Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22T/155/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.06.2022 predsedníčkou senátu JUDr. Tatianou Kovácsovou a prísediacimi Ladislavom Kováčom a Ing. Janou Mánikovou takto

rozhodol:

Obžalovaná T.. B. L., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom P. A., E. XXXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

- v presne nezistený deň v čase od začiatku mesiaca apríl 2017 do 11.04.2017 v Reedukačnom centre Y. si zavolala maloletého D.B., nar. XX.XX.XXXX v P. A., do jednej miestnosti nachádzajúcej sa v Reedukačnom centre Y. a dala mu tam podpísať čestné vyhlásenie, v ktorom bolo napísané, že ho nebila a nijako nevhodne sa ku nemu nesprávala a po tom, ako maloletý D.B. toto čestné prehlásenie odmietol podpísať, povedala mu, že ak to nepodpíše, tak nepôjde domov z Reedukačného centra, čoho sa maloletý D.B. zľakol a v strachu a proti svojej vôli čestné prehlásenie, s ktorým nesúhlasil podpísal, teda

- iného nútila, aby niečo konal, zneužívajúc jeho tieseň a uvedený čin spáchala na chránenej osobe, t.j. na dieťati,

čím spáchala

- prečin nátlaku podľa , , Tr. zák., Tr. zák.

rozhodol:

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 192 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu p o d m i e n e č n e o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Podanou obžalobou žiadala prokurátorka Okresnej prokuratúry v P. A. uznať za vinnú obžalovanú Ing. B. L. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na ustanovenie , Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v čase od začiatku mesiaca apríl 2017 do 11.04.2017v Reedukačnom centre Y. si zavolala maloletého D.B., nar. XX.XX.XXXX v P. A., do jednej miestnosti nachádzajúcej sa v Reedukačnom centre Y. a dala mu tam podpísať čestné vyhlásenie, v ktorom bolo napísané, že ho nebila a nijako nevhodne sa ku nemu nesprávala a po tom, ako maloletý D.B. toto čestné prehlásenie odmietol podpísať, povedala mu, že ak to nepodpíše, tak nepôjde domov z Reedukačného centra, čoho sa maloletý D.B. zľakol a v strachu a proti svojej vôli čestné prehlásenie, s ktorým nesúhlasil podpísal.

Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22.11.2021 (č.l. 1001-1006) vyplýva, že prejednávaná trestná vec bola v rámci odvolacieho konania zrušená, preto bolo nariadené vec znovu prejednať a rozhodnúť, nakoľko bolo vo veci potrebné doplniť dokazovanie, ak to bude súd považovať za potrebné, vzhľadom na skutočnosť, že esenciálnym prvkom trestnej činnosti je nielen motív konania, ale aj následok konania. Tiež je potrebné sa opätovne vysporiadať s právnou kvalifikáciou predmetného skutku.

