Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-220-2011.pdf
PDF · 147.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18C/220/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Benkovou v spore žalobcov: 1. I. G., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, 2. V. G., nar. X.X.XXXX, bytom Č. XX, T., 3. X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. P. XX, T., 4. W.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, T., 5. S. G., nar. X.X.XXXX, bytom T. XX, proti žalovanému Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, práv. zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o určenie hranice takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území Kechnec zapísané na LV č. XX ako parcela reg. "C" č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. "C" č. XX/X, záhrady o výmere 807m2, a to odstránením provizórneho oplotenia a materiálu nachádzajúceho sa na nich, to všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
Žalobcom priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.
Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2011 domáhali určenia priebehu hranice pozemkov v k.ú. T. parciel CKN, p.č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2, p.č. XX/X záhrady o výmere 807 m2 vo vlastníctve žalobcov a parciel CKN p.č. XX záhrady o výmere 2983 m2 p.č. XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 466 m2 vo vlastníctve žalovaných v súlade s GP č. 2/2009 zo dňa 20.2.2009 vypracovaným zhotoviteľom GEOPROFIL s.r.o. Neskôr podaním doručeným súdu 9.2.2012 žalobu zmenili tak, že žiadali, aby žalovaní vypratali nehnuteľnosti v katastrálnom území T. zapísané na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X, záhrady o výmere 807m2, a to odstránením provizórneho oplotenia a materiálu nachádzajúceho sa na nich.
2. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. zapísaných na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X, záhrady o výmere 807 m2 v spoluvlastníckych podieloch tam uvedených. Žalovaní (Ľ. P. a manželka S. P., ktorá v priebehu konania zomrela - pozn.súdu) sú spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. T. parcela reg. „C“ č. XX záhrady o výmere 2983 m2 p.č. XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 466 m2 pod B1 v 1 na mene žalovaného Ľ.A. P. a pod B2 v 1 na mene Ľ. P. S. S. O.. Q. v BSM. Žalobcovia uviedli, že si nechali vyhotoviť v roku 2009 geometrický plán č. 2/2009 zo dňa 20.2.2009 vypracovaný zhotoviteľom GEOPROFIL s.r.o. na zameranie rodinných domov na p.č. XX/X-X, oddelenie parciel č. XX/X-X S. XX/X a úpravu hraníc medzi p.č. XX/X S. XX/X, lebo si v budúcnosti chceli
rozdeliť podielové spoluvlastníctvo. Zhotoviteľ na žiadosť žalobcov realizoval dňa 18.4.2009 aj vytýčenie hranice pozemkov, ktorého sa žalovaní nezúčastnili. Následne žalobcovia ohlásili obci realizáciu drobnej stavby - oplotenie pozemku, ktorá nemala námietky a listom zo dňa 22.6.2010 započatie prác oznámili aj žalovaným. Uvedené oplotenie však žalobcovia nemôžu ukončiť, pretože žalovaní neakceptujú vytýčené hranice. Uvedené bolo riešené aj Komisiou verejného, stavebného poriadku a životného prostredia, avšak neúspešne. Neskôr pri zmene žaloby doplnili, že v konečnom dôsledku sa hranica pozemkov nejaví ako sporná, lebo sa stotožňujú s hranicou evidovanou v katastri nehnuteľností a vyznačenou na GP a považujú ju aj za hranicu vlastnícku, ale táto nie je totožná so súčasným užívacím stavom, lebo žalovaní zasahujú do vlastníctva žalobcov provizórnym oplotením a materiálom, ktorý tam majú uložený a nie sú ochotný ho odstrániť. Plot ktorý zasahuje do pozemku žalobcov mal byť iba provizórny a dočasný a mal žalovaným slúžiť iba do času, kedy si urobia nové oplotenie, aby neprebehovala hydina na susednú parcelu vo vlastníctve žalobcov. Takáto bola dohoda medzi právnym predchodcom žalobcov
- I. G. starším, jeho manželkou žalobkyňou 5/ a žalovanými, avšak žalovaní teraz túto dohodu odmietajú.
3. Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XX, k.ú. T., výpis X. B. Č.. XXXX, výpis X. B. Č.. XX, geometrický plán č. 2/2009 zo dňa 20.2.2009 vypracovaným zhotoviteľom GEOPROFIL s.r.o., protokol o vytýčení hranice pozemkov p.č. XX S. XX/X a p.č. XX, XX z 18.4.2009, ohlásenie drobnej stavby žalobcami doručené obci T. 23.3.2010, stanovisko obce T. k ohláseniu drobnej stavby z 14.6.2010, výzva žalobcov žalovanému z 5.7.2010, pripomienky žalovaného k výzve žalobcov z 15.7.2010, žiadosť žalobcov 5.12.2010 adresovaná obci T. o riešenie susedského sporu, protokol z miestneho zisťovania zasadnutia Komisie verejného, stavebného poriadku a životného prostredia dňa 4.3.2011, zápisnice zo zasadania Komisie verejného, stavebného poriadku a životného prostredia dňa 4.3.2011, 29.4.2011, potvrdenie W.. X. J. GEODETIC z 11.4.2011, určenie záberu oplotenie vlastníka p.č. XX, XX z p.č. XX S. XX/X vyhotovený GEOPROFIL s.r.o.
