Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, vo veci navrhovateľa - oprávneného: J. H., X.. XX.X.XXXX, L. O. XX, Ž., V..Č.. J. XX, A. J. G., proti povinnej: Ľ. H., X.. XX.X.XXXX, V. L. Ž., O. XXX/XX, L. P., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd zaviazal povinnú platiť mu na výživu sumou 50 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V písomnom návrhu uviedol, že je študentom 1. ročníka hotelových služieb a obchodu v Bratislave. Po osobných nezhodách s mamou, ktorá odcestovala do zahraničia, odmietol po druhýkrát ukončiť predčasne štúdium a rozhodol sa po dohode s otcom a majiteľom domu, kde býva, že zostane sám bývať, čo mu umožnilo dokončiť školu a zriadiť si vlastné bývanie. Náklady súvisiace so štúdiom sa každoročne zvyšujú a jeho dostupný príjem z brigád je nepostačujúci. Otec mu prispieva na výživu sumou 70 eur, matka pravidelne mu neprispieva.

2. Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

3. Podľa § 395 ods. 1 ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 395 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 31 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

7. Povinná sa k návrhu nevyjadrila, pojednávania sa nezúčastnila, doručenie predvolania bolo riadne vykázané (§ 111 ods. 3 , preto súd konal v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením § 31 CMP.

8. Po vykonaní dokazovania výsluchom navrhovateľa - oprávneného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ je plnoletým synom povinnej. Manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26.3.2008 pod č.k. 12C/1/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2008. Týmto rozsudkom súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej zveril maloleté deti - vrátane navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného 66,40 eur (2000 SK).

9. Navrhovateľ v čase podania návrhu (8.1.2016) bol študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy hotelových služieb a obchodu 2-ročného denného nadstavebného štúdia. Podľa potvrdenia školy zo dňa 23.1.2017 opakuje v tomto školskom roku 1. ročník nadstavebného štúdia odboru 6421 L 00 spoločné stravovanie. Študijné výsledky sú slabé (priemer známok za I. polrok bol 4,17). Žiak študuje podľa individuálneho učebného plánu z osobných dôvodov, nakoľko sa sám stará o seba a nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti. Do školy chodí nepravidelne, musí brigádovať. Čo sa týka nákladov na školu sú to najmä doprava do školy, obedy, ZRPŠ a rôzne exkurzie.

10. Podľa vyjadrenia navrhovateľa keď mal 17 rokov, povinná odišla pracovať do Holandska. Nemá vedomosti o tom kde býva. Zvykla mu na účet poslať 50 eur. Naposledy mu poslala 100 eur, keď mal narodeniny 29.3.2017. Otec mu prispieva 100 eur mesačne, niekedy aj viac. Na výživu mu otec už asi nebude prispievať, nakoľko prestal pracovať v zahraničí. Navrhovateľ uviedol, že býva v podnájme, v rodinnom dome, za podnájom neplatí. Majiteľovi vypomáha pri domácich prácach, vozí deti do školy, na tréningy. Prvý ročník na škole nezvládol, ani tento rok školu nezvládne. Pravdepodobne sa zamestná na trvalý pracovný pomer. Jeho náklady na bývanie sú: energie 42 eur, voda 26 eur, kúrenie 15 eur; náklady na živobytie: strava 190 eur, ošatenie 20 eur, hygienické potreby 50 eur, cestovanie (škola, brigády) 65 eur, záujmy 15 eur. Jeho príjmy pozostávajú: výživné od otca 70 eur, roznášanie letákov 4x10 eur, brigáda popri škole 150 eur, pomocné práce okolo domu - záhrada za nájomné - 35 hodín mesačne.

11. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

21. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Pri trvaní vyživovacej povinnosti u dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje, a to až do jeho ukončenia.

24. Pojem nezaopatrené dieťa je vymedzený v zákone č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá (§ 54 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že nezaopatrené dieťa znamená, že nemá vlastný príjem, lebo je buď neplnoleté a/alebo sa sústavne (dennou formou) pripravuje na štúdium. Dieťa, ktoré nie je nezaopatrené je zaopatrené dieťa.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaný návrh zo strany navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ v danom prípade nie je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko nespĺňa podmienky na vymedzenie tohto pojmu. Navrhovateľ sa dennou formou štúdia sústavne nepripravuje na budúce povolanie. V konaní bolo preukázané, že študuje podľa individuálneho učebného plánu opakuje 1. ročník. Do školy chodí nepravidelne, nezvláda školu s odôvodnením, že brigáduje, pracuje. Jeho prioritou je zamestnať sa na trvalý pracovný pomer a to na úkor riadneho pokračovania v štúdiu. Z postoja navrhovateľa je zrejmý nezáujem o štúdium. Výška príjmu, ktorý navrhovateľ dosahuje je dostatočný, aby pokryl všetky svoje nevyhnutné výdavky na bývanie a živobytie. Navyše ako sám navrhovateľ uviedol, na výživu mu prispieva i keď nepravidelne povinná ako i otec.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd má za to, že zaviazanie povinnej na platenie výživného by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zák. o rodine. Rozpor s dobrými mravmi súd vidí najmä v tom, že navrhovateľ si neplnil svedomito a riadne svoje školské povinnosti napriek tomu, že nadstavbové štúdium malo byť prípravou na jeho budúce povolanie a taktiež prioritou. Navrhovateľ preukázal, že je schopný sám sa živiť a preto súd podaný návrh zamietol.

27. Súd vyslovil, že povinnej sa náhrada trov konania nepriznáva, vo veci mala plný úspech, avšak v súvislosti s konaním jej trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 .

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

v Leviciach, dňa 3.5.2017