Okresný súd v Lučenci na konanom hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2022 vypočul svedkyňu poškodenú M.. T. O. (č.l. 1046), ktorá pred súdom uviedla, že vykonáva funkciu sociálny kurátor pre mládež zo sídlom ÚPSVaR Banská Bystrica. V. má v evidencii s poruchami správania od roku 2014. Prišiel k nim zo základnej školy. Uňho sa problémy riešili s psychologičkou a psychiatričkou, nariaďovali mu ochranné opatrenia, mal tam dohľad úradu nad jeho správaním, nakoľko to nepostačovalo, tak bol umiestnený v Reedukačnom centre v Y., pred tým bol hospitalizovaný v psychiatrických nemocniciach v M., O. aj C.. Všetko to boli poruchy správania, učenia, pozornosti a agresívneho správania. Jej sa aj pestúnka veľakrát sťažovala, že keď chcel ísť von, alebo chcel cigaretu, tak kričal, búchal dverami. Trvá na správach, ktoré ohľadne V. K. doručovala rôznym organizáciám. Keďže jej pestúnka avizovala, že nezvláda výchovu V., následne bol umiestnený v Reedukačnom centre v Y.. V. klamal, on si vymyslel, on klamal aj v bežných veciach, napr. mal mať hudobnú a išiel sa flákať do mesta, to vyšlo najavo až keď povedal, že ho v parku okradli a vtedy sa zisťovalo „Prečo si bol v parku, veď si mal byť na hudobnej?“ a vtedy sa zistilo, že mal byť inde ako bol, on keď niečo chcel, dosiahol to za každú cenu. Podľa nej V. klamal, veď každé druhé dieťa klame, ale on bol v tomto expert, vedel ako na ľudí, vedel manipulovať. V. jej pri pohovore povedal, že rozdával deťom cukríky, ale detaily si nepamätá, bolo to dávno, potom, že mu dala vychovávateľka facku a keď mal ísť domov, tak mu dala vychovávateľka podpísať papier, že sa nič nestalo, že ho ináč nepustí domov. Vtedy podala na políciu žiadosť o preverenie, či sa táto vec stala. Túto situáciu musela preveriť. V. úprimný nebol určite, bolo to dieťa, ktoré sa správa účelovo. Od nej prijímal kritiku. Keď mu niečo vytkla, on jej vždy sľúbil, že bude lepší, ale nikdy to nesplnil. Podľa pestúnky reagoval V. neprimerane na niektoré situácie. Podľa nej dokáže V. určite klamať vo svoj prospech. Po prepustení z Y. sa V. správanie nezmenilo, nezlepšil sa vôbec, bol umiestnený v Reedukačnom centre I., keďže experimentoval s drogami bol umiestnený v zariadení Komunita E., odtiaľ často utekal, tak ho vylúčili, potom išiel do nemocnice v Kremnici, lebo užíval drogy, následne išiel do zariadenia Resocializačné centrum P. E., toto zariadenie sa nachádza niekde pri A. B.. Tiež bol v nemocnici I. asi 2-3 mesiace a vrátil sa v polovici apríla 2022, po dovŕšení plnoletosti tam ostal, stále je tam. Nevie v ktorom období, ale V. mal aj trestnú činnosť, boli to väčšinou krádeže. V. pestúnka jej vravela, že V. ju vydieral, keď niečo chcel muselo to byť za každú cenu, lebo jej napríklad rozkopne dvere. Okrem toho, že dala podnet na preverenie situácie, keď jej V. hovoril o vychovávateľke, že mu dala podpísať nejaký doklad - potvrdenie, nič iné nevykonala, len tento návrh na preverenie, akurát volala riaditeľa W. K. v Y., keď ho informovala o tejto záležitosti, a tiež mu povedala, že podala oznámenie na políciu. Riaditeľ jej povedal, že veľa detí si vymýšľa. Nepamätá si, či riaditeľ pri telefonickom rozhovore povedal, že to ide nejako riešiť.

Následne na konanom hlavnom pojednávaní svedkyňa C. A. (č.l. 1047) pred súdom uviedla, že je sociálna pracovníčka v Reedukačnom centre v Y.. V. chodieval ku nej dosť často a sťažoval sa na pomery na výchovnej skupine, ale aj na pani vychovávateľku pani L.. Rozprával, že vychovávateľka používa výchovné praktiky, ktoré sa mu nepáčili, že je nespravodlivá, že má obľúbené deti. V. povedal aj to, že ho pani L. udrela. Porozprávala o tomto riaditeľovi K. a V. za riaditeľom určite nebol. Jej V. tiež povedal, že pani vychovávateľka mu údajne dala podpísať nejaký papier, pričom obžalovaná L. povedala, že mu dá podpísať papier, inak mu zariadi, že zostane v Reedukačnom centre dlhšiu dobu. So 100 % istotou

nevie posúdiť, či V. hovoril pravdu. tiež sa o tejto záležitosti rozprávali s pánom riaditeľom K. a vie, že to aj riaditeľ riešil. O. C. sa vyjadrila podráždene, že ju nezaujíma žiadny „papier“, to je ten dokument, ktorý mal podpísať V.. Podľa nej si tento „papier“ pani C. so sebou nezobrala. Stáva sa, že sú dve rozdielne hodnotenia detí, keď odchádzajú preč zo zariadenia. Obidve hodnotenia boli ukázané pánovi riaditeľovi, nakoniec sa on podpísal pod hodnotenie, ktoré napísala ona.

