Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_2T-136-2015.pdf
PDF · 159.8 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/136/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti obžalovanému W. C., narodenému dňa XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I., N. C. XXX, prechodne bytom I., C. XXX, okres U. K., vodičovi autobusu, pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. (ďalej len Trestného zákona), na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 03.05.2017, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
W. C., narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom I., N. C. XXX, prechodne bytom I., C. XXX, okres U. K., vodič autobusu u autodopravcu Ivan Levčík SILVIA, Nitra,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.05.2014 v Banskej Štiavnici medzi firmou MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755, zastúpenej konateľom spoločnosti Ing. K. Q., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., J. XXXX/X ako zamestnávateľom a obžalovaným ako zamestnancom, začal obžalovaný dňom 16.05.2014 vykonávať prácu vodiča autobusu, pričom dňa 27.08.2014 bol svojim zamestnávateľom vyslaný na služobnú cestu do Švajčiarska s tým, že mu jeho zamestnávateľ dal finančnú hotovosť vo výške 55 €, ktorú mal použiť na kúpu diaľničnej známky na služobné osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz CLS, evidenčné číslo BS XXX AR, ďalej rezervy, prípadné tankovanie PHM a na ubytovanie, ktoré mal mať po ceste a týmto motorovým vozidlom, ktoré bolo pred samotnou jazdou zamestnávateľom dotankované palivom do plna, sa presunul do Rakúska, kde dňa 28.08.2014 v čase okolo 05.00 h pred mestom Salzburg vystriedal vodiča autobusu značky Scania, evidenčné číslo BS I., ktorý mu odovzdal doklady od služobného autobusu potrebné k vedeniu a premávke tohto motorového vozidla, služobnú platobnú kartu s finančnými prostriedkami vo výške cca 2.000 €, celkový plán a rozpis jazdy a finančnú hotovosť vo výške 450 €, pričom obžalovaný pokračoval ďalej v jazde smerom do Švajčiarska, následne dňa 07.09.2014 v skorých ranných hodinách, v Spolkovej republike Nemecko, asi 50 km pred mestom Mníchov, opäť došlo k výmene vodičov, kde obžalovaný W. C. striedajúcemu vodičovi odovzdal iba doklady od služobného autobusu a služobnú platobnú kartu a služobným osobným motorovým vozidlom značky Mercedes Benz, CLS, evidenčné číslo BS XXX AR sa presunul do sídla spoločnosti MZL, s.r.o. so sídlom v Banskej Štiavnici, kde svojmu zamestnávateľovi na jeho výzvu neodovzdal predtým zverenú finančnú hotovosť spolu vo výške 505 €, ani neodovzdal žiadne účtovné doklady preukazujúce použitie tejto finančnej hotovosti, ani žiadnym spôsobom nevyfakturoval ani nezúčtoval jazdu služobným autobusom značky Scania, evidenčné číslo BS SOREN, pričom dodatočne preukázal a vydokladoval použitie zverenej hotovosti vo výške 8,50 € na zakúpenie rakúskej diaľničnej známky na služobné osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz CLS, evidenčné číslo BS XXX AR, ďalej použitie hotovosti vo výške 230,- CHF (po prepočte 197 €) za používanie švajčiarskej diaľnice, ďalej hotovosti vo výške 9,80,- CHF (po prepočte 7,85 €) na kúpu vreciek do vysávača a zvyšnú sumu vo výške spolu 291,65 € si ponechal pre vlastnú potrebu, čím svojim konaním spôsobil konateľovi firmy MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755, Ing. K. Q., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., J. XXXX/X, škodu vo výške 291,65 €,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l
- prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.,
a z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, § 38 Trestného zákona, § 56 odsek 1 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 160 €.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755, škodu vo výške 291,65 €.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodeného MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 so zvyškom nároku odkazuje na občianske súdne konanie.
Naproti tomu
sa podľa § 258 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby okresného prokurátora v Žiari nad Hronom zo dňa 22.06.2015 sp. zn. 1 Pv 544/14/6613 z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 19.12.2014 bolo vykonanou účtovnou kontrolou zistené, že dňa 20.08.2014 počas zahraničnej pracovnej cesty ako vodič autobusu evidenčné číslo BS - SOREN vo Verone, Talianska republika neoprávnene a napriek výslovnému nesúhlasu konateľa firmy MZL, s.r.o., zaplatil zo zverených finančných prostriedkov pokutu v celkovej výške 360 € za zlé parkovanie autobusu evidenčné číslo BS - SOREN, z toho sumu vo výške 300 € prostredníctvom služobnej platobnej karty a sumu vo výške 90 € zo zverenej hotovosti, pričom túto sumu doposiaľ žiadnym spôsobom svojmu zamestnávateľovi nevrátil, o s l o b o d z u j e .
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodeného MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného W. C. bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 22.06.2015 pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora.
Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2 T 136/2015 zo dňa 28.11.2016 bol obžalovaný W. C. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona (pokiaľ ide o čiastkové útoky trestného činu zo dňa 27.08.2014 a zo dňa 07.09.2014) a bol mu uložený peňažný trest vo výmere 160 € s eventuálnym uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, pre prípad
úmyselného zmarenia peňažného trestu. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 291,65 €, pričom so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody bol poškodený odkázaný na občianske súdne konanie. O čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu sprenevery zo dňa 19.12.2014 súd nerozhodoval, len ho vypustil zo skutkovej vety obžaloby.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosti postupu konania tunajšieho súdu, ktoré im predchádzalo, s poukazom na § 321 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok sp. zn. 2 T 136/2015 zo dňa 28.11.2016 zrušil a s poukazom na § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec tunajšiemu súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Súd preto v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu vec opätovne prejednal na nariadenom hlavnom pojednávaní.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ako aj poškodený v podstate zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Obžalovaný trval na svojom vyhlásení, že vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, je nevinný.
