Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: R. N., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F. XXX, proti manželovi: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX F. XX, o určenie výživného na manželku, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. januára 2017 č.k. 6Pc/24/2016-124, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 80 eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 27.10.2016. Zameškané výživné za čas od 27.10.2016 do 31.01.2017 vo výške 252,90 eura povolil manželovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Účastníci sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa 03.12.2011. Z manželstva pochádzajú dve maloleté detK., nar. XX.XX.XXXX. a N.ar. XX.XX.XXXX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 06.10.2016. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok mesačne po 203,20 eura a rodinné prídavky na dve deti mesačne vo výške 47,04 eura. Iný príjem nemá. Maloletú N. vozí do škôlky v obci F., s čím má výdavky na naftu mesačne cca 20 eur. Spláca Flexi pôžičku po 27,74 eura mesačne. Má zvýšené výdavky ohľadom zdravotnej starostlivosti, keď už 9 rokov navštevuje endokrinologickú ambulanciu, lieči sa na štítnu žľazu, a navštevuje neurológiu. Kvôli anémii užíva magnézium, za čo platí 9 eur mesačne a tiež užíva železo, za čo platí 10 eur mesačne. Mesačne hradí svoju životnú poistku vo výške 21,78 eura mesačne, deťom poistky po 16,60 eura a 17,44 eura mesačne, za materskú školu N. platí 35 eur mesačne. Žije u rodičov. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom maloletým deťom. Y. pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba. Jeho mesačný vymeriavací základ je 429 eur a úhrn poistného 142,20 eura. Za rok 2015 mal príjmy vo výške 9.959,98 eura, výdavky spolu 6.171,03 eura, základ dane 3.788,95 eura, a daň 0 eur. V roku 2016 mal predbežné príjmy vo výške 11.055,86 eura, výdavky spolu 6.639,19 eura a základ dane 4.416,67 eura. Manžel býva u svojej matky, ktorej na domácnosť neprispieva. Vyživovaciu povinnosť má voči dvom maloletým deťom. Ako živnostník robí zámočnícke a zváračské práce a jeho príjem je rozdielny. Maloleté deti účastníkov boli rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.11.2016 č.k. 11P/224/2016-95 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej Laury mesačne sumou 70 eur a maloletého N. mesačne sumou 40 eur od 01.10.2016. Konštatoval, že uvedené zistenia odôvodňujú priznať navrhovateľke nárok na manželské výživné, pretože je nezamestnaná poberajúca iba rodičovský príspevok. Vychádzal zo

zásady, že životná úroveň manželov má byť zásadne rovnaká. Na jednej strane zisťoval odôvodnené potreby navrhovateľky, ale na strane druhej tiež schopnosti a možnosti manžela riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pritom vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahuje. Tvrdenia navrhovateľky, že jeho príjem je vyšší, nemal preukázané, preto na ne neprihliadal. Berúc do úvahy vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom, za primeranú považoval výšku manželského výživného mesačne 80 eur, ktorú uložil manželovi plniť s účinnosťou od podania návrhu, t.j. 27.10.2016. Zameškané výživné za čas od 27.10.2016 do 31.01.2017 vo výške 252,90 eura povolil manželovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Pritom nezistil a manžel to ani netvrdil, že by v tomto období prispel na výživu navrhovateľky nejakou sumou. Vychádzajúc z pomerov zistených na strane účastníkov, odôvodnených potrieb navrhovateľky a schopností a možností manžela riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Manžel podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, súd svoje úvahy riadne nerozviedol tak, aby bolo zrejmé z akých výpočtov vychádzal. Poukázal na to, že na čas do rozvodu manželstva mu bolo určené výživné na maloleté deti, s ktorým súhlasí a v určenej výške ho aj platí. Tvrdil, že vzhľadom na výživné určené v tomto konaní v jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom mala byť nižšia. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevyčíslil jeho priemerný mesačný príjem, ktorý považoval za preukázaný. Tiež súd nezdôvodnil, prečo určil výživné spätne počnúc od 27.10.2016. Poukázal na svoj príjem, ktorý mesačne je vo výške 368,06 eura. Mesačne spláca spotrebný úver splátkami vo výške 64,79 eura za motorové sídlo, ktoré používa navrhovateľka. Namietal výdavky navrhovateľky na naftu a výživové doplnky. Tvrdil, že navrhovateľka žije u rodičov a na domácnosť neprispieva. Jeho životná úroveň určite nie je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky, preto zo svojho príjmu nie je schopný platiť manželke výživné.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že príjmy manžela boli vyššie. Výdavky mal na odvody, telefón, cestovné. Daň neplatil vďaka tomu, že si uplatnil daňový bonus na 2 deti a manželku. Namietala, že manžel flexi pôžičku neplatí, nakoľko zostatok istiny k 20.02.2017 je 0 eur. Nie je pravda, že manžel pracoval sezóne, pokiaľ žili spolu mal stálu prácu. Nežije sám s matkou, býva tam aj brat s priateľkou a jej synom. Pokiaľ by maloletú N. vodila do škôlky hromadnou dopravou, suma za mesiac by bola 36 eur. Poukázala za lekárske správy, ktorých vyplýva, že má zdravotné problémy. Rodičia nie sú povinní ju živiť.

4. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s navrhovateľkou nesúhlasí, jej tvrdenia popiera, pričom sa podrobne vyjadril ku každému k tvrdeniu navrhovateľky. V ostatnom poukázal na svoje odvolanie.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že príjem manžela v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, bol vyšší, ako deklaroval na pojednávaní. Ďalej sa opakovane vyjadrila k jednotlivým tvrdeniam manžela.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 , neviazaný dôvodmi odvolania (§66 , prejednal odvolanie manžela bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 , pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 , s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

7. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015. Z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Ustanovenie § 387 ods. 2 zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

12. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o rodine vyjadruje vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov. Táto vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká jeho zánikom, alebo zrušením. Počas trvania manželstva sa nedá vylúčiť ani obmedziť. Zo zákona vyplýva predpoklad, že manželia plnia svoju vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Súd do tohto vzťahu vstupuje len na návrh jedného z manželov. Rozsah vyživovacej povinnosti je daný požiadavkou, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň. Jediným kritériom však nie je len príjem povinného manžela, ale skúmajú sa aj odôvodnené potreby oprávneného manžela a prihliada sa na starostlivosť o domácnosť. Zákon pritom nestanovuje, že musí ísť o spoločnú domácnosť. V prípade, že manželia spolu nežijú, je manželské výživné spôsobom ochrany toho manžela (manželky), ktorého životná úroveň je nižšia napríklad aj z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa počas rodičovskej dovolenky.

14. V predmetnej veci sa manželka podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.10.2016 domáhala určenia výživného. Svoj návrh zdôvodnila tým, že je na rodičovskej dovolenke a osobne sa stará o dve maloleté deti. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 203,20 eura a prídavkov na deti 47,04 eura mesačne. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Žiadala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 130 eur mesačne. Manžel s návrhom nesúhlasil, dôvodil tým, že manželka býva u rodičov a na bývanie neprispieva. Jej príjem považoval za dostačujúci. Tvrdil, že príjem má rozdielny, niekedy vyšší, niekedy je v mínuse. Ako živnostník robí zámočnícke a zváračské práce.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na zistenie, či sú dôvody pre určenie výživného navrhovateľke, ako i jeho rozsahu. Prihliadol pritom na skutočnosť, že manžel vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplní vôbec, v dôsledku čoho nie je životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj možnostiam a schopnostiam manžela.

16. Námietky manžela odvolací súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko z jeho tvrdení nie je zrejmé, prečo má príjem len 368,06 eura mesačne. Takýto nízky príjem nezodpovedá povahe vykonávanej práce a s tým súvisiacim schopnostiam a možnostiam manžela. Je zrejmé, že navrhovateľka pri starostlivosti o dve maloleté deti, z ktorých mladšie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nemalo ani tri roky, zatiaľ nemala možnosť sa zamestnať a dosiahnuť príjem, ktorým by sa jej životná úroveň vyrovnala manželovi. Manžel však zo svojou klasifikáciou má potenciál dosiahnuť príjem, z ktorého dokáže nielen

plniť určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a manželke, ale aj svoje potreby. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením manžela, že vzhľadom na výživné určené v tomto konaní, jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom mala byť nižšia. Výživné voči deťom nie je predmetom tohto konania a sám manžel uviedol, že s výživným na deti súhlasí a platí ho. Súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, výživné určené maloletým deťom účastníkov konania zohľadnil. K tvrdeniu manžela, že navrhovateľka žije u rodičov a na domácnosť neprispieva, odvolací súd poukazuje na súdnu prax (R 4/1972), ktorá ustálila, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov má prednosť pred vyživovacou povinnosťou rodičov k ich vydatému (ženatému) dieťaťu. Zdôvodnenie súdu prvej inštancie o určení začiatku plnenia vyživovacej povinnosti dňom 27.10.2016 jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, že to je odo dňa podania návrhu, teda odo dňa, kedy bol súdu doručený návrh navrhovateľky na určenie výživného.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko podľa § 57 o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Navrhovateľka, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná súdu návrh na náhradu trov konania nepodala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .