Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-48-2021.pdf
PDF · 145.86 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, H., právne zastúpená JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, proti žalovanému: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, právne zastúpený JUDr. Adamom Šovčíkom, advokátom, so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, o zaplatenie 3.213,63 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 593,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 593,80 EUR od 20.8.2021 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu 63% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.213,63 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.213,63 EUR od 2.6.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť právnu pomoc synovi žalobkyne Jozefovi Škadrovi, narodenému 3.11.1968, ktorý bol v tom čase vo väzbe. Predmetnú zmluvu podpísala žalobkyňa dňa 11.5.2020. Dňa 7.5.2020 bol syn žalobkyne zadržaný. Žalobkyňa dňa 8.5.2020 kontaktovala žalovaného s prosbou o právne zastúpenie jej syna. Keďže bol v ten deň štátny sviatok, stretli sa s JUDr. Olšovským (spoločníkom a konateľom žalovaného) v parku v Bojniciach. JUDr. Olšovský si v prípade prevzatia právneho zastúpenia vyžiadal zálohu 3.000 EUR. Tú mu žalobkyňa musela vyplatiť ešte v ten istý deň o 19,15 hod. Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci jej dal podpísať až po pojednávaní dňa 11.5.2020, keď jej syna vzali do väzby a kedy bola navrhovateľka z uvedeného dôvodu zmätená a nesústredená. O zmluvných podmienkach spolu vopred vôbec nehovorili. Žalovaný mal zmluvu pripravenú, túto vybral, žalovaná ju podpísala a išli preč. Následne JUDr. Olšovský na žiadosť žalobkyne navštívil jej syna v ÚVTOS Ilava dňa 19.5.2020 s tým, že údajne má cestu okolo, nakoľko v uvedený deň cestoval služobne do Bratislavy. Žalovaný uvádza, že návšteva bola dňa 16.5.2020, čo však bola nedeľa. Podľa informácií žalobkyne trvala návšteva jej syna 15 minút, JUDr. Olšovský jej však telefonicky uviedol, že bol s jej synom cca hodinu. Jej syn uviedol, že advokát navštívil aj iného klienta. Ako prebiehali v rámci trestného konania rôzne výsluchy, JUDr. Olšovský stále nedisponoval trestným spisom. Komunikácia žalobkyne s JUDr. Olšovským prebiehala telefonicky, pričom vždy volala žalobkyňa. JUDr. Olšovský nepodal ani len sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia. JUDr. Olšovský nenavrhol ako dôkaz ani výsluch žalobkyne a výsluch dcéry obvineného ako to žiadala žalobkyňa. Aj napriek uvedenému prístupu v danej veci si JUDr. Olšovský od žalobkyne vyžiadal dňa 21.5.2020 ďalšie peniaze za zastupovanie jej syna, a to vo výške 1.000 EUR, ktoré žalobkyňa uhradila.
Napriek tomu, že žalobkyňa pri úkonoch v kancelárii žalovaného raz podpísala zmluvu (druhé stretnutie) a prvé a tretie stretnutie vyplácala peniaze, vo vyúčtovaní advokáta je toto považované za úkony právnej služby. Na stretnutiach v kancelárii ani raz neriešili kauzu a postup vo veci. Posledný, štvrtýkrát bola žalobkyňa v kancelárii advokáta, keď prišla oznámiť, že ukončuje zastupovanie a chce odstúpiť od zmluvy z dôvodu, že sa vo veci opäť nič dlho nedialo. JUDr. Olšovský jej ako podmienku pre odstúpenie od zmluvy určil to, že mu má žalobkyňa zaplatiť 500 EUR. S uvedeným žalobkyňa nesúhlasila a žalovanému odmietla platiť. Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci podľa žalobkyne nemožno považovať za platne uzatvorenú nakoľko bola uzatvorená v tiesni, bez prípravy, bez možnosti oboznámiť sa s jej obsahom, v stave, kedy bola žalobkyňa zmätená, nesústredená, nemala čas si zmluvu riadne prečítať a za nápadne nevýhodných podmienok, t.j výška zmluvnej odmeny bola v rozpore s dobrými mravmi a výška preddavku neprimerane vysoká. Výška zmluvnej odmeny je v zmluve dokonca nejasná, čo má za následok neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa poukázala na čl. IV ods. 1 zmluvy, v ktorom podľa nej nie je zrejmé, či je zmluvná odmena dohodnutá fixne v sume 3.000 EUR alebo v sume 1.500 EUR plus 300 EUR za každý ďalší úkon vo veci. Podľa žalobkyne preto bolo potrebné vyčísliť odmenu advokáta podľa platnej advokátskej tarify v zmysle § 12 a nasl. Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalobkyňa medzičasom uhradila JUDr. Olšovskému celkovú čiastku 4.000 EUR. Vyzvala ho aby jej predložil vyčíslenie trov konania. Dones tak neurobil, naopak, listom zo dňa 2.6.2020 vyzval žalobkyňu na doplatenie dlžnej sumy vo výške 2.208,58 EUR. Celkovo si advokát vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 6.208,58 EUR. Väčšina úkonov, ktoré vo vyčíslení uviedol, neboli z jeho strany uskutočnené a vyúčtované sú nesprávne a nedôvodne. Vyúčtovanie údajne zaslal žalovaný na nesprávnu adresu. Podľa platnej advokátskej tarify predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby pre úkony uskutočnené v roku 2017 sumu 73,66 EUR. Podľa žalobkyne vykonal JUDr. Olšovský reálne nasledovné úkony: 1. Príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady s klientom 8.5.2020 plus návšteva v obvineného v CPZ 1 úkon 73,66 EUR; 2. Účasť obhajcu pri výsluchoch dňa 9.5.2020 (od 8.30 hod. od 15.00 hod.) 3 úkony 220,98 EUR; 3. Účasť obhajcu pri výsluchu pred rozhodovaním o vzatí do väzby na Okresnom súde Prievidza dňa 11.5.2020 1 úkon 73,66 EUR; 4. Písomná sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby na Okresnom súde Prievidza dňa 11.5.2020 1 úkon 73,66 EUR a 5. Stretnutie v ÚVTOS Ilava 19.5.2020 1 úkon 73,66 EUR. Spolu odmena za zastupovanie 515,62 EUR, režijný paušál 5 úkonov x 10,62 EUR = 53,10 EUR. Spolu 568,72 EUR plus DPH 20% (113,74 EUR) = 682,46 EUR. Cestovné bude možné určiť až po predložení technického preukazu vozidla a ustálení, koľkých klientov navštívil advokát v Ilave a koľkých v Bratislave. Žalovaný uviedol sumu za cestovné vo výške 102,38 EUR bez podrobnejšieho výpočtu. Celkovo náhrada za stratu času a cestovné, na ktoré má žalovaný nárok vrátane DPH predstavujú sumu, ak by oblo vyúčtovanie advokáta správne v časti cestovného a rozdelené na dvoch klientov iba v ÚVTOS Ilava 102,38 EUR cestovné + 70,80 EUR = 173,18 EUR:2 = 86,5 EUR. Celkovo by tak trovy obhajoby, na ktoré má žalovaný nárok vrátane DPH mali predstavovať sumu 786,378 EUR. Žalobkyňa má za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a to prijatím plnenia z neplatného právneho úkonu. Po zohľadnení vyššie vyčíslených trov obhajoby sa žalovaný obohatil o sumu vo výške 3.213,63 EUR (t.j. 4.000 EUR - 786,37 EUR). Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 2.6.2020 do zaplatenia. Úrok z omeškania počíta žalobkyňa odo dňa, kedy jej mal advokát zaslať prvé vyúčtovanie
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa ho požiadala o obhajobu jej syna počas štátneho sviatku. Pôvodne preto ani obhajobu prevziať nechcel. Žalobkyňu dôsledne poučil o tom, ako prebieha obhajoba a akú odmenu požaduje za obhajobu. Prvé stretnutie so žalobkyňou trvalo hodinu a žalobkyňa na neho sústavne tlačila aby obhajobu prevzal. Napriek tomu, že mal žalovaný na voľné dni program s rodinou, obhajobu prevzal. Na zmluve o poskytnutí právnej pomoci je uvedený dátum, kedy bola uzavretá. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný nemal spis je nepravdivé. Vo veci vykonal žalovaný podľa svojej evidencie celkovo 16 úkonov (ak nepočíta ďalších minimálne 10 telefonátov). Od žalobkyne dodnes nemá zaplatenú značnú časť vykonanej práce. Dcéru a matku obvineného žalovaný navrhol vypočuť aj v prípravnom konaní, na výsluchu pred rozhodnutím o väzbe, tento úkon súd nevykonal. Je pravda, že bol obvineného navštíviť v Ilave. Odmieta tvrdenie, že tam bol iba 15 minút. Bol tam toľko, koľko bolo potrebné. S obvineným sa korektne rozišiel s tým, že hneď ako to bude možné, podajú návrh na prepustenie z väzby. Žalovaný podal aj sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby. Pri prvom stretnutí oznámil žalobkyni, že obhajoba môže stáť približne 4.000 až 5.000 EUR. Nie tak, že keď všetko dobre dopadne, ale že toto budú reálne náklady na obhajobu. Žalobkyňa navádzala žalovaného na rôzne „neprávne postupy“, aby do väznice vnášal lieky, prípadne iné veci, čo žalovaný odmietol. Vyúčtovanie bolo žalobkyni zaslané, z jednej adresy sa vrátilo späť, opätovne bolo zaslané na inú adresu. Vo veci vykonal žalovaný množstvo práce. V súvislosti s väzbou navrhol súdu všetky nahradzovacie inštitúty, čo
súd neakceptoval. Je pravdou, že na poslednom stretnutí žiadal žalovaný zaplatiť časť vykonanej práce, toto mu však žalobkyňa odmietal zaplatiť. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že si žalovaný vymyslel úkony. So žalobkyňou absolvoval minimálne šesť porád a viacero telefonických konzultácií. Žalovaný odmieta, že zanedbal svoje povinnosti. Skutočnosť, že neporušil žiadne stavovské predpisy konštatovala aj Slovenská advokátska komora, ktorá sťažnosť žalobkyne podanú proti žalovanému odložila ako nedôvodnú. Žalobkyňa uvádza, že zmluvu podpisovala v tiesni, a že odmena uvedená v zmluve je neprimeraná, no na druhej strane bez akýchkoľvek námietok doplatila žalovanému druhú platbu vo výške 1.000 EUR, pričom pri tejto platbe bola so žalovaným spokojná. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa so zmluvou. Nie je pravda, že spôsob určenia odmeny za obhajobu nie je v zmluve jasne vymedzený a zrejmý. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že za úkon príprava, prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom bola dohodnutá odmena vo výške 1.500 EUR a za každý ďalší úkon právnej služby bola dohodnutá odmena vo výške 300 EUR. Takejto odmeny, ako aj výpočtu si bola žalobkyňa pri podpise zmluvy vedomá a súhlasila s ním. Žalovaný uskutočnil v predmetnej trestnej veci viac úkonov ako mal zaplatené. Žalobkyňa mu ešte dlží sumu 2.208,58 EUR.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že na podanej žalobe zotrváva v celom rozsahu. Zotrvala na tom, že so zmluvou o poskytnutí právnej pomoci nebola ako spotrebiteľ riadne oboznámená. Zmluvu o poskytnutí právnej pomoci jej dal JUDr. Olšovský podpísať až po pojednávaní dňa 11.5.2020, keď jej syna vzali do väzby a kedy bola z uvedeného dôvodu pochopiteľne veľmi zmätená a nesústredená. O zmluvných podmienkach predtým vôbec nehovorili. Žalovaný mal zmluvu vopred pripravenú, túto vybral, žalobkyňa ju podpísala, uviedla dátum podpisu a išli preč. Žalobkyňa má za to, že žalovaný využil situáciu, v ktorej sa ako matka obvineného nachádzala a dal jej zmluvu na podpis bez toho, aby mala možnosť sa s ňou podrobne oboznámiť a ujasniť si navzájom zmluvné podmienky. Z čl. IV ods. 1 zmluvy nie je zrejmé, či je zmluvná odmena dohodnutá fixne v sume 3.000 EUR alebo v sume 1.500 EUR plus 300 EUR za každý ďalší úkon vo veci. Suma 6.208,58 EUR, ktorú si vyúčtoval žalovaný ako zmluvnú odmenu, nekorešponduje ani s tvrdením žalovaného ohľadom zmluvne dohodnutej odmeny za obhajobu. Vyjadrenia žalovaného ohľadom výšky zmluvnej odmeny sú zmätočné. Výška zmluvnej odmeny nebola medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnutá jasne a zrozumiteľne. Situácie, kedy žalobkyňa prišla žalovanému do sídla jeho kancelárie zaplatiť ním požadovanú finančnú odmenu nemožno považovať za porady. Stretnutia sa odohrali len za účelom úhrady obhajcom požadovanej odmeny. Celkovo išlo o tri stretnutia, ktoré žalovaný označuje ako porady s klientom.