4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť, pričom ju považovali podľa dôvodov a príloh za neurčitú a predložený geometrický plán za nepoužiteľný na prípadný zápis zmien v katastri nehnuteľností a mapovom operáte. K zmenenej žalobe žalovaní uviedli, že aj túto považujú za nedôvodnú a navyše nevykonateľnú. Žalovaní uviedli, že súhlasia s tým, že hranica medzi parcelami nie je a nebola sporná v rozsahu v akom sú parcely užívané podľa spojaceho plota, ktorý bol stále rešpektovaný ako vlastnícka hranica a nie ako sa žalobcovia snažia zmeniť skutočnú vlastnícku hranicu dlhodobo užívanú po tom, keď nahliadli do mapových operátov a domnievajú sa, že podľa nich má byť vlastnícka hranica na inom mieste. Ďalej žalovaní uviedli, že predmetný plot, na ktorý žalobcovia poukazujú, bol postavený po dohode a odsúhlasení suseda I. G. v roku 1978 a vôbec nie ako dočasný, ale riadny so železnými stĺpmi a pletivom, stojí doteraz a tak bola hranica užívaná až doposiaľ a nesúhlas zo strany žalobcov začal až v roku 2010. Žalovaní tvrdili, že užívacia hranica podľa plotu z 1978 je aj skutočnou vlastníckou hranicou rešpektovanou aj susedmi bez akýchkoľvek sporov s predchodcami žalobcov, prinajmenšom vydržaním. Žalovaní považovali za nelogické tvrdenie žalobcov, že išlo o provizórny plot, pretože ani s postavením takéhoto by určite nesúhlasili do svojho pozemku. Že ide o starý plot svedčia aj stromy v niektorých miestach do pletiva plotu zarastené aj v súčasnosti.
5. Dňa 6.3.2017 žalovaný doručil súdu vzájomnú žalobu o určenie hranice, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že hranica medzi parcelami žalobcov parc. reg. „C“ č. XX/X záhrady s výmerou 807 m2 zapísanej na LV č. XXXX k.ú. T. a parc. č. XX záhrady s výmerou 8290 m2 zapísanej na LV č. XX, k.ú. T. a parcelami žalovaného parc.č. XX zastavané plochy a nádvoria s výmerou 466 m2 a parc. č. XX záhrady s výmerou 2883 m2 zapísaných na LV č. XX k.ú. T., všetko obec T. prebieha podľa mapového zamerania v prílohe č. 17b znaleckého posudku č. 11/2015 znalca Ing. Miloša Jacka, PhD zo dňa 18.8.2016 lomovými bodmi 17, 18, 19, 24, 23, 22, 21, 20 a 12. Neskôr vzájomnú žalobu upresnil že hranica prebieha lomovými bodmi 742-4, 18, 19, 24, 23, 22, 21, 20 a 742-12. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že hranica medzi parcelami žalobcov (ich predchodcov) a žalovaným (jeho predchodcami) nie je a nikdy nebola sporná v rozsahu v akom boli parcely užívané podľa spojaceho plota, ktorý už v roku 1946 na tom istom mieste stál a bol stále rešpektovaný ako vlastnícka hranica, na mieste ktorého postavil žalovaný v roku 1978 (po smrti svojho otca) za prítomnosti suseda (predchodcu žalobcov) teraz stojaci plot a až do roku 2009 (ROEP) cez akýchkoľvek sporov bol ako vlastnícka hranica rešpektovaný. Žalovaný právne argumentoval § 116 ods. 1, 145 a 566 zákona č. 141/1950 Zb., ktorý ustanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskoršie však do 31.12.1960 včítane. Ďalej uviedol, že podľa práva platného na Slovensku do 31.12.1950 ako aj zákon č. 141/1950 Zb. vyžadovali
dobromyseľnú a nepretržitú držbu, pričom za dobromyseľného sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí, v pochybnostiach sa malo za to, že držba je dobromyseľná a dobromyseľný držiteľ si mohol započítať vydržaciu dobu predchodcov. Žalovaný tvrdil, že dlhodobé rešpektovanie užívacej hranice ako vlastníckej rešpektovanej po plot a jeho líniu ešte predchodcami strán malo za následok dobromyseľnú držbu a vydržanie vlastníctva susedných parciel po takúto hranicu a to najneskôr dňom 31.12.1960 a k zmene takej vlastníckej hranice nikdy nedošlo. O to viac pri stavaní plotu žalovaným v roku 1978 na mieste pôvodného plotu za prítomnosti predchodcu žalobcov bez akýchkoľvek námietok takáto hranica bola naďalej rešpektovaná ako hranica vlastnícka, svedčí o tom aj stĺp interného plotu suseda, ktorý ku tomu plotu postavil predchodca žalobcov bez akýchkoľvek námietok a spochybňovaní hranice na úrovni plotu ako vlastníckej. Vydržanie tejto hranice žalovaným oproti hranici z mapových podkladov katastra by svedčilo aj priamo žalovanému podľa § 134, § 130 ods. 1 Obč. zák. s použitím § 868, § 872 ods. 6 Obč. zák. a to vydržaním k 1.1.1992. Žalovaný k námietke žalobcov, že v úrovni kde bola hospodárska budova pôvodný plot nebol uvádza, že táto námietka je bez právneho významu, pretože nešlo o samostatnú hospodársku budovu, ale o zadnú hospodársku časť pôvodného domu a je pravdou, že za celým domom žalovaného od susedov žalobcov nebol plot v dĺžke celej zadnej steny, ani teraz tak nie je. Rovnako za nepravdivú a nepreukázanú považuje námietku žalobcov, že teraz stojaci plot staval žalovaný nie na mieste pôvodného plotu ako plot dočasný tak, aby na mieste pôvodného plotu mohol postaviť plot trvalý. Žalovaný zdôrazňuje, že nešlo o dočasný plot vzhľadom na jeho charakter a to, že stojí dodnes viac ako 30 rokov a je vylúčené, aby predchodca žalobcov súhlasil s postavením plotu nie na mieste pôvodného plotu.