Súd v priebehu trestného konania vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného W. C., výsluchom poškodeného - svedka X.. K. Q., výsluchom svedka K. B. a svedka T. K. ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na nové prejednanie v potrebnom rozsahu doplnil dokazovanie opätovným výsluchom obžalovaného a poškodeného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný W. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracovnú zmluvu so spoločnosťou MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 uzavrel po dohode s jej konateľom Ing. K. Q. (ďalej aj len ako „poškodený“). V predmetnej spoločnosti sa zamestnal na pracovnú pozíciu vodiča autobusu. Dňa 27.08.2014 ho poškodený vyslal na pracovnú cestu do Švajčiarska, pričom na cestu mu zveril finančnú hotovosť vo výške 55 €. Dňa 28.08.2014 sa pred mestom Salzburg v Rakúsku v ranných hodinách vystriedal s vodičom - svedkom K. B., ktorý mu odovzdal finančnú hotovosť vo výške 350 €, ktorú mu na cestu zveril poškodený. Za 100 € od poškodeného kúpil svedok K. B. v Rakúsku mýto. V čase výmeny vodičov zostala v autobuse karta vodiča - poškodeného a doklady od vozidla. Keď dňa 06.09.2014 cestoval z Zuchwilu do Lausanne, v čase okolo 13.00 h kontaktoval poškodeného s tým, že ráno okolo 5.00 h bude potrebné striedanie vodičov. V tom čase mu mal skončiť výkon jeho jazdy. Poškodený mu vtedy do telefónu povedal, že ak to bude potrebné, nech na jazdu použije jeho kartu vodiča. Priateľka ho vtedy ale upozornila, aby nejazdil na cudziu kartu vodiča, aby nič neriskoval a nedostal sa do problémov. Poškodený napokon za účelom výmeny vodičov poslal na jazdu svedka K. B., s ktorým sa nasledujúci deň ráno vymenil pred Mníchovom, kde mu akurát končil výkon jazdy. Pripustil, že na kartu poškodeného by bol ochotný jazdiť jedine vtedy, keby mu poškodený zaplatil, avšak neurobil tak, a to aj napriek tomu, že ho o to poškodený prosil. Uviedol však, že „niekedy sa to tak robí“ a vtedy dopravca vodičovi „niečo prihodí“. Po návrate z pracovnej cesty do sídla firmy v Banskej Štiavnici, doniesol poškodenému všetky doklady z pracovnej cesty a peňaženku a poškodenému povedal, nech urobí vyúčtovanie a pripraví mu výpoveď. Poškodený mu na to povedal, že peniaze uvidí až o dva mesiace, čo malo byť v novembri 2014. Uviedol tiež, že poškodený mu sem - tam zaplatil diéty. Nevedel uviesť, koľko reálne mesačne zarobí. Zdôraznil, že poškodený mu dlhuje mzdu spolu cca vo výške 2.000 €. K pracovnej ceste do Švajčiarska dodal, že zo zverenej finančnej hotovosti mu zvýšila suma 145,15 €, ktorú chcel poškodenému vyúčtovať s tým, že poškodený mu pripraví doklady ku skončeniu pracovného pomeru. Pokiaľ ide o spotrebovanú zverenú hotovosť, kúpil za ňu rakúsku diaľničnú známku na služobné vozidlo, zaplatil poplatok za používanie švajčiarskej diaľnice, kúpil vrecká do vysávača a zostávajúcu sumu 145,15 € si ponechal na stravu a nepredvídané výdavky. Myslel si, že mu to poškodený strhne zo mzdy, resp. to odpočíta zo sumy, ktorú mu dlhuje.
Obžalovaný tiež vypovedal, že poškodený ho v mesiaci august 2014 spolu so svedkom T. K. vyslal aj na pracovnú cestu do Verony v Taliansku. Cestoval s nimi aj samotný poškodený, ktorý bol na zájazde ako sprievodca. Pamätal si, že na čerpacej stanici pred Veronou vtedy upozornil poškodeného, že nemajú zakúpené oprávnenie na vstup do mesta, tzv. „ztl - ku“, na čo mu poškodený povedal, že to risknú. Následne mu poškodený odporučil zaparkovať služobné vozidlo pri štadióne, kde s platením nikdy nebol problém. Najprv teda poškodeného a účastníkov zájazdu zaviezol do centra mesta, kde vystúpili a potom v súlade s pokynom poškodeného zaparkoval služobné vozidlo pri štadióne. Tam
so svedkom T. K. oddychovali. Prebudili sa až na búchanie polície, ktorá na autobus dala blokovacie zariadenie, tzv. papuču. O situácii hneď informoval poškodeného, ktorý naňho začal kričať. Následne mu oznámil, že v autobuse je služobná platobná karta a povedal mu „PIN“ kód karty. Poškodený mu zároveň oznámil, že zaplatenú pokutu si medzi sebou rozdelia trojmo, čo napokon zopakoval aj pri jednaní o vyúčtovaní pracovnej cesty v Banskej Štiavnici. S tým však on, ani svedok T. K. nesúhlasili z dôvodu, že poškodeného na nutnosť zaplatenia oprávnenia na vstup do mesta vopred upozorňovali. Policajti blokovacie zariadenie zo služobného vozidla odstránili až po tom, čo im zaplatili pokutu vo výške 300 € a oprávnenie na vstup do mesta vo výške 90 €. Pokutu zaplatil on zo služobnej platobnej karty, nakoľko nemal žiadnu hotovosť a oprávnenie na vstup do mesta zaplatil hotovosťou svedok T. K.. Záverom dodal, že poškodený si musel byť vedomý toho, že bez oprávnenia na vstup na mesta ich policajti môžu pokutovať. Dodal tiež, že viaceré cestovné kancelárie fungujú tak, že keď vodiča chytia a ten pokutu zaplatí, je za to zodpovedná cestovná kancelária alebo dopravca (zamestnávateľ), ktorý má vedomosť o tom, že vodič vstupuje do mesta bez potrebného oprávnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2017 obžalovaný zopakoval, že na služobnú cestu dostal od poškodeného sumu 55 € v hotovosti a pri striedaní vodičov mu svedok K. B. odovzdal sumu 350 €. Z uvedených peňazí kúpil rakúsku diaľničnú známku, zvyšné peniaze minul na stravu s dovetkom, že presne si to už nepamätá. Po minutí sumy 55 €, sumy 197 € na poplatok za švajčiarsku diaľnicu a sumy 7,85 € na vrecká mu zo sumy 350 € ostalo 145,15 €. Žiadne príjmové a výdavkové doklady nemal. Ďalej vypovedal, že stravu zabezpečenú nemal a peniaze na diéty nedostal. Na č. l. 11 spisu identifikoval doklad o platbe za švajčiarsku diaľnicu v sume 197 €, na č. l. 12 spisu doklad o platbe za sáčky v sume 7,85 € a na č. l. 10 poplatok za rakúsku diaľnicu 100 €, ktorú „asi tiež“ platil. Záverom uviedol, že tvrdenú zvyšnú sumu zverených peňazí 145,15 € poškodenému nezúčtoval, nakoľko pred odovzdaním všetkých dokladov v spoločnosti poškodeného sa s týmto pohádal kvôli rozviazaniu pracovného pomeru. Uviedol, že všetky papiere zrejme nechal na chodbe spoločnosti poškodeného. Napriek uvedenému tvrdeniu tiež vypovedal, že vsi myslel, že zúčtovanie príde vykonať o týždeň na to. Pokiaľ ide o výpočet tvrdenej dlžnej sumy 145,15 €, uvedené poškodenému vydokladoval blokmi.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2017 poškodený zopakoval, že zverená suma 55 € bola určená na neočakávané výdavky (dotankovanie auta, dokúpenie diaľničnej známky v Rakúsku). Zverené peniaze neboli určené na stravu, nakoľko obžalovanému boli poskytnuté zálohy na diéty. Uviedol, že obžalovaný jazdu do Švajčiarska nezdokladoval. Zopakoval, že obžalovaný pri výmene vodičov odovzdal svedkovi K. B. služobné vozidlo a potvrdenie o diaľničnej známke. Naopak svedok K. B. odovzdal obžalovanému služobnú kartu a hotovosť vo výške 450 €. Zdôraznil, že svedkovi K. B. zveril na cestu 550 €, z čoho mal podľa jeho pokynu zakúpiť rakúsku diaľničnú známku vo výške 100 €, čo aj urobil. Zdôraznil, že rozpor spočíva práve v zaplatení sumy 100 €. Ďalej poškodený uviedol, že zo zverenej sumy 55 € akceptoval úhradu 7,85 € za vrecká do vysávača, čiže poškodenému malo zostať 46,50 €. Akceptoval tiež použitie zverenej hotovosti na švajčiarsku diaľničnú známku v sume 197 €. Záverom svojej výpovede uviedol, že poškodený mu zo zverenej sumy dokopy 505 € nezúčtoval nič, pričom už v priebehu jazdy mu dal zaslanými správami najavo, čo chcel na ceste s peniazmi urobiť. Poškodený už v tom čase žiadal od neho peniaze navyše, zaujímal sa, koľko peňazí je na účte a dokonca ho žiadal aj o vyplatenie zálohy na výplatu za nasledujúci mesiac. Už vtedy sa obával, čo mu poškodený vyvedie. Nad rámec uvedeného uviedol, že poškodený mu spôsobil škodu aj telefonátmi s priateľkou, vyúčtovanie ktorých hovorov doložil do spisu. Okrem toho poškodený nabúral do iného vozidla, čo mu zatajil a k poškodeniu sa nepriznal. POKiaľ ide o diéty, s celým itinerárom zabezpečenia stravy bol obžalovaný oboznámený. K dokladom na čl. 10 až 13 spisu poškodený uviedol, že rakúsku diaľničnú známku v sume 100 € na č. l. 10 spisu platil svedok K. B. v meste Kittsee zo sumy 550 €. Na č. l. 11 poškodený identifikoval doklad o úhrade švajčiarskej diaľnice vo výšle 197 € a na č. l. 12 doklad na sáčky od vysávača v sume 7.85 €. Po oboznámení záznamu o jazde vodičov zadokumentovaného na č. l. 13 spisu poškodený uviedol, že jazdu v Kittsee absolvoval ešte svedok K. B.. Záverom poškodený uviedol, že obžalovaný chce tvrdením o tom, že on zaplatil rakúsku diaľničnú známku vo výške 100 € dospieť k dlžobe 145,15 €, čiže znížiť výšku spôsobenej škody, aby sa tak vyvinil z kvalifikácie skutku ako trestného činu. Uviedol tiež, že vzniknuté škody neriešil cez poisťovňu.