4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.
5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že jej syna zadržali. dňa 7.5.2020. Ešte v noci jej volal, čo sa deje, aby skontrolovala byt, a aby mu zohnala advokáta. Priateľ jej ponúkol viacero mien advokátov. Dňa 8.5. bol štátny sviatok, nikto jej nedvíhal. Zodvihol jej iba žalovaný. Stretli sa 8.5. v parku v Bojniciach. Ešte v ten večer doniesla žalovanému sumu 3.000 EUR. Syna vzali do väzby 11.5.. Ona išla podpísať zmluvu do kancelárie žalovaného. Psychicky sa cítila zle. Čo jej dali podpísať, to podpísala. Zo zvyku píše aj dátum pri podpise. Pýtala sa žalovaného, že kedy pôjde jej syna pozrieť, on povedal, že má 16. cestu do Bratislavy, že sa za ním zastaví. Protistrana v tejto veci robila úkony, žalovaný nevykonával nič. Žalobkyňa mu aj volala, že prečo nič nerobí. Potom mu volala, že odstupuje od zmluvy. On jej povedal, že má doniesť 500 EUR, a že môže od zmluvy odstúpiť. Dňa 27.5. od zmluvy odstúpila. Aj volala na políciu, že kde je trestný spis. Žiadala právneho zástupcu, aby jej dal trestný spis. Povedal jej, že ho nemá. Nemala vedomosť o tom, koľko stojí jeden úkon právnej služby. Koľko jej povedali, toľko zaplatila. Nikto jej nebránil aby si zmluvu pri jej podpise prečítala. Povedali jej, tu to podpíšte a podpísala. Druhú časť odmeny 1.000,- eur dňa 21.5.2020, zaplatila žalobkyňa preto, že žalovaný jej povedal, aby zaplatila. Zmluvu si ani dodatočne nepreštudovala, predpokladala, že to bude seriózna práca. Suma 3.000 EUR, ktorú zaplatila žalovanému bola záloha, ktorú si žalovaný zobral za to, že bude zastupovať jej syna. Ona tie peniaze ešte v ten deň zabezpečila a zaplatila ich žalovanému.
6. Konateľ žalovaného JUDr. Gabriel Olšovský na pojednávaní uviedol, že sudkyňa vzala syna žalobkyne do väzby napriek tomu, že ju presviedčal o opaku. Ohľadom prípadnej náhrady škody poukázal na to, že keďže bol syn žalobkyne právoplatne odsúdený, náhrada škody za väzbu neprichádza do úvahy. Žalovaný nikdy žiadneho klienta nepodviedol. Prácu si odpracoval a odmenu si zaslúžil. Je drahý advokát. Drahší ako niektorí advokáti v Trenčíne. Pracuje aj ako konzultant pre advokátske kancelárie v
Bratislave. Boli na neho podané tri sťažnosti, avšak komora všetky tri odložila ako nedôvodné. Nemôže však pristúpiť na to, že by mal žalobkyni niečo vracať. Volal mu priateľ žalobkyne, D. a požiadal ho, aby vec zobral. On túto vec najprv prevziať odmietol. Bol takmer presvedčený, že sa syn žalobkyne dostane do väzby. Upozorňoval ju na to. Žalobkyňa mu opakovane telefonovala. On napokon doma všetko nechal, odišiel od rodiny a okamžite konal. Bežali tam lehoty. Určite by v tomto prípade nebol súhlasil len s tarifnou odmenou podľa vyhlášky. Pripúšťa, že si žalobkyňa všetko nepamätá, avšak upozorňoval ju, že je skeptický. V zmluve je napísané, aká odmena je za prevzatie veci a prvú poradu s klientom. Je to zmluvná odmena. V tejto veci žalovaný nebol ustanoveným obhajcom. Nemohol disponovať trestným spisom. Môže mať len kópie listín z trestného spisu, ktoré má v advokátskom spise. Syna žalobkyne navštívil v CPZ. Vo veci sa snažil. Robil serióznu prácu. Bol napr. na výsluchu poškodenej a upozorňoval vyšetrovateľa, aby výsluch neviedol v neprospech obvineného. Klienti majú často veľké očakávania. Žalobkyňa mala predstavu, že žalovaný bude navštevovať OČTK a sudcov. To odmietol. V kancelárií nekázal žalobkyni zmluvu podpisovať. Zmluvu si prešli, obsah zmluvy jej vysvetlil. Tých 3.000 EUR, to je záloha na odmenu, ktorá sa skladá z prevzatia a prvej porady, to bolo tých 1.500 EUR a suma 1.500 EUR na ďalšie úkony. Nižšie je vysvetlené, že jeden úkon trvá do dvoch hodín, čiže tých druhých 1.500 EUR je na päť úkonov. Je potrebné prečítať si celý bod 1. Porady v ten deň uskutočnil v skutočnosti dve, a to s navrhovateľkou v parku a s