6. Žalobcovia k vzájomnej žalobe uviedli, že spornú hranicu medzi parcelami XX/X a XX a parcelou XX v roku 1946 tvorila hospodárska budova (viď mapa v prílohe č. 10 znaleckého posudku) a agátové stromy prepojené ostnatým drôtom. Hospodárska budova bola zlikvidovaná v rokoch 1961-62 vybudovaním terajšieho rodinného domu na základy bývalej budovy a vybudovaním pletivového plotu od rohu rodinného domu po agátový strom viď príloha č. 27 obraz č. 11 znaleckého posudku. Táto hranica platila do roku 1988 keď na základe dohody majiteľov oboch parciel bol plot dočasne posunutý na zapožičanú časť parcely č. XX/X na obdobie vybudovania nového plotu medzi parcelami žalovaným. Žalobcovia navrhli vzájomnú žalobu zamietnuť a vyhovieť ich návrhu z 6.2.2012.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu, vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcami, výsluchom svedkov JUDr. Ing. I. T. a P. T., ohliadkou, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom č. 11/2015 vyhotoveným Ing. Milošom Jackom, PhD. dňa 18.8.2016, výsluchom znalca Ing. Miloša Jacka PhD. a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
8. Strany sporu sú vlastníkmi susediacich parciel tak, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. zapísaných na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X, záhrady o výmere 807 m2 v spoluvlastníckych podieloch tam uvedených. Pôvodní žalovaní (Ľ. P. S. C. S. P.,) boli spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. T. zapísaných na LV č. XX parcela reg. „C“ č. XX záhrady o výmere 2983 m2 a p.č. XX zastavené plochy a nádvoria vo výmere 466 m2 pod B1 v 1 na mene žalovaného Ľ.A. P. a pod B2 v 1 na mene Ľ. P. S. S. O.. Q. v BSM. V priebehu konania žalovaná 2/ zomrela a výlučným vlastníkom parciel CKN XX S. XX sa stal žalovaný 1/. Žalobcovia sa domáhali vypratania svojich nehnuteľností odstránením plota a materiálu a žalovaný tvrdil, že plot a materiál nie je na parcele žalobcov, pretože je už vlastníkom tejto časti parcely titulom vydržania. Sporové strany sa nezhodli na priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami.
9. Z výpovedí žalobkyne 5/, ktorá je matkou ostatných žalobcov na pojednávaní vyplynulo, že sporný plot bol postavený v roku 1988, pričom jej nebohý manžel a žalovaný sa dohodli, že nakoľko plot žalovaného bol v zlom stave a jeho hydina chodila do zeleninovej záhradky žalobkyne, žalovaný postaví nový plot, do tej doby však žalovaný poprosil, že urobí len provizórny plot, ktorý posunie do pozemku žalobcov. Žalovaný tento provizórny plot postavil, avšak nový stály plot už nie. Žalobca 1/ na pojednávaní vypovedal, že po otcovej smrti v roku 2003 požiadali geodetov, aby vymerali parcelu, ktorá je predmetom konania a zistili, že pôvodný plot, ktorý žalovaný rozobral bol na správnom mieste a tento nový plot zasahuje do ich pozemku a to približne meter až meter tridsať. Na zameraní sa zúčastnil aj žalovaný, geodeti označili body a mysleli si, že žalovaný odstráni plot. Jeho nebohý otec spomínal, že žalovaný vravel, že postaví betónový plot a urobil na neho aj výkopy v miestach starého pôvodného plotu, teda
čakali, že plot rýchlo postaví. K plotu, ktorý ide krížom cez pozemok žalobcov žalobca uviedol, že tento nebol postavený na základe geometrického merania. Žalobca 2/ vo výpovedi uviedol, že parcely, ktoré sú predmetom konania nadobudol jeho starý otec v roku 1910, vtedy sa oplotenia nestavali a starí rodičia ohraničili svoju parcelu agátovými stromami. Z rozprávania rodičov vie, že začiatkom 60-tych rokov sa otec rozhodol agátové stromy odstrániť, sám tak urobil so severnej strany a z južnej strany žalovaný požiadal otca žalobcu aby ich mohol sám vyrezať, lebo chce postaviť nové oplotenie. Žalobca ďalej uviedol, že z rozprávania rodičov vie, že žalovaný požiadal otca v roku 1988, aby mu umožnil osadiť provizórne oplotenie do ich záhrady z dôvodu, aby mal žalovaný manipulačný priestor zo svojej časti pozemku na vykopanie, vybetónovanie základov nového plota a ich vyšalovanie z oboch strán. Za tým účelom tam žalovaný aj umiestnil stavebný materiál. Pri vykonaní zamerania po roku 2008 bol žalovaný prítomný, nemal pripomienky, až keď geodet vyhotovil geometrický plán a správu toto už žalovaný odmietol podpísať. Žalobca ďalej uviedol, že napriek nepísanému pravidlu, že žalovaný má postaviť oplotenie zo severnej strany svojho pozemku, rozhodli sa na vlastné náklady realizovať toto oplotenie oznámili žalovanému, že mienia vykonať oplotenie v tej časti, kde súhlasil s vyznačenou čiarou, kde aj umožnil postaviť betónové stĺpy, keď sa však dostali na spornú hranicu žalovaný im neumožnil pokračovať v stavaní. K plotu, ktorý ide krížom cez pozemok žalobcov žalobca uviedol, že tento nebol postavený na základe geometrického merania, ale podľa toho ako boli postavené hospodárske budovy. Štartovací stĺp bol postavený tam, kde zarastený priestor od suseda im umožnil. Žalobkyne 3/ a 4/ sa stotožnili s výpoveďami ostatných žalobcov. Žalobcovia zhodne uviedli, že medzi G. a P. boli celý čas dobré vzťahy, preto sa čudujú, že to takto dopadlo.
10. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že vo svojej nehnuteľnosti býva od roku 1946 a sporný plot nie je provizórny, ale doposiaľ stojaci zaužívaný plot postavený v roku 1978, ktorý sám staval na mieste pôvodného plota, potom čo dostal vysvetlenie od I. G. staršieho, že od počiatočného stĺpa ako má plot postaviť. I. G. starší námietky proti tomuto plotu nemal. Ani spory o hranicu medzi nimi neboli až niekedy v roku 2010 ho žalobcovia vyzvali, aby odstránil plot. Žalovaný uviedol, že bol geodetickom zameriavaní 18.4. až keď končilo, prešiel celú trasu plotu a na základe krížneho plota, ktorý postavil nebohý I. G. starší zistil, že vytyčovací náčrt je nesprávny. Žalovaný uviedol, že podľa neho je plot na správnom mieste a poprel, že by sľúbil predchodcovi žalobcov betónový múrik ani na neho nekopal základy. Žalovaný tiež uviedol, že dom v ktorom býva postavil v rokoch 1961 až 62, na základoch pôvodného starého domu
11. Ohliadkou súd zistil, že na okap žalovaného nadväzuje starý betónový múrik o výške 1 meter a dĺžke asi 4 metre, podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaného tento múrik netvorí hranicu pozemkov. Pozdĺž neho vo vzdialenosti asi meter sú postavené betónové stĺpy, ktoré pokračujú až ku pletivu do ktorého sú vrastené stromy. Žalobcovia upozornili na hrubý strom agát, do ktorého je vrastené oplotenie, ktoré tvorilo s ním hranicu pozemkov. Právny zástupca žalovaného poukázal na zabetónovaný železný stĺpik, ktorý dal urobiť predchodca žalobcov a keby nebol na hranici, tak by ho nezabetónoval. Staré oplotenie sa ťahá asi v dĺžke 50 metrov a ďalej sa tiahnu betónové stĺpy v dĺžke asi 100 metrov. Z uvedenej ohliadky bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá je súčasťou spisu a stotožňuje sa so skutočnosťami zistenými ohliadkou.
12. Súd do konania ustanovil Ing. Miloša Jacka, PhD, znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a uložil mu povinnosť vypracovať znalecký posudok. V znaleckom posudku č. 11/2015 zo dňa 18.8.2016, k úlohe uloženej súdom zistiť a zakresliť priebeh hranice evidovaný v operátoch katastra nehnuteľností v k.ú. T. medzi parcelami žalobcov reg. „C“ parc.č. XX, XX/X, a parcelami žalovaných reg. „C“ parc. č. XX, XX znalec uviedol, že v súčasnosti je platný mapový stav KN VKMn kde je priebeh hranice medzi parcelami evidovaný ako je uvedené v prílohe č. 2, uvedená digitálna mapa vznikla po ROEP v roku 2011 na podklade analógových máp KN (príloha č. 3). Pred zápisom ROEP (21.10.2009) platil zákres v skorších mapách KN a EN vyhotovených na podklade pôvodnej katastrálnej mapy doplnenej reambuláciou z roku 1928, kde je nezmenená spoločná hranica zakreslená v prílohe č. 13a), 13b). K druhej úlohe - určiť odkedy je hranica podľa prvej úlohy v operátoch katastra evidovaná, či v minulosti dochádzalo k jej zmene, kedy a akým spôsobom, z akého titulu a na základe čoho a či pre rokom 2009 bola táto hranica zameriavaná či overovaná v operátoch katastra znalec uviedol, že pred platnosťou analógovej mapy KN, ktorá platila do 21.10.2009 a skôr na mape EN, ktorá vznikla na podklade katastrálnej mapy reambulovanej v roku 1928 k zmene spoločnej hranice nedochádzalo. Katastrálna mapa reambulovaná vychádzala s pôvodnej mapy z 1867, čo je najstarší mapový operát na technickom podklade v stereografickej projekcii. Na porovnanie uvedených máp vyhotovil znalec grafickú sútlač,
ktorá preukazuje že k zmenám riešenej spoločnej hranice nedochádzalo, teda je totožná s hranicou zakreslenou v mape z roku 1867, 1928 a 2009. K tretej úlohe - zamerať a zakresliť hranicu medzi susednými parcelami v úrovni a rovinách užívacích podľa zostatkov existujúceho oplotenia, v predlžení priamky v celej dĺžke hranice s parc. č. XX aj v zadnej časti, ak je odlišná od hranice obsiahnutej v operátoch katastra znalec uviedol, že výsledkom zamerania je účelová mapa, v ktorej zakreslil zameranú užívaciu hranicu medzi susednými parcelami tvorenú starým pletivom, ako aj betónovými stĺpmi a toto kontrolné zameranie potvrdilo, že užívací stav nie je totožný s vlastníckou hranicou. K štvrtej úlohe zamerať a zakresliť v prírode umiestnené betónové stĺpy v zadnej časti hranice s parc č. XX k zistenému a zakreslenému priebehu hraníc znalec uviedol, že spoločná hranica je určená lomovými bodmi č. 742-4, 742-20, 742-21 a 742-12 (príloha č. 25) a voči tejto hranici sú betónové stĺpy v odchýlkach vyčíslených v prílohe č. 18. V texte posudku znalec uviedol, že s prihliadnutím na vyššie uvedené lomové body vlastníckej hranice konštatuje, že všetky betónové stĺpy sú na CKN p.č. XX S. XX/X. K poslednej úlohe - určiť či parcely žalovaných parc. č. XX, XX zasahujú do parciel žalobcov č. XX S. XX/X znalec uviedol, že kontrolným meraním a grafickými identifikáciami dospel k záveru, že priebeh spornej hranice sa nemenil a nie je totožný s užívacím stavom. Užívacia hranica a vlastnícka hranica vymedzuje plochu o výmere 194 m2, ktorej tvar je zakreslený v prílohe č. 23.
13. Žalovaný s vypracovaným znaleckým posudkom č. 11/2015 vyhotoveným W.. Milošom Jackom, PhD. dňa 18.8.2016 nesúhlasil a navrhol výsluch znalca na pojednávaní.
