Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-393-2013.pdf
PDF · 111.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/393/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľky: Y. S.Á., A..XX.XX.XXXX, W. X. XXD, XXX XX W., právne zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému: P.. P. S., A.. XX.XX.XXXX, W. U.na X. X, W., právne zastúpený: Advokátska kancelária Beňová, s. r. o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného P.. P. S. na navrhovateľku Y. S., A. XX.XX.XXXX zo sumy 66,38,-euro mesačne na sumu 500,- euro mesačne, ktoré zvýšené výživné je povinný P.. P. S. povinný platiť k rukám navrhovateľky Y. S., A. XX.XX.XXXX vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc od 25.10.2013 do 31.08.2015. II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.12.2004 č.k. 8C/218/04-27 v časti výšky vyživovacej povinnosti povinného P.. P. S. k navrhovateľke Y. S., A. XX.XX.XXXX. III. Zročné výživné za dobu od 25.10.2013 do 31.08.2015 vo výške 4.445,15 euro je povinný P.. P. S. povinný zaplatiť navrhovateľke Y. S., A. XX.XX.XXXX k jej rukám do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľky zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 25.10.2013 domáhala, aby súd rozhodol, že sa zvyšuje vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľke z doterajšej sumy 66,- euro mesačne na sumu 1.500,- euro mesačne, ktorú je povinný povinný platiť vždy do 15.dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. V dôvodoch návrhu navrhovateľka uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C/218/2004-27 zo dňa 16.12.2004 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené. Vo veci úpravy práv a povinnosti rodičov k vtedy maloletým deťom Y. S., A.. XX.XX.XXXX a P. S., A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli vtedy maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletej navrhovateľky sumou vo výške 66,- euro mesačne a vtedy maloletého P. S. sumou 66,- euro mesačne k rukám matky. Povinný v súlade s rozsudkom a so súdom schválenou dohodou platil od decembra 2004 do septembra 2010 výživné na každé dieťa vo výške 66,- euro mesačne. Na podnet matky E. S. v čase, kedy už boli deti plnoleté, vzhľadom na neúnosnú situáciu, kedy odôvodnené potreby detí ďaleko prevyšovali sumu, ktorú povinný platil ako výživné, začal po dohode platiť na výživu deti od septembra 2010 sumou spolu vo výške 1.400,- euro mesačne, teda na každé dieťa sumou 700,- euro mesačne a od septembra 2011 sumou spolu vo výške 1.600,- euro mesačne, teda na každé dieťa sumou 800,- euro mesačne. V auguste 2012 povinný prestal plniť takúto dohodu o platení výživného a začal na výživu plnoletých detí prispievať rôznymi čiastkami podľa vlastného uváženia, pričom celkovo za obdobie od augusta 2012 do júla 2013 zaplatil odporca
na výživné navrhovateľky sumu spolu vo výške 2.300,- euro, čo priemerne predstavuje sumu 191,- euro mesačne. Povinný v auguste a septembri 2013 prispel na výživu navrhovateľky sumou vo výške po 100,- euro a v októbri 2013 výživné navrhovateľke nezaplatil. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že v roku 2008 ukončila maturitnou skúškou štúdium na medzinárodnej škole v Haagu a po absolvovaní prípravného jednoročného jazykového kurzu v septembri 2009 začala študovať na Právnickej fakulte Leidenskej univerzity v Holandsku. Náklady spojené s výživou v čase podania návrhu už plnoletej navrhovateľky od času súdom schválenej rodičovskej dohody, teda za posledných 9 rokov podstatne vzrástli, a to nielen všeobecným nárastom cien každodenných potrieb, ale aj zvýšenými potrebami v súvislostí s vekom a dospievaním navrhovateľky a tiež v súvislostí s jej štúdiom v zahraničí. Vzhľadom na uvedené, zmena pomerov u navrhovateľky nepochybne od času súdom schválenej