Tiež bol vypočutý svedok M.. W. K. (č.l. 1047), ktorý uviedol, že v čase, keď sa mal skutok stať, vykonával funkciu riaditeľa P. centra Y.. Nepamätá sa, že by mal ohľadne V. aj nejakú telefonickú informáciu ohľadne pani kurátorky. Nevie si spomenúť, či ho telefonicky pani O. informovala o tejto veci. Pani A. spomenula, že pani L. napísala nejaký list, ktorý dala podpísať V.. Ďalej to do hĺbky neriešili, lebo V. odišiel z centra preč. Keď sa dozvedel o tomto „papieri“, V. tam už nebol. Keď mu dala pani L. podpísať papier, on na druhý deň odišiel preč. Posledný incident riešili, keď pani L. dala V. za ucho, zavolali si chlapcov zo skupiny a deti povedali, že sa to celkom tak nestalo ako uviedol V., boli to protichodné výpovede. Z jeho strany nebolo potrebné voči obžalovanej vyvodiť žiadne opatrenie. Podľa neho pani A. upravovala nejaké hodnotenia, čo sa týka V. K., i keď nevie, či konkrétne v tomto prípade. O. A. nerozhodovala o tom, kedy ktoré dieťa pôjde domov. O. A. nepovedala, že ohľadne hodnotenia V. K. sú dve hodnotenia, ale v každom prípade sa vypracovávajú 3 hodnotenia od triedneho učiteľa, od jedného aj druhého skupinového vychovávateľa. Keď sa dozvedal, že V. mal podpísať nejaký papier, nemal dôvod to riešiť. Ako riaditeľ bežne povedal dieťaťu, že nepôjde domov, keď sa nebude dobre správať. Podľa neho sa pred matkou tváril inak, ako pred pani sociálnou pracovníčkou, alebo vychovávateľkou. V. dobre vedel, že ide domov a pani L. v tej chvíli na to nemala dosah. G. neriešil pani L. za nejaké konanie, podobné, ako sa jej kladie za vinu. S pani L. neboli nikdy problémy, riaditeľ bol dokopy 10 rokov, do júla 2017. Pani L. si svoju prácu odvádzala tak ako má, keby si neplnila riadne svoje povinnosti, tak by s ňou skončil, nemala žiadne zápisy. Nestretol sa s tým, že by pani L. niečo zatajovala, alebo nehovorila pravdu. Každý štvrtok mal hodiny, počas ktorých sa s deťmi rozprával. Nepamätá sa presne, či V. prišiel za ním. V. videl len pri príchode a vtedy mu povedal, že pokiaľ nebude poslúchať môže skončiť až do 18 rokov na reedukačke. Nebol prítomný pri odchode V.. Podľa neho má obžalovaná s deťmi v zariadení dobrý vzťah. Myslí si, že pani L. nepoužíva vulgarizmy, osobne niečo také nepočul.

Svedok - poškodený V. K. pred súdom uviedol (č.l. 1048-1049), že si pamätá, keď bol v Y. a mal 11-12 rokov. Pani L. bola jeho vychovávateľka. Jeho chalani šikanovali, smiali sa mu, bili ho, nebolo to nič príjemné, mal aj modriny. Pani vychovávateľka to videla, ale neriešila to, bol tam aj vychovávateľ V., jemu aj modriny ukázal, tiež mu povedal, že to má od chalanov. Keď mal zle upratanú skrinku, tak mu z nej obžalovaná povyhadzovala veci, tiež mu naschvál vyliala vodu s kýblom na zem. Keď v jedálni slušne jedol, tak sa mu chalani z toho smiali. Keď boli v sprche traja - štyria nebolo to príjemné, vychovávatelia sa na nich pozerali. Jeho pani L. stále sťuchala prstom do chrbta, keď išiel dole schodmi, tiež do neho hádzala kľúče. Nič zlé nerobil, bol celý čas ticho. Keď ho chalani bili, nechal sa biť. Keď ho bili na schodoch, pani vychovávateľka sa len dívala, ale nič s tým nerobila. S pani L. sa nemali vôbec radi, ona mu hovorila, že je tučný, že nevie rozmýšľať, že má mozog obalený tukom, vysmievala sa mu, že je cigáň, aj na jeho pestúnku hovorila, že sa nevie o neho starať. Asi dva dni, ako mal zo zariadenia odísť domov, tak mu dala pani L. podpísať papier, že prehlasuje, že nie je pravda, čo mu robila, a čo na ňu hovoril a potom to musel podpísať, lebo inak nepôjde domov. Mal veľký strach, že keď to nepodpíše, nepôjde domov. Nevedel, že môže ísť hocikedy domov, to bolo jeho prvé zariadenie, myslel si, že tam môže byť dlho do hocikedy. Pri podpise bol len on a pani L., bol v strašnom tlaku, bol pod nátlakom, mal strach. O. A. hovoril, že ich pani L. šikanuje, aj pani K. to hovoril. Z. ich tak, že ich urážala, hádzala po nich kľúče a niekedy ich udrela. Nemohol sa svojej náhradnej matke zdôverovať ani telefonicky, lebo pri ňom sedela vychovávateľka. Nepamätá si, či o tejto situácii hovoril aj s pani kurátorkou z Banskej Bystrice. Telefonicky sa zmienil svojej pestúnke o tom, čo sa deje, avšak len posledný mesiac svojho pobytu v zariadení. Nevie konkrétne, čo bolo napísané na tom papieri, ale vie, že to bolo prehlásenie. Nekládol odpor, pretože sa bál, že nepôjde domov, preto papier podpísal. Keď podpisoval papier, tak sa domov ešte nebalil. Nedával najavo, že papier podpísať nechce, lebo sa bál. O liste, ktorý podpísal, sa pani C., teda jeho mama dozvedela, keď prišiel domov. Vtedy jej to prvý raz povedal, ona o tom nevedela. Nevie, ako vyzeral jeho odchod z Y., nevie kedy pre neho prišla jeho mama. Keď odchádzal z Y., to sa dozvedel iba v deň svojho odchodu.