14. Znalec na pojednávaní uviedol, že na základe rekognoskácie v teréne sa snažil zistiť presnú polohu lomových bodov, ktorých presná poloha nie je jasná, pretože predmetná hranica je sporná, jedna strana z účastníkov uvádza, že hranicu tvorí plot, ktorú druhá strana interpretuje ako plot dočasný, vyhotovený na základe dohody, teda nie plot totožný s vlastníckou hranicou. V súčasnosti a podľa platnej legislatívy sa zameriavanie vykonáva na rezortnú transformačnú službu s pripojením na SK- POS a meraním GPS. Vzhľadom na to, že v uvedenej lokalite je vektorová katastrálna mapa nečíselná, teda v predmetnom katastrálnom území neboli ani body polohového bodového poľa, teda pripojenie sa vykonalo na priestorovú štátnu sieť a následne boli domerané identické body, na základe ktorých vlastne mapu stotožnil. Identické body sú v prílohe č. 25, kde je zoznam novourčených bodov a zoznam súradníc identických bodov a príslušná transformácia a transformačný kľúč. To sú body, na základe ktorých sa stará mapa stotožnila s terajším platným systémom v zmysle platnej legislatívy. Ide aj o lomové body v teréne identické, existujúce a tvoriace existujúce oplotenie. V prílohe č. 17b je rodinný dom súpisné číslo XX tvorený lomovými bodmi 15, 16, 92 a 93, pričom čierna kresba vzhľadom na to, že išlo o prekresľovanie z mapových podkladov je čierna slučkovaná čiara, ktorá je vlastne pripojená na spoločnú hranicu, teda v časti spoločnej hranice XX S. XX/X smeruje na bod 3 a v časti smerom na západ smeruje na bod 16 a 26, čiže to je ten agát, kde vlastne končila stará predošlá hospodárska budova a prechádzal tam základ a následne bol vybudovaný plot. K zameraniu existujúceho oplotenia podľa prílohy č. 17b znalec uviedol, že plot končiaci lomovým bodom 20 sa nachádza medzi stĺpikom bod č. 6 a č. 7 a oplotenie ďalej prechádza lomovými bodmi č. 18, 19, 24, 23, 22, 21 a v bode č. 16 sa nachádza ukončenie terajšieho existujúceho oplotenia. Od bodu 20 smerom spojnica do bodu 12 - v tejto časti už oplotenie nie je. V prílohe č. 18 je zadefinovaná spoločná hranica tak, ako ju znalec určil z jednotlivých máp a medzi parc. XX, XX/X S. XX, XX prebiehala lomovými bodmi: 742-4, 742-20, 742-21, 742-12. V prílohe č. 23 je mapová hranica čierna, zadefinovaná štyrmi lomovými bodmi, ku ktorým dospel znalec a červeným vyznačený užívací stav, vlastne terajší plot, ktorý reálne vonku v teréne stojí a v časti kde plot nie je, je červená bodkočiarkovaná čiara, z bodu 20 na bod 742-12. Rozdiel medzi užívacím stavom a vlastníckou hranicou znalcom zadefinovanou činí 194 m2. Výsledok však je ten, že červené stĺpiky (betónové stĺpy) tam zakreslené nezasahujú do parcely XX. Buď sú na hranici rozhrania XX, XX alebo v istej časti mierne idú do parcely XX.
15. Vo svedeckej výpovedi svedok JUDr. I. T. uviedol, že spor ohľadom oplotenia postaveného žalovaným mu je dlhodobo známy, už od 90 - tych rokov, pretože otec žalobcov sa ho sám pýtal, že by chcel usporiadať hranicu pozemkov medzi susediacimi pozemkami, nielen od žalovaného ale aj zo severnej strany, lebo chcel majetkovoprávne riešiť problém. Následne bol spor riešený komisiou verejného poriadku, ktorej postup svedok sledoval, nakoľko je starostom obce. Svedok uviedol, že ako dieťa chodieval k žalobcom, starý pôvodný plot si pamätal ako latky alebo palice prepletené drôtom, k umiestneniu tohto plotu oproti terajšiemu spornému plotu sa však vyjadril nevedel.
16. Svedok P. T. vo výpovedi uviedol, že bol predsedom komisie verejného poriadku a stavebného poriadku ktorá riešila susedský spor medzi žalobcami a žalovanými. O spore o hranicu vie od roku 2011, kedy bola sťažnosť žalobcov predložená komisii. Komisiou bol žalovaný vyzvaný na zabezpečenie vlastného zamerania spornej hranice, keďže nesúhlasil so zameraním objednaným žalobcami. Žalovaný takéto zameranie neobjednal.
17. Z predloženého geometrického plánu č. 2/2009 zo dňa 20.2.2009 vypracovaným zhotoviteľom GEOPROFIL s.r.o. súd zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania rodinných domov na p.č. XX/X- X, oddelenie parciel č. XX/X-X S. XX/7, úpravu hraníc medzi p.č. XX/X S. XX/X. Uvedený geometrický plán neriešil na spornú hranicu.
18. Podľa protokolu o vytýčení hranice pozemkov p.č. XX S. XX/X a p.č. XX, XX z 18.4.2009, že žalovaný z vytýčením hraníc konaným na žiadosť žalobcov neprejavili súhlas.
19. Podľa ohlásenia drobnej stavby doručeného obci T. 23.3.2010, žalobcovia ohlásili obci, že na parc. č. XX, XX/X, XX/X S. XX/X budú oplocovať svojpomocne, pletivom na kovových stĺpoch. Podľa stanoviska obce T. k ohláseniu drobnej stavby z 14.6.2010 obec nemala námietok voči ohlásenej drobnej stavbe.
20. Z výzvy žalobcov žalovanému z 5.7.2010 vyplýva, že žalovaný sa vo februári 2009 osobne zúčastnil zamerania pozemkov XX/X, XX, XX, XX ako aj vytýčenia pozemkov 18.4.2009, ktoré však už odmietol podpísať s tým, že vykoná vlastné zameranie. Žalobcovia uviedli, že písomne aj ústne oznámili žalovanému, že oplocovanie začne 5.7.2010, a napriek tomu žalovaný neodstránil skladovaný materiál ani provizórny plot umiestnený na pozemku XX/X, čím bráni vykonaniu stavebných prác a vyzval ho na odstránenie prekážok z hranice pozemku XX/X do 15 dní.
