náhodné stretnutie, kde mu mal obžalovaný N.. Y. P. ukázať zmenku, ktorú mu podpísal Y. W., avšak upresniť dôležitý čas stretnutia už objasniť nevedel. Takisto vo „K.“ mal byť aj svedok L. L., ktorý si však na osobu G. W. nepamätal, resp. ju neuviedol, navyše tvrdil, že na tomto stretnutí bol aj poškodený N.. Y. W., hoci nielen poškodený vypovedal, že vo „Floyde“ na uvádzanom stretnutí nebol, ale ani obžalovaný N.. Y. P. neuvádzal poškodeného Y. W., ako osobu prítomnú na tomto stretnutí. Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní nevyplynulo, že by svedok L. L. mal mať konkrétne informácie, resp. že mal byť svedkom dôležitého stretnutia týkajúceho sa predmetu skutku pod bodom 1/ rozsudku, preto v prípravnom konaní vypočutý nebol a ani žiadne prehlásenie v štádiu prípravného konania neurobil. Jeho
prehlásenie bolo zaslané súdu prvého stupňa až v priebehu hlavného pojednávania, navyše svedok L. L., vzhľadom na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku uvedeného pod bodom 1/ rozsudku, t. j. viac ako 6 rokov, si veľmi dobre „pamätal“ na okolnosti, ktoré mali podporiť obhajobu obžalovaného N.. Y. P., ale na okolnosti, ktoré by mohli byť v neprospech tohto obžalovaného, odpovedať nevedel a jednoznačne sa „pomýlil“ v osobe poškodeného Y. W., ktorý na žiadnom stretnutí vo „Floyde“ nebol, hoci to uvedený svedok tvrdil. Súd prvého stupňa dôvodne preto nepovažoval za vierohodné ani svedecké výpovede L. L. a G. W..
Súd prvého stupňa dôvodne poukázal aj na to, že napriek okolnosti, že obžalovaný T. J. poprel spáchanie skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku a že v jeho prospech svedčia aj výpovede poškodených N.. Y. W. a W. W., bola jeho účasť na spáchaní skutku preukázaná podrobnou výpoveďou svedka Y. O. ml., ako aj zaistenými pachovými stopami v osobných motorových vozidlách zn. X. X5 ev. č. PU XXX AU, zn. Mercedes G ev. č. PU XXX AO a zn. AUDI ev. č. PU XXX AN a nepriamo potvrdená aj zmluvou o poskytovaní bezpečnostnej služby z 22.8.2005, predloženou svedkom Y. O. ml. i telefonickými kontaktmi obžalovaného v inkriminovanom čase so spoločnosťou LUKAR, s.r.o. a so svedkom O. K., resp. jeho manželkou. Okolnosť, že poškodení Y. W. a W. W. nevideli obžalovaného T. J. v garáži a neopoznali ho ako páchateľa, vzhľadom na okolnosti spojené s chaosom, zmätkom a strachom na mieste činu i s tým, že poškodený Y. W. mal nastriekaný v očiach slzný plyn, W. W. celý čas v garáži nebola a následne boli obaja uzamknutí v kotolni, preto nevylučuje, že na mieste činu bol a že ho spáchal. Obžalovaný T. J. bol totiž jednou z osôb, s ktorou sa svedok Y. O. ml. poznal ešte pred lúpežou a dňa 22.8.2005 uzavrel obžalovaný T. J. so svedkom Y. O. ml. aj zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby, preto je logické, že svedok Y. O. ml. ho poznal a vo svojich výpovediach jednoznačne označil za páchateľa skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku. Pravdivosť výpovede svedka Y. O. ml. potvrdili pritom aj zistené pachové stopy, preukazujúce, že zanechal pachové stopy v motorovom vozidla svedka Y. O. ml. zn. H. ev. č. PU XXX AN i v motorových vozidlách poškodeného zn. X. X5 ev. č. PU XXX AU a zn. T. G ev. č. PU XXX AO a že uvedené motorové vozidlá poškodeného Y. W. v čase činu aj prevážal. K odobratiu pachových stôp z jednotlivých vozidiel i od obvinených Y. O. ml., T. J. i svedka T. T. došlo v súlade so zákonom, čo potvrdzujú nielen svedecké výpovede kriminalistických technikov a znalkyne Dr. K., ale aj opatrenia vyšetrovateľa zo dňa 22.8.2005, 23.8.2005 a z 24.8.2005 vo vzťahu k obvineným Y. O. ml. a v tom čase ku svedkovi T. J. i svedkovi T. T. (vyšetrovací zväzok č. 3 čl. 855-857). Súd prvého stupňa preto dôvodne neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného T. J..