rodičovskej dohody nastala, preto navrhovateľka považuje súdom určené výživné vo výške 66,- euro za hlboko podhodnotené a nízke vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného. Navrhovateľka špecifikovala svoje náklady v súvislostí s jej vysokoškolským vzdelaním v zahraničí nasledovne: náklady na ubytovanie vo výške 1.250,- euro mesačne, strava priemerne 400,- euro mesačne, ošatenie priemerne 300,- euro mesačne, cestovné 1.500,- euro za rok (letenky cca 5 x ročne), poplatky za telefón 70,- euro mesačne, náklady spojené so štúdiom 500,- euro ročne, ostané potreby (lieky, kultúra, šport) priemerne 50,- euro mesačne. Všetky vyššie uvedené výdavky spojené so štúdiom navrhovateľky znáša a zabezpečuje výhradne matka navrhovateľky, ktorá pracuje na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti SR ako veľvyslankyňa v Cyperskej republike. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného, ten pracuje na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, pričom v čase od septembra 2012 pracoval ako veľvyslanec v zahraničí na poste zástupcu veľvyslanca SR v Pekingu, ČĽR. Podľa názoru navrhovateľky bol povinný povinný predovšetkým v čase, kedy bol jeho príjem vysoko nadštandardný, myslieť na to, že výživné ma prednosť pred všetkými plneniami, a že deti majú právo podieľať sa na zvýšenej životnej úrovni svojich rodičov a mohol pravidelne na špeciálny účet vyčleňovať obnos finančných prostriedkov na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka má vedomosť že povinný je vlastníkom bytu v Devínskej Novej Vsi v Bratislave a že má finančné úspory. Preto nakoľko sú majetkové pomery povinného viac než štandardné a umožňujú mu plnenie vyššej vyživovacej povinnosti navrhovateľka žiada o zvýšenie výživného v súlade so žalobným petitom. 2.Povinný vo vyjadrení zo dňa 07.01.2013 k návrhu uviedol, že počas manželstva rodičov navrhovateľky, v rokoch 1999 až 2003 sa z dôvodu, aby rodina fungovala spolu vzdal svojej pracovnej kariéry a čerpal neplatené voľno, čo malo nepriaznivý vplyv na ďalší jeho pracovný postup. Následne sa manželstvo rodičov navrhovateľky rozpadlo a povinný uhrádzal výživné, na ktorom sa s matkou navrhovateľky dohodol. Počas obdobia rokoch 2008 až 2012, kedy bol vyslaný pracovne do Pekingu a kedy poberal vyšší príjem sa s vtedy už plnoletou navrhovateľkou dohodli, že bude prispievať na výživu navrhovateľky sumou 600,- euro, napriek tomu prispieval sumou najprv 700,- euro a neskôr sumou 800,- euro. Okrem toho na výživu navrhovateľky viackrát prispel finančnými čiastkami nad rámec uvedeného výživného, čo dokladuje výpisom z účtu. Po návrate na Slovensko, keď sa jeho príjem znížil, na výživu navrhovateľky prispieval sumou 150,- euro, ku ktorej takmer každý mesiac pridal sumu 50,- euro, pričom uvedená výška výživného nebola navrhovateľkou nikdy namietaná. Povinný ďalej uviedol, že navrhovateľka žije v Holandsku od marca 2006, kam s ňou ako neplnoletou odišla matka bez jeho súhlasu. Povinný sa podľa svojho tvrdenia vždy snažil, aby komunikácia medzi ním a navrhovateľkou prebiehala čo najlepšie, no bohužiaľ akákoľvek komunikácia aj po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľky bola iniciovaná takmer výlučne z jeho strany, navrhovateľka s k jeho záujmu stavala zdržanlivo, neposkytovala informácie o tom, či sa jej darí, aké má zdravotné a životné podmienky, o svojom štúdiu. Navrhovateľkou špecifikované náklady a ich výška je podľa povinného neadekvátna a navrhovateľka nepredložila doklady preukazujúce túto výšku. Podľa informácií povinného od študentov študujúcich na škole navrhovateľky sú náklady spojené so štúdiom nasledovné: ubytovanie v samostatnej izbe v spoločnom nájme viacerých študentov cca 500,- euro mesačne, strava cca 150,- euro mesačne, ošatenie cca 70,- euro