21. Z listiny označenej pripomienky žalovaného z 15.7.2010 k výzve žalobcov vyplýva že žalovaný sa nezúčastnil zamerania vo februári 2009 a čo sa týka vytýčenia hraníc 18.4.2009 bol prítomný až na konci tohto vytyčovania, pričom mu boli ukázané železne roxory pozdĺž celej hranice. Žalovaný oznámil žalobcom, že v blízkej budúcnosti dá vykonať vlastné zameranie pričom plot a stavený materiál je na jeho pozemku.
22. V žiadosti - riešenie susedského sporu z 5.12.2010 adresovanej obci T. žalobcovia uviedli, že hodlali oplotiť svoje pozemky, avšak realizácia stavby nebola dokončená z dôvodu, že na hranici pozemku XX/ X mal sused (žalovaný) uložený svoj materiál. Napriek tomu, že žalovaný prisľúbil vlastné zameranie, neurobil tak, preto žiadajú obec o pomoc podľa § 5 Občianskeho zákonníka.
23. Podľa protokolu z miestneho zisťovania zasadnutia Komisie verejného, stavebného poriadku a životného prostredia dňa 4.3.2011, komisia za účasti žalobcov a žalovaného vykonala miestne zisťovanie, kde žalovaný uviedol, že si nárokuje vlastníctvo tých častí pozemku, ktoré sú oplotené pôvodným plotom z roku 1998 podľa zákona o vydržaní. V zápisnici zo zasadania Komisie verejného, stavebného poriadku a životného prostredia dňa 4.3.2011, je uvedené, že žalobcovia chcú ukončiť oplotenie a nemajú nič proti zameraniu žalovaným. Žalovaný uviedol, že so zameraním žalobcami nesúhlasí, ani so stĺpmi po celej dĺžke a dá vykonať vlastné zameranie. K výstavbe predmetného plotu uviedol, že bol postavený v roku 1978 a nie v roku 1998. Komisia určila žalovanému 30 dňovú lehotu na zameranie sporných hraníc. Zo zápisnice komisie z 29.4.2011 vyplýva, že žalobkyňa 5/ ústne komisii objasnila, že jej manžel I. G. starší dal súhlas žalovanému, ktorý namiesto svojho starého plotu chcel urobiť nový, aby urobil len dočasný plot, s tým, že keď urobí nový plot, dočasný bude odstránený. S uvedeným vyjadrením žalovaný nesúhlasil. Komisia oboznámila prítomných žalobcov a žalovaného so šetrením vo firme GEODETIC s.r.o., podľa ktorého žalovaný ich nikdy neoslovil na zameranie spornej hranice. Uvedené dňa 11.4.2011 potvrdila písomne W.. X. J. z GEODETIC, s.r.o. Žalovaný s týmto nesúhlasil a tvrdil, že objednávku na zameranie zadával aj urgoval viackrát. Na záver komisia uviedla, že dospela k záveru, že žalovaný vedome, úmyselne a dlhodobo spôsobuje zbytočné prieťahy v celom konaní pred komisiou a neoprávnene bráni susedom G. v realizácii ich majetkových práv, konkrétne vo výstavbe oplotenia na ich vlastnom pozemku. Komisia žalovaného o uplatnenie svojho práva odkázala na súd.
24. Z určenia záberu oplotenia vlastníka p.č. XX, XX X. G..Č.. XX S. XX/X vyhotoveného GEOPROFIL s.r.o. vyplýva, že záber z parcely č. XX/X činí 50 m2 a z parcely č. XX činí 30 m2 a 68 m2.
25. Z fotodokumentácie súd zistil, že oplotenie pozemku žalovaného začína od uličnej čiary murovaným starým múrikom, ktorý nelícuje s rodinným domom žalovaného, ale je umiestnený tak, že ak by pokračoval pri dome, tak by bol pod previsom strechy domu a odkvapovou rúrou. Rovnobežne s múrikom a zadnou stenou domu žalovaného sú osadené betónové stĺpy žalobcov. Pred ukončením domu žalovaného je pletivový plot žalovaného, do ktorého sú vrastené kríky a kmene stromov. Za plotom žalovaného z pohľadu od žalobcov je pozostatok kmeňa agátu s vrasteným pletivom a je tam uložený materiál - dosky, betóny a iné. Tam, kde končí plot žalovaného, pokračujú betónové stĺpy žalobcov až do konca pozemku.
26. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Podľa § 116 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
29. Podľa § 145 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Podľa § 566 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
31. Podľa § 135 a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.
32. Podľa § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
33. Reivindikačnou žalobou uplatňuje vlastník právo na vydanie veci proti tomu, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Žalobcom je teda vždy vlastník veci, žalovaným je ten kto má vec vo faktickej moci (v držbe alebo v detencii) bez právneho dôvodu. Vydanie veci pri nehnuteľnostiach je realizované jej vyprataním.
34. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.
35. Žalobcovia sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva vyprataním časti parciel z dôvodu, že svoje pozemky chceli úplne oplotiť, v čom im bránilo oplotenie postavené žalovaným a materiál tam uložený.
36. Súd považoval za nesporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. zapísaných na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX a na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X a žalovaný sa v priebehu konania stal výlučným vlastníkom nehnuteľností v k.ú. T. zapísaných na LV č. XX parcela reg. „C“ č. XX a p.č. XX. Takisto za nespornú považoval súd existenciu plotu postaveného žalovaným a uloženého materiálu vo vlastníctve žalovaného. Sporným bola skutočnosť, či plot a materiál ležia na pozemku žalobcov alebo žalovaného. Tiež sa strany sporu nezhodli, v ktorom roku bol sporný plot postavený, žalovaný tvrdil, že v roku 1978 a žalobcovia, že v roku 1988.
