Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/113/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. X. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky X. W., A.. XX.XX.XXXX, W. E. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M.Gorkého 8 a otca P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. X. A. Q., U.Á. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 4, o návrhu otca o zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu otca na zníženie výživného za obdobie od 01.05.2016 do 31.03.2017 z a s t a v u j e .

II. Z n i ž u j e sa výživné zo strany otca na mal. X. W., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 110,- EUR mesačne na sumu 70,- EUR mesačne, počnúc od 01.04.2017, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

III. Súd návrh otca v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7P/103/2012 - 27 zo dňa 07.05.2012 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. X..

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom zo dňa 19.04.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2016 domáhal zníženia výživného z jeho strany na mal. X. zo sumy 110,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, počnúc od 01.05.2016, ktoré by bol povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane otca, ale aj na strane matky mal. Sofie. Otec ukončil k 31.12.2015 pracovný pomer zo svojim zamestnávateľom a to dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, bez uvedenia dôvodu. Medzi otcom a spoločnosťou B. X. bola podpísaná Dohoda o skončení pracovného pomeru dňa 16.12.2015. Otec svoj pracovný pomer ukončil, z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, kedy mu bol po viac ako ročnej PN priznaný od 24.11.2015 Sociálnou poisťovňou celý invalidný dôchodok, nakoľko u neho nastal pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Už v čase svojej PN mal podstatne znížený príjem, avšak platil pravidelne na mal. dcéru výživné v súdom stanovenej výške 110,- Eur. T.č. je invalidným dôchodcom, od 01.01.2016 poberá zvýšený invalidný dôchodok mesačne vo výške 408,90 Eur. Ďalší zdroj príjmu nemá. Pokles jeho príjmu predstavuje cca 50 % oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase rozhodovania súdu o výške výživného. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, s invalidného dôchodku má náklady spojené s nájmom bytu (nájomné, plyn, elektrina) mesačne vo výške cca 200,- Eur, z toho on uhrádza 1-icu vo výške 100,- Eur mesačne, úver mesačne vo výške 92,94 Eur, výživné na mal.

X. vo výške 110,- Eur. Po úhrade nevyhnutných mesačných výdavkov mu ostáva na živobytie suma vo výške cca 105,- Eur. V uvedených výdavkoch nie sú započítané mesačné výdavky otca na stravu, hygienické potreby, oblečenie, zdravotnú starostlivosti, lieky a podobne. Pravidelne chodí na zdravotné prehliadky do Kardiocentra do Košíc a do Prešova a to v dvojmesačných intervaloch, kde náklady na cestu predstavujú sumu cca 30,- Eur. V čase posledného rozhodovania súdu matka maloletej bola zamestnaná v spoločnosti B. X. s priemerným mesačným zárobkom vo výške do 500,- Eur. V súčasnej dobe pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku a jej priemerný mesačný zárobok je vo výške cca 900,- Eur.

2. Otec na pojednávaniach konaných dňa 20.03.2017 a 02.05.2017 svoj návrh na zníženie výživného za obdobie od 01.05.2016 do 31.03.2017 vzal v tejto časti späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Matka, ako aj kolízny opatrovník so späť vzatím v tejto časti vyslovili súhlas.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojenými súdnymi spismi tunajšieho súdu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 7P/103/2012 -27 zo dňa 07.05.2012 bolo manželstvo rodičov mal. X. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne výživným vo výške 110,- Eur. Uvedené rozhodnutie neobsahovalo odôvodnenie, nakoľko podľa § 157 ods. 3 v tom čase platného a účinného O.s.p., účastníci prehlásili, že sa vzdávajú práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku.

5. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že otec v tom čase bol zamestnaný v spoločnosti B. X. X..H..E.., kde za obdobie od apríla 2011 do marca 2012 vrátane dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 665,43 EUR. Matka pracovala v tej istej spoločnosti kde za rovnaké obdobie dosiahla čistý priemerný mesačný príjem 443,78 EUR. Bola tiež poberateľkou prídavku na dieťa v sume 22,54 EUR mesačne. Maloletá X. v tom čase navštevovala 3. ročník základnej školy a matka jej uhrádzala stravné v škole a školský klub v sume 25,- EUR mesačne. Bola zdravá a navštevovala tanečný, literárno-dramatický a hasičský krúžok a spev.

