Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-162-2014.pdf
PDF · 114.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/162/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: Quantum Credit a. s. , so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. o zaplatenie 646,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34,99 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34,99 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, sumu 35,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 35,97 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia, sumu 42,26 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,26 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, sumu 34,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 34,88 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 34,99 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34,99 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 35,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 35,97 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 248,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia, sumu vo výške 42,26 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42,26 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, sumu vo výške 34,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 34,88 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia do zaplatenia, sumu vo výške 248,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, uzavrela so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 28.05.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA 3 a dňa 28.05.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby alebo zariadenie/mobilný telefón Sony Ericsson X8 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dňa spísania žaloby neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovanému boli vystavené
faktúry: č. 7105718761 splatná dňa 03.07.2011 vo výške 34,99 Eur, č. 7106773938 splatná dňa 03.08.2011 vo výške 35,97 Eur, č. 7211767729 splatná dňa 03.12.2012 vo výške 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Ďalej Slovak Telekom, a. s. uzatvorila so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách dňa 28.05.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA 3 a dňa 28.05.2011 Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívanie služby a/alebo zariadenie/mobilný telefón Sony Ericsson X8 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaný faktúry do dňa spísania žaloby neuhradil. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalovanému boli vystavené faktúry: č. 7105718772 splatná dňa 03.07.2011 vo výške 42,26 Eur, č. 7106766453 splatná dňa 03.08.2011 vo výške 34,88 Eur, č. 7211785319 splatná dňa 03.12.2012 vo výške 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému. Keďže žalovaný zmluvu na program služieb PODLA SEBA 3 porušil tým, že faktúry nezaplatil, resp. nedobíjal si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Žalobca si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu iba v alikvotnej časti, a to za príslušný počet mesiacov počítaných od mesiaca, v ktorom došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným až do mesiaca ukončenia viazanosti služby, t. j. za 24 mesiacov. Žalobca si uplatnil tiež nárok na zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný, v konaní pôvodne zastúpený ustanoveným opatrovníkom, sa k podanej žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 646,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 04.04.2017.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.05.2017, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvami o pripojení zo dňa 28.05.2011, faktúrami predloženými žalobcom, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
9. Dňa 28.05.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so žalovaným ako účastníkom - fyzickou osobou podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol program služieb PODLA SEBA 3 a mobilný telefón Sony Ericsson X8.
10. Faktúrou č. 7105718761 zo dňa 15.06.2011, splatnou dňa 03.07.2011, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 34,99 Eur.
11. Faktúrou č. 7106773938 zo dňa 15.07.2011, splatnou dňa 03.08.2011, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 35,97 Eur.
12. Faktúrou č. 7211767729 zo dňa 15.11.2012, splatnou dňa 03.12.2012, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur.
13. Dňa 28.05.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so žalovaným ako účastníkom - fyzickou osobou podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi SIM kartu s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bol program služieb PODLA SEBA 3 a mobilný telefón Sony Ericsson X8.
14. Faktúrou č. 7105718722 zo dňa 15.06.2011, splatnou dňa 03.07.2011, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 42,26 Eur.
15. Faktúrou č. 7106766453 zo dňa 15.07.2011, splatnou dňa 03.08.2011, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 34,88 Eur.
16. Faktúrou č. 7211785319 zo dňa 15.11.2012, splatnou dňa 03.12.2012, si žalobca voči žalovanému uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur.
17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013 právneho predchodcu žalobcu súd zistil, že jej obsahom bolo oznámenie pre žalovaného, že pohľadávky z vyššie uvedených faktúr v celkovej sume 319,91 Eur a 326,09 Eur spolu s príslušenstvom boli postúpené na žalobcu. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú aj Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 registrovanej na tunajšom súde.
18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 43 ods. 1 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
21. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
27. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
28. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
29. Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a ustanovenia právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol. 31. V prejednávanom spore je predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie cien poskytnutých elektronických komunikačných služieb ako aj zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných záväzkov žalovaného.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol dňa 28.05.2011 záväzkový právny vzťah na základe uzavretia Zmluvy o pripojení. Uzatvorenú Zmluvu o pripojení súd právne posudzoval podľa zákona o elektronických komunikáciách a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 cit. zákona č. 610/2003 Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ako účastník podľa § 43 cit. zákona č. 610/2003 Z. z.. Právny vzťah založený medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom a Zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na uvedené, predmetná zmluva spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.
Navyše obsah Zmluvy bol evidentne vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
33. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, za ktoré žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil vystavené faktúry spolu vo výške 148,10 Eur. Poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr žalovaný v konaní nijako nespochybnil (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom). Keďže žalovaný netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, bolo právne dôvodné žalobe v časti o zaplatenie sumy 148,10 Eur vyhovieť, pretože v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 148,10 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
34. Súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si jeho právny predchodca vyúčtoval faktúrou č. 7211767729 splatnou dňa 03.12.2012 v sume 248,95 Eur a faktúrou č. 7211785319 splatnou dňa 03.12.2012 v sume 248,95 Eur.
35. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských veciach potrebné posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o pripojení s následnými má pritom charakter štandardnej zmluvy, ktorú dodávateľ používa v rovnakých prípadoch opakovane a ktorá obsahuje rovnaké štandardizované zmluvné podmienky, pričom do jednotlivých zmlúv sa dopisujú iba údaje individualizujúce konkrétneho spotrebiteľa, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mohol zmluvu buď ako celok odmietnuť alebo ju ako celok prijať. Dôkazné bremeno preukázať, že zmluvné dojednania boli medzi zmluvnými stranami individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS) je na žalobcovi, ktorý však individuálne dojednanie zmluvných pokút nepreukázal.
36. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade splnená nebola.
37. Z Rozsudku ESD vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná ako celok a preto neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemožno súdom znižovať, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie.
38. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca žalobcu mení len jej výšku, no nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Žalovaný obsah zmluvy, a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu prvej inštancie je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve o pripojení považuje súd prvej inštancie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej
záväzku (povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby) a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedenej v zmluve je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo žalobcovi (ako postupníkovi) právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na žalobcu od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú (§ 298 ods. 2 CSP). Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravil žalobca a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú v zmluve o pripojení upravil právny predchodca žalobcu. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
44. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
45. Na základe vyššie citovaného ustanovenia je potom v danom prípade výška úrokov z omeškania o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 34,99 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 35,97 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 42,26 Eur od 04.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 34,88 Eur od 04.08.2011 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Tým, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy a vystavené faktúry neuhradil, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % (8 + 1,25 %) ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry splatnej dňa 03.07.2011, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu bola 1,25 %, právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne (8 + 1,50 %) ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry splatnej dňa 03.08.2011, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k tomuto dňu bola 1,50 %, právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne (8 + 1 %) ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry splatnej dňa 03.07.2011 a 03.08.2011, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k týmto dňom bola 1%. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania v zákonnej sadzbe, tak ako boli uplatnené v žalobe, v prípade faktúry splatnej dňa 03.07.2011 a 03.08.2011 dokonca nižšej ako zákonnej sadzbe (ako žalobca požadoval), a to počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr, z ktorých žalobcovi právo na plnenie priznal.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 22,93 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 77,07 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 646,- Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 148,10 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 54,14 % by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagoval a v konaní zostal po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).