37. Žalobcovia tvrdili, že vlastnícka hranica je totožná s mapovou hranicou a v rozpore so súčasnou užívacou hranicou vymedzenou sporným plotom. Ďalej tvrdili, že sporný plot je na ich pozemku a bol tam umiestnený len dočasne po dohode žalovaného a otca žalobcov a to z dôvodu, aby si žalovaný mohol postaviť nový plot tak, aby zo svojho pozemku mohol vykonávať stavebné práce. Zatiaľ mal sporný plot slúžiť ako dočasná zábrana pred preletovaním a prechádzaním hydiny od žalovaného do zeleninovej záhradky právnych predchodcov žalobcov. Svoje stanovisko žalobcovia podporili tvrdením, že pozemky v ich vlastníctve boli v minulosti ohraničené agátovými stromami s prepleteným ostnatým drôtom, ktoré sa právny predchodca žalobcov rozhodol odstrániť začiatkom 60-tych rokov a práve v spornej južnej časti tieto spracoval žalovaný so súhlasom otca žalobcov. Pozostatok jedného z uvedených agátových stromov aj s vrasteným drôtom sa aj teraz nachádza v tej časti pozemku, ktorý žalobcovia žiadajú vypratať, teda z pohľadu z pozemku žalovaných za sporným plotom. Obe strany potvrdili, že vzťahy medzi nimi ako susedmi boli dobré, preto je pochopiteľné, že ak jeden zo susedov požiadal o dočasné posunutie plota do pozemku suseda, tak druhý s tým súhlasil, o to viac, že dôvodom mala byť výstavba riadneho plota, čo by bolo prospešné pre oboch.
38. Žalovaný však tvrdil, že takúto dohodu si nepamätá a že terajšia užívacia hranica je aj vlastníckou hranicou, nakoľko sporný plot aj predchádzajúci plot stáli na rovnakom mieste. Žalovaný svoje tvrdenia oprel o to, že do pletiva súčasného plotu je vrastený kmeň lipy. Uvedené však nepreukazuje, že pôvodný
- predchádzajúci starý plot bol na tom istom mieste, pretože pri jeho odstraňovaní by muselo dôjsť aj k odstráneniu uvedenej lipy. Tento argument umožňuje len ten záver, že tento strom tu vyrástol odvtedy, odkedy tam bol sporný plot postavený.
39. Znaleckým dokazovaním bola ustálená vlastnícka - mapová hranica medzi pozemkami č. XX, XX/ X S. XX, XX tak, že a prebieha lomovými bodmi 742-4, 742-20, 742-21, 742-12, čo pri tomto priebehu hranice znamená, že sporný plot a materiál je na pozemku žalobcov. Žalobcovia sa stotožnili s touto hranicou. Žalovaný trval na tom, že užívacia hranica je už aj vlastníckou hranicou a prebieha lomovými bodmi 742-4, 18, 19, 24, 23, 22, 21, 20 a 742-12, čo odôvodňoval vydržaním, splnením všetkých podmienok potrebných pre vydržanie a v tom zmysle aj podal vzájomnú žalobu o určenie hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaného.
40. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, na ktorých existencii by bolo možné založiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
41. Proti reivindikačnej žalobe môže žalovaný namietať, že žalobca nie je vlastníkom veci. V takom prípade bude na žalobcovi, aby svoje vlastníctvo dokázal, teda bude na ňom, aby preukázal, že nastali skutočnosti, na ktoré viaže právo vznik jeho vlastníctva. Ak však žalovaný tvrdí, že neskôr nastali skutočnosti, ktoré mali za následok zánik vlastníctva žalobcov, má žalovaný ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno.
42. V sporoch o určenie priebehu hranice medzi pozemkami ide o spor, kedy je priebeh hranice sporný, ale hranice medzi pozemkami sú objektívne zistiteľné napriek tomu, že je tu subjektívny spor susedov, keď každý z nich tvrdí, že hranica vedie inokadiaľ. V tomto prípade je namieste žaloba o určenie vlastníckeho práva k časti parcely.
43. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávané po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožnenie nadobudnutia vlastníctva držiteľom, ktorý vec dlhodobo ovládal v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Občiansky zákonník z roku 1950 pri úprave držby a vydržania zaviedol inštitút oprávnenej držby a pre vydržanie nehnuteľnosti stanovil 10 ročnú dobu. Pokiaľ vydržanie začalo pred 1.1.1951, kedy nadobudol účinnosť, skončil beh vydržacej doby uplynutím pôvodnej lehoty najneskôr však 31.12.1960 (§ 566 ObčZ z roku 1950). Občiansky zákonník z roku 1964 v pôvodnom znení nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval. Vydržanie bolo opätovne zavedené novelou č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983, kde však nebolo možné vydržať vlastnícke právo k pozemkom. Pokiaľ išlo o pozemok alebo jeho časť, ktorú mal občan nepretržite v držbe (§132a ods.1) po dobu 10 rokov a k nemu by inak mohlo byť zriadené právo osobného užívania (§199 ods. 1) nadobúdal vlastníctvo k pozemku alebo jeho časti štát, občan mal právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku. Novela občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. tieto obmedzenia odstránila s tým, že vlastníkom vydržaného pozemku sa držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania. Vznik vlastníckeho vzťahu spadá do doby po 1.1.1992 a do skoršej doby spadá naplňovanie právnych skutočností (oprávnenej držby).
44. Sporné pozemky boli právnymi predchodcami žalobcov I. G. s manželkou rodenou X. T. nadobudnuté titulom kúpy v roku 1922 a 1926 (PKV 192 - príloha č. 15 znaleckého posudku). Podľa výpovede žalovaného jeho právny predchodcovia nadobudli svoje pozemky prídelom v roku 1946. Sporný plot bol postavený v roku 1978 alebo 1988. Podľa tvrdenia žalobcov však v do 60 - tych rokov hranicu tvorila dlhá hospodárska budova, tak ako je to znázornené na pôvodnej katastrálnej mape z roku 1867 (príloha č. 10 znaleckého posudku), na základoch ktorej postavil žalovaný terajší kratší rodinný dom. Skutočnosť, že pôvodný a terajší dom majú totožné základy potvrdil aj žalovaný.