Tiež bola pred súdom opätovne vypočutá svedkyňa - poškodená M.. N. C., ktorá uviedla (č.l. 1066), že prvý podnet na základe ktorého mal byť V. umiestnený v Reedukačnom centre Y., bol od pani kurátorky. Pôvodný podnet bol na diagnostický pobyt. Keďže diagnostika v konkrétnom zariadení sa

nedala realizovať, nikde nebolo miesto, tak sa mala diagnostika uskutočniť v Reedukačnom centre v Y.. V Y. mal V. problémy aj s chlapcami aj s vychovávateľkou L.. Keď prišiel V. domov sa jej sťažoval, že sa sprchujú aj traja chlapci pod jednou sprchou, považovala to za nevhodné, považuje to za nemorálne a neetické. Podľa nej V. vravel pravdu, volala riaditeľovi, ten povedal, že to bude riešiť a následne to prestalo. Na pani L. sa jej V. sťažoval, že ho ponižuje, že mu nadáva, ale konkrétnosti si už presne nepamätá. Keď prišla pre V., tak v kancelárii u sociálnej pracovníčky jej povedal, že deň pred tým podpisoval papier, že klamal. Hneď mu hovorila „Prečo si to podpísal?“ povedal jej, že musel, lebo inak nepôjde domov, bolo mu to tak zreferované pani L.. To klamanie vysvetľuje tak, že mal sa sťažovať na správanie vychovávateľky L. riaditeľovi na nejakej komunite. Pri odchode pani L. vysvetľovala, že si má dať pozor na V., že klame. Ona jej na to povedala, že ju mrzí, že mu predtým neverila. Trápilo ju, že sa vyžaloval až v reedukačnom centre sociálnej pracovníčke a nie jej. Keď sa vrátil V. z Y. V. nastúpil na psychoterapiu. V. mal po návráte z Y. modriny asi po chrbte. R. ku klinickému psychológovi do Banskej Bystrice. Psychológ C. povedal, že V. bolo ublížené, že to nebolo hrané. To, čo sa dialo v Y., o tom V. nechcel veľmi rozprávať, nechcel sa k tomu vracať, až teraz trochu viac hovorieva o pobyte v Y.. V. mala vo svojej starostlivosti od jeho 2,5 mesiacov veku života. Určite ovplyvnila jeho výchovu, bol u nej od malička, ale nevedela ovplyvniť to, že mal poškodený mozog, ani o tom nevedela. V. sa vždy prejavoval ako poškodené dieťa, on má vysokú impulzivitu, lebo má poškodenú časť mozgu, lebo jeho matka pila počas tehotenstva. V. dala diagnostikovať vo veku 15 rokov. Keď boli problémy, dávala to vedieť vždy kurátorke, kurátorka mala správy o tom, kde chodia. Informovala o tom, že je impulzívny a mal poruchy učenia už v prvom ročníku. V. má stanovenú statickú encefalopatiu - trvalé a nemenné poškodenie mozgu, je už uznaný ako ZŤP občan a má nárok na opatrovateľský príspevok. Vidí, že V. má stále traumu z pobytu v Y., bol aj v I. a tam sa na nikoho nesťažoval.

