Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-167-2015.pdf
PDF · 76.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/167/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.I., G. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Námestovo, Mieru 312, proti druhému účastníkovi: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: STEHURA & partners, s.r.o., Žilina, Dolný val 574/7, v konaní o uloženie povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 120 EUR mesačne od 01.10.2015 do budúcna z a s t a v u j e .
II/ Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
III/ Žiaden účastník n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným súdu 5. 6. 2015 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal druhého účastníka, aby prispieval na jej výživu sumou 120 EUR mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s druhým účastníkom boli manželia, pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Námestove sp.zn. 1P/21/2014 zo dňa 26. 5. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. 6. 2015, rozvedené. Ona je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s mal. I. Y., ktorý pochádza z manželstva s druhým účastníkom. Jej príjmom je rodičovský príspevok 203,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa 23,52 EUR mesačne. Druhý účastník prispieva na výživu mal. I. Y. 130 EUR mesačne, pričom má vedomosť, že si na mal. I. Y. uplatňuje daňový bonus, ktorý si ponecháva na vlastnú potrebu. Jej hlavné mesačné výdavky sú : poplatok za byt 72 EUR, hygienické potreby 20 EUR, strava 250 EUR, príspevok rodičom na chod domácnosti 50 EUR, oblečenie 50 EUR, lieky 10 EUR, telefón 15 EUR, cestovné 30 EUR, hračky 8 EUR a iné. Jej výdavky vo výške cca 500 EUR nie je možné pokryť jej súčasným príjmom. Mal. I. Y. má zvýšené náklady na stravu, z dôvodu jeho zdravotných problémov. Počas rodičovskej dovolenky sa viackrát pokúšala zamestnať, avšak aj z dôvodu, že sa osobne stará o maloleté dieťa, tak sa jej nepodarilo uplatniť na trhu práce. Z dôvodu svojej zlej ekonomickej situácie sa presťahovala do rodičovského domu v X., kde jej pomáhajú rodičia. Má vedomosť, že bývalý manžel žije nadštandardne, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, preto je názoru, že je spravodlivé, aby jej prispieval na výživu do času, kým bude schopná sa zamestnať.
2. K návrhu sa vyjadril druhý účastník. Uviedol, že s ním nesúhlasí. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku, má schopnosť sama sa živiť. Má pravidelný príjem, ktorý jej musí postačovať na zabezpečenie životných potrieb. Pokiaľ jej mesačný príjem nestačí, tak sa môže zamestnať, začať žiť skromnejším spôsobom života alebo požiadať o dávku sociálneho zabezpečenia. Počas manželstva s navrhovateľkou nadobudli viaceré pasíva, ktoré po rozvode manželstva spláca výlučne on. Konkrétne sa jedná o hypotekárny úver z VÚB, a.s., ktorý spláca mesačne po 218,70 EUR, spotrebný úver z VÚB, a.s., ktorý spláca mesačne po 43,46 ERU a spotrebný úver z CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorý spláca mesačne po 48,22 EUR. Tieto úvery spláca výlučne sám. Počas manželstva s navrhovateľkou nadobudli 3-izbový byt v T., pričom mesačné úhrady za užívanie bytu 145 EUR mesačne platí on. Navrhovateľka mu na tieto úhrady prispela len čiastočne. Priznanie príspevku by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
3. Na pojednávaní dňa 3. 5. 2017 navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť, a to v časti o určenie výživného 120 EUR mesačne od 1. 10. 2015 do budúcna, súd preto v tejto časti konanie zastavil, v súlade s ust. § §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
4. Súd vo veci uskutočnil pojednávania 22. 3. 2017 a dňa 15. 3. 2017, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a druhého účastníka a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
5. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka po čiastočnom späťvzatí návrhu žiada, aby súd uložil druhému účastníkovi ako jej bývalému manželovi, aby prispieval na jej výživu sumou 120 EUR mesačne od 5. 6. 2015 do 30. 9. 2015. Tvrdila, že v tomto období bol jej jediným príjmom rodičovský príspevok 203 EUR mesačne a okrem toho poberala prídavok na dieťa 23,52 EUR mesačne a výživné na dieťa 130 EUR mesačne. Tvrdila, že vzhľadom na to, že sa osobne starala o dieťa mladšie ako 3 roky ( mal. I. Y., nar. XX. X. XXXX ), nemohla si prostriedky na svoju výživu zabezpečiť tak, že by sa zamestnala. Druhý účastník s návrhom nesúhlasil - dôvodil jednak tým, že navrhovateľka mala pravidelný mesačný príjem, z ktorého si mohla zabezpečiť svoje životné potreby, bola schopná sama sa živiť a jednak určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré prebehlo po ich rozvode, on prevzal záväzky vo väčšom rozsahu, než bola hodnota majetku, ktorý prevzal do výlučného vlastníctva, po rozvode splácal všetky spoločné záväzky výlučne sám, s výnimkou 530 EUR, ktoré zaplatila navrhovateľka, on však splácal spoločné úvery mesačne vo výške 313,80 EUR a ešte aj nájomné za byt, ktorý nadobudli spoločne s navrhovateľkou 143,32 EUR mesačne a od navrhovateľky nežiadal v rámci vyporiadania BSM ani nahradiť polovicu platieb, ktoré na spoločné záväzky po rozvode platil výlučne sám; naopak, ešte jej vyplatil na účely vyporiadania BSM sumu 1800 EUR. Súd považuje obranu druhého účastníka za dôvodnú. Súd je rovnako ako druhý účastník tiež názoru, že navrhovateľka v rozhodnom období bola schopná sama sa živiť, keď mala pravidelný mesačný príjem - rodičovský príspevok, z ktorého mala možnosť zabezpečiť svoje živobytie. V rámci svojho výsluchu uviedla, že rodičom prispievala na elektrinu a stravu spolu 100 ERU, platila si telefón 45 EUR a lieky 20 EUR mesačne. Súd konštatuje, že z rodičovského príspevku navrhovateľka aj v rozhodnom období bola schopná si z vlastného príjmu zabezpečiť svoje životné potreby. Navyše navrhovateľka vynakladala výdavok, ktorý nebol nevyhnutný - výdavok na mobilný telefón 45 EUR mesačne, ktorého nadštandardnú výšku odôvodnila len tým, že musela odpovedať na SMS-správy druhého účastníka. Ako bolo uvedené, súd tento výdavok nepovažuje za taký, ktorý by bolo nevyhnutné vynaložiť a preto naň neprihliadal. Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu zdôrazňovala najmä výdavky na výživu mal. I. Y., ktorý pochádza z manželstva s druhým účastníkom, súd však podotýka, že výdavky na výživu tohto dieťaťa možno zohľadniť len v rámci určenia výživného na mal. dieťa, nie v rámci rozhodovania o príspevku na výživu rozvedenej manželky. Súd sa stotožňuje so stanoviskom druhého účastníka, že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je dosiahnuť rovnakú životnú úroveň oboch manželov, ako je to u manželského výživného; nie je preto relevantné, akú životnú úroveň v období, za ktoré si navrhovateľka uplatňuje príspevok na výživné, dosahoval jej bývalý manžel. Súd súhlasí so stanoviskom druhého účastníka, že platí zásada, že bývalí manželia by mali byť po rozvode samostatní aj po ekonomickej stránke ; určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela by malo byť len celkom výnimočné. Medzi potrebou získať príspevok na výživu rozvedeného manžela a rozvodom by mala byť príčinná súvislosť, teda potreba príspevku od rozvedeného manžela by mala byť spôsobená zmenenými životnými podmienkami po rozvode, tie však navrhovateľka ani netvrdila. Súd nepriznal príspevok na výživu rozvedeného manžela aj z dôvodu, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Druhý účastník tvrdil, že po rozvode manželstva s navrhovateľkou až na výnimku 530 EUR výlučne sám platil splátky spoločných úverov a za tieto splátky od navrhovateľky nežiadal v rámci vyporiadania BSM ani náhradu, hoci, ako spoločne zaviazaná z týchto záväzkov, mala by znášať polovicu. Tiež uviedol, že v rámci konania o vyporiadanie BSM prevzal majetok v hodnote nižšej, než bola výška záväzkov, ktoré prevzal ako výlučne zaviazaný a ešte vyplatil navrhovateľke 1800 EUR. Navrhovateľka tieto jeho tvrdenia účinne nerozporovala, súd preto dospel k záveru, že skutočne navrhovateľka v rámci konania o vyporiadanie BSM ( skončilo schválením zmieru účastníkov ) nenahradila druhému účastníkovi polovicu splátok úverov, ktoré spoločne zobrali a ktoré druhý účastník po rozvode splácal sám, čím bola voči nemu výraznou mierou zvýhodnená. Súdu sa potom javí ako rozporné s dobrými mravmi, aby druhý účastník navrhovateľke ešte platil príspevok na jej výživu. Súd preto návrh zamietol.
7. trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších.