Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19C-82-2009.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/82/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Danielou Kotrecovou v právnej veci žalobkyne: Ing. S. G., bytom J. 9, XXX XX J. zastúpená advokátom I.. W. N., so sídlom J. cesta 7, XXX XX G. proti žalovaným:1/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO : 6O3 481, 2/ C.. D. C., bytom G. č.XX , XXX XX J., zastúpený LEGAL GROUP s.r.o., Trnavská cesta 27/B, 831 04 Bratislava, IČO : 47 237 589 3/ C.. C. C., bytom G. XX, XXX XX J., zastúpená K.. W.. arch. K. D. G.., bytom G. č.XX, Z. 04 J. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v plnom rozsahu zamieta. II. Žalovaným 1,2,3 rade sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou, ktorú osobne podala na Okresný súd Bratislava I dňa 5.8.2008 domáhala, aby súd titulom vydržania rozhodol, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú T. E. parcela číslo XXX/X a parcela číslo XXX/XX.Z dôvodu príslušnosti okresný súd vec postúpil na Okresný súd Bratislava IV dňa 14.9.2009. Následne žalobkyňa viackrát zmenila svoj žalobný návrh, naposledy súd Uznesením dňa 27.3.2017 pripustil zmenu v spojení s opravným uznesením zo dňa 3.5.2017, ktoré bolo vynesené na pojednávaní s tým, že žalobkyňa žiada, aby súd : 1/ určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností- parcela číslo 140/2- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, k. ú. T. E. zapísaná na LV XXXX a časti pozemku 142/4 zapísaná na LV XX k .ú. T. E., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2 v zmysle geometrického plánu č.25/2008, ktorý bol vypracovaný InKat, spol. s.r.o. označená ako novovzniknutá parcela číslo 142/18 zastavaná plocha o výmere 34 m2; 2/ určil, že žalovaný v 2. a 3 rade nie sú spoluvlastníci stavby súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. , a stavba súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. je nedeliteľnou súčasťou stavby s.č.XXXX- rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X zapísanej na LV XXXX k.ú T. E.. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že sa cíti byť vlastníčka nehnuteľností titulom vydržania, pretože jej právny predchodcovia predmetné nehnuteľnosti užívali v dobrej viere a parcela číslo XXX/XX je jedinou prístupovou cestou k jej rodinnému domu. Ohľadne garáže, ktorá je vo vlastníctve žalovaných 2. a 3. rade uviedla, že vlastne predmetná garáž je pod časťou jej rodinného domu a bez tejto garáže by rodinný dom spadol, je presvedčená, že garáž bola postavená a projektovaná ako nedeliteľná súčasť jej rodinného domu, nikdy nebola a ani nie je samostatnou vecou v právnom slova zmysle a preto ani nemôže byť predmetom vlastníckeho práva tak, ako to vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností. Na podporu svojich tvrdení založila do spisu Odborné stanovisko číslo 34/2012 Ing. L. S. G.., znalkyne z odboru stavebníctvo ako aj stanovisko Ing. K. Q.. 2. Žalovaný v 1 rade v pôvodnom vyjadrení žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky k vydržaniu podľa § 134 OZ, nebola v dobrej viere, pretože vlastník nehnuteľnosti bol známy a sama žalobkyňa ho oslovila na zriadenie vecného bremena. Po zmene petitu sa žalovaný v 1. rade vyjadril v tom smere, že ohľadne určenia
