Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-59-2015.pdf
PDF · 85.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2017 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. JUDr. Beáty Schmidtovej a prísediacich Bc. Anny Macháčkovej a Pavla Gerega takto
rozhodol:
podľa § 285 písm. a) Tr . poriadku sa obžalovaný L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby pre zločin sexuálne násilie podľa § X00 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že
v presne nezistený deň najneskôr však 13.06.2013 v byte v M. na ulici G. X donútil svojho nevlastného brata maloletého M.S., nar. 19.02.2006 k rôznym sexuálnym praktikám tým spôsobom, že maloletého najskôr vystavil sledovaniu pornografických záznamov, následne sa s mal. M.S. presunul do izby na posteľ, kde maloletý sledoval masturbáciu obvineného, potom obvinený vyzval maloletého, aby ho ručne uspokojoval, ten ho chytal a držal za pohlavný úd a taktiež sa obvinený dotýkal pohlavného údu maloletého a tohto konania sa obvinený dopustil proti vôli maloletého, pričom zneužil jeho bezbrannosť s ohľadom na vek maloletého M.S. a jeho strach z obvineného, keďže ho v minulosti zbil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 11.05.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín obžalobu na obžalovaného pre skutok právne posúdený ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona.
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní z vykonaných dôkazov zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
G. L. L. v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Pred súdom poprel spáchanie trestnej činnosti. Na svoju obhajobu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ktoré by potvrdzovali jeho verziu nespáchania skutku.
Súd vykonal pred súdom dokazovanie výsluchom svedkov L. L., J. R., zákonného zástupcu L. P., pracovníčky H. L.. F., výsluchom znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie klinická psychológia detí, ako aj prehraním obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletého M. S.
Svedkyňa L. L. v prípravnom konaní ako aj pred súdom tvrdila, že obvinenie voči jej najstaršiemu synovi je nezmyselné. Nevie o žiadnych skutočnostiach, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa niekedy jej najstarší syn mal dotýkať dieťaťa (svojho nevlastného brata). Obe mladšie deti sú v detskom domove od mája 2014, pričom ona konkrétne s deťmi kontakt neudržiava. V čase keď sa mal stať skutok, bývali všetci v jednoizbovom byte, najstarší syn L. s deťmi v kontakte nebýval. Práve maloletý L. mal veľmi dobrý vzťah k staršiemu bratovi, pokiaľ bol starší syn doma, ako súrodenci boli stále spolu. Vylúčila možnosť, že by k takémuto konaniu zo strany najstaršieho syna bývalo došlo.
Svedkyňa J. R. v prípravnom konaní ako aj pred súdom vypovedala o integrácii maloletého L. do detského domova medzi ostatné deti. Pracuje ako vychovávateľka v detskom domove C., pričom s maloletým L. prichádzala pravidelne do kontaktu. O skutku, ktorý sa mal stať, sa dozvedela po príchode maloletého L. do detského domova. U maloletého sa prejavovalo zvýšené sexuálne správanie a to tým spôsobom, že žiadal od ďalších detí umiestnených v detskom domove sexuálny styk. Maloletý používal rôzne sexuálne výrazy a vyzýval ostatné deti k ukazovaniu si pohlavných orgánov. Takéto správanie sa opakovalo viackrát a preto dňa 23.05.2014 oslovila maloletého L., aby sa vyjadril, odkiaľ nadobudol takéto správanie a výrazy. Maloletý uviedol, že videl doma porno, ktoré mu púšťal jeho starší brat, a následne musel tomuto staršiemu bratovi masturbovať jeho pohlavný úd. Maloletý popísal, ako sa to stalo, ako si brat ľahol na posteľ, maloletý musel pri ňom stáť a ďalšie podrobnosti. Vtedy, keď sa mal skutok stať, mala byť jeho matka spolu s mladším bratom mimo bytu. Podľa názoru svedkyne sa takéto konanie udialo asi viackrát, keďže takéto správanie mal maloletý zafixované ako normálne. Je to len jej domnienka, maloletý jej neuviedol viacnásobné takéto správanie. Po týchto zisteniach spísala zápis a informovala riaditeľku a psychologičku o týchto skutočnostiach. Pokiaľ maloletý jej, ako cudzej osobe rozprával o takýchto veciach, hovoril to prirodzene, skôr agresívne, nepáčilo sa mu že je za takéto správanie karhaný. V súčasnej dobe je jeho správanie diametrálne zmenené a už sa u neho neprejavujú takéto sexuálne správania ani výrazy. Ako zástupkyňa detského domova C. bola pri výsluchu maloletého na polícii.