jej synom v CPZ. Pri podpise zmluvy bola aj vnučka žalobkyne, ktorá sa snažila, aby to žalobkyňa pochopila. Chápe to, že bola žalobkyňa konsternovaná. Žalobkyňa tvrdí, že sa nič nerobilo. Nie je to pravda, on sa na úkonoch zúčastnil, poctivo pracoval. Teraz si už nepamätal, či podal sťažnosť, avšak to, že nebola podaná, bolo z finančných dôvodov, klient to nežiadal. Vyjadrili sa v sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Poukazuje aj na vyjadrenie obvineného počas jeho výsluchu, že obvinenie odmieta. Poukazuje aj na to, že aj ten výsluch bol 9.5.2020 o 9:00 hod. bola to sobota. Listiny z trestného spisu mal u seba v kancelárií, dňa 27.5.2020 ich všetky odovzdal žalobkyni. Do CPZ išiel viackrát, niesol obvinenému aj osobné veci, vyžiadal si záznam z CPZ. Zmluvu vyhotovil 9.5.2020, žalobkyňa ju podpísala 11.5.2020. Žalobkyňa je mu ešte stále dlžná peniaze. Zmluva bola uzavretá dobrovoľne, vážne. Dohodnutá odmena je zmluvná odmena a a nie odmena ustanoveného obhajcu. Čo sa týka odmeny advokáta, tam neexistuje limit. Dnes berie žalovaný v trestných veciach aj vyššiu odmenu. Zmluvnú a tarifnú odmenu si nemožno zamieňať. V prípade, že ide do väzby za viacerými klientmi, nikdy si to navyše neúčtuje. Samozrejme, že mal trestný spis naštudovaný. Prišlo mu nefér, že syna žalobkyne vzali do väzby. Vyúčtovanie posielali žalobkyni na inú adresu, chybu urobila jeho bývalá zamestnankyňa, pani M. Dátum, kedy navštívil syna žalobkyne vo väzbe si zle poznačil, keďže pri porade v ÚVV nemal svoj diár. Keď sa dozvedel, že na neho žalobkyňa podala sťažnosť na Advokátsku komoru, považoval to za nefér. Žalovaný má ročne okolo 100 - 150 káuz. Je zaneprázdnený. Stávajú sa aj chyby, avšak nikdy sa nestalo, že by urobil niečo, z čoho by mal pocit, že neurobil všetko, čo mohol. Porady so žalobkyňou prebiehali tak, že žalobkyňa prišla k nemu, niekedy aj s dcérou. Bavili sa o veci. Pokiaľ zaplatila, dostala doklad. Nestalo sa, že prebehli porady bez toho, že by bola prejednávaná vec syna žalobkyne. Pokiaľ by sa tak stalo, nezaznamenal by to ako poradu. Pri podpise zmluvy boli prítomní ešte asi vnučka alebo dcéra žalobkyne, bol tam prítomný právny zástupca žalovaného a zamestnankyne žalovaného pani M. Ing. P. V kancelárií žalovaného majú tzv. open space. Žalovaný už nevie ako cestoval za klientom do ÚVV Ilava. Asi nie cez Rudno. Myslí si, že išiel na Trenčín, potom popri Váhu. Asi to tak bolo pokiaľ tomu zodpovedá vyúčtovanie. Výpočet robí asistentka. Dohodu (zmluvu o právnej pomoci) každému klientovi vysvetľuje. Niekedy žiada aj vyššiu odmenu od klienta aby klient s právnou službou rozumne hospodáril. So žalobkyňou spolu telefonovali veľa. Napríklad žalobkyňa chcela vedieť, či navrhol ju a dcéru ako svedkov. K tomu uvádza, že policajti mu odmietali vypočuť niektorých svedkov, aby stíhali lehoty, okrem toho výsluchy príbuzných obvineného nebývajú vždy účelné. Väčšinou neboli prítomní pri skutku a vyjadrujú sa len k osobe obvineného. Hlavnou taktikou bolo presvedčiť sudkyňu, aby obvineného nevzala do väzby. Advokácia nie je vždy len plnenie predstáv klienta. Advokát má klientovi odborne vysvetliť, aký je možný postup. Žalovaný navrhol výsluch dcéry a matky obvineného, avšak bolo to zamietnuté. Aj počas výsluchu obvineného na súde navrhoval použitie iných inštitútov namiesto vzatia do väzby. Ohľadom cestovného bolo vyúčtovaných šesť polhodín, a to vzhľadom na to, že cesta bola realizovaná cez Trenčín. Nepamätá si, či išiel vtedy navštíviť aj iných klientov. V diári z roku 2020 inú cestu poznačenú nemá. Čo sa týka psychického stavu žalobkyne, pri stretnutí v Bojniciach bola nepokojná. Horšie to potom bolo po vzatí jej syna do väzby. V kancelárií žalovaného bola v poriadku. Pri podpise zmluvy ju nepovažoval za rozrušenú. Podpis zmluvy bol však dobrovoľný. Všetky náležitosti boli splnené.