mesačne, poplatky za telefón 20,- euro mesačne, náklady na učebnice maximálne 200,- euro ročne, ostatné náklady 20,- euro mesačne. Čo sa týka leteniek na Slovensko, navrhovateľka sa s nim nestýka, ani svojou babkou (jeho matkou) ani tetou (jeho sestrou) a matka navrhovateľky žije na Cypre, preto náklady s cestovaním by tak predstavovali sumu 600,- euro ročne. Výška nákladov tak predstavuje sumu cca 850,- euro. Matka navrhovateľky má rovnako voči navrhovateľke vyživovaciu povinnosť, a táto má dlhodobo nadštandardný príjem, po rozvode počas piatich rokov (2006-2011) pôsobila ako veľvyslankyňa v Holandsku s čistým príjmom cca 8.000,- euro mesačne, od marca 2013 ako veľvyslankyňa v Cyperskej republike s čistým príjmom
cca 7.000,- euro mesačne, pričom od februára 2008 je vlastníčkou novopostaveného rodinného domu v Ružinove (Bratislava II) v hodnote cca 300.000,- euro, o jej ďalších majetkových pomeroch povinný nemá vedomosť. K svojím príjmom povinný uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 1.401,58 euro, je vlastníkom bytu v Devínskej Novej Vsi, ktorý nadobudol vo februári 2012, a ktorého trhová cena je asi 70.000,- euro, vlastní osobné motorové vozidlo Chevrolet Cruze s hodnotou asi 10.000,- euro, prispieva tiež na výživu a lieky svojej 76 ročnej matke, ktorá žije sama v Prešove a z tohto dôvodu ju cca 1x mesačne navštevuje. Svoje mesačné náklady povinný špecifikoval nasledovne: náklady na správu bytu 129,64 euro mesačne, náklady na elektrickú energiu a plyn 20,- euro mesačne, TV a internet 28,- euro mesačne, náklady na automobil 150,- euro mesačne, príspevok svojej matke 100,- euro mesačne, strava 150,- euro mesačne, oblečenie 50,- euro mesačne, mestská doprava 20,- euro mesačne a telefón 30,- euro mesačne. Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že výška výživného požadovaná navrhovateľkou prevyšuje jeho doterajšie príjmy, preto je ochotný uhrádzať navrhovateľke na výživné sumu 300,- euro mesačne. Ďalej uviedol, že sa dozvedel, že navrhovateľka v júli 2014 ukončila nájomný vzťah s nájmom vo výške 1.215,- euro v Holandsku, o čom súd neinformovala. Ďalej uviedol, že navrhovateľka je od júla 2014 zamestnaná vo firme KPMG Nicosia na pozícii poradcu pre medzinárodné daňové otázky, s čím je spojený aj pravidelný mesačný príjem s ďalšími pravdepodobnými benefitmi, ktorých výška s veľkou pravdepodobnosťou presahuje výšku jeho mesačného príjmu. Vzhľadom na uvedené je tiež pravdepodobné, že navrhovateľka sa aktuálne nenachádza ani v Holandsku, ale na Cypre a z uvedeného tiež vyplýva, že navrhovateľka je minimálne od mája 2014 schopná sama sa živiť. V priebehu konania na základe jeho zistení doplnil, že v roku 2010 navrhovateľka počas štúdia 1. stupňa vykonávala advokátsku prax v Rotterdame, na jar pracovala v Amsterdame a v júli a auguste na mediačnom súde, čím si posunula dĺžku štúdia z 3 na 4 roky, pričom podobná situácia nastala aj v 2. stupni Mgr. Čo sa týka jeho pomerov v roku 2013 uviedol, že byt v Devínskej Novej Vsi v sume 75.000,- euro zaplatil z úspor a z pôžičky vo výške 20.000,- euro od svojej matky a sestry; nie je vlastníkom cennosti, zbierok, mal úspory 3 mesačných platov, mal pôžičku, mame v roku 2013 zaplatil 5.000,- euro v hotovosti, okrem mzdy nemal žiadny príjem, nebol obdarovaný, nič nezdedil, nevyhral. V roku 2014 sa jeho pomery zásadne nezmenili. Výška jeho úspor je 6000,- euro. 3.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, s jeho prílohami, doplnením návrhu, vyjadrením povinného k návrhu,a jeho doplnením, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, správami o zárobkoch účastníkov konania a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 8C/218/04-27 zo dňa 16.12.2004, vypočul cestou dožiadaného súdu svedkov - matka povinného a sestra povinného.