Svedok L. P., otec maloletého, v prípravnom konaní ako aj pred súdom uvádzal okolnosti ohľadne zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti súdom. K osobe obžalovaného sa vyjadril v tom zmysle, že obžalovaný je synom bývalej družky L. L., nemali spolu dobrý vzťah, bol arogantný, jeho správanie bolo nevhodné, odvrával svojej matke, neposlúchal, neupratoval po sebe a podobne. V čase, keď obžalovaný nebol vo väzení, žil s nimi na spoločnej adrese, avšak neboli spolu veľmi v kontakte, pretože on chodieval pracovať na týždňovky, vídavali sa len cez víkendy. O skutku, ktorý sa mal stať medzi obžalovaným a maloletým synom L. sa dozvedel od vyšetrovateľky, bližšie ku skutku nič uviesť nevedel. V čase, keď žili spoločne v jednej domácnosti len s družkou a dvoma deťmi, bolo všetko v poriadku, avšak keď prišiel obžalovaný domov z výkonu trestu odňatia slobody, maloletý L. bol nervózny, nesprával sa normálne ako bežne. Keď bol opätovne obžalovaný v ďalšom výkone trestu odňatia slobody alebo v polepšovni, všetko bolo v poriadku.
Svedkyňa L.. F. za H. A. bola pred súdom vypočutá k výsluchu maloletej osoby na polícii. Popísala priebeh výsluchu maloletého, kto ako kládol otázky, že pri výsluchu bola prítomná aj prokurátorka, zástupca detského domova, súdny znalec U.. Q. spolu s vyšetrovateľkou a zapisovateľkou. Na začiatku výsluchu podľa názoru svedkyne bol maloletý riadne poučený, že môže odmietnuť vypovedať, a maloletý vypovedal dobrovoľne.
Bol vypočutý súdny znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie klinická psychológia detí. Prezentoval svoj znalecký posudok číslo 7/2015, ktorý spracoval na maloletého M. S. na základe jeho výpovede na polícii. Vyjadroval sa k anamnéze maloletého, charakteristickým rysom osobnosti maloletého, vyjadroval sa k schopnostiam zapamätať si a následne reprodukovať udalosti a posúdiť vplyv prežitých udalostí na psychiku maloletého v súčasnosti. Na základe anamnézy a psychologického rozhovoru znalec skonštatoval, že v štruktúre osobnosti maloletého boli zistené patologické rysy jeho vyvíjajúcej sa osobnosti. Charakteristickú kombináciu porúch je zrejmé pozorovať pretrvávajúcim agresívnym asociálnym alebo vzdorovitým správaním s príznakmi depresie, úzkosti, a iných emočných porúch. Nálada maloletého je subdepresívna, čo okrem patoplastickej rodinnej klímy súvisí aj s údajným sexuálnym zneužitím dieťaťa z okruhu rodiny. Osobnosť je vo vývojom období mladšieho školského veku, emocionálne labilný, impulzívny, štrukturovaný v smere introverzie. Osobnostne je dráždivý, netrpezlivý, môže sa vyskytovať afektívne konanie, ľahko býva sklamaný s nestálou náladou, rozladenosťou a podráždenosťou. Prevažne netrpezlivý a rýchlo vzplanie. V správaní prítomný cynizmus, antisociálne tendencie, negatívne postoje, nedostatok sebareguločaných mechanizmov. Má sklon vyžadovať veľa pozrnosti od svojho sociálneho okolia. Udáva nesúlad v rodinnom prostredí, vykazuje nedostatočné naplnenie, potreby, sociálneho začlenenia do primárnej rodiny, pocit bezpečia, a bezpodmienečnej lásky zo strany rodičov. Menovaný zažil opätovné sklamania v primárnych vzťahových väzbách s rodičmi. Intelektové výkony maloletého sú nerovnomerne profilované v neprospech verbálnej zložky intelektu, slabší rozvoj slovno-pojmového myslenia a tým súvisiacej reči. Intelektové výkony sa nachádzajú na úrovni ľahkého populačného podpriemeru. Kognitívne funkcie maloletého nevykazujú narušenia v zmysle duševnej zaostalosti, ktoré by mali vplyv na schopnosť maloletého správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil, a ktorých sa priamo zúčastnil. Na schopnosť reprodukovať prežité udalosti má negatívny vplyv slabá slovná zásoba. Maloletý má tendenciu udalosti s predmetnou vecou zatajovať. Na základe spisovej dokumentácie vrátane pozorovania v detskom domove, ako aj na základe výsluchu maloletého a vlastným znaleckým šetrením je znalec toho názoru, že maloletý bol predčasne sexuálne stimulovaný jeho nevlastným starším bratom a maloletý prežil v dôsledku konania jeho nevlastného brata psychickú traumatizáciu. Maloletý bolestné spomienky vytesňuje z vedomia, znalec pozoruje obranný mechanizmus popretia a vytesnenia a tento obranný mechanizmus možno charakterizovať ako psychologických defenzívny adaptačný mechanizmus. Prítomné sú známky reaktívnej psychickej dekompenzácie z prežitých udalostí. Spomienky na sexuálne zneužívanie vytesňuje z vedomia. Ale napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, je možné z jeho vyjadrenia usudzovať, že maloletý bol sexuálne stimulovaný obžalovaným, jednalo sa o dotýkanie, dráždenie a ručné uspokojovanie jeho brata, a minimálne dotýkanie sa v intímnych oblastiach maloletého jeho bratom L.. Tieto jeho traumatizujúce spomienky sa prenášajú aj do inadekvátneho sexuálneho správania sa s jeho rovesníkmi.