7. Svedkyňa P. ktorá pracovala do novembra 2020 ako asistentka v kancelárii žalovaného uviedla, že si žalobkyňu pamätá. Chodievala k nim do kancelárie. Kontaktovala na mobil JUDr. Olšovského, ale
často aj svedkyňu, keď sa mu nedovolala. K okolnosti uzavretia zmluvy o poskytovaní právnych služieb svedkyňa uviedla, že vie, že sa zmluva podpisovala. JUDr. Olšovský s každým klientom podrobne prechádzal každú zmluvu. Svedkyňa si nepamätá, kedy presne žalobkyňa zmluvu podpisovala. Nevie, či to bolo priamo pri podpise zmluvy, ale párkrát bola v kancelárii so žalobkyňou aj jej vnučka. Na žalobkyňu nebol pri podpise zmluvy vyvíjaný nátlak, na nikoho nebol vyvíjaný nátlak. Žalobkyňa mala pred podpisom dosť priestoru na preštudovanie zmluvy. Keď niekto doniesol len odmenu za poskytovanie právnych služieb, svedkyňa vypísala doklad. Prítomnosť JUDr. Olšovského nebola potrebná. Svedkyňa nevie presne koľko bolo úkonov právnych služieb. Ale boli to časté telefonáty. Niektoré si už JUDr. Olšovský ani nezapisoval a boli tam aj porady. K tomu, či sa v kancelárii žalovaného vyhotovovali záznamy o poradách, svedkyňa uviedla, že ak to bolo u nich, tak väčšinou áno. Niekedy sa to len zapísalo do titulky, že odkedy dokedy porada trvala, ale záznam sa nedával podpisovať.
8. Svedkyňa Ing. H. P. zamestnankyňa žalovaného uviedla, že v kancelárií majú otvorený priestor. Svedkyňa je v tomto priestore oddelená takou skriňou. Síce priamo na klientov nevidí, ale vníma a počuje, čo sa tam deje. Žalobkyňa bola intenzívnejší klient. Často k nim do kancelárie chodila a telefonovala. Zmluva so žalobkyňou sa podpísala. Zmluvy väčšinou pripravuje svedkyňa alebo asistentka. Túto zmluvu svedkyňa nepripravovala. JUDr. Olšovský klientovi každú zmluvu vysvetlí a rozoberie ju s ním. Žiaden klient nie je pri podpise v tiesni. Žalobkyňa mala určite dosť času, aby sa oboznámila so zmluvou. Svedkyňa nevie o tom, že by bola žalobkyňa nejako neprimerane rozrušená keď jej JUDr. Olšovský vysvetľoval zmluvu. Keď klient donesie len odmenu za poskytovanie právnych služieb a porada sa neuskutočňuje, väčšinou odmenu prebrala pani M., teraz to preberá pani P.. Uvedenú sumu zapíše. Svedkyňa nevylučuje, že sa uskutočnila porada, na ktorej boli súčasne odovzdané aj finančné prostriedky. Určite si pamätá, že tých porád bolo viac. Porád so žalobkyňou bolo určite viac, ako bolo účtovaných. Žalobkyňa pravidelne kontaktovala žalovaného aj mimo pracovnej doby. Svedkyňa nevie, koľko porád bolo uskutočnených so žalobkyňou. Zmluvu, ktorá sa uzatvorila so žalobkyňou vypracovala pani M.. Svedkyňa nevie presne uviesť, koľko trvá vyhotovenie jednej zmluvy. Pani M. to trvalo rýchlejšie ako svedkyni. Svedkyňa väčšinou vyhotovuje približne jednu zmluvu ročne, pani M. vyhotovovala niekoľko desiatok. V máji 2020 mala kancelária žalovaného dvoch zamestnancov. V trestných veciach klienti nebývajú sami. Keď vychádza svedkyňa z toho, žalobkyňa určite nebola pri podpise zmluvy sama. Ale na podpis tejto konkrétnej zmluvy si svedkyňa nepamätá. Pamätá si, že táto vec nebola ex offo a pamätá si, že keď ráno prišla do kancelárie, JUDr. Olšovský povedal, že majú nový prípad a vie, že predtým bol deň voľna. Nie je vždy bežnou praxou kancelárie robievať záznam o porade s klientom. Záznam sa vyhotovuje keď povie JUDr. Olšovský.
9. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: zmluva o poskytnutí právnej pomoci č.l. 15, odpoveď na zaslanie vyúčtovania č.l. 17, oznámenie č.l. 18, výdavkové a príjmové pokladničné doklady č.l. 19, sťažnosť na JUDr. Olšovského č.l. 20, odpoveď Slovenskej advokátskej komory č.l. 22, textová správa na č.l. 23, vyúčtovanie advokátskych úkonov č.l. 24, potvrdenie ÚVV Ilava č.l. 54, záruka dôveryhodnej osoby č.l. 60, kópie diáru č.l. 61 - 63, čestné prehlásenia č.l. 64 a č.l. 65, informácia od OO PZ Prievidza č.l. 71.
10. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 583/2003 Z.z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
11. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 583/2003 Z.z. advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
12. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 583/2003 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
13. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až §14).
14. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
16. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované.
17. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
22. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Žalobkyňa sa svojho nároku domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Vychádzala z názoru, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci, ktorú uzatvorila so žalovaným je neplatná. Dôvody neplatnosti videla v tom, že výška zmluvnej odmeny je v zmluve nejasná, čo má za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na čl. IV ods. 1 zmluvy. V tomto ustanovení podľa nej nie je zrejmé, či je zmluvná odmena dohodnutá fixne v sume 3.000 EUR alebo v sume 1.500 EUR plus 300 EUR za každý ďalší úkon vo veci. A keďže je zmluva neplatná, bolo podľa žalobkyne potrebné vyčísliť odmenu advokáta podľa platnej advokátskej tarify (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z) v zmysle § 12 a nasl. Žalobkyňa zároveň namietala, že niektoré úkony právnej služby, ktoré si žalovaný vyúčtoval neboli vykonané.
29. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, prostredníctvom ktorej advokát JUDr. Gabriel Olšovský vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa požiadala žalovaného o právnu pomoc pre svojho syna, ktorý bol dňa 7.5.2020 zadržaný a obvinený zo spáchania trestného činu. Žalobkyňa kontaktovala žalovaného dňa 8.5.2020. Stretli sa v parku v Bojniciach. Žalovaný na základe opakovaného presviedčania žalobkyňou napokon akceptoval, že prevezme obhajobu jej syna. Dni 8.,9. a 10. mája 2020 boli dňami pracovného pokoja. Dňa 8.5.2020 o 19,15 hod. vyplatila žalobkyňa žalovanému na jeho žiadosť sumu 3.000 EUR, ktorú považovala za zálohu na odmenu za poskytovanie právnych služieb. Nebolo sporné, že žalovaný vykonal úkony právnych služieb už v dňoch 8.5.2020, keď navštívil obvineného v cele predbežného zaistenia a v dňoch 9.5.2020, keď sa zúčastnil na úkonoch vykonávaných na OO PZ Prievidza.
30. Z dokazovania vyplynulo, že zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola podpísaná v kancelárii žalovaného až dňa 11.5.2020, čo bol pondelok a prvý pracovný deň, ktorý nasledoval potom, čo žalovaný prevzal obhajobu syna žalobkyne. K podpisu zmluvy došlo krátko na to, čo bolo Okresným súdom Prievidza rozhodnuté o vzatí syna žalobkyne do väzby.
31. Žalobkyňa namietala, že zmluva nebola platná okrem iného preto, že nemala možnosť sa s ňou vopred oboznámiť, nikto jej obsah zmluvy ako spotrebiteľke nevysvetlil a podpisovala ju v tiesni, bez prípravy, v stave, kedy bola zmätená, nesústredená, nemala čas si zmluvu riadne prečítať a za nápadne nevýhodných podmienok. Z jej výpovede však vyplynulo, že ju k podpisu zmluvy nikto nenútil a nikto jej nebránil aby si zmluvu pri jej podpise sama pokojne prečítala. Túto možnosť mala, avšak dobrovoľne a vedome ju nevyužila. Nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného, že si žalobkyňa nepreštudovala zmluvu, hoci na to mala vytvorené podmienky. Mohla napríklad požiadať aby sa podpis zmluvy odložil, kým sa upokojí. Okrem toho, z výpovede konateľa žalovaného a svedkýň vyplynulo, že mala dosť času na preštudovanie zmluvy, a že je bežnou praxou žalovaného, že si zmluvy s klientmi prechádza a ich obsah im vysvetľuje. Z dokazovania nevyplynulo, že by pri uzatváraní zmluvy nebola daná vážnosť vôle žalovanej a že by jej vôľa nebola vyjadrená určite a zrozumiteľne.
32. V zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka, uzatvorenie v zmluvy v tiesni (a kumulatívne za nápadne nevýhodných podmienok) nerobí zmluvu neplatnou. Zakladá však právo na odstúpenie od zmluvy. Súd konštatuje, že žalobkyňa mohla byť v čase podpisovania zmluvy v stave určitého psychického rozrušenia, podľa názoru súdu však samotná skutočnosť, že zmluvu podpisovala krátko po tom, čo jej syna vzali do väzby automaticky neznamená, že bola v tiesni. Súd preto v kontraktačnom procese nevzhliadol nič, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či § 49 Občianskeho zákonníka.
33. Žalobkyňa ďalej namietala predovšetkým ustanovenie čl. IV. ods. 1 Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie znie: „Advokát a klient sa dohodli na zmluvnej odmene vo výške 3.000,- EUR trestnej veci vedenej na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-331/PD-PD-2020 s tým, že odmena za prevzatie a prvú poradu s klientom je vo výške 1.500,-EUR a za každý ďalší úkon bude odmena vo výške 300,-EUR s tým, že úkon bude trvať v rozsahu do 2 hodín. V prípade, že úkony právnej služby prekročia čiastku 1.500,-EUR je povinný klient uhradiť úkony právnej služby v lehote 2 dní.“
34. Z uvedených dôvodov považovala žalovaná zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť. Súd konštatuje, že uvedené zmluvné ustanovenie naozaj nie je úplne jasné. Na jednej strane hovorí o (celkovej) zmluvnej odmene 3.000 EUR, na druhej strane používa princíp tarifnej odmeny, keď určuje odmenu za jednotlivé vykonané úkony právnej služby. Pri použití pravidiel gramatického výkladu právnych noriem je uvedené ustanovenie vo vnútornom rozpore. Žalovaný sa v tejto súvislosti bránil tým, že suma 3.000 EUR uvádzaná v citovanom ustanovení bola len zálohou na odmenu advokáta a že odmena za poskytovanie právnych služieb je určená ako tarifná odmena. Súd teda skúmal, či uvedené ustanovenie zmluvy možno považovať za platné a aký má byť výklad tohto ustanovenia.
35. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť vtedy, ak je obsah právneho úkonu medzi stranami sporný. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej vôle účastníkov právneho vzťahu, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. Súčasne je potrebné chrániť dobrú vieru druhého účastníka právneho úkonu, voči ktorému právny úkon smeroval. Pri výklade zmluvných ustanovení je potrebné dať prednosť skutočnej vôli účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto
vôle. Základné interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby. Ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu, odstráni túto pochybnosť súd výkladom založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu skúma aj vôľu konajúcich osôb. Súd skúma aká bola skutočná vôľa konajúcich v okamihu, kedy právny úkon urobili. Výslovný prejav vôle treba vykladať predovšetkým podľa použitého slovného vyjadrenia (podľa zmyslu, ktorý použité slovné vyjadrenie zvyčajne znamená). Súčasne je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bolo slovné vyjadrenie urobené a či za týchto okolností bolo medzi účastníkmi právneho vzťahu zrejmé, o aký prejav vôle ide. Rozhodujúce sú pritom len okolnosti, ktoré existovali v čase, v ktorom bol prejav vôle urobený, pretože ide o to, aby bol obsah prejavu vôle, ktorý konajúci urobil, vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol urobený. Pri výklade právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno vôľu toho, kto urobil úkon, zistiť aj s prihliadnutím na následné správanie zmluvných strán, pretože možno dôvodne predpokladať, že takéto správanie zodpovedá posudzovanej vôli. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že záujmy a postoje strán sporu v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Je potrebné zohľadniť aj princíp favor negotii, t.j. výklad v prospech platnosti právneho úkonu.
36. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že si žalovaný dňa 8.5.2020 vyžiadal zálohu 3.000,-EUR, ktorú mu uhradila. Vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že suma 3.000 EUR, ktorú zaplatila žalovanému bola záloha, ktorú si žalovaný zobral za to, že bude zastupovať jej syna. Vo svojej výpovedi zároveň nenamietala výšku odmeny obhajcu ale to, že postup žalovaného ako obhajcu jej syna.
37. Podľa názoru súdu teda zo správania žalobkyne v čase, ktorý predchádzal uzatvoreniu predmetnej zmluvy aj bezprostredne avšak aj z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že sumu 3.000 EUR, ktorú zaplatila žalovanému považovala za zálohu na odmenu žalovaného. Žalobkyňa navyše dňa 21.5.2020 zaplatila žalovanému ešte sumu 1.000 EUR, o ktorú ju žalovaný požiadal, čiže musela byť nepochybne uzrozumená s tým, že celková odmena za obhajobu jej syna bude vyššia ako pôvodne zaplatených 3.000 EUR. Z jej správania bolo teda nepochybné, že v čase, keď bol žalovaný obhajcom jej syna nevidela problém vo výške jeho odmeny. Od zmluvy o právnej pomoci odstúpila preto, že mala pocit, že sa v trestnej veci jej syna nič nerobí a žalovaný si svoje povinnosti riadne neplní, resp. že ako obhajca nepostupuje podľa jej predstáv.
38. Súd preto konštatuje, že z vôle strán vyplýva, že suma 3.000 EUR, ktorá je v zmluve označená ako „zmluvná odmena“ bola v skutočnosti len zálohou na odmenu žalovaného za poskytovanie právnych služieb synovi žalobkyne. Odmena bola dohodnutá ako tarifná odmena a to inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny (t.j. podľa § 2 ods. 2 písm. d) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.), s tým, že za úkon prevzatie a prvá porada s klientom bola dohodnutá odmena vo výške 1.500,-EUR a za ostatné úkony vo výške 300,-EUR za jeden úkon.
39. Súd zároveň nepovažuje takto dohodnutú výšku odmeny za odmenu, ktorý by bola v rozpore s dobrými mravmi. Odmena advokáta za poskytovanie právnych služieb je predovšetkým vecou dohody klienta a advokáta. Neexistuje žiadne zákonné obmedzenie takejto odmeny. Aj so ohľadom na to, že išlo o trestnú vec, kde bol obvinený vzatý do väzby je súd toho názoru, že odmena bola primeraná.
40. Súd musel ďalej skúmať, či bola odmena za úkony právnej služby vyúčtovaná žalovaným správne. T.j. či si žalovaný nevyúčtoval také úkony, ktoré nevykonal, resp. nepreukázal, no napriek tomu si za nich nechal od žalovanej zaplatiť odmenu.
41. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonal tieto úkony právnej služby: 1. Príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady s klientom 8.5.2020 plus návšteva v obvineného v CPZ; 2. Účasť obhajcu pri výsluchoch dňa 9.5.2020 (od 8.30 hod. do 15.00 hod.); 3. Účasť obhajcu pri výsluchu pred rozhodovaním o vzatí do väzby na Okresnom súde Prievidza dňa 11.5.2020; 4. Písomná sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby na Okresnom súde Prievidza dňa 11.5.2020 a 5. Návšteva žalovaného v ÚVTOS Ilava 19.5.2020. Z vyúčtovania žalovaného zo dňa 2.6.2020 (v spise na č.l. 24) vyplýva, že si účtuje odmenu za šestnásť úkonov právnej služby.
42. Súd v prvom rade uvádza, že sporným medzi stranami bolo vykonanie porád žalovaného so žalobkyňou. Žalobkyňa tvrdila, že na stretnutiach so žalovaným nepreberali trestnú vec jej syna ale že dochádzalo len k vyplateniu peňazí žalovanému. Žalobkyňa žiadala aby žalovaný preukázal vykonanie porád, ktoré s ňou vykonal. Podľa vyúčtovania žalovaného sa porady so žalobkyňou mali uskutočniť v dňoch 8.5.2020 (dve porady), 11.5.2020, 13.5.2020, 15.5.2020 a 21.5.2020. Žalovaný súdu nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz o týchto poradách a ani z výpovede svedkýň nevyplynulo, že by sa tieto porady boli uskutočnili. Žalovanému sa teda nepodarilo vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobkyne. Keďže vykonanie porád so žalobkyňou nebolo preukázané, nebolo možné akceptovať odmenu za uvedené porady, ktorú si vyúčtoval žalovaný.
43. Vyúčtovaný úkon príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady s klientom sa uskutočnil dňa 8.5.2020, keď žalovaný navštívil syna žalobkyne v cele predbežného zaistenia. Z uvedený úkon má žalovaný nárok na odmenu 1.500,- EUR v súlade so zmluvou.
44. Dňa 9.5.2020 sa žalovaný zúčastnil na úkonoch, ktoré prebiehali na oddelení OO PZ v Prievidzi. Z informácie od OO PZ v Prievidza vyplýva že išlo o tieto úkony: 7.45-8.00 hod. porada s obvineným; 8.00
- 9.00 hod. výsluchu obvineného Škadru; 9.50 - 11.36 hod. výsluch svedkyne poškodenej Nemčekovej, 13,16 - 13,32 hod. výsluch svedka F., 13.40 - 13.50 výsluch svedkyne R. a 14.41 - 14.56 hod. výsluch svedkyne U..