vlastníctva k parcele číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere t. č. 19 m2 už nie je pasívne legitimovaný, pretože predmetný pozemok na základe Dohody o osobnom užívaní zo dňa 28.2.1980, registrovanej ŠN dňa 9.4.1980, nadobudli do BSM manželia E. a následne ho predali žalovaným 2. a 3. rade. Ohľadne novovytvorenej parcely XXX/XX, ktorá bola odčlenená GP č. XX/XOOX od parcely XXX/ X evidovaná na LV X vo vlastníctve žalobcu v 1 rade, žalobkyňa nepreukázala ani oprávnenú držbu ani dobromyseľnosť, pretože predmetný pozemok tvorí prístup do garáže nie je oplotený a vlastne slúži aj širokej verejnosti a neboli splnené žiadne predpoklady pre vydržanie pozemku žalobkyňou a preto navrhuje žalobu zamietnuť. 3. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu v tom smere, že žiada žalobu v časti ktorá sa týka určenia, že žalovaný v 2. a 3 rade nie sú spoluvlastníci stavby súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E., zapísaná na LV XXXX a stavba súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. je nedeliteľnou súčasťou stavby s.č.XXXX- rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/ X a XXX/X zapísanej na LV XXXX k. ú T. E. zamietnuť. Žalobkyňa v konaní nepreukázala žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc.č.XXX/X titulom vydržania, pretože nesplnila zákonné podmienky vydržania a to faktické ovládanie veci, vôľa držiteľa nakladať s vecou ako vlastnou a dobromyseľnosť. Predmetný pozemok na základe Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 28.2.1980, registrovaná ŠN dňa 9.4.1980 pod č. O. XX/XX bol v nepretržitom užívaní manželov E. a následne odpredaný žalovanému v 2. rade spoločne do BSM aj žalovanej v 3 rade. Ďalšou časťou určovacej žaloby sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že garáž s. č. XXXX nie je vo vlastníctve žalovaných 2. a 3.rade, ale je nedeliteľnou súčasťou jej rodinného domu s.č.XXXX. Aj v tomto smere právny zástupca uviedol, že existuje zákonný vlastnícky titul žalovaného v 2. rade k predmetnej nehnuteľnosti a akékoľvek iné rozhodnutie o stave vlastníckych vzťahov účastníkov oproti súčasnému stavu by vnášalo nestabilitu a právnu neistotu do existujúcich právnych vzťahov.
4. Žalovaná v 3. rade sa vyjadrila prostredníctvom splnomocneného zástupcu rovnako ako žalovaný a jeho právny zástupca v 2. rade. Poukazuje na skutočnosť, že garáž s.č.XXXX nikdy nebola súčasťou rodinného domu žalobkyni, keď kupoval rodinný dom jej brat M. K. od p. T., kupoval rodinný dom s dvomi garážami a následne tento na žalobkyňu darom previedol predmetnú nehnuteľnosť. Nikdy vo vlastníctve ani pani T. ani pána K. nebola garáž s.č.XXXX, pretože táto bola najprv osobnom užívaní manželov E., ktorí predmetnú garáž aj financovali a následne ju predali žalovaným v 2. a 3. rade. Žalobkyňa má len úmysel zmocniť sa majetku žalovaných v 2.a3. rade, avšak chýba jej akýkoľvek titul a z toho dôvodu žiada žalobu v časti, ktorá sa týka žalovanej v 3. rade zamietnuť. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že garáž je pevne spojená so zemou a nemožno ju kvalifikovať ako súčasť stavby rodinného domu s.č. XXXX, pretože takto nikdy vedená nebola. 5. Súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, jednak vypočul žalobkyňu, ktorá opísala vo svojich vyjadreniach skutočnosti, ktoré ju viedli k podaniu žaloby. K prvej časti žaloby kde žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností- parcela číslo XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, k. ú. T. E. zapísaná na LV XXXX a časti pozemku XXX/X zapísaná na LV XX k .ú. T. E., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2 v zmysle geometrického plánu č.25/2008, ktorý bol vypracovaný W., spol. s.r.o. označená ako novovzniknutá parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha o výmere 34 m2 uviedla, že jej právna predchodkyňa p. T. dňa 23.7.1979 uzavrela s O. Zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorou došlo s účinnosťou k 28.8.1979 k prevodu celého jednobytového domu v skupinovej výstavbe postavenom na pozemku v KN parc.