6. Pokiaľ ide o súčasné pomery maloletej a jej rodičov, otec maloletej t.č. je invalidným dôchodcom, pričom za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 408,90 Eur mesačne a za obdobie od 01.01.2017 je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 416,- Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.0.22016 vyplynulo, že za invalidného bol uznaný z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 27.03.2017 otec maloletej bol uznaný za invalidného od 24.11.2015 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho neschopnosť výkonu robotníckej činnosti. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj Lekárska správa Sociálnej poisťovne z 10.12.2015 a Odborný posudok Sociálnej poisťovne, v ktorom v rámci „Pracovnej rekomandácie“ nie je otcovi ako odporúčaná uvedená žiadna pracovná činnosť a ani jeho zaradenie na trhu práce.

7. Otec bol v pracovnom pomere so spoločnosťou B. X. X..H..E.. od 14.06.2007 do 31.12.2015, kedy tento pracovný pomer bol s ním ukončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.12.2015. Podľa správy uvedeného zamestnávateľa do pracovného pomeru v uvedenej spoločnosti na jeho pozíciu bola prijatá U. L. a to na dobu neurčitú, skončenie pracovného pomeru s otcom maloletej bolo nutné z dôvodu, že tento bol podľa lekárskeho posudku zo všeobecných zdravotných príčin dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Od uvedeného zamestnávateľa mu dňa 7.1.2016 bola vyplatená suma 6.140,39 EUR ako odstupné. Podľa jeho účastníckej výpovede uvedenú sumu použil na úhradu podĺžnosti a to matke, ktorá mu požičiavala na bývanie a tiež bratovi. Z uvedenej čiastky tak k júlu 2016 mu ostalo cca 2.500,- EUR.

8. Otec maloletej od 26.3.2015 do 1.03.2017 vykonával funkciu predsedu Spoločenstva vlastníkov bytov U., X. X. U.Á. XX Q. X. A. Q., z ktorej funkcie podľa zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia spoločenstva vlastníkov z 18.2.2017 bol uvoľnení na jeho vlastnú žiadosť zo zdravotných dôvodov. Podľa potvrdenia

uvedeného spoločenstvu, ako aj výpovede svedka T. C. otcovi za rok 2015 a 2016 nebola vyplácaná žiadna odmena.

9. Podľa dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi X. Q. W. U. Y. H. W., matkou otca maloletej, ako zamestnancom, menovaná v r. 2015 na základe tejto dohody vykonávala domovnícke a administratívne práce v bytovom dome v období od 01.11.2015 do 30.11.2015 v rozsahu 150 hodín, za čo bola pre ňu dohodnutá odmena vo výške 1.286,- Eur, ktorá podľa výpovede svedka C. a predloženého rozdelenia tejto sumy mala byť rozdelená medzi menovanú a to vo výške 300,- Eur a ďalej medzi ďalšie osoby a to p. C. v sume 400,- Eur, p. T. v sume 200,- Eur, p. Q. v sume 50,- Eur a p. Š. v sume 50,- Eur, čo uvedené osoby potvrdili svojim podpisom pod vyplatením takejto čiastky. Za r. 2016 na základe Dohody o vykonaní práce mala H. W. v období od 01.11.2016 do 30.11.2016 vykonávať rovnaké práce v uvedenom bytovom dome, opäť v rozsahu 150 hodín za dohodnutú odmenu 1.350,- Eur, ktorá podľa podpísaných potvrdení a výpovede svedka p. C. mala byť rozdelená medzi viacero osôb a síce medzi menovanú H. W. vo výške 350,- Eur, p. C.Y. v sume 400,- Eur, p. T. vo výške 200,- Eur, p. Q. 50,- Eur a p. P. v sume 50,- Eur, čo dotyčné osoby potvrdili svojimi podpismi.