Svedok - poškodený Ing. K. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným uzavrel pracovnú zmluvu v máji roku 2014, a v polovici uvedeného mesiaca mu vznikol pracovný pomer. Obžalovaného poznal ako spoľahlivého vodiča v autobusovej doprave, preto ho oslovil už vopred a na vzniku pracovného pomeru sa dohodli telefonicky. Ďalej uviedol, že jeho firma MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej
Štiavnici každoročne cestuje s hokejistami klubu Z Banskej Bystrice do Švajčiarska. Zabezpečujú im dopravu. Na zahraničnú pracovnú cestu do Švajčiarska vyslal dňa 27.08.2014 obžalovaného, ktorý mal k dispozícii služobné motorové vozidlo Mercedes - Benz, ktoré bolo plne natankované a pripravené na cestu tak, aby sa obžalovaný mohol s ďalším vodičom bez problémov vymeniť v Rakúsku. Obžalovanému na pracovnú cestu zveril hotovosť vo výške 55 € a služobnú platobnú kartu, na ktorej bolo cca 2.000 €. Vopred bola naplánovaná aj výmena vodičov, konkrétne výmena obžalovaného so svedkom K. B.. K predmetnej výmene došlo podľa dohody dňa 28.08.2014, o čom ho informoval sám svedok K. B.. Svedkovi K. B.i pred cestou zveril sumu 550,- eur, avšak doklad o odovzdaní peňazí nemá. Dohoda bola taká, že zverené peniaze budú slúžiť na účely pracovnej cesty obidvom vodičom a budú použité tak, že svedok K. B. z poskytnutej sumy 550 € kúpi rakúske mýto a zvyšnú hotovosť vo výške 450 € odovzdá striedajúcemu vodičovi - obžalovanému W. C.. S pracovnou cestou nebol spočiatku žiaden problém. Svedok K. B. mu telefonicky oznámil, že obžalovanému odovzdal sumu 450 €, všetky doklady od vozidla aj služobnú platobnú kartu. Problémy nastali až dňa 06.09.2014, kedy mu obžalovaný zatelefonoval, že mu nevychádza naplánovaný čas jazdy a bude potrebné zmeniť zadaný itinerár jazdy. K tomu podotkol, že vodič by mal mať 9 hodinovú prestávku, aby mohol vykonávať dlhšiu jazdu za volantom. Uvedené si musí každý vodič sledovať sám. Obžalovanému však počas pracovnej cesty vznikol časový sklz v rozsahu jednej hodiny. Vtedy mu obžalovaný navrhol, aby mu zaplatil 200 € a ďalej bude pokračovať v jazde bez povinnej prestávky na jeho kartu vodiča. Zároveň ho požiadal, aby peniaze poslal na účet jeho priateľky ako zálohu na výplatu. Zdalo sa mu, že obžalovaný je „na koni“. Pýtal sa ho, koľko peňazí je na služobnej karte a on naopak od obžalovaného zisťoval, koľko peňazí mu zostalo z hotovosti, ktorú mu zveril. Obžalovaný sa mu následne začal vyhrážať, že cestujúcich nechá vo Švajčiarsku a s jedným s hokejistov odíde domov na Slovensko. Vtedy mu došlo, že je zle a vyslal na cestu do Švajčiarska iného vodiča, aby vystriedal obžalovaného, k čomu reálne došlo neďaleko Švajčiarska pred Mníchovom. Požiadavku obžalovaného, aby mu vyplatil 200 € za to, že vozidlo odšoféruje na jeho kartu vodiča rázne odmietol. Striedajúcemu vodičovi obžalovaný neodovzdal žiadnu zvyšujúcu hotovosť ani účtovné doklady, iba doklady od vedenia vozidla a služobnú platobnú kartu. Dňa 07.09.2016 prišiel obžalovaný autobusom do Banskej Štiavnice, kde sa spolu dohodli, že ukončia pracovný pomer dohodou. Vtedy sa obžalovaný začal domáhať ďalšieho finančného plnenia, na čo mu povedal, že to musí prekonzultovať s účtovníčkou, nakoľko mu už vyplatil veľa záloh a finančnej hotovosti. Obžalovaný odmietol čokoľvek podpísať, vrátane výpovede, zobral si celý zväzok dokladov a utekal k svojmu motorovému vozidlu, ktoré mal zaparkované v areáli firmy. Tam mu ešte obžalovaný hodil kľúče od služobného autobusu a po jeho úteku zistil, že služobné vozidlo je poškodené nabúraním. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo obžalovaný odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru. Záverom k služobnej ceste do Švajčiarska uviedol, že obžalovaný mal počas služobnej cesty zabezpečené stravovanie rovnako ako účastníci zájazdu, preto nebol dôvod, aby si sám kupoval stravu. Zvykom je, že vodič si na služobnú cestu berie hotovosť aj služobnú platobnú kartu. Môže sa stať, že v zahraničí mu vyrubia tzv. cestnú daň, ktorá sa musí platiť platobnou kartou alebo v hotovosti. Už sa im taký prípad v minulosti vyskytol dvakrát. Vodičovi sa tiež môže prihodiť, že bude musieť vymeniť olej. Záverom poškodený uviedol, že obžalovaný mal zo služobnej cesty v Švajčiarsku vyúčtovať zverenú hotovosť vo výške 505 €, čo však neurobil.