č.XXXX/XX v k.ú T. E. do osobného vlastníctva . Pani T. financovala výstavbu rodinného domčeka a tento nerušene užívala až do roku 2005 kedy sa ho rozhodla predať. Predala ho pánovi K. , môjmu bratovi a tento následne mi daroval nehnuteľnosť v roku 2006 tak, ako bola zapísaná na liste vlastníctva. Je pravdou, že jednu z garáži v rodinnom dome užívala rodina E.. Keďže mi nesvedčal nadobúdací titul k spornej parcele číslo XXX/X o výmere 19 m2 uzavrela som dodatočne Zmluvu o postúpení práv a povinností s p. T., čím preukazujem vlastníctvo k parcele číslo XXX/X vydržaním, pretože túto nerušene užívala niekoľko rokov. Ohľadne druhej časti žaloby uvádza , že garáž je súčasťou je rodinného domu nakoľko je tvorená konštrukciou jej rodinného domu a bola súčasťou stavby rodinného domu. Garáž v skutočnosti zasahuje aj do pozemku XXX/X na ktorom stojí jej rodinný dom. Pokiaľ ide o parcelu XXX/XX, ktorá je časťou parcely XXX/X o výmere 322 m2 ide o parcelu, ktorá je nerušene užívaná ako prístupová cesta ku garážam a jej užívanie je nerušené a bezodplatné najmenej 30 rokov a pokiaľ išlo o korešpodenciu so žalovaným v 1. rade bolo to v snahe vyriešiť právne prístup k rodinným domom. Je toho názoru, že listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkov preukázala dôvodnosť a opodstatnenosť žaloby.
6. Na pojednávaniach splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, pričom v časti ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti žalobkyňou a to parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere t. č. 19 m2 už nie je pasívne legitimovaný, pretože predmetný pozemok na základe kúpnej zmluvy je vo vlastníctve žalovaných 2. a 3., pričom ohľadne novovytvorenej parcely č. XXX/XX, žiada, aby žaloba bola zamietnutá, pretože žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala vydržanie predmetného pozemku, a to najmä čo sa týka dobromyseľnosti, oprávnenej držby a spôsobilosti pozemku na vydržanie. Žalobkyňa od samého začiatku, kedy nadobudla rodinný dom spoločne s dvomi garážami vedela o tom, že tento pozemok je situovaný priamo pred garážou a okrem verejnosti tento pozemok užívajú aj žalobcovia v 2.a 3. rade ako prístupovú cestu do garáže, takže ani v tejto časti nemožno hovoriť o vydržaní v prospech žalobkyni. 7. Právny zástupca žalovaného v 2. rade od samého začiatku žiadal žalobu zamietnuť čo sa týka časti, ktorá súvisí so žalovaným v 2. rade. Uviedol, že žalovaný v 2. rade spoločne so žalovaným v 3. rade keďže sú manželia v roku 2006 kúpili od manželov E. nehnuteľnosť- garáž s.č.XXXX, pričom vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX.Predmetnú garáž ich predchodcovia financovali z vlastných prostriedkov boli aj členmi družstva O., ktoré realizovalo výstavbu rodinných domov a garáží. Podľa ich názoru je garáž pevne spojená so zemou, zhotovená zo stavebných konštrukcií, ktoré ju definujú ako stavbu a tak je samostatnou vecou v právnom zmysle a t. č. patrí vlastnícky žalovanému v 2. a 3. rade. Ohľadne parcely číslo XXX/X túto žalobkyňa nemohla vydržať pretože od roku 1980 bola v užívaní manželov E. na základe už spomínanej Dohody o osobnom užívaní, ktorá bola registrovaná na štátnom notárstve a neskôr bola zapísaná ako ich vlastníctvo. Teraz je vo vlastníctve manželov C.- žalovaných v 2. a 3. rade pretože prišlo k jej odkúpeniu od manželov E.. 8. Splnomocnený zástupca žalovanej v 3. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaniach uviedol, že žaloba je nedôvodná. Žalobkyňa ako aj jej právny predchodcovia nikdy neboli vlastníci garáže s.č.XXXX, pretože táto je od roku 2006 vo vlastníctve žalobcu 2. a 3. rade. Ohľadne skutočnosti, ktorú tvrdí žalobkyňa, že garáž je nedeliteľnou súčasťou jej rodinného domu uviedol, že všetky garáže, ktoré boli takto postavené družstvom O. sú postavené na zemskom povrchu, nadzemná časť rod. domov spočíva na stropnej konštrukcii garáží, teda nad zemským povrchom. Podľa etapy výstavby sa najskôr realizovala výstavba garáží a následne rodinných domov , pričom konštrukčný systém rod. domov je prispôsobený stavbe garáží a nie naopak. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že rovnako žalobkyňa má jednu garáž v tejto radovej zástavbe vo vlastníctve, avšak nie je vlastníčkou rodinného domu. Poukazuje aj na vyjadrenie Mestskej časti Bratislava- T. E. zo dňa 17.4.2013 v ktorej sa uvádza, že garáž je stavba postavená na zemskom povrchu vo vlastníctve manželov C. a časť rodinného domu je nadzemnou stavbou so súpisným číslom XXXX vo vlastníctve A. G.. Žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. 9. Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa O.. T. T. ktorá uviedla, že ohľadne výstavby rodinného domu sa nevie vyjadriť pretože ju zastupoval jej otec. Vie sa vyjadriť len v tom smere, že rodinný dom bol projektovaný s tromi garážami, ale ona užívala len dve garáže a tretiu dal O. do užívanie inej osobe. Neskôr dom previedla na základe kúpnej zmluvy na M. K., pričom nikdy nezisťovala či dom stojí na jednej parcele alebo na viacerých. Súd vypočul aj ďalšiu svedkyňu, matku žalobkyni C. K., ktorá uviedla, že od samého začiatku vie o tom, že niektoré garáže pod domami v radovej zástavbe nie sú vo vlastníctve majiteľov domov, takto je to aj u žalobkyni, ktorá má garáž ale nie je vlastníčkou domu. 10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise tak žalobkyňou ako aj žalovanými a to najmä :kúpnou zmluvou zo dňa 6.10.1965, kedy prišlo ku kúpe nehnuteľnosti medzi pôvodným vlastníkom G. X. a Českoslov. štátom, nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X a XXXX/X, LV XXXX,LV XXXX, Zmluva o výstavbe rodinných domov a garáží zo dňa 20.1.1975 medzi O. a T. T., Zmluva o kúpe nehnuteľnosti medzi T. T. a C. K. zo dňa 23.11.2005, Darovacia zmluva medzi : K. a S. G. zo dňa 15.9.2006,Geometrický plán č. 1572/35-45 zo dňa 30.10.1974 na rozdelenie parcely č. XXXX/ XX , geometrický plán zo dňa 15.7.1974 č.761-2610-202-73 a identifikácia parciel č. XXX/X( súčasť parcely XXXX) a XXX/X( súčasť parcely XXXX/X,XXXX/X a XXXX), vyjadrenie Správy katastra zo dňa 30.1.2009, kúpna zmluva medzi manželmi E. a manželmi C. zo dňa 6.9.2006,kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28.11.1980 o užívaní rodinného domu a garáže pre K. T., kolaudačné rozhodnutie zo dňa 4.2.1993 pre manželov E. na užívanie garáže na parcele XXXX/XX , rozhodnutie o súpisnom čísle pre garáž zo dňa 10.3.1993, Zmluva o postúpení práv a povinností medzi K. T. a A. G. zo dňa18.11.2011, Hospodárska zmluva uzavretá dňa4.2.1977 o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania, Rozhodnutie katastrálneho úradu zo dňa 30.4.2009 o oprave chýb v katastrálnom operáte, Odborné stanovisko W.. L. S. k posúdeniu technickej deliteľnosti stavby rodinného domu s.č.XXXX, fotodokumentácia ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, ktoré boli žalobkyni ako aj žalovaným známe, pretože ich súd stranám sporu doručoval.
