Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Er/1247/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného:USS SK s.r.o., IČO: 47 355 255, Kunov 232, 905 01 Senica, zas. JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo námestie 9, Bratislava, proti povinnému:LM Construction, s.r.o., IČO: 43 780 458, Bratislavská 29, 917 02 Trnava, zas. Mgr. Milan Valla, advokát, Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, Zámocká 30, 811 01 Bratislava, o vymoženie 16.378,80 EUR s príslušenstvom, trovami predchádzajúceho konania vo výške 983,20 Eur a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava poverením č. 5207 159715 zo dňa 18.08.2016 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubeca vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Royal Development v Hruboňove, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, č.k. RD/65/2016 zo dňa 07.07.2016.

2. Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti exekúcii, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti trovám exekúcie.

3. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.09.2016 doručené dňa 28.09.2016. Povinný podal námietky proti exekúcii v zákonnej lehote. Súdny exekútor podanie následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

4. Povinný v námietkach uvádza zo dňa 05.10.2016, že exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nemal právomoc. Povinný popiera, že by s právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou ML+BM stav-omietky, s.r.o., uzavrel akúkoľvek rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku ako súčasť inej existujúcej zmluvy. Povinný taktiež uvádza, že vydanie exekučného titulu bolo dosiahnuté konaním napĺňajúcim znaky skutkovej podstaty trestného činu. Vytvorením Všeobecných obchodných podmienok treťou osobou ako falošného dôkazu došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a predložením Všeobecných obchodných podmienok v rozhodcovskom konaní vedenom na Rozhodcovskom súde Royal Development pod sp. zn. RD/65/2015 k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu marenia spravodlivosti § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje námietkam vyhovieť.

5. Oprávnený doručil súdu vyjadrenie k námietkam dňa 05.01.2017. Vo vyjadrení oprávnený uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať takýto rozhodcovský rozsudok a je ním v celom rozsahu viazaný. Povinný v rozhodcovskom konaní RD/65/2016 nepodal v stanovenej lehote 15 dní žalobnú odpoveď. Oprávnený taktiež uvádza, že rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla vo forme rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôvodného vlastníka pohľadávky spoločnosti ML+BM stav-omietky, s.r.o. v čl. XV podľa §4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorej rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. postúpením práv alebo inej zmeny v osobe veriteľa vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Oprávnený si riadne postúpil nezaplatenú pohľadávku voči povinnému v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“

7. Súd preštudoval námietky povinného proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:

8. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

9. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

10. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

14. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 7 ZRK, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne..

16. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii vychádzal z citovaných ustanovení právnych predpisov. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

17. Podstatným obsahom námietok povinného sú tvrdenia, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci podkladom pre vykonanie exekúcie, bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nemal právomoc. Rozhodcovské konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko ju nikdy neuzavrel s oprávneným. K uvedenému je potrebné uviesť, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť.

18. Súd preskúmal rozhodnutie rozhodcovského súdu, podľa ktorého odporca sa k žalobe doručenej dňa 16.06.2016 v stanovenej lehote nevyjadril. Vzhľadom na charakter sporu, rozhodcovské konanie bolo písomné.

19. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá písomne v zmysle § 4 ods. 7 ZRK a teda rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd, ktorý mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

20.V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nadchádzajúcom, a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd ho môže preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.

21. Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené za irelevantné a nespĺňajúce zákonné predpoklady na vyhovenie námietkam. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol.

22. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V zmysle § 239 až 250 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.