Tvrdenie obžalovaného N.. Y. P., že všetky tieto dôkazy sú zmanipulované, nepravdivé a nesprávne hodnotené, nemá svoje opodstatnenie. Skôr konanie obžalovaného N.. Y. P., z neho najmä lístok doručený obžalovaným rodičom Y. O. ml., aby zlikvidovali jeho topánky, riadenie obhajoby obvineného Y. O. ml. do určitého momentu a uvádzanie rôznych konštrukcií vo vzťahu k orgánom činných v trestnom konaní i vo vzťahu k sudcom v jeho opakovaných podaniach - námietkach zaujatosti a návrhoch na odňatie veci, svedčí o manipulatívnom spôsobe jeho konania. V uvedenom smere správne postupoval už súd prvého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, že v ňom v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaných N.. Y. P. a T. J. i ako sa vysporiadal s ich obhajobou i navrhovanými dôkazmi.
Z obsahu odvolacích dôvodov obžalovaných N.. Y. P. a T. J. vyplýva, že namietajú správnosť hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa a domáhajú sa iného, pre nich priaznivejšieho hodnotenia vykonaných dôkazov, čo by bolo odôvodnené v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so skutočnosťou, s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.
Proces dokazovania, a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými pravidlami určujúcim rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach § 2 ods. 10 a 12 Tr. por., podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predkladanom obžalovanými a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaných, nie je možné považovať za porušenie práva na obhajobu. Argumentáciu obžalovaných N.. Y. P. a T. J. v uvedenom smere preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku pritom vecne správne, dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoj postup podľa § 272 ods. 3 Tr. por., ktorým návrhy obžalovaného N.. Y. P. na vykonanie ďalších v odôvodnení rozsudku presne vymenovaných dôkazov odmietol z dôvodu ich irelevantnosti a tiež z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov, už boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel totiž k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalované skutky uvedené pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku stali a že ich spáchali obžalovaní N.. Y. P. a T. J.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvého stupňa vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení oboch obžalovaných. Odvolacie námietky obžalovaných v uvedenom smere neboli preto dôvodné, odvolací súd ich neakceptoval a vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému odvolaciemu súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného N.. Y. P. pod bodom 1/ napadnutého rozsudku ako trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 30.6.2005 (ďalej len Tr. zák.) v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaných N.. Y. P. a T. J. pod bodom 2/ napadnutého rozsudku ako trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.
Súd prvého stupňa vo vzťahu k právnemu posúdeniu oboch skutkov uvedených pod bodmi 1/ a 2/ napadnutého rozsudku správne aplikoval ustanovenia Trestného zákona účinného v čase ich spáchania, t. j. Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 30.6.2005 v prípade skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 v prípade skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, keďže aplikácia novšieho Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení jeho zmien a doplnkov by nebola pre obžalovaných priaznivejšia.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku správne zistil, že obžalovaný N.. Y. P. sa vo forme priameho úmyslu dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle na škodu cudzieho majetku iného obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Konanie obžalovaného vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 757/2004 Z. z. účinného do 30.6.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., a preto právne posúdenie konania obžalovaného v uvedenom smere je v napadnutom rozsudku vecne správne.
Rovnako vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku správne zistil, že obžalovaní N.. Y. P. a T. J. ako členovia organizovanej skupiny proti inému použili násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, taký čin spáchali so zbraňou a spôsobili škodu veľkého rozsahu a pritom súčasne neoprávnene vnikli do domu iného a taký čin spáchali s najmenej dvomi osobami. Konanie obžalovaných N.. Y. P. a T. J. vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005.
V zmysle ustanovenia § 89 odsek 26 Tr. zák. sa organizovanou skupinou rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.
Organizovaná skupina je kvalifikovanou formou spolupáchateľstva na trestnom čine. Predpokladom pre naplnenie znaku „organizovaná skupina“, odlišujúceho ho od znaku „bežného spolupáchateľstva“ teda je, aby išlo o spolčenie (združenie) najmenej troch trestne zodpovedných osôb na účely spáchania trestného činu, vyšší stupeň spolupráce medzi páchateľmi vyjadrený v deľbe úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou, teda ich vzájomnú súčinnosť na realizovanej trestnej činnosti vykazujúcu takú mieru plánovitosti jej priebehu a tomu zodpovedajúce rozdelenie a koordináciu úloh jednotlivých páchateľov, že tieto okolnosti výrazne zvyšujú pravdepodobnosť úspešného vykonania trestného činu, a tým i jeho nebezpečnosť pre spoločnosť.