11. Podľa §134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods.2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa ods.3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa ods.4 pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčace j doby. 12. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191ods.1 C. s. p. k prvému petitu žalobkyni v ktorom navrhuje, aby súd určil , že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností- parcela číslo XXX/X- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, k. ú. T. E. zapísaná na LV XXXX a časti pozemku XXX/X zapísaná na LV XX k .ú. T. E., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2 v zmysle geometrického plánu č.25/2008, ktorý bol vypracovaný W., spol. s.r.o. označená ako novovzniknutá parcela číslo XXX/XX zastavaná plocha o výmere 34 m2 je nedôvodný a preto ho súd zamietol. Pri rozhodnutí vychádzal zo skutočností ako aj z predložených dôkazov a vyjadrení, kedy mal jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Držba pozemku ako prvý predpoklad vydržania vychádza jednak z vôle držiteľa a jednak z faktického ovládania veci .Žalobkyňa ani jej právny predchodcovia nikdy nenakladali s garážou , ktorá stojí na parcele č.XXX/X ako s vlastnou a ani nemali vôľu ju držať, pretože tento pozemok mali v osobnom užívaní manželia E. a neskôr sa stali účinnosťou zákona 509/1991 Zb. bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku a rovnako boli vlastníkmi aj garáže na predmetnom pozemku. Neskôr garáž ako aj pozemok previedli kúpnou zmluvou na manželov C. .Podľa názoru súdu žalobkyni chýbajú všetky základné predpoklady k tomu, aby pozemok nadobudla vydržaním. Ohľadne parcely XXX/XX, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č.25/2008 ako časť z pôvodnej parcely číslo XXX/X súd je toho názoru, že ani v tomto prípade žalobkyňa nesplnila podmienky vydržania, pretože predmetný pozemok je vo vlastníctve žalovaného v 1.rade, ide o prístupovú cestu do garáží a naviac o verejné priestranstvo, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenú držbu, dobromyseľnosť a zákonnú 10 ročnú lehotu. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Správy katastra zo dňa 30.01.2009, kde žalobkyňa žiadala opravu zápisu rodinného domu s. č. XXXX, čiže už v roku 2009 vedela, že parcela XXX/X nie je v jej vlastníctve a tak potom ani súd nepomohol konštatovať, že žalobkyňa splnila podmienky vydržania či už k parcele č. XXX/X alebo k parcele XXX/XX. 13. K druhému petitu žalobkyne ktorým žiada, aby súd určil, že žalovaný v 2. a 3 rade nie sú spoluvlastníci stavby súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E., zapísaná na LV XXXX a stavba súpisného čísla XXXX - garáž na pozemku par. číslo XXX/ X zapísaná na LV XXXX pre k. ú T. E. je nedeliteľnou súčasťou stavby s.č.XXXX- rodinný dom na pozemku parc. č. XXX/X a XXX/X zapísanej na LV XXXX k. ú T. E. rovnako súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a aj túto časť zamietol. 14. Súd pri tomto závere vychádzal najmä z ustanovenia § 137C.s.p.kedy sa nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi, ale vychádzal z toho či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má miesto tam ,kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tam, kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania predísť rozmnožovaniu súdnych sporov. Pokiaľ nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem vyžadovaný ustanovením § 137 písm. c/ C.s.p.Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. 15. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na vyššie uvedenom určení a v podstate by sa jej postavenie v prípade, že by súd vyhovel návrhu v tom smere, žeby určil ,že žalovaní 2. a 3. rade nie sú vlastníci garáže s.č.XXXX nezmenilo a vyvolalo by to len ďalší spor. 16. Ohľadne garáže s.č.XXXX , ktorá podľa žalobkyni má byť súčasťou jej rodinného domu súd konštatuje, že na základe listinných dôkazov ako aj vyjadrení účastníkov sporu, predmetná garáž bola daná do užívania manželom E., pričom je označená ako stavba so súpisným číslom a zhotovená zo stavebných konštrukcií-nie ako súčasť rodinného domu, ale spojená so zemou pevným základom, preto má charakter nehnuteľnosti a slúži svojmu účelu so samostatným vchodom a nie je teda súčasťou rodinného domu. Táto skutočnosť bola žalobkyni známa už v čase keď jej rodinný dom daroval jej brat M. K., pričom nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že žalobkyňa v predmetnej zástavbe má obdobnú garáž, pričom nie je vlastníčkou rodinného domu. 17. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol v celom rozsahu. 18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak , že žalovaným v 1.2. a 3.rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 % nakoľko mali vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.