Ďalej poškodený uviedol, že pracovnej ceste do Švajčiarska predchádzala pracovná cesta do Verony v Taliansku dňa 20.08.2014. Na tento zájazd sa prihlásilo menej účastníkov, preto museli šetriť finančné prostriedky. Preto vodičov - obžalovaného a svedka T. K. vyslal parkovať mimo centra mesta. I. vozidlo šoféroval obžalovaný W. C., ktorého vopred upovedomil o tom, že si nemôže dovoliť zaplatiť parkovné v meste vo výške 130,- eur. Talianske mesto Verona navštevujú 6 až 10-krát ročne, preto vodiči vedia, ako to v meste chodí a kde sa dá parkovať. Najčastejšie parkujú pri diaľnici na veľkej čerpacej stanici a keď dostanú pokyn vyzdvihnúť ľudí v meste, idú po nich. On v inkriminovaný deň sprevádzal skupinku účastníkov zájazdu po meste ako sprievodca, zabezpečujúc im lístky a vstupenky do múzea. Vtedy mu zavolal obžalovaný, že dostal pokutu za parkovanie spolu vo výške 390 €. V autobuse bola v tom čase hotovosť asi vo výške 90 € až XXX €. Obžalovanému do telefónu oznámil, nech spôsobenú situáciu vyrieši sám. Zdôraznil, že obžalovanému dal pokyn, aby zaparkoval mimo platenú zónu, t. j. mimo mesta. Vtedy sa ho navyše pýtal, aké možnosti parkovania v rámci Verony pozná, nakoľko ho bral ako skúseného vodiča. Rozprávali sa aj o tom, kde chodí parkovať svedok K. B.. Ďalej uviedol, že šoféri, vrátane obžalovaného, poznali číslo platobnej karty. Obžalovaný mal totožnú platobnú kartu zverenú už aj predtým a vyberal z nej hotovosť aj na iných pracovných cestách, o čom mal k dispozícii aj potvrdenia z bankomatov svedčiace o výberoch. K udelenej pokute uviedol, že keď vodič dostane pokutu, túto štandardne zaplatí sám zodpovedajúc za svoje konanie (napr. keď prekročí povolenú rýchlosť alebo poruší predpisy tým, že zle zaparkuje). Keď dostane pokutu za to, že nemal k dispozícii potrebné
doklady, vtedy ide o problém zamestnávateľa, že vodiča nevybavil potrebnými papiermi. Pokiaľ vo Verone obžalovaný dostal pokutu, mal si ju sám zaplatiť. Nie je preto dôvod, aby ju platil iný vodič. Keď mu obžalovaný bezprostredne po tom, čo dostal pokutu zatelefonoval, zakázal mu, aby pokutu zaplatil z peňazí na služobnej platobnej karte. Obžalovaný ale uvedený zákaz nerešpektoval. Ďalej uviedol, že obžalovaný mu dlží peniaze za poškodenie motorového vozidla a za ďalšie ním spôsobené pokuty počas služobných jázd v zahraničí. Pokiaľ ide o platenie vstupných poplatkov do mesta, uviedol, že každé mesto má svoj systém. Vo Verone funguje tzv. „ztl systém“, kedy vodič si vie v čase od 09.00 h ráno u predávajúceho na parkovisku zaplatiť tzv. vstupnú kartu do mesta. Túto po zakúpení vloží za predné sklo vozidla. V inkriminovaný deň 20.08.2014 boli s obžalovaným vo Verone skoro ráno okolo 07.00 h až 08.00 h. Nemal vedomosť o tom, že predmetná karta oprávňujúca na vstup s vozidlom do mesta sa kupuje na čerpacej stanici pred vstupom do mesta. Obžalovaný mu vtedy navyše povedal, že vie, kde zaparkuje. Záverom uviedol, že dopravca zodpovedá len za platenie parkovného, pokuty za vodičov nerieši.
Svedok K. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred nástupom na pracovnú cestu do Švajčiarska mu dal šéf, poškodený Ing. K. Q. peniaze na cestu, služobnú platobnú kartu a podrobný rozpis jazdy. Dohodli sa, že v Rakúsku sa bude striedať s ďalším vodičom. Peniaze mu zveril na účel zaplatenia rakúskeho mýta vo výške 100 € plus 450 €, ktoré mal odovzdať striedajúcemu vodičovi. Obžalovaného, ktorý ho striedal v jazde, v inkriminovaný deň 28.08.2014 videl prvýkrát. Pracovná cesta začínala v Banskej Bystrici, išlo o turnaj hokejistov z Banskej Bystrice, s ktorými na jazdu vyrazil o 22.00 h. S obžalovaným sa striedali o 5.00 h ráno na čerpacej stanici v Salzburgu, kde mu z ruky do ruky odovzdal služobnú platobnú kartu a hotovosť vo výške 450 €. Doklady boli v autobuse. Žiadne papiere o odovzdaní a prevzatí dokladov a hotovosti s obžalovaným nespisovali, nakoľko to nikdy nebolo zvykom. Uviedol, že zverenú hotovosť vo výške 100 € minul na zaplatenie rakúskeho mýta. K opätovnej výmene vodičov došlo cca o 10 dní, kedy sa s obžalovaným vymieňali pred Mníchovom, v čase okolo 3.00 h až 4.00 h ráno. Obžalovaný mu vtedy neodovzdal žiadnu hotovosť, iba doklady od vozidla a služobnú platobnú kartu. Nemal vedomosť o tom, či sa vo vozidle nachádzala karta iného vodiča, resp. karta poškodeného. Mal u seba len svoju kartu. Záverom uviedol, že od neho nikdy nikto nechcel, aby jazdil na kartu iného vodiča, resp. na kartu poškodeného Ing. K. Q.. Na pracovnej ceste vo Verone bol len jedenkrát, vtedy prišiel až do centra mesta, kde vyložili ľudí a následne odišiel parkovať mimo centrum mesta na čerpaciu stanicu, kde stál 9 hodín. Po 9 hodinách naložil v centre mesta účastníkov zájazdu a cestovali späť domov. Nepamätal si, či na státie v meste boli dané nejaké obmedzenia, resp. či sa pri vjazde do mesta platili nejaké vstupné poplatky.