4. Z výsluchu navrhovateľky a aj jej doplňujúcich podaní súd zistil, že v čase podania návrhu bola navrhovateľka študentkou 5. ročníka Právnickej fakulty Leidenskej univerzity v Holandsku, čo preukázala potvrdením o návšteve školy, nebola schopná sama sa živiť. Navrhovateľka preukázala výdavky spojené s návštevou školy nasledovne: nájomná zmluva na byt v Holandsku č.l. 69, letenky č.l. 72-82, lekárske správy č.l. 83-84, letenky č.l. 110-113, lekárska správa č.l. 127, výpisy z bankového účtu navrhovateľky č.l. 342-390, dohoda o pracovnej činnosti medzi spoločnosťou KPMG MMLS Services Ltd a navrhovateľkou č.l. 431, potvrdenie o príjme vystavené spoločnosťou KPMG MMLS Services Ltd č.l. 432-438. Navrhovateľke tiež preukázala výdavky a príjmy svojej matky: potvrdenie o príjme jún/13-05/14 č.l. 67, náklady na bývanie č.l. 92-99, výpisy z bank. účtov č.l. 313-341, doklady o flexipôžičke č.l. 391-427. Štúdium ukončila 31.8.2015 obhájením diplomovej práce.
K vyjadreniam povinného navrhovateľka uviedla, že nie je pravdou, že by odišla so svojou matkou do zahraničia v čase, keď bola plnoletá bez súhlasu otca, samotný povinný jej ešte pred odchodom pomáhal vyberať školu v zahraničí. Vzťahy medzi ňou a povinným ochladli z dôvodu, že on nejavil žiadny záujem o svoje deti. Navrhovateľka tiež dodala, že okrem bežných výdavkoch má zvýšené výdavky aj v súvislosti so svojím zdravotným stavom, keďže je v pravidelnom sledovaní pneumo-alergologickej ambulancie z dôvodu, že trpí bronchiálnou astmou. Okrem toho nosí okuliare a kupuje si kontaktné šošovky. Ďalej navrhovateľka k podaniu povinného zo dňa 21.10.2014 uviedla, že vzhľadom na neúnosnosť nákladov a na nemožnosť dohodnúť sa s povinným na zvýšení výživného, nakoniec sa napriek klauzule o skončení nájmu v Holandsku s prenajímateľkou dohodla na jeho ukončení od 1.7.2014, preto býva u matky na Cypre a štúdium v Holandsku ukončuje na diaľku, pracuje na diplomovej práci a zároveň sa uchádza o zamestnanie v právnických firmách v Londýne a v Amsterdame. Čo sa týka jej práce v právnickej práce v Rotterdame, išlo o povinnú 2 mesačnú stáž v rámci štúdia za plat 500,- euro na mesiac bez honorovania
benefitmi. Vo firme KPMG absolvovala ďalšiu stáž od 22.07.2014 do 05.09.2014 za celkovú sumu cca 1.000,- euro. 5.Z výsluchu povinného, v nadväznosti na jeho písomného vyjadrenia, súd zistil, že povinný je zamestnaný na Ministerstve zahraničných vecí SR, iný zdroj príjmu nemá, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, v osobnom vlastníctve má byt v Bratislave v hodnote cca 75.000,- euro (výpis LV č.l. XX), osobné motorové vozidlo v hodnote cca 10.000,- euro. Povinný svoje príjmy a výdavky preukázal nasledovne: potvrdenie o príjme za obdobie 12/12-11/13 č.l. 29, výpis z účtu mBank č.l. 34, výpočtový list č.l. 42, zálohové platby (faktúry za elektrinu, plyn, internet) č.l. 46, potvrdenie od DPMK- predplatený cestovný lístok č.l. 48, výpisy z bank. účtov č.l. 198-218.