45. V Zmluve po o poskytnutí právnej pomoci v čl. IV. ods. 1 je úkon jeden úkon obhajcu vymedzený tak, že bude trvať do dvoch hodín. Dňa 9.5.2020 sa uskutočnilo niekoľko úkonov, pričom niektoré za sebou bezprostredne nadväzovali. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že porada s obvineným a jeho výsluch, ktoré trvali od 7.45 hod. do 9.00 hod. tvoria jeden úkon právnej služby. Výsluch svedkyne poškodenej od 9.50 do 11.36 hod. bol ďalším úkonom právnej služby. Výsluchy svedkov, ktoré sa uskutočnili od 13,16 do 14.56 hod. sú tiež samostatným úkonom právnej služby. Žalovaný teda dňa 9.5.2020 vykonal tri úkony právnej služby za ktoré má nárok na odmenu 3 x 300 EUR, t.j. 900,- EUR.
46. Dňa 11.5.2020 sa žalovaný zúčastnil výsluchu obvineného pred rozhodovaním o vzatí do väzby na Okresnom súde Prievidza. Za tento úkon má žalovaný nárok na odmenu vo výške 300,-EUR. Dňa 11.5.2020 podal žalovaný písomnú sťažnosť proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na Okresnom súde Prievidza dňa 11.5.2020. Za tento úkon má žalovaný nárok na odmenu vo výške 300,-EUR. Dňa 19.5.2020 navštívil žalovaný obvineného v ÚVTOS Ilava. Za tento úkon má žalovaný nárok na odmenu vo výške 300,-EUR.
47. Sporným medzi stranami ďalej bolo, či žalovaný má nárok na cestovné a na náhradu za stratu času za cestu, ktorú vykonal dňa 19.5.2020, keď navštívil obvineného syna žalobkyne vo väzbe v ÚVV Ilava. Žalobkyňa predovšetkým namietala, že žalovaný vykonal túto cestu v prospech viacerých klientov, a že by sa preto malo jeho cestovné a náhrada za stratu času primerane krátiť. Uvedené tvrdenie sa žalobkyni nepodarilo preukázať. Z potvrdenia od ÚVV Ilava zo dňa 27.12.2021 vyplýva, že žalovaný v ich zariadení nevykonal poradu s iným klientom okrem syna žalobkyne. Nebolo ani preukázané, že by bol žalovaný navštívil iného klienta napr. v Bratislave. Súd preto dospel záveru, že žalovaný dňa 19.5.2020 iného klienta nenavštívil.
48. Žalovaný si za uvedenú cestu vyúčtoval cestovné vo výške 102,38 EUR a náhradu za stratu času vo výške 106,20 EUR. Žalobkyňa namietala, že žalovaný nepreukázal ako uvedenú cestu vykonal, na základe čoho si cestovné vypočítal a nepredložil ani osvedčenie od motorového vozidla, ktorým mal cestu vykonať. Súd musel žalobkyni prisvedčiť a konštatuje, že žalovaný naozaj ani v priebehu sporu nekonkretizoval výpočet cestovného ani nepredložil žiadne listiny, ktoré by tento jeho nárok preukazovali. Súd mu preto cestovné nepriznal.
49. Čo sa týka náhrady za stratu času, žalovaný si ju vyúčtoval vo výške 106,20 EUR. V zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu za rok 2020 bola 17,70 EUR. Žalovaný si vyúčtoval sumu 106,20 EUR, čo je šesť začatých polhodín (17,70 EUR x 6 = 106,20 EUR). Súd považuje uvedené vyúčtovanie v tejto časti za správne a to najmä za vzdialenosť medzi mestami Prievidza a Ilava, ktorá je cca 60 km a ktorú súd považuje za notorietu. Podľa názoru súdu žalovaný má
nárok na náhradu za stratu času, keďže cestu do Ilavy nepochybne vykonal, pričom pri takto účtovanej náhrade za stratu času neoblo podstatné akým dopravným prostriedkom sa cesta uskutočnila.
50. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že mal za preukázaný nárok žalovaného na odmenu a náhrady za poskytovanie právnych služieb synovi žalobkyne v sume 3.406,20 EUR (1 úkon 1.500 EUR, 6 úkonov po 300 EUR a náhrada za stratu času 106,20 EUR). Pokiaľ teda žalovaný prijal od žalobkyne sumu 4.000 EUR, v sume 593,80 EUR, ktorá prevyšovala uvedenú odmenu a náhradu sa bezdôvodne obohatil. Ide o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný je preto povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Súd preto zaviazal žalovaného aby sumu 593,80 EUR uhradil žalobkyni a vo v zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
51. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania od 2.6.2020, t.j. podľa žalobkyne odo dňa, kedy jej mal advokát zaslať prvé vyúčtovanie. Súd konštatuje, že z vyúčtovania odmeny za poskytnutie právnej pomoci, ktoré vyhotovil žalovaný, a ktoré súdu predložila žalobkyňa ako listinný dôkaz vyplýva, že bolo vyhotovené dňa 2.6.2020. Podľa názoru súdu však žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia až nedatovaným listom, ktorý sa v spise nachádza na č.l. 17. Doručenie uvedeného listu žalovanému však nebolo preukázané. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný sa o nároku žalobkyne preukázateľne dozvedel až zo žaloby, ktorá mu bola doručená dňa 19.8.2021 a preto sa do omeškania mohol dostať až nasledujúci deň. Preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania až od 20.8.2021.
52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
55. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.213,63 EUR. Súd napokon priznal žalovanej sumu 593,80 EUR (18,5% žalovaného nároku) a vo zvyšnej časti, v sume 2.619,83 EUR (81,5% žalovaného nároku) žalobu zamietol. Čistý úspech žalovaného v spore je teda 63% (81,5% - 18,5%). Žalovaný má preto proti žalobkyni nárok na náhradu 63% účelne vynaložených trov konania. Súd mu náhradu trov v uvedenom rozsahu priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.