Objektívnym znakom konania organizovanej skupiny je naplnenie všetkých náležitostí činu uvedeného v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona spoločným konaním, ktoré môže byť súčasné alebo postupné. Medzi členmi organizovanej skupiny ako spolupáchateľmi je výslovne alebo konkludentne rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, najmä konania, pričom je možné, že každý vykoná konanie, ktoré by samo osebe bolo trestným činom, alebo je možné, že si úlohy rozdelia tak, že ich aktivita iba vo svojom súhrne vyvolá naplnenie všetkých znakov trestného činu. Nevyžaduje sa pritom, aby konanie členov organizovanej skupiny ako spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy a stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne predstavuje konanie napĺňajúce príslušné ustanovenie Trestného zákona. K naplneniu pojmu organizovanej skupiny teda nie je treba, aby sa všetci jej členovia zúčastnili na trestnej činnosti rovnakou mierou, ale postačuje i čiastočné prispenie, trebárs aj v podriadenej úlohe, pokiaľ je uskutočnené s rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných páchateľov a je tak objektívne i subjektívne zložkou konania (deja), tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie napĺňajúce všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Vykonanými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný N.. Y. P. bol organizátorom skutku uvedeného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, pričom členom organizovanej skupiny rozdelil úlohy tak, aby sám pri násilnom odobratí vozidiel nebol prítomný, ale pripravil všetky podmienky na úspešné spáchanie skutku a jeho spáchanie pritom riadil prostredníctvom Y. O. ml.. Obžalovaný N.. Y. P. predovšetkým konaním uvedeným pod bodom 1/ napadnutého rozsudku zabezpečil zmenku podpísanú Y. W. z dôvodu, aby mal priamy doklad na vymáhanie fiktívneho dlhu od Y. W., zabezpečil prepis motorových vozidiel poškodeného Y. W. na Y. O. ml., dňa 15.8.2005 postúpil zmenku Y. W. na sumu X.XXX.XXX,- Sk na Y. O. ml. a dal mu príkaz, aby na základe tejto zmenky, ktorá bola fiktívna, odobral motorové vozidlá poškodenému a za účelom odobratia vozidiel zabezpečil obžalovaného T. J. a ďalšie najmenej tri nestotožnené osoby, ktoré boli usmernené pomáhať Y. O. ml. pri odobratí motorových vozidiel. V tomto smere išlo o premyslené, plánované a koordinované konanie v úmysle získať majetkový prospech veľkého rozsahu, pričom táto organizovanosť páchateľov spočívajúca v deľbe úloh a koordinácii konania zvyšovala pravdepodobnosť úspešného vykonania činu, ku ktorému došlo dňa 22.08.2005 spôsobom uvedeným pod bodom 2/ napadnutého rozsudku.
Z tohto hľadiska išlo teda pod bodom 2/ napadnutého rozsudku o spoločné konanie a priamu účasť obžalovaných N.. Y. P. a T. J. na spáchaní skutku, ako členov organizovanej skupiny, ktoré vo svojom celku vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005. Obžalovaný N.. Y. P. lúpežné prepadnutie zorganizoval a riadil prostredníctvom Y. O. ml., preto okolnosť, že obžalovaný dňa 22.8.2005 v čase lúpežného prepadnutia bol mimo územia republiky, nemá z hľadiska zisteného konania obžalovaného N.. Y. P. podstatný vplyv na uvedené právne posúdenie. Rovnako podstatný vplyv na právne posúdenie konania obžalovaných vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku nemá ani okolnosť, že neboli presne stotožnené ďalšie tri osoby, ktoré sa však jednoznačne ako členovia organizovanej skupiny aktívnym konaním zúčastnili na spáchaní uvedeného skutku.
Odvolací súd, vzhľadom na uvedené dôvody, dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa správne zistil a v odôvodnení napadnutého rozsudku vyvodil podrobnú plánovitosť páchateľmi spoločne dohodnutej formy trestnej činnosti lúpežného prepadnutia, zistil a vyvodil i konkrétne vymedzenie úloh každého z troch účastníkov, teda obžalovaných N.. Y. P. a T. J., ako aj Y. O. ml. a ďalších troch nestotožnených osôb na zorganizovaní, riadení, realizácii a spôsobe vykonania skutku a jeho jednotlivých útokoch a vyhodnotil úspešnosť lúpežného prepadnutia, ktorá dostatočne vyplývala už zo značnej sumy docieleného zisku a z toho, že iba jeden zamýšľaný útok nebol dokonaný v dôsledku toho, že terénne motorové vozidlo zn. V. H2 sa im nepodarilo naštartovať. Odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu k nedostatku potrebnej plánovitosti a koordinovanosti úloh z hľadiska naplnenia znaku „organizovanej skupiny“ preto nemohli obstáť.