6.Na základe návrhu navrhovateľky bol dožiadaním vykonaný výsluch matky povinného a jeho sestry k rozporným tvrdeniam povinného počas konania v súvislostí s nadobudnutím bytu v Devínskej Novej Vsi v Bratislave a údajnými pôžičkami poskytnutými povinnému za účelom jeho kúpy. Matka povinného vo svojej výpovedi uviedla, že povinnému požičala v roku 2012 bezúročne sumu 12.000,- euro bez záznamu a bez toho, aby skúmala účel pôžičky. Povinný jej dlžnú sumu vrátil v 2 splátkach, koncom roka 2013 10.000,- euro a 2.000,- euro niekedy v roku 2014. Sestra povinného dňa 15.08.2016 vo svojej výpovedi uviedla, že povinnému požičala v januári 2012 finančnú čiastku 6.000,- euro bez záznamu, ktorú jej povinný vrátil v roku 2013 viacerými splátkami. Sestra povinného tiež uviedla, že vlastníkom bytu, ktorý povinný kúpil v roku 2012 v Bratislave v Devínskej Novej Vsi bola ona, pričom mu ho predala za sumu 1,- euro s tým, že si to v budúcnosti vykompenzujú. Čo sa týka kompenzácie bytu, povinný jej zaplatil koncom roku 2013 sumu 75.000,- euro, avšak sestra povinného uviedla, že netuší z akých prostriedkov jej túto sumu poskytol.
7.V priebehu konania, na pojednávaní dňa 24.03.2015, navrhovateľka navrhla zmenu žalobného návrhu tak, že v časti výživného od 7/2014 požaduje výživné namiesto 1.500,- euro čiastku 900,- euro mesačne z dôvodu zmeny pomerov, kedy sa odsťahovala k matke na Cyprus, kde žije, študuje na diaľku, pričom na jednotlivé skúšky lieta. Zmena žalobného návrhu bola na pojednávaní pripustená. Povinný aj po zmene návhu zotrval na doterajšom vyjadrení. 8.Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 9.Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 75 ods. 1 prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
11.Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12.Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13.Podľa § 157 C.m.p., rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
14.Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu má kvalitatívnu aj kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna je u oboch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú však determinované od schopností a možností každého rodiča. Preto rozsah vyživovacej povinnosti každého rodiča závisí od jeho schopností a možností, ktoré sa posudzujú individuálne, bez ohľadu na kvalitatívnu stránku tejto povinnosti. Tieto kritériá súd skúma u oboch rodičov napriek tomu, že výživné sa napr. určuje len jednému z nich. Preto v konaní o zvýšenie výživného treba zisťovať zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, a to aj keď návrh smerujúci k novej úprave výživného a dieťa sa domáha novej úpravy len u jedného z rodičov. Zákon o rodine určuje prísne kritérium, ktoré sa uplatňuje pri posudzovaní oprávnenosti výdavkov rodiča. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov“. 15.Vykonaním dokazovaním súd zistil a mal preukázané, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava II v roku 2004, a keďže navrhovateľka bola v tom čase maloletá, súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola vtedy maloletá navrhovateľka zverená
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu vtedy maloletej navrhovateľky sumou vo výške 66,- euro mesačne. V čase rozhodovania súdu mal povinný základnú čistú mesačnú mzdu vo výške 17.400,- euro, za tri mesiace 9-11/2004 mal čistý mesačný príjem 21.898,- euro . Svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke vo výške 66,- euro si povinný riadne plnil do septembra 2010, od septembra 2010 dobrovoľne sumou vo výške 700,- euro mesačne, od septembra 2011 dobrovoľne sumou vo výške 800,- euro mesačne, od augusta 2012 do júla 2013 sumou priemerne vo výške 191,- euro mesačne, od augusta 2013 do septembra 2013 sumou vo výške 100,- euro mesačne, od októbra 2013 do januára 2014 sumou 150,- euro mesačne, od februára 2014 sumou 300,- euro mesačne, pričom doplatil sumu od podania návrhu na 300 euro mesačne.