10. Podľa vyjadrenia Realitnej kancelárie Bývaj s.r.o. zo dňa 19.03.2017 otec maloletej nikdy nebol zamestnancom uvedenej spoločnosti, nemal s touto spoločnosťou podpísanú žiadnu zmluvu o spolupráci alebo pracovnej činnosti a ani nemal vyplatenú žiadnu odmenu za prípadnú činnosť, ktorú by vykonával pre túto spoločnosť. Rovnako tak podľa správy SIGMA REALITY s.r.o. otec pre túto spoločnosť nepracoval a ani z nej nepoberal žiaden príjem.

11. Z AXA d.d.s. mu dňa 21.1.2016 bola vyplatená dávka vo výške 667,10 EUR, kedy išlo o jednorazovú výplatu z doplnkového dôchodkového sporenia, ktorú mu sporil zamestnávateľ a ktorá mu bola vyplatená z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu so zamestnávateľom ohľadne sporenia tejto čiastky.

12. Otec spláca úver vo výške 77,74 EUR mesačne v Slovenskej sporiteľni, ktorý bral ešte pred tým ako sa stal invalidným. Náklady na domácnosť za rok 2016 sa podľa ním predložených SIPO dokladov pohybovali od 117,57 EUR mesačne (apríl 2016) až do 195,13 EUR (marec 2016), pričom v týchto nákladoch je zahrnuté nájomné ako úhrady za energie. Podľa jeho účastníckej výpovede sa tieto náklady pohybujú až do výše 208,- EUR mesačne. Spolu s ním v uvedenom byte býva aj jeho matka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Náklady na lieky udával v sume 19,- Eur až 20,- Eur mesačne. Uhrádza poplatok a užívanie verejného priestranstva - státie vozidla v sume 30,35 EUR na rok, poplatok za komunálny odpad v sume 24,10 EUR na rok a daň z nehnuteľností v sume 22,47 EUR. Poistenie domácnosti hradí vo výške 31,99 EUR.

13. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Š. E. a to od 19.4.2011. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves bol vedený aj ako vlastník vozidla Ford Fiesta a však podľa jeho účastníckej výpovede toto bolo už dávno zošrotované a bolo aj vyradené z prevádzky, čo následne preukázal aj príslušným dokladom (čl. 87 súdneho spisu). Je tiež výlučným vlastníkom bytu podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX. Pôvodne bol výlučným vlastníkom aj bytu č. 1 podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorý však na základe kúpnej zmluvy 17.12.2015 odpredal svojmu bratovi za kúpnu cenu 14.900,- EUR. Pôvodne uvedený byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2010 brat otca za kúpnu cenu 20.912,- EUR. Ten ho následne Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2010 previedol na otca maloletej za tú istú kúpnu cenu 20.912,-- EUR. Podľa jeho účastníckej výpovede išlo o vrátanie bytu, ktorý mal patriť jeho bratovi a kde pre problémy uvedeného brata s exekúciou tento byt bol pôvodne písaný na otca maloletej, s tým, že financovanie kúpy tohto bytu na otca maloletej zabezpečoval brat otca maloletej. Uvedené skutočnosti potvrdzoval svedok - brat otca F. W., ktorý uviedol sa v tom čase vrátil z Anglicka a v tom čase mal trojizbový byt. Boli však vysoké nedoplatky a tiež pôžičky jeho manželky a preto tento byt predal a hľadal si jednoizbový byt. Keďže sa obával, vzhľadom na pôžičky jeho manželky, aby o tento byt neprišiel, prepísal ho na brata, teda otca maloletej. Všetky náklady spojené s týmto bytom však uhrádzal on, nakoľko v tom byte aj býval. K spätnému prevodu uvedeného bytu na jeho osobu došlo po tom, čo brat ochorel, navyše v tom čase už sa utíšili veci okolo jeho manželky, takže sa neobával že oň príde. Pri týchto prevodoch od otca maloletej, žiadne peniaze neobdržal a ani následne keď byt spätne kupoval od otca maloletej, mu žiadne peniaze za to nedal. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2010 v tom čase brat otca maloletej skutočne spoločne s manželkou predávali byt za kúpnu cenu 41.000,- Eur, z ktorej suma 6.150,- Eur im bola vyplatená pri odpise zmluvy, suma 24.902,57 Eur na ich účet do 15.11.2010 a zvyšok mal ísť na úhradu úveru.

14. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16C/111/2015-37 zo dňa 29.9.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2015, bola zrušená vyživovacia povinnosť otca maloletej k jeho synovi P. W., A.. XX.XX.XXXX, ktorú mal otec určenú vo výške 300,- Sk mesačne (9,96 EUR mesačne) a rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/136/2012-20 zo dňa 11.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2013, bola zrušená vyživovacia povinnosť otca maloletej k jeho dcére P. W., ktorú mal otec určenú vo výške 600,- Sk mesačne (19,92 EUR mesačne) a k jeho dcére X. W., ktorú mal otec určenú vo výške 400,- Sk mesačne (13,28 EUR mesačne).

15. Matka maloletej za obdobie r. 2016 podľa daňového priznania dosiahla celkové príjmy zo živnosti vo výške 10.644,- Eur, pričom výdavky z tejto činnosti mala vo výške 2.967,64 Eur, ktoré v plnej výške tvorilo preukázateľne zaplatené poistné, pričom jej nevznikla žiadna daňová povinnosť za uvedené obdobie, podľa uvedeného daňového priznania išlo o príjmy zo živnosti v Rakúsku. Toho času býva s dcérou v rodinnom dome jej rodičov. Dcére uhrádza stravné v školskej jedálni v sume 13,13 Eur mesačne, poplatky do základnej školy a základnej umeleckej školy v priemere 17,50 Eur mesačne, mesačné výdavky na stravu podľa jej účastníckej výpovede sú 170,- Eur, na kozmetiku a oblečenie pre ňu a dcéru spolu 150,- Eur.

16. Maloletá X. toho času navštevuje 1. ročník osemročného Gymnázia. Navštevuje aj základnú umeleckú školu, odbor klavír a spev.

17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

18. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

19. Podľa § 29 ods. 3 , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

20. Vzhľadom na to, že došlo zo strany otca k späťvzatiu návrhu na zníženie výživného za obdobie od 01.05.2016 do 31.03.2017, pričom ako matka, tak aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu v uvedenej časti súhlasili, súd konanie o návrhu otca v uvedenej časti, v zmysle vyššie uvedených ustanovení civilného mimosporového poriadku, zastavil.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

25. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

26. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

27. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

30. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

35. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

36. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

39. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

40. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to požadoval. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal Okresný súd Poprad v rozsudku sp.zn. 7P/103/2012 -27 zo dňa 07.05.2012.

42. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

43. V konaní o zvýšenie, prípadne zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Na strane povinného pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas, a na strane oprávneného zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, postup na vyšší stupeň školy, zdravotný stav, záujmová činnosť, ale rovnako aj prípadné rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného (zánik alebo vznik novej vyživovacej povinnosti). Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie) nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú resp. zmenenú úpravu výživného, ale doba, kedy došlo k zmene pomerov. Aj pre rozhodovanie o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného a to ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

44. V tomto konaní bol od momentu, od ktorého si otec uplatňuje nárok na zníženie výživného po úpravu návrhu a síce od 01.04.2017 preukázaný poklese jeho príjmu oproti tomu príjmu ktorý dosahoval pri poslednej úprave výživného na maloletú X.. V čase rozhodovania rozsudkom sp.zn. 7P/103/2012 -27 zo dňa 07.05.2012 bol otec zamestnaný v spoločnosti B. X. X..H..E.. s čistým priemerným mesačným príjmom cca 665,43 Eur. Toho času je otec poberateľom len invalidného dôchodku od 01.01.2017 vo výške 416,- Eur. V súčasnosti teda jeho príjem dosahuje len 62,53 % z príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného.

45. Samotný pokles príjmu otca však sám o sebe nemôže ešte viesť k záveru, že tento prípadne odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti na dieťa. Musí byť preukázané, že pokles bol zapríčinený objektívnymi skutočnosťami na jeho strane.

46. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

47. Z tohto pohľadu teda súd tiež posudzoval, či tento pokles príjmu otca má objektívne dôvody. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane otca k poklesu tohto jeho príjmu viedli objektívne dôvody. Z odôvodnenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 18.02.2016 vyplynulo, že otec maloletej bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav a pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves. Podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne z 10.12.2015 Odborného posudku Sociálnej poisťovne ako aj Sociálnej poisťovne zo dňa 27.03.2017, otec maloletej bol uznaný za invalidného od 24.11.2015 s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 75 % pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a jeho neschopnosť výkonu robotníckej činnosti. V rámci „Pracovnej rekomandácie“ nie je otcovi ako odporúčaná uvedená žiadna pracovná činnosť a ani jeho zaradenie na trhu práce. Jednoducho povedené otec je uznaný za plne invalidnú osobu. Za takejto skutočnosti veci je preto nemožné od otca maloletej žiadať, aby vykonával určitú pracovnú činnosť, pokiaľ mu to neodporúča ani samotný Odborný posudok Sociálnej poisťovne.

48. Je pravdou, že otec do 01.03.2017 vykonával činnosť predsedu X. Q.O. W. U., avšak práve zo zdravotných dôvodov sa výkonu tejto funkcie vzdal a súd vzhľadom aj na odborné závery prezentované vyššie uvedenými dôkazmi nemá dôvod spochybňovať, že k tomuto kroku otec pristúpil práve z týchto dôvodov.

49. Pokiaľ aj otec obdržal nejaké plnenia v priebehu roku 2016 či už osobne (7.1.2016 vyplatená suma 6.140,39 Eur ako odstupné) alebo do domácnosti, ktorú toho času obýva cestou spolubývajúcej osoby (príjem jeho matky na základe dohôd o vykonaní práce v roku 2015 a 2016), súd len poznamenáva, že tieto skutočnosti by mali význam pre prípadné rozhodovania o výške zníženia výživného zo strany otca za obdobie od 01.05.2016 do 31.03.2017, avšak v tejto časti otec svoj návrh vzal späť a teda výživné sa mu nemenilo, takže prípadné vyššie uvedené plnenia boli premietnuté do týchto súm ním uhrádzaného výživného.

50. Uskutočnený prevod vlastníctva k bytu z otca maloletej na jeho brata F. W. v kontexte vykonaného dokazovania (predložených kúpnych zmlúv a výpovede tohto svedka) nepovažoval za ukracovanie sa otca o majetok, nakoľko dôvod uvedených prevodov bol vysvetlený a súd sa s nimi stotožnil, resp. nemal predložené žiadne dôkazy, ktoré by dôvody tohto nadobúdania a následného prevodu bytu otcom maloletej na jeho brata spochybňovali.

51. Súd bol takto toho názoru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú dcéru je podložený objektívnymi skutočnosťami (jeho nepriaznivý zdravotný stav), ktoré otec nemôže ovplyvniť.

52. Je síce pravdou, že k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo aj na strane maloletej, ktorá toho času navštevuje 1. ročník osemročného Gymnázia, čo zodpovedá štúdiu na druhom stupni základnej školy (5. triede), avšak súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel prikročiť k zníženiu výživného na strane otca. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je totiž vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča.

53. Súd výšku výživného zo strany otca ustálil na sumu 70,- Eur mesačne, kedy vychádzal z percentuálneho výšky (62,53 %) jeho súčasného príjmu k príjmu, ktorý dosahoval pri poslednej úprave výživného, nakoľko bol toho názoru, že úhrada výživného z jeho strany v tejto výške je možná, čo napokon nepriamo naznačil otec aj jeho návrhom na prípadné uzavretie rodičovskej dohody na takúto sumu. V prevyšujúcej časti, teda v časti, v ktorej otec navrhoval znížiť mu výživné na dcéru až na sumu 50,- Eur mesačne, súd jeho návrh zamietol.

54. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

56. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

57. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko zo strany matky v rámci jej návrhu bolo navrhnuté o nich rozhodovať.

59. O týchto trovách súd rozhodol podľa § 52 a vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.