Odvolacie námietky obžalovaných uvedené v ich odvolaniach, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním ich obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaných súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaných, v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nepochybil vo výrokoch o uložených úhrnných nepodmienečných trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu, pokiaľ obžalovanému N.. Y. P. uložil podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, na výkon ktorého zaradil obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr.zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny a obžalovanému T. J. podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého zaradil obžalovaného podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr.zák. do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Napriek tomu však odvolací súd zistil, že vzhľadom na okolnosti, ku ktorým došlo po vyhlásení napadnutého rozsudku - Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012, neprimeraná dĺžka konania od spáchania skutku tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom dosahujúca takmer 12 rokov, ako aj zistené onkologické ochorenie obžalovaného N.. Y. P. a na ktoré bolo potrebné pri určení druhu trestu a jeho výmere u obžalovaných prihliadať, nemožno napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch a o spôsobe ich výkonu považovať za súladný so zákonom a tresty uložené súdom prvého stupňa za primerané.
V období od vyhlásenia napadnutého rozsudku do rozhodnutia odvolacieho súdu došlo totiž k podstatnej zmene týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní úhrnného (súhrnného) trestu. Na základe Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012 uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 totiž slová uvedené v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ stratili dňom 21. decembra 2012 účinnosť, pričom predmetný nález treba aplikovať aj vo vzťahu k § 35 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému N.. Y. P. súdom prvého stupňa s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady uvedenej v citovanom ustanovení § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení platnom v čase spáchania skutkov a bez aplikácie citovaného nálezu, t. j. aj s textom za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, je preto v rozpore so zákonom - s citovaným nálezom ústavného súdu a s ustanovením § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 21.12.2012. Navyše bolo treba prihliadnuť aj na okolnosť týkajúcu sa zdravotného stavu obžalovaného N.. Y. P. (zistené onkologické ochorenie spojené s operatívnym zákrokom a s ním spojenými komplikáciami), ako aj na objektívnu skutočnosť, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už od spáchania skutku uplynula doba takmer 12 rokov. Vzhľadom na uvedené okolnosti tresty odňatia slobody uložené obžalovanému N.. Y. P. vo výmere 13 rokov a obžalovanému T. J. vo výmere 10 rokov sú trestami uloženými v rozpore
so zákonom a neprimeranými, navyše skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula už doba takmer 12 rokov, pritom u obžalovaného T. J., s prihliadnutím aj na jeho doterajšiu bezúhonnosť, odôvodňovala aj postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák., t. j. mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, teda pod 10 rokov, keďže na rozdiel od obžalovaného N.. Y. P., dĺžku konania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom, svojím konaním nezavinil.
Uvedené okolnosti - doterajšia bezúhonnosť obžalovaných, neprimeraná dĺžka konania, postoj a správanie obžalovaného T. J. a zlý zdravotný stav obžalovaného N.. Y. P. - navyše odôvodňovali aj zaradenie oboch obžalovaných na výkon uložených trestov do druhej, teda miernejšej nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. a nie do tretej nápravnovýchovnej skupiny, do ktorej by mali byť obžalovaní N.. Y. P. a T. J. zaradení podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretože so zreteľom na uvedené okolnosti a na stupeň a povahu narušenia obžalovaných je odôvodnený záver, že bude ich náprava a prevýchova v inej, miernejšej nápravnovýchovnej skupine lepšie zaručená.
V tomto smere odvolací súd konštatuje, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 40 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31.12.2005 len za predpokladu, že použite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú ustanovené kumulatívne, a preto musia byť splnené zároveň. Ustálená súdna prax slovenských súdov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. zohľadňovala predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol spáchaný čin v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák., resp. rodinné a osobné pomery páchateľa, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, ale zohľadňujú aj neprimeranú dĺžku konania v rámci posúdenia otázky, či uvedená skutočnosť je takou okolnosťou, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby s použitím ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. V posudzovanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, rozdielny postoj obžalovaných k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá len u obžalovaného T. J. odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení § 40 ods. 5 písm. b/ Tr. zák.