Následne bola vypočutá obžalovaná T.. B. L. (č.l. 1067), ktorá uviedla, že nikdy nedala žiadnemu dieťaťu niečo podobné podpísať, ako V., pretože nikdy na to nebol dôvod. Takýto prípad, ako bol V., notorický klamár nemali.

Podľa sa súd oboznámil s uznesením č.l. 633-641, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.l. 589-593, správou zo sociálneho zisťovania 595-596, správou o umiestnení maloletého dieťaťa č.l. 1059-1060, rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica č.l. 607-608 a uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. č.l. 1001-1006.

G.

Prokurátorka uviedla, že navrhovaný dôkaz zo strany obhajoby považuje za nadbytočný, pričom poukázala na stanovisko NS SR .

Podľa súd odmietol návrh obhajoby ohľadne zabezpečenia uznesenia aj zabezpečenia trestného spisu, pretože toto uznesenie bolo súčasťou spisového materiálu v prípravnom konaní a obhajca a obžalovaná boli oboznámení o záveroch prípravného konania a tiež o jeho priebehu. Súd tiež zamietol návrh obhajoby ohľadne vypracovania kontrolného znaleckého posudku, pretože ho súd pokladá za nadbytočný. V prejednávanej trestnej veci boli totiž zadovážené podrobné znalecké posudky ohľadne osoby poškodeného, ktoré sú obsahom spisového materiálu.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. zák. kto iného núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, zneužívajúc jeho hmotnú núdzu alebo naliehavú nemajetkovú potrebu, alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 191 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Objektom tohto trestného činu prečinu nátlaku je slobodné rozhodovanie človeka. Páchateľ zneužíva niečiu hmotnú núdzu alebo naliehavú majetkovú potrebu alebo tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi. Páchateľ nepoužíva násilie, ani hrozbu násilím, ale obmedzuje sa iba na zneužitie tiesne iného. Trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel v dôsledku existencie uvedených skutočností. Čin je dokonaný konaním, ktorého obsahom je nútenie iného k určitému konaniu na základe zneužitia jeho hmotnej alebo inej núdze, či tiesne (spravidla za použitia psychického nátlaku). Nevyžaduje sa, aby páchateľ svoj zámer dosiahol. Hmotná núdza alebo naliehavá majetková potreba je v tomto zmysle individuálnou kategóriou, ktorá závisí od konkrétnej osoby, jej majetkových pomerov a okolností prípadu. Tieseň je stav, hoci aj prechodný, vyvolaný nepriaznivými okolnosťami, ktoré vedú k obmedzovaniu voľnosti v rozhodovaní (pôjde napríklad o tiesňové pomery v osobných, rodinných, majetkových alebo iných nemajetkových vzťahoch. Ide o úmyselný trestný čin.

Po vykonanom a doplnenom dokazovaní súd rozhodol podľa citovaného § 192 ods. 2 Tr. zákona a uložil obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 (jedného) roka, nakoľko bolo pred súdom preukázané, že sa obžalovaná dopustila prečinu nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr, zák. , § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 127 ods. 1 Tr. zák., pretože iného nútila, aby niečo konal, zneužívajúc jeho tieseň a uvedený čin spáchala na chránenej osobe, t.j. na dieťati.

Navyše, vypočutý svedok - poškodený V. K. pred súdom uviedol, že asi dva dni ako mal zo zariadenia odísť domov, tak mu dala pani L. podpísať papier, že prehlasuje, že nie je pravda, čo mu robila, a čo na ňu hovoril a potom to musel podpísať, lebo inak nepôjde domov, mal veľký strach, že keď to nepodpíše, nepôjde domov. Pri podpise bol len on a pani L., bol v strašnom tlaku, bol pod nátlakom, mal strach. Nekládol odpor, pretože sa bál, že nepôjde domov, preto papier podpísal.

Súd predmetnú trestnú vec prejednal podľa pokynov vyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica a po vyhodnotení ďalších dôkazov rozhodol tak, že obžalovanú uznal za vinnú z prečinu nátlaku podľa , , Tr. zák., Tr. zák., za čo jej uložil trest odňatia slobody podľa Tr. zákona s použitím , , , Tr. zák. v trvaní 1 (jedného) roka s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 1 (jedného) roka. Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a síce, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život.

Uložený trest súd považuje za primeraný s poukazom na osobu obžalovanej, nakoľko doposiaľ súdne trestaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.