Súd po výsluchu znalca riešil námietku obhajoby ohľadne nezákonnosti výsluchu maloletého v prípravnom konaní a preto vyzval znalca, aby sa vyjadril, či odporúča opakovaný výsluch maloletého. Keďže znalec výslovne odmietol, aby súd mohol zopakovať nezákonný výsluch maloletého a tento zreparovať v konaní pred súdom, pretože znalec sa vyjadril, že opakované vysluchnutie maloletého pred súdom by bolo spojené s problémom vrátenia maloletej osoby do negatívneho prežívania udalostí, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na jeho ďalší psychický vývoj, súd nezopakoval pred súdom výsluch maloletého M. S.
Následne bol vykonaný pred súdom dôkaz prehratím zvukovo-obrazového záznamu z výsluchu maloletého, uskutočnený na polícii dňa 05.02.2015 za prítomnosti vyšetrovateľky, zapisovateľky, maloletého, súdneho znalca z odboru detská klinická psychológia, prokurátorky, zástupcu H. a skonštatoval, že výsluch maloletého s poukazom na nedostatočnosť jeho poučenia v zmysle § 130 ods. 2 Tr. poriadku nie je možné považovať za dôkaz tak, ako to vyjadruje citované ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. poriadku.
V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na audiovizuálny záznam výpovede maloletého M. S. pred vyšetrovateľkou zo dňa 05.02.2015, pričom na podklade uvedeného záznamu súd konštatuje, že maloletý M. S. pred začiatkom svojho výsluchu bol nie dostatočným spôsobom poučený o svojom práve odmietnuť vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr.por. Zo záznamu je zistiteľné, že pred výsluchom mu bolo vyšetrovateľkou vysvetlené, že bude poučený, mal by hovoriť pravdu pred vyšetrovateľkou, mal by právo nevypovedať, keby bol v príbuzenskom pomere s obžalovaným. Teda pri jeho poučení úplne absentuje poučenie maloletého, že L. L. je jeho brat, že je pre neho blízky človek, a preto má právo nevypovedať, ak by mu spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania tak, ako to ukladá zákon.
Súd na základe vyššie uvedeného právneho názoru vyjadreného k zásadnému dôkazu v tomto trestnom stíhaní, ktoré sa vedie proti obžalovanému L. L. na podklade výpovede maloletého M. S. zo dňa 05.02.2015 konštatuje, že tento dôkaz nie je možné považovať za dôkaz procesne významný v zmysle § 119 ods. 2 Tr.por. a to z dôvodov pochybení pri náležitom poučení maloletého podľa § 130 ods. 2 Tr.por. a absencie vysvetlenia o podstate trestného stíhania, odsúdenia, uloženia nepodmienečného trestu a iné. Teda v tomto konaní nie je možné brať do úvahy túto výpoveď maloletého zo dňa 05.02.2015 a prihliadať na ňu ako na dôkaz a tiež hodnotiť túto výpoveď ako vierohodnú a priamy dôkaz, ktorý preukazuje protiprávne konanie obžalovaného. Na základe toho ani záver znalca U.. J. Q., ktorý spracoval znalecký posudok číslo 7/2015 z odboru klinická psychológia detí, na posúdenie osobnosti maloletého M. S. a ktorý sa vyslovil, že výpoveď maloletého pred vyšetrovateľom zo dňa 05.02.2015 možno hodnotiť ako psychologicky vierohodnú, nie je možné vziať do úvahy pri ustálení, či skutok sa stal alebo nie a či ho spáchal obžalovaný. Zároveň poukazuje na stanovisko R 2/2003, že svedok musí byť výslovne poučený v zmysle § 130 ods. 2 Tr. poriadku a musí sa výslovne vyjadriť, či toto svoje právo využíva, alebo nie. Obsah vyjadrenie svedka musí byť uvedený v zápisnici o jeho výsluchu, a len vtedy možno takýto dôkazný prostriedok považovať za vykonaný zákonným spôsobom. Uvedenú chybu možno odstrániť iba opätovným vykonaním úkonu zákonným spôsobom.
Súd na podklade týchto právnych záverov konštatuje, že v prípade nemožnosti použitia základného dôkazu v tomto trestnom stíhaní - výpovede maloletého M. S. zo dňa 05.02.2015, na ktorú nie je možné prihliadať z dôvodov vyššie uvedených, je potrebné prezentovať záver, že sa vôbec skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, za nemožné. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že výpoveď maloletého ako neopakovateľný úkon bol urobený neprocesným spôsobom aj v tom smere, že maloletý nepodpísal nie len že každú stranu svojho výsluchu, napriek tomu, že v čase výsluchu mal už 9 rokov, ale nepodpísal ani poslednú stranu výsluchu, ktorú podpisovali všetky prítomné osoby pri tomto úkone zúčastnené.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na neprocesnosť a nezákonnosť jediného a základného dôkazu v tomto konaní súd musel vysloviť, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku obžalovaného L. L. oslobodzuje spod obžaloby pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.