Neúmerná a neprimeraná dĺžka trestného konania bola totiž v prevažnej a podstatnej miere zavinená a spôsobená postupom a prekážkami zo strany obžalovaného N.. Y. P., pre ktoré súd prvého stupňa i odvolací súd nemohli plniť svoju zákonnú povinnosť vedenia spravodlivého súdneho procesu v primeranej dobe a bez prieťahov. Nebol preto aj u obžalovaného N.. Y. P. splnený zákonný postup podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. a predmetný nález ústavného súdu i zistený zlý zdravotný stav bol u tohto obžalovaného len dôvodom pre stanovenie trestu v podstatne miernejšej výmere v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. Vážnu chorobu obžalovaného možno síce považovať za mimoriadne pomery páchateľa odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, avšak v prípade obžalovaného N.. Y. P. nebola, najmä s poukazom na vysokú závažnosť ním spáchaných troch úmyselných trestných činov, splnená podmienka, že použite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v rozpätí od 10 do 15 rokov by bolo pre obžalovaného ako páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd na podklade odvolaní obžalovaných N.. Y. P. a T. J. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu a zistené chyby v uvedenom smere sám napravil tak, že obžalovanému N.. Y. P. uložil podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. a s prihliadnutím na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28.11.2012 uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2012 pod č. 428/2012, teda v rámci zákonnej trestnej sadzby v rozpätí od 10 rokov do 15 rokov, úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny a obžalovanému T. J. uložil podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 227/2005 Z. z. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, teda trest mimoriadne znížený pod
dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby stanovenú na 10 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. S poukazom na závažnosť a rozsah trestnej činnosti u každého z obžalovaných, pritom podstatne väčší rozsah trestnej činnosti i podstatne vyššiu mieru jej závažnosti predovšetkým u obžalovaného N.. Y. P., ale aj všetky už vyššie uvedené benefity, na ktoré sa pri ukladaní trestu prihliadalo, odvolací súd ukladal teda trest za použitia zmierňovacieho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. len u obžalovaného T. J., pretože použite zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre tohto obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno u neho dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Tresty odňatia slobody v uvedených výmerách zodpovedajú totiž podľa názoru odvolacieho súdu všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie a zohľadňujú všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, zvýraznený spôsobenými následkami, mieru zavinenia i pohnútku u každého z obžalovaných, okolnosti za akých došlo k vykonaniu trestných činov, ako aj zistené pomery obžalovaných a možnosti ich nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložené tresty sú súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaných spoločnosťou.
Úhrnné tresty odňatia slobody uložené obžalovanému N.. Y. P. vo výmere 10 rokov a obžalovanému T. J. vo výmere 5 rokov zodpovedajú podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádzajú ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňujú pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môžu v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu.
Prokurátorka navrhla uložiť obžalovaným N.. Y. P. a T. J. aj ochranný dohľad, avšak odvolací súd nezistil dôvody na uloženie tohto ochranného opatrenia, preto odvolací návrh prokurátorky neakceptoval. Podľa zákona č. 448/2002 Z.z. z 9. júla 2002 o ochrannom dohľade a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, účinného v čase spáchania oboch skutkov bolo možné ochranný dohľad ukladať fakultatívne, keďže obžalovaní trestné činy nespáchali ako obzvlášť nebezpeční recidivisti. Súčasný Trestný zákon účinný od 1.1.2006, ktorý navrhla použiť prokurátorka, posudzuje takéto konanie obžalovaných ako obzvlášť závažný zločin, ku ktorému sa viaže obligatórne (povinné) uloženie ochranného dohľadu. Použitie nového Trestného zákona č. 305/2005 Z. z. by z toho dôvodu bolo pre obžalovaných nepriaznivejšie, preto vzhľadom na ustanovenie § 16 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bolo potrebné vychádzať zo zákonov a predpisov účinných do 31.12.2005, ktoré stanovujú len fakultatívnu možnosť ukladania ochranného dohľadu, pričom odvolací súd u obžalovaných uloženie ochranného dohľadu, ktorý sa má vykonať až po výkone trestu odňatia slobody, nepovažoval vzhľadom na uložené tresty odňatia slobody vo výmere 10 rokov u obžalovaného N.. Y. P. a vo výmere 5 rokov u obžalovaného T. J., ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania trestných činov, za potrebné ochranné opatrenie.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov, na podklade ktorých odvolací súd rozhodol v prospech obžalovaných N.. Y. P. a T. J. vo vzťahu k výrokom o uložených trestoch a spôsobe ich výkonu, je zrejmé, že odvolacie námietky prokurátorky v neprospech obžalovaných nepovažoval za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaných vo výrokoch o treste a o spôsobe jeho výkonu u obžalovaného N.. Y. a o ochrannom dohľade u oboch obžalovaných na podklade prokurátorkou podaného odvolania, a preto odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.