45. Bolo však potrebné skúmať, či žalovaný splnil všetky predpoklady a podmienky vydržania, ktoré museli byť splnené po celú vydržaciu dobu. Ide o spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera a oprávnená držba po celú stanovenú dobu a uplynutie vydržacej lehoty.
46. Dobromyseľnosť subjektu spôsobilého nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti - právna subjektivita) musí byť oprávnená so zreteľom na všetky okolnosti. Pre oprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie vlastníckeho práva. Bez založenia oprávnenosti držby, že teda držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti po celú dobu držby si myslel, že je vlastníckom veci, nemožno vec vydržať a to ani uplynutím vydržacej doby.
47. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaný bol subjektom spôsobilým vydržať vlastnícke právo a rovnako plocha, ktorú užíval by bola predmetom spôsobilým na vydržanie. Tiež je splnený predpoklad držby a vydržacej lehoty. Podľa názoru súdu však k vydržaniu spornej plochy nedošlo a nemohlo dôjsť z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti žalovaného a teda neexistencie oprávnenej držby.
48. K uvedeným záverom súd okrem záverov znaleckého posúdenia dospel z dôvodu, že múrik prednej záhradky žalovaného nie je zarovno s domom žalovaného, ale je posunutý smerom k žalobcom, čo poukazuje na staré obyčajové pravidlo podľa ktorého pás o šírke 40-50 cm pozdĺž domu, za domom je priestor patriaci vlastníkovi domu a jeho účelom je odvádzať dažďovú vodu. Žalovaný potvrdil, že dom v ktorom býva postavil na základoch pôvodného starého domu. Tento priestor inak nebolo možné využívať, preto žiaden vlastník domu tam nemal dôvod nechávať väčší priestor, ktorý sa neužíval, a tým sa ukracovať o možnosť uvedenú plochu užívať. Podľa pôvodnej katastrálnej mapy z roku 1867 celú hranicu parcely XX a vtedajšej parcely č. XX tvorila dlhá stavba, preto je nepravdepodobné, aby vlastníci parcely XX za uvedenou budovou ešte ponechávali nevyužité plochy väčšie ako bolo nevyhnutné na odkvap dažďovej vody.
49. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného o tom, že užívacia hranica nebola nikým rušená, pretože aj svedok JUDr. I. T. uviedol, že otec žalobcov si od neho pýtal radu ohľadne spornej hranice. Existencia pozostatku stromu agát, ktorý patril právnym predchodcom žalobcov a je až za sporným plotom, teda na pozemku, ktorý už považuje žalovaný za svoj, taktiež poukazuje na to, že žalovaný nemohol byť dobromyseľný ohľadne toho, že mu sporná plocha patrí. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, existenciu pôvodného starého plotu a miesto jeho osadenia. K námietke žalovaného, že orientačným bodom pre neho bol stĺpik priečneho plotu, žalobcovia logicky uviedli, že tento stĺpik bol osadený v takej vzdialenosti od hranice ako sa dalo pre hustý porast, čo najviac priblížiť k hranici.
50. Faktický stav, ktorý vznikol ohľadom dôvodu umiestnenia sporného plotu vystihuje inštitút výprosy, ktorý spočíva v tom, že vlastník dovolí užívať jeho vec, bez toho, aby užívateľovi k veci vzniklo nejaké právo. Vec prenechanú užívateľovi z dôvodu výprosy však nemôže užívateľ vydržať.
51. Na základe tvrdení žalovaného nebolo možné ustáliť vlastnícke právo žalovaného, čím teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tohto tvrdenia, že spornú hranicu vydržal.
52. Ochrana vlastníckeho práva je garantovanú Ústavou SR (čl. 20). Obsahom vlastníckeho práva je v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a požívať jeho plody a úžitky. Ak je porušené, obmedzené čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení, ide o porušenie vlastníckeho práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník môže domáhať odstránenia zásahu do vlastníckeho práva voči tomu, kto sa tohto zásahu neoprávnene dopúšťa.
53. Súd sa stotožnil s tým, že vlastnícka hranica medzi parcelami Č.. XX, XX/X S. XX, XX prebieha tak ako je uvedené v znaleckom posudku - príloha č.18 v spojení s prílohou č. 23 a prebieha lomovými bodmi 742-4, 742-20, 742-21, 742/12. Z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že sporný plot a materiál, ktorého odstránenia sa žalobcovia v konaní domáhali nie je umiestnený na hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovaného, ani na pozemku žalovaného, ale nesprávne stojí na pozemku - v katastrálnom území Kechnec zapísané na LV č. XX ako parcela reg. „C“ č. XX, záhrady vo výmere 8290 m2 a na LV č. XXXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X, záhrady o výmere 807 m2, teda na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný plot zhotovil a materiál vlastní žalovaný, pričom plot a materiál sa v celosti nachádza na pozemkoch žalobcov a tým im bráni v riadnom a plnohodnotnom užívaní ich pozemku. Z uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného pre nepreukázanie naplnenia podmienok vydržania zamietol.
54. K námietke žalovaného, že petit ako ho navrhli žalobcovia je nevykonateľný, súd uvádza, že v blízkosti spornej hranice sa iné oplotenie nenachádza a musí byť zrejmé obom sporovým stranám, ktorého oplotenia a materiálu sa odstránenie týka.
55. Súd rozhodol, že žalovaný má vypratať nehnuteľnosti v lehote 30 dní s poukazom na osobu žalovaného a z dôvodu, že poveternostné podmienky v tejto lehote by to mali už umožniť.
56. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Žalobcovia boli v tomto spore plne úspešní, preto im súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plnú náhradu trov konania a po právoplatnosti vo veci samej bude o tom rozhodnuté osobitným uznesením.
58. Taktiež vznikli štátu trovy dokazovania, ktoré hradil preddavkovo zo štátneho rozpočtu a na ich náhradu zaviazal neúspešného žalovaného v plnej výške. Taktiež o tom bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom Okresného súdu Košice - okolie (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.