16.Zo správy zamestnávateľa povinného súd zistil, že povinný mal v roku 10/2012-19/2013 priemerný mesačný zárobok 1.333,31 euro, v roku 10/2013-9/2014 priemerný mesačný zárobok 1.361,25 euro a v roku 10/2014 - 8/2015 priemerný mesačný zárobok 1.246 euro. euro. Matka navrhovateľky mala v roku 10/2012-5/2013 priemerný mesačný zárobok 2.643,51 euro, v roku 2014 priemerný mesačný zárobok 5.894,60 euro a v roku 2015 priemerný mesačný zárobok 5.808,34 euro.
17.Navrhovateľka sa podaným návrhom pôvodne domáhala určenia výživného vo výške 1.500,- euro, po zmene petitu vo výške 900,- euro na tom skutkovom základe, že náklady spojené s výživou v čase podania návrhu už plnoletej navrhovateľky od času súdom schválenej rodičovskej dohody, teda za posledných 9 rokov podstatne vzrástli, a to nielen všeobecným nárastom cien každodenných potrieb, ale aj zvýšenými potrebami v súvislostí s vekom, dospievaním a tiež v súvislostí s jej vysokoškolským štúdiom v zahraničí.
18.Po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd návrhu sčasti vyhovel, nakoľko tento je čiastočne dôvodný. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky, naposledy bolo výživné určované v roku 2004, v čase, keď mala navrhovateľka 14 rokov a navštevovala prvý stupeň základnej školy. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že za obdobie 9 rokov sa zvýšia náklady na výživu dospievajúceho dieťaťa, čo sa musí zákonite prejaviť aj v povinnosti každého z rodičov prispievať na výživu dieťaťa zvýšenou sumou. Súd má za to, že otec navrhovateľky si je isto vedomý toho, že vzhľadom na tak dlhé obdobie, počas ktorého navrhovateľka rástla a dospievala, skutočnosť, že navštevovala vysokú školu, len v súvislosti s čím jej vznikali zvýšené výdavky na zabezpečenie školských potrieb, je súdom určené výživné nedostatočné. V súdnej veci súd posudzoval či, a aké sú odôvodnené potreby a náklady navrhovateľky v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, a aké sú možnosti a schopnosti rodičov- povinného podieľať sa na výžive navrhovateľky. Je nesporné, že potreby navrhovateľky vzrástli najmä v oblasti vzdelávania. Rodič, ktorý má zákonnú vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si ju plniť podľa svojich schopností a možností. Bola prelomená zásada len spotrebného charakteru výživného , takže možno určiť aj vyššie výživné , než je oprávnený preukázateľne schopný spotrebovať za mesačné obdobie.
19.Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka sa domáha zvýšenia výživného len za účelom zabezpečenia jej základných životných potrieb a štúdia. Výživné by malo pokryť všetky výdavky na výživu dieťaťa, pričom každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a výška výživného musí byť určená tak, aby bolo v reálnych možnostiach rodiča ho poukazovať riadne a včas.Bolo jednoznačné, že od poslednej úpravy pomerov na základe rozhodnutia súdu došlo ku podstatnej zmene aj čo sa týka zárobkových pomerov , možností a schopností povinného a že jeho príjem vzrástol.