Svedok T. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre poškodeného pracoval na dohodu o vykonaní prácu. Pamätal si, že poškodený ho v roku 2014 vyslal na pracovnú cestu do Španielska. Keď sa vracal z Barcelony do Verony v Taliansku, okolo 6.00 h ráno sa pred mestom Verona vymenil s obžalovaným. Z cesty do Verony ale nemal dobrý pocit. S obžalovaným si vymenili karty, v centre mesta obžalovaný vysadil účastníkov zájazdu a na čerpacej stanici sa následne dohodli, že zaparkujú mimo centrum mesta, nakoľko vstup do Verony bol drahý. Obžalovaný ho vtedy uistil, že vo Verone to pozná a zaparkoval v okrajovej časti mesta, v agátovom háji neďaleko železničnej stanice. Vedel, že nemajú zaplatené oprávnenie na vstup do mesta a na mieste, kde odstavili služobné vozidlo nebola žiadna zákazová značka. Na zvolenom mieste oddychovali a neskôr sa prebudili na búchanie na vozidlo, pričom následne zistili, že pred vozidlom stojí hliadka štátnej aj mestskej polície. Všimol si, že na prednom pravom kolese vozidla majú založenú „papuču“. Policajti boli neoblomní a dali im pokutu vo výške 390 €, z ktorej pokuty on zaplatil 90 € z hotovosti, ktorá mu zostala z tankovania a zvyšných 300 € zaplatil obžalovaný služobnou platobnou kartou, ktorú mal pri sebe. Policajti im vtedy oznámili, že pokutu im udelili za to, že parkujú na území mesta Verona bez zakúpeného dokladu - povolenia na vstup do mesta. V tom čase nevedel posúdiť, či parkovali na území mesta alebo mimo neho. Bol zo vzniknutej situácie vystrašený. Polícia to vyhodnotila tak, že parkujú v rámci mesta. Pamätal si, že obžalovaný bezprostredne po tom, čo im bola udelená pokuta telefonoval s poškodeným Ing. K. Q.. Keď sa po vyriešení situácie s pokutou vrátili do centra mesta po účastníkov zájazdu, situácia bola napätá a s obžalovaným a poškodeným sa medzi sebou nerozprávali. Záverom uviedol, že prax v doprave je taká, že ten kto pokutu zaviní, ten ju aj zaplatí. Vo firme nemali ohľadom platenia pokút dohodnuté žiadne riešenie a po skončení pracovnej cesty v Taliansku sa už s obžalovaným a poškodeným nestretol. Nevedel o tom, že by dal niekto návrh na zaplatenie udelenej pokuty medzi troch. Zaplatenú pokutu vo výške 90,- eur mu poškodený nepreplatil a znášal ju sám zo svojho. Keď dostal pokutu počas služobnej jazdy aj v minulosti, tiež ju uhradil sám. Bol si vedomý porušenia svojich povinností.
Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 15.05.2014 medzi obžalovaným W. C. a poškodeným MZL, s.r.o., so sídlom Železničiarska 1724/11, Banská Štiavnica, IČO: 44 982 755 súd zistil, že medzi obžalovaným a poškodeným vznikol pracovný pomer dňa 16.05.2014 na dobu neurčitú. Obžalovaný vykonával druh práce - vodič autobusu za dojednanú mzdu vo výške 352 € mesačne bez určenia výplatného termínu, iba s určením splatnosti mesiac dozadu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Týždenný pracovný čas bol dojednaný na 40 hodín. Obsahom pracovnej zmluvy bolo (o.i.) dojednanie o vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom obžalovaný sa ako zamestnanec zaviazal pracovať riadne a zodpovedne a plniť pokyny zamestnávateľa vydané v súlade s právnymi predpismi, ďalej sa zaviazal hospodáriť riadne s prostriedkami zverenými mu zamestnávateľom, chrániť majetok zamestnávateľa pred stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Zároveň bola dojednaná zodpovednosť obžalovaného ako zamestnanca za škodu, ktorú zamestnávateľovi spôsobí zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a tiež za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Z Osvedčenia o evidencii (technický preukaz) PB XXXXXX súd zistil, že ako vlastník vozidla značky K.
- D. P. XXX CDI, VIN: L evidenčné číslo BS XXX AR je poškodená spoločnosť MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici. Motorové vozidlo je v evidencii od 05.05.2006.
Z Osvedčenia o evidencii (technický preukaz) TA XXXXXX súd zistil, že ako vlastník vozidla značky SCANIA, VIN: G evidenčné číslo BS I. je leasingová spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave. Držiteľom motorového vozidla je spoločnosť SOREN, s.r.o., so sídlom Železničiarska 1724/11, Banská Štiavnica, IČO: 36 849 677, ktorého konateľom je K. Q.. Motorové vozidlo je v evidencii od 29.12.2010.
Z dokladu s názvom „HC 05 Banská Bystrica Camp in Switzerland“ súd zistil, že jeho obsahom bol podrobný plán jazdy s pokynmi na dni 28.08.2014 až 06.09.2014.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27.08.2014 súd zistil, že pre motorové vozidlo BS I. boli natankované pohonné hmoty v sume 138,84 € (617,08 litra).
Z dokladu o zaplatení švajčiarskej diaľničnej známky („Deklaration für die pauschale Schwerverkehrsabgabe“) zo dňa 28.08.2014 vyplynulo, že na motorové vozidlo BS I. bola vo Švajčiarsku zaplatená suma 230,- CHF (po prepočte 197 €) za používanie švajčiarskej diaľnice.
Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 04.09.2014 bola v prevádzke MIGROS zaplatená suma 9,80,- CHF (po prepočte 7,85 €) za kúpu vreciek do vysávača, na čerpacej stanici v Kittsee, Rakúsko bola dňa 28.08.2014 zaplatená suma 100 € za rakúske mýto. Z ďalších dokladov zo dňa 05.09.2014 a zo dňa 06.09.2014 vyplynulo, že platobnou kartou bola na čerpacej stanici zaplatená suma 2x 149,- CHF v meste Zuchvwil, Švajčiarsko, 1x suma 174,- CHF v Bavois, Švajčiarsko a 1x suma 187,90,- CHF v Bavois, Švajčiarsko. Dňa 07.09.2014 bola platobnou kartou zaplatená suma 150 € v obci Hard v Rakúsku.
Z telefónnej „sms“ komunikácie zo dňa 06.09.2014 medzi obžalovaným W. C. a poškodeným X.. K. Q. vyplynulo, že obžalovaný sa počas komunikácie s poškodeným dotazoval, koľko peňazí je na služobnej karte, z ktorej by chcel vybrať peniaze, ak by „prešvihol“ tankovanie. Poškodený mu oznámil, že má natankovať z firemných peňazí, ktoré mu zveril v hotovosti a platobnú kartu má odovzdať striedajúcemu vodičovi. Obžalovaný mu na to oznámil, že má v hotovosti 52 €, na čo sa ho poškodený opýtal, čo urobil so zvyšnou hotovosťou. Záverom konverzácie poškodený obžalovanému uložil, nech vezme všetky bločky, poplatky za nákup z firemných peňazí a všetko pripraví na vyúčtovanie pracovnej cesty. Obžalovaný mu záverom napísal, že „hotovosť niet, natankujem kartou“.
Z detailu obratu vykonaného dňa 20.08.2014 v spojení s výpisom z účtu číslo SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo zistené že v meste Verona, Taliansko bola dňa 20.08.2014 realizovaná platba platobnou kartou vo výške 300 €.
Z výplatných pások za mesiace máj 2014 až december 2014 súd zistil, že mzda obžalovaného za mesiac máj 2014 bola vo výške 123,47 €, za mesiac jún 2014 vo výške 304,84 €, za mesiac júl 2014 vo výške
39,79 € pri konštatovaní neospravedlnenej neprítomnosti v práci 20 dní, za mesiac august 2014 vo výške 304,84 €, za mesiac september 2014 vo výške 83,14 € pri konštatovaní neospravedlnenej neprítomnosti v práci 16 dní, za mesiace október 2014 až december 2014 bola mzda vo výške 0 € pri konštatovaní neospravedlnenej neprítomnosti v práci od 19 dní do 23 dní za daný mesiac. Obžalovanému bola poukázaná na účet suma 123,47 € dňa 01.07.2014, suma 304,84 € dňa 30.07.2014, záloha na výplatu za mesiac august 2014 vo výške 300 € dňa 17.08.2014 a záloha na výplatu za mesiac september 2014 vo výške 100 € dňa 05.09.2014.
Zo súhrnu poskytnutých služieb mobilného operátora O2 Slovakia, s.r.o. za obdobie od 01.08.2014 do 31.08.2014 bola pre číslo XXXX XXX XXX fakturovaná suma vo výške 59,37 €, za obdobie od 01.09.2014 do 30.09.2014 bola pre predmetné číslo fakturovaná suma vo výške 277,80 €. Z uvedeného čísla bol realizovaný telefonický hovor aj dňa 20.08.2014 a tiež v dňoch 27.08.2014 a 28.08.2014.
Z fotokópii pokladničných výdavkových dokladov súd zistil, že obžalovanému bola dňa 09.07.2014 vyplatená záloha na výplatu za mesiac júl 2014 vo výške 50 €. Boli mu tiež vyplatené zálohy na náhradu za stravu dňa 26.05.2014 vo výške 265 €, dňa 12.06.2014 vo výške 200 €, dňa 16.06.2014 vo výške 100 €, dňa 27.06.2014 vo výške 200,- eur, dňa 03.07.2014 vo výške 300 €, dňa 14.08.2014 vo výške 363 € a dňa 21.08.2014 vo výške 20 €.
Z ďalších listinných dôkazov vyplynulo, že dňa 09.07.2014 bola obžalovaným počas pracovnej cesty z Banskej Štiavnice do Lučenca realizovaná platba kartou v meste Detva vo výške 50,01 € za tankovanie, čo obžalovaný potvrdil podpisom na tzv. rozpočtovom liste jazdy. V ten istý deň bola v Banskej Štiavnici kartou z účtu vybratá suma vo výške 200 €.
Z listinného dokladu - ukončenie pracovného pomeru zo dňa 29.02.2016 vyplynulo, že poškodený s obžalovaným okamžite ukončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúcej v porušení ustanovení pracovnej zmluvy tým, že obžalovaný ako zamestnanec nevrátil zamestnávateľovi peniaze zverené na jazdu do Švajčiarska a zaplatil udelenú pokutu kartou zamestnávateľa, mal opakované neospravedlnené absencie, opakovane nenastúpil do zamestnania, neuposlúchol pokyny zamestnávateľa a poškodil jeho majetok (motorové vozidlo evidenčné číslo BS XXX AR a BS I.). Ako viacnásobné porušenie povinností zamestnanca zamestnávateľ vo výpovedi vymedzil aj nedodržanie časového harmonogramu pri jazde do Švajčiarska, nehospodárne nakladanie so služobným telefónom, spôsobenie pokuty v Rakúsku vo výške 250,- eur v mesiaci jún 2014 a zamlčanie poškodenia služobných vozidiel.
Z podnetu na Inšpektorát práce Nitra zo dňa 02.10.2014 súd zistil, že obžalovaný dal podnet na vykonanie inšpekcie práce vo veci porušovania pracovno-právnych predpisov zamestnávateľom MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755. Dôvodom bolo odhlásenie obžalovaného zo Sociálnej poisťovne a zo Zdravotnej poisťovne napriek tomu, že nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru. Predmetom vykonania inšpekcie malo byť aj prešetrenie postupu zamestnávateľa, ktorý obžalovaného „nútil ísť na druhú kartu autobusom do zahraničia“. Inšpektorát práce v Banskej Bystrici, ktorému bol podnet obžalovaného postúpený na prešetrenie, dňa 14.01.2015 oznámil poškodenému, že za postup zo strany spoločnosti MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici pri výkone inšpekcie práce budú voči nemu použité sankčné oprávnenia v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. Obžalovaný bol s nárokmi voči svojmu zamestnávateľovi odkázaný na občianske súdne konanie. Rozhodnutím Inšpektorátu práce zo dňa 14.04.2015 bola poškodenému uložená pokuta vo výške 1.000 € za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich zo zákona číslo 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov.
Obžalovaný dňa 17.02.2016 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom žalobu o určenie platnosti pracovnej zmluvy uzavretej medzi ním a poškodenou spoločnosťou MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755. Konanie je vedené pod sp. zn. 20Cpr/1/2016.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka číslo 17073/S vyplynulo, že poškodená spoločnosť MZL, s.r.o., so sídlom Železničiarska 1724/11, Banská Štiavnica, IČO: 44 982 755 bola do obchodného registra zapísaná dňa 29.09.2009. Konateľom spoločnosti je Ing. K. Q., trvale bytom J. 5, D. C.. Spoločnosť má v predmete podnikania (o.i.) nákladnú cestnú dopravu
a nepravidelnú osobnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými osobnými vozidlami, ktoré majú okrem miesta pre vodiča najviac 8 miest na sedenie.
Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku za preukázaný tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ ide o prvú časť žalovaného skutku (čiastkové útoky zo dňa 27.08.2014 a 07.09.2014), prokurátor podal obžalobu voči obžalovanému W. C. dôvodne. Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného Ing. K. Q., ktorý súladne so svojou výpoveďou z prípravného konania podrobne popísal všetky rozhodné skutočnosti, ktoré viedli k trestnému stíhaniu obžalovanému. Z jeho svedectva vyplynulo, že obžalovaného, ako svojho zamestnanca (vodiča autobusu) dňa 27.08.2014 vyslal na služobnú cestu do Švajčiarska. V priebehu trestného konania nebolo sporným, že obžalovanému pred nástupom na služobnú cestu zveril finančnú hotovosť vo výške 55 €, služobnú platobnú kartu a doklady od motorového vozidla Mercedes Benz evidenčné číslo BS I.. Uvedené nepopieral ani obžalovaný. V priebehu pracovnej cesty došlo k opakovanej výmene vodičov, kedy dňa 28.08.2014 v skorých ranných hodinách na čerpacej stanici pred mestom Salzburg v Rakúsku obžalovaný v jazde vystriedal ďalšieho vodiča, svedka K. B., ktorý bol tiež na služobnej pracovnej ceste. R. sa vymenili dňa 07.09.2014 pred mestom Mníchov. Z výpovede poškodeného zároveň vyplynulo, že svedkovi K. B. na pracovnú cestu zveril finančnú hotovosť vo výške 550 €, ktoré peniaze boli určené pre obidvoch vodičov (tak pre svedka K. B. ako aj pre obžalovaného), pričom z týchto peňazí mal svedok K. B. kúpiť rakúske mýto vo výške 100 € a zvyšok zverenej hotovosti vo výške 450 € mal odovzdať obžalovanému, ktorý ho mal v jazde vystriedať podľa dojednaného podrobného plánu jazdy s pokynmi na dni 28.08.2014 až 06.09.2014. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že od svedka K. B. pri výmene vodičov pred mestom Salzburg obdržal len hotovosť vo výške 350 €, jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou svedka K. B., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že na čerpacej stanici v Salzburgu odovzdal obžalovanému z ruky do ruky služobnú platobnú kartu a hotovosť vo výške 450 €. Tiež uviedol, že poškodený mu pred služobnou cestou zveril hotovosť vo výške 550 €, z ktorej sumy za 100 € podľa pokynu poškodeného kúpil rakúske mýto. Uvedené opakovane potvrdil poškodený, pričom uvedená skutočnosť vyplynula aj zo záznamu o jazde vodičov (č. l. 13 spisu), kde je zjavne zadokumentované, že v Kittsee autobusom jazdil ešte svedok K. B.. Hoci o zverení finančnej hotovosti nebolo vystavené žiadne písomné potvrdenie, o pravdivosti tvrdení poškodeného, že obžalovanému zveril 450 € možno spoľahlivo usudzovať jednak z konštantnej výpovede svedka K. B. a jednak z preukázateľne zaužívanej praxe vo firme poškodeného, kde sa viaceré veci riešili bez písomných formalít a aj odovzdávanie dokladov a finančnej hotovosti pri výmene vodičov prebiehalo z ruky do ruky, bez toho, že by sa podpisovali akékoľvek potvrdenia. Pravdivosti výpovede svedka K. B. možno prisvedčiť aj z toho dôvodu, že sám poškodený na hlavnom pojednávaní potvrdil, že o výmene vodičov pred mestom Salzburg dňa 28.08.2014 a odovzdaní zverenej hotovosti ho svedok K. B. riadne informoval. Nepriamo to potvrdzuje aj výpis hovorov a správ, ktoré boli realizované zo služobného telefónneho čísla XXXX XXX XXX v dňoch 27.08.2014 a 28.08.2014. Obžalovaný sa v priebehu trestného konania bránil aj tým, že trestného činu sprenevery sa nedopustil, nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu prisvojeniu si peňazí s cieľom tieto úmyselne odňať z dispozície poškodeného a nakladať s nimi ako s vlastnými. K uvedenej obhajobnej námietke obžalovaného súd považoval za potrebné uviesť, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu sprenevery spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením malej škody. Zverenou vecou sa (o.i.) rozumie aj vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ z dôvodu plnenia určitých úloh vo vzťahu k jej vlastníkovi so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore s účelom, na ktorý mu bola daná do dispozície, a to spôsobom, ktorý zmarí základný účel zverenia. V konaní nebolo sporným, že zverenú finančnú hotovosť mal obžalovaný použiť len na účely spojené s výkonom pracovnej cesty. Ako uviedol aj poškodený, finančná hotovosť vo výške 450 € mala pokrývať predovšetkým nepredvídateľné situácie, ktoré sa vyskytnú počas jazdy, a to platenie cestnej dane, dopĺňanie pohonných hmôt alebo oleja a podobne. V prejednávanom prípade išlo bez akýchkoľvek pochybností o účelovo zverené finančné prostriedky, s ktorými mal obžalovaný v súlade s pracovnou zmluvou uzavretou dňa 15.05.2014 hospodáriť riadne a chrániť ich pred zneužitím. Pri vzniku pracovného pomeru sa obžalovaný zároveň zaviazal nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Pokiaľ sa obžalovaný obhajuje aj tým, že úhrady, ktoré realizoval nad rámec preukázaných výdavkov (diaľničná známka 8,50 €, poplatok za používanie
švajčiarskej diaľnice 197 €, vrecká do vysávača 7,85 €) sa započítali na dlh, ktorý má voči nemu poškodený, resp. že úhrady mu poškodený strhne zo mzdy, uvedená obrana sleduje len zámer zmierniť trestnoprávne následky konania obžalovaného do roviny civilného sporu. V priebehu dokazovania totiž vyplynulo, že obžalovaný sa nachádza v civilnom spore s poškodeným, v ktorom spore sa obžalovaný v procesnom postavení žalobcu domáha určenia platnosti pracovnej zmluvy, ktorú s poškodeným uzavrel. Obžalovaný aj v priebehu trestného konania opakovane namietal porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany poškodeného, poukazoval na nevyplatenie mzdy, pričom svojim podnetom inicioval aj kontrolu inšpekciou práce. V kontexte uvedených skutočností súd ale uzavrel, že ani prípadný úspech obžalovaného v civilnom spore ho nijakým spôsobom nezbavuje trestnej zodpovednosti.
Z vykonaného dokazovania bolo nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný si zverené finančné prostriedky prisvojil, keď účel ich použitia náležitým spôsobom nezdokladoval. Dodatočne preukázal len použitie hotovosti vo výške 213,35 €, čo akceptoval aj samotný poškodený. O zvyšku použitej hotovosti vo výške 291,65 € (505 € mínus 213,35 €) neurobil obžalovaný žiadne vyúčtovanie, čo v podstate potvrdil nielen v prípravnom konaní ale aj na ostatnom hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2017. Uvedené vyplynulo aj zo svedectva poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný mu z pracovnej cesty vo Švajčiarsku neodovzdal žiadne doklady ani vyúčtovanie. Naopak z dokazovania skôr vyplynulo, že obžalovaný zúčtovanie dokladov z pracovnej cesty podmieňoval vyplatením mzdy. Opätovným výsluchom obžalovaného a poškodeného tak nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili rozhodnutie súdu. Spotrebovanie zverenej finančnej hotovosti predznamenala navyše aj telefonická „sms“ konverzácia medzi poškodeným a obžalovaným dňa 06.09.2014, kedy obžalovaný napísal poškodenému, že hotovosť už nemá a následne zisťoval, koľko peňazí je na služobnej platobnej karte, z ktorej by chcel vybrať peniaze. Poškodený sa ho následne opýtal, čo sa stalo s firemnými peniazmi. Skutočnosť, že obžalovaný už v tom čase nemal žiadnu hotovosť svedčia úhrady za pohonné hmoty platené prostredníctvom platobnej karty 05.09.2014 a dňa 06.09.2014. Spotrebovanie zverenej finančnej hotovosti nevedel obžalovaný vierohodne vysvetliť ani v priebehu trestného konania. V súlade s účelom jej použitia nebolo ani prípadné platenie stravy obžalovaného, keďže poškodený preukázal, že obžalovaný mal stravu zabezpečenú spolu s účastníkmi zájazdu do Švajčiarska a navyše mu vyplácal náhrady za diéty. Obžalovaný navyše nepreukázal vynaloženie zverenej hotovosti na ním tvrdený nepredvídaný účel. Týmto konaním tak vo vzťahu k prvej časti žalovaného skutku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, keď zverené veci (peniaze patriace jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi - spoločnosti MZL, s.r.o.) si prisvojil tým, že s nimi nakladal v rozpore s účelom ich určenia, t. j. tieto si ponechal pre vlastnú potrebu, keďže o ich použití nevykonal žiadne vyúčtovanie a účel ich použitia nijakým spôsobom nevydokladoval. Obžalovaný v konečnom dôsledku ani nevedel uviesť, ako dospel k ním tvrdenej výške dlžnej sumy 145,15 €. Keby aj bola pravdivá jeho verzia skutku, že obdržal sumu 55 € a 350 €, spolu 405 €, po uhradení sumy 100 € za rakúsku diaľničnú známku, sumy 197 € za švajčiarsku diaľničnú známku, sumy 7,85 € za sáčky do vysávača a pospotrebovaní sumy 55 €, by správnym výpočtom nedošiel k sume 145,15 € ale k sume 45,15 €. Aj z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že nemohlo zo strany obžalovaného dôjsť k úhrade rakúskej diaľničnej známky vo výške 100 €, a pokiaľ obžalovaný trval na svojej verzii skutkového deja, možno ju v kontexte vykonaného dokazovania vnímať len ako snahu vyviniť sa zo žalovaného skutku klamstvom.
Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a obžalovaného uznal vinným z jeho spáchania.
Podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená (peňažné prostriedky poškodeného) a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu (vo výške 291,65 €). Obžalovaný pritom konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, pretože vedel, že svojim konaním môže ohroziť alebo dokonca porušiť záujem chránený Trestným zákonom (v tomto prípade oprávnený záujem poškodeného na účelnom nakladaní so zverenými finančnými prostriedkami), a pre prípad, že takéto ohrozenie alebo porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nepriamy úmysel súd vzhliadol v takom konaní obžalovaného, kedy tento majúc vedomosť o tom, že finančné prostriedky zverené mu zamestnávateľom mal použiť len v
súlade s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (t. j. len v súvislosti s realizovanou pracovnou cestou), tieto použil na bližšie neurčený účel, keďže žiadnym spôsobom nevydokladoval na čo boli použité, teda aké konkrétne tovary, resp. služby boli nimi zaplatené.
Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním pripojených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci I.. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne. Obžalovaný je rozvedený, žije s družkou a je zamestnaný ako vodič autobusu u X. Q. I., s miestnom podnikania Nitra, Ďurčanského 754/4, IČO: 30 943 817. V čase spáchania skutku bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755. Obžalovaný bol 6 - krát priestupkovo prejednávaný za porušenie pravidiel cestnej premávky. V registri trestov obžalovaného figurujú dve odsúdenia, pričom jedenkrát sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozhodnutím AG LANDSHUT sp. zn. 06 CS 23 JS 31212/05 zo dňa 10.11.2005, právoplatným dňa 29.11.2005, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 2 mesiace.
Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona všetky okolnosti prípadu, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd u obžalovaného zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, avšak žiadne takéto okolnosti nezistil, teda ich pomer je 0:0.
Pri ukladaní trestu súd zároveň vychádzal z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. S ohľadom na uvedené zásady dospel súd k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného alternatívny trest, a to peňažný trest. V tejto súvislosti súd považoval za žiaduce pripomenúť, že naplnenie znaku skutkovej podstaty trestného činu sprenevery „malá škoda“ vychádzajúc zo znenia § 125 odsek 1 Trestného zákona predpokladá spôsobenie škody presahujúcej 266 €. V posudzovanom prípade došlo k spôsobeniu škody vo výške 291,65 €, ktorá len nepatrne presahuje zákonom predpokladaný znak malej škody. Aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý vedie usporiadaný život, má stále zamestnanie, od roku 2005 sa nedopustil žiadneho trestného činu a bol postihovaný len za menej závažné priestupky na úseku cestnej dopravy, súd považoval za primerané uložiť mu peňažný trest s poukazom na § 56 odsek 1 Trestného zákona, a to vo výške 160 € v presvedčení, že takýto druh trestu v konštatovanej výške postačí na jeho prevýchovu.
Súd zároveň podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov, pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril.
Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2) obžaloby, po vykonaní dokazovania dospel súd zároveň k záveru, že obžalovaného nemožno uznať za vinného aj z čiastkového útoku žalovaného trestného činu zo dňa 19.12.2014 a to, že uvedeného dňa bolo vykonanou účtovnou kontrolou zistené, že obžalovaný dňa 20.08.2014 počas zahraničnej služobnej cesty ako vodič autobusu evidenčné číslo BS I. vo Verone v Taliansku neoprávnene a napriek výslovnému nesúhlasu konateľa firmy MZL, s.r.o. zaplatil zo zverených finančných prostriedkov pokutu v celkovej výške 390 € za zlé parkovanie autobusu evidenčné číslo BS I., z toho sumu vo výške 300 € prostredníctvom služobnej platobnej karty a sumu vo výške 90 € zo zverenej hotovosti, pričom túto sumu doposiaľ žiadnym spôsobom svojmu zamestnávateľovi nevrátil, ktorým konaním mal obžalovaný podľa obžaloby spôsobiť konateľovi spoločnosti MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755, Ing. K. Q., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C., J. XXXX/X, škodu vo výške 390 €.
Z dokazovania nebolo nad mieru akýchkoľvek pochybností preukázané, že konaním obžalovaného došlo aj v tejto časti žalovaného skutku k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona. Uznanie viny pred súdom môže byť založené len na jednoznačných, bezpečných a spoľahlivých dôkazoch celkovo vylučujúcich pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Ak sú po vykonaní dôkazov a po ich zhodnotení o vine obžalovaného pochybnosti, musí súd v pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech („in dubio pre reo“). Pre rozhodnutie súdu vo vzťahu k uvedenému čiastkovému útoku žalovaného trestného činu bola
rozhodujúca výpoveď obžalovaného ako aj výpoveď svedka T. K., ktorí zhodne uviedli, že pokuta udelená im počas pracovnej cesty vo Verone vo výške 300 € bola zaplatená služobnou platobnou kartou, t. j. z peňazí poškodenej spoločnosti MZL, s.r.o. Uvedené vyplynulo aj z výpisu z účtu poškodeného číslo SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 20.08.2014, kedy bola v meste Verona vykonaná úhrada platobnou kartou vo výške 300 €. Hoci poškodený uviedol, že na použitie platobnej karty na úhradu pokuty nedal obžalovanému súhlas, súd stotožniac sa s obhajobou obžalovaného dospel k záveru, že konaním obžalovaného (pri zaplatení pokuty platobnou kartou poškodeného) nedošlo k použitiu finančných prostriedkov v rozpore s účelom, na ktoré boli obžalovanému dané do dispozície. Práve poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že finančná hotovosť zverená vodičovi prostredníctvom platobnej karty slúži na riešenie nepredvídaných situácii, akou bola bez pochybností aj situácia s osadením policajného blokovacieho zariadenia na služobné motorové vozidlo (tzv. „papuča“). Tým, že obžalovaný zaplatil udelenú pokutu z finančných prostriedkov poškodeného a odblokoval tak služobné motorového vozidlo, podľa názoru súdu nekonal v rozpore s oprávnenými záujmami poškodeného. Zverené finančné prostriedky viazané na platobnej karte nepoužil obžalovaný na svoje potreby, ale v záujme „odblokovania“ služobného vozidla a pokračovania v jazde, čo je v konečnom dôsledku v záujme poškodeného. Prípadná nehospodárnosť konania obžalovaného a nedodržanie povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy môže byť posudzované nanajvýš v civilnom sporovom konaní.
Keďže z výsledkom vykonaného dokazovania vyplynulo, že čiastkový útok žalovaného pokračovacieho trestného činu sprenevery zo dňa 19.12.2014 sa nestal, súd v tejto časti obžalovaného s poukazom na § 258 písmeno a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, tento si poškodený uplatnil riadne a včas v prípravnom konaní najneskôr do skončenia vyšetrovania, kedy uviedol, že žiada nahradiť škodu vo výške 895 € titulom nevyúčtovaných peňažných prostriedkov súvisiacich s pracovnou cestou do Švajčiarska a titulom neoprávnene použitých finančných prostriedkov v súvislosti s pracovnou cestou do Talianska. Keďže obžalovaný bol uznaný vinným len vo vzťahu k prvej časti žalovaného skutku (pokiaľ ide o pracovnú cestu do Švajčiarska), súd v kontexte uvedeného s poukazom na § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 spôsobenú škodu vo výške 291,65 €. V zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu škody súd s poukazom na § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 na občianske súdne konanie.
V súvislosti s oslobodením obžalovaného spod obžaloby (pokiaľ ide o čiastkový útok žalovaného trestného činu zo dňa 19.12.2014, t. j. pracovnú cestu do Talianska) bol súd s poukazom na § 288 odsek 3 Trestného poriadku povinný poškodenú spoločnosť MZL, s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Železničiarska 11, IČO: 44 982 755 s jej nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 2 T 136/2015.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.