Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-428-2015.pdf
PDF · 104.26 KB
No categories available
27C/428/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.Á. XXX/XX, M., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 6.653,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.653,85 € s 8,05% ročným úrokom z omeškania z istiny od 5.2.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 94%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.9.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 6653,85 € z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že uzatvorili dňa 16.7.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu 700,- €. Odplata bola dohodnutá vo výške 680,- € ako „príslušný poplatok“, ktorý sa zaviazala splatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 16.8.2009. Poskytnutý úver použila na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 97%. V zmluve v rozpore s ustanovením § 2 a § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené podstatné náležitosti a to RPMN, úroková sadzba, termín konečnej splatnosti, preto má žalovaná nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 700,- €, bez poplatkov a úrokov. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného, zaplatila na jeho účet sumu 7.353,85 €, t.j. o 6.653,85 € viac, než na čo mal žalovaný nárok. Napriek výzve žalovanú sumu nezaplatil, preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania z istiny od 15.9.2015 do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 4.2.2016, kde uviedol, že uzatvorenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko v zmluve výslovne je určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnanie. Vo VPPÚ sa strany dohodli na tom, že ich vzťahy sú upravené ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorý za podstatnú náležitosť zmluvy nevyžaduje dohodu o výške úrokov a ani RPMN. Od uzatvorenia zmluvy dňa 16.8.2009 zaplatila žalobkyňa len sumu 115,- € a to 13.8.2009. Do 10.7.2013 nezaplatila žiadne ďalšie splátky, nepožiadala ani o odklad splátok. Ďalej namietol, že žalobkyňa na určení bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Zmluva nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie nikdy neodpadol a majetkový prospech
získal z poctivých zdrojov. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a k vyjadreniu nepripojil žiadne dôkazy.
3. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 27.7.2016 uviedol, že žalovaný konal pri uzatvorení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, v zmluve je označená výlučne ako fyzická osoba, nie podnikateľ, nie je v zmluve označené aké povolanie by mala vykonávať. Žalobkyňa nemala vedomosť o právnych následkoch podpísania žalovaným predformulovaného vyhlásenia týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov, pričom podpis sa nachádza na mieste, ktoré evokuje súhlas s poskytnutou výškou úveru a splátok. Je potrebné posúdiť objektívne na aký účel bol úver použitý žalobkyňou, ktorá ho použila výlučne na financovanie domácnosti. Opätovne poukázala na chýbajúce náležitosti zmluvy, ktorých následkom je úver bezúročný a bezpoplatkov s následkom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. K nedostatku naliehavého právneho záujmu uviedol, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia a nepodala určovaciu žalobu.
4. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 3.4.2017 uviedol, že istinu ktorej zaplatenia sa domáha žalobkyňa zaplatila vrámci exekučného konania. Titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná. Preto je neplatný aj rozhodcovský rozsudok - nulitný (z pohľadu práva neúčinný), na základe ktorého bola vymožená istina. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí, ktoré konštatovali, že nulitnosť rozhodcovského rozsudku, ak bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
5. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa z neúčasti písomne ospravedlnil a požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, zmluvou o úvere zo dňa 16.7.2009, prehľadom splátok a pokút, konečným vyúčtovaním č. EX 957/11, výzvou na vrátenie plnenia zo dňa 10.9.2015 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.7.2009 súd zistil, že žalobkyňa je špecifikovaná dátumom narodenia a bydliskom, nie je uvedené obchodné meno a ani IČO, nie je bližšie špecifikované zamestnanie. Je vyznačená krížikom možnosť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Výška úveru je 700,- €, poplatok 680,- €, celková suma na zaplatenie 1.380,- €, splátky v počte 12 po 115,- € počnúc dňom 16.8.2009. Predložená zmluva vôbec neobsahuje rozhodcovskú doložku.
7. Z Prehľadu splátok a pokút žalovanej súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.8.2009 zaplatila 115,- €, následne zaplatila sumu 7.238,85 €, spolu 7.353,85 €.
8. Z konečného vyúčtovania exekučného konania č. EX 957/11 zo dňa 21.8.2015 súd zistil, že žalobkyňa ku dňu 14.8.2015 uhradila celkovú pohľadávku s trovami exekúcie vo výške 9.171,79 € z toho pohľadávka oprávneného - žalovaného 7.238,85 € a trovy exekúcie 1.932,94 €.
9. Na pojednávaní dňa 3.5.2017 žalobkyňa uviedla, že zmluvu o úvere nevypĺňala. Vypĺňal ju zástupca žalovaného. Že zaškrtol použitie úveru na výkon povolania nevedela. V tom čase pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici, peniaze nepoužila na výkon povolania. Bola v ťažkej situácii, jej manžel bol obvinený z viacerých trestných činov. Peniaze nutne potrebovala na chod domácnosti, sama sa starala o dve maloleté deti.
10. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že na základe nulitného rozhodcovského rozsudku, vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bola vymožená v exekúcii istina. Žalobkyňa pracovala v čase uzatvorenia zmluvy ako zdravotná sestra. Z iných konaní má vedomosť, že vyznačenie použitia
úveru na výkon zamestnania bola v tom čase bežná prax žalovaného, ktorý takto obchádzal zákon poskytujúci ochranu spotrebiteľovi.
11. Súd poučil žalobkyňu podaním zo dňa 21.3.2017 a žalovaného podaním zo dňa 22.11.2016 o zákonnej koncentrácii konania. V konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 2 písm. a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), ma účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(1) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.(2) Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa 52 ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Pokiaľ ide o existenciu alebo neexistenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, na ktorú skutočnosť poukazoval žalovaný, súd uvádza, že nakoľko žaloba žalobkyne znie na plnenie (a nie na určenie, či tu právo je alebo nie je), naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, a preto sa v konaní neskúma.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nasledovných dôvodov.
15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola uzavretá vyššie uvedená zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 700,- €. Žalobkyňa z titulu úveru uhradila žalovanému 115,- € a v rámci exekúcie sumu 7.238,85 €, spolu 7.353,85 €. Nebolo sporné, že v úverovej zmluve bolo uvedené, že úver je čerpaný na výkon zamestnania žalobkyne. Žalobkyňa však namietala, že úver bol použitý výlučne na zabezpečenie domácnosti, nakoľko bola v ťaživej životnej situácii. Pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici, starala sa sama o dve maloleté deti. Pričom pri uzatváraní zmluvy nevedela, aké dôsledky sa spájajú s vyznačením účelu čerpania úveru na výkon zamestnania. Uviedla, že formulárovú predtlač zmluvy nevyplňovala. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná bola pred podpisom zmluvy poučená o význame určenia použitia úveru. Zo zmluvy nevyplýva, že by žalobkyňa overovala či je skutočne úver použitý na výkon zamestnania, či je vôbec dlžník vôbec zamestnaný a či na výkon zamestnania musí čerpať úver.
16. Súd podrobil uzatvorenú zmluvu kontrole z hľadiska nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
17. Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
18. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
19. Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa).Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
20. Zámer žalovaného obísť ochranu spotrebiteľa v zmysle ZoSÚ tým, že vyznačí v zmluve účel úveru zamestnanie bez oboznámenia spotrebiteľa o dôsledkoch určenia účelu úveru, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu vyznačenie účelu použitia úveru považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa vedela o dôsledkoch určenia účelu použitia úveru a ani súdu nie je zrejmé akým spôsobom by využila sumu 700,00 € žalobkyňa na výkon svojho zamestnania zdravotnej sestry pracujúcej v nemocnici, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní.
21. Nakoľko žalobkyňa uzatvárala úver nie za účelom jeho použitia na výkon povolania, súd dospel k záveru, že strany uzatvorili spotrebiteľský úver, a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 258/2001 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa, pretože ako je uvedené vyššie bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
22. Žalovaná istina bola uhradená na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol v konaní predložený a ani bližšie špecifikovaný a rovnako nebolo preukázané, že bol vydaný na základe individuálne platne vyjednanej rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že rozhodcovská doložka je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach, teda nie je individuálne vyjednaná. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že strany uzatvorili platne rozhodcovskú doložku, následne vydaný rozhodcovský rozsudok je z tohto dôvodu rovnako neplatný - nulitný.
23. Ďalej súd skúmal či uzatvorená zmluva o úvere má všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ a dospel k záveru, že v zmluve vôbec nie je uvedená konečná splatnosť úveru (písm. g), ročná úroková sadzba (písm. h), ročná percentuálna miera nákladov (písm. j) a nie je uvedený rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani termíny splátok (písm. i). Nakoľko v zmluve chýbajú podstatné náležitosti požadované zákonom je úver v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ považovaný za bezúročný a bezpoplatkov. Z týchto dôvodov sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila, nakoľko prijala plnenie bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia od žalobkyne a skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru, t.j. vo výške 6.653,85 € (7353,85 € - 700,00 €). Súd zároveň zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny vo výške 8,05 % ročne od 5.2.2016, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že žalovanej bola doručená výzva na vrátenie istiny pred podaním žaloby na súd. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 3.2.2016, nasledujúci deň mohla plniť a do omeškania sa dostala dňom 5.2.2016, vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
24. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa bola úspešná vo výške 97% (istina 6.653,85 € a príslušenstvo 666,24 € ku dňu vyhlásenia rozsudku) a žalovaný vo výške 3%, t.j. celkový úspech žalobkyne je 94% (97-3), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).