20.Na základe vyššie uvedeného, s prihliadnutím na oprávnené potreby navrhovateľky súd zvýšil výživné zo sumy 66,38 euro na sumu 500,- euro mesačne a to odo dňa podania návrhu na začatie konania, t.j. od 25.10.2013 do 31.08.2015, kedy navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka mala zvýšené výdavky vzniknuté štúdiom v zahraničí. Súd preto určil výživné vo vyššej hranici, ako pre deti resp. rodičov žijúcich v Slovenskej republike, pričom takto určené výživné zodpovedá príjmu a možnostiam povinného - otca navrhovateľky. Súd nemohol prihliadnuť na tvrdenie povinného, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť a bola počas štúdia zamestnaná. Navrhovateľka preukázala dôvod jej príjmu, jednalo sa o odbornú stáž , a aj prax, počas štúdia. Občasný príjem z tejto činnosti tak nemožno chápať ako jej schopnosť
sama sa živiť. V danom prípade neprichádza do úvahy riadny pracovný pomer navrhovateľky vzhľadom na štúdium práva na univerzite. Navrhovateľka iniciatívne, avšak prechodne, pokrývala časť svojich výdavkov aj týmto spôsobom. Čiastka výživného 500,- euro mesačne sa preto súdu javí ako primeraná a v súlade so zákonnými kritériami uvedenými vyššie. Priznanie výživného nie je ani v rozpore s dobrými mravmi.
21.Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené a vo zvyšku návrh zamietol. V zamietajúcej časti návrhu súd neprihliadol na tvrdenia navrhovateľky, že vzhľadom na štandard rodiny - kariérni diplomati, na reálnosť očakávania, (s ktorým mal povinný ako rodič počítať), že navrhovateľka bude pokračovať v štúdiu v zahraničí, vzhľadom výšku príjmu povinného počas jeho vyslania v zahraničí, si mal povinný alokovať finančné prostriedky na ďalšie obdobie a preto nemožno vychádzať pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného len z jeho príjmu za rozhodné obdobie. Súd podľa ust. zák. o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádza zo schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného, alokovanie finančných prostriedkov z dôvodovv uvádzanýcch navrhovateľkou nemá zákonnú oporu. Uvedené by sa snáď dalo očakávať len v prípade napr. trvale nepriaznivého zdravotného stavu oprávnenej osoby, kedy dieťa by z tohoto dôvodu nebolo schopné samo sa živiť, ani po dosiahnutí plnoletosti, a vyživovacia povinnosť rodiča by tak trvala aj po doosiahnutí plnoletosti dieťaťa .
22.Zročné výživné za obdobie od podania návrhu 25.10.2013 do 31.8.2015, kedy navrhovateľka ukončila štúdium na vysokej škole, súd vyrátal ako rozdiel medzi skutočne uhradeným výživným od povinného počas doby od 25.10.2013 do 31.8.2015. Povinný uviedol, a aj navrhovateľa potvrdila, že povinný zaplatil počas tohto obdobia mesačne po 300 eur. Uvedenú sumu tak súd započítal pri počítaní zročného dlžného výživného za obdobie od 25.10.2013 do 31.8.2015. Jedná sa o mesiace: 10/2013 - pomerná časť od 25.10.2015, ( zaplatené výživné na 10/2013 = 300 eur /31 na deň = 9,67 x 7 dní v 10/2013 = 67,69 euro. Určené výživné na 10/2013 = 500 eur /31 na deň =16,12 euro x 7 dní = 112,84 euro. Rozdiel medzi 112,84 euro a 67,69 euro = 45,15 euro + mesiace: 11,12/2013 - 2 x 200 euro, = 400 euro, Mesiace :1-12/2014 :12 x 200 euro = 2 .400 euro, Mesiace: 1-8/2015 : 8 x 200 euro = 1.600 euro, spolu 45,15 euro + 400 euro + 2.400 euro + 1.600 euro = 4.445,15 euro.
Zročné dlžné výživné súd uložil povinného zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd nezistil ani také okolnosti prípadu, že by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom Bratislava IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.