Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-310-2016.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/310/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému Jakubčák, advokátska kancelária, s r. o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému W. K., L.. X.X.XXXX, P. J. G. XXX/XX, XXX XX Č.R., o zaplatenie 3.948,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 26. októbra 2015 č.k. 17C/205/2012-189 v spojení s opravným uznesením zo dňa 22. februára 2016 č.k. 17C/205/2012-209 takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby ohľadne sumy 88,04 eur, v tejto zamietavej časti rozsudok zrušuje a konanie zastavuje.
V prevyšujúcom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok potvrdzuje.
Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie sa v rozsahu sumy 2231,71 eur, úroku vo výške 17,7 % ročne zo sumy 3689,29 eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2231,71 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, žalobcovi vrátil súdny poplatok 127,16 eur na účet č. XXXXXXXX/XXXX, E. XXXXXXXXXX prostredníctvom prevádzkovateľa systému a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1005,20 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 44,02 eur od 21.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 44,02 eur od 21.7.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 10.7.2012 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 3948,49 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 22.12.2010 zo sumy 3689,29 eur do zaplatenia titulom zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 28.7.2006 medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu SLSP a.s., ktorý žalovanému poskytol spotrebiteľský úver 1.659,70 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,7 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných splátok splatných do 20. dňa v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 20.8.2006 a poslednej splátky dňa 20.7.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru, svoj záväzok v rozpore s so zmluvnými dojednaniami žalovaný neplnil, čím sa v lehote do 20.10.2012 dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru a to v rozsahu sumy 3.948,49 eur, pozostávajúcej z dlhu na splatnej istine 3.689,29 eur, dlžného splatného úroku z omeškania 259,20 eur, pričom pohľadávku z tejto zmluvy vo výške dlžnej sumy 3.948,49 eur žalobcovi jeho právny predchodca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, o čom žalovaný bol upovedomený listom zo dňa 28.12.2010, ktorý prevzal dňa 18.2.2011.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2006, že v tento deň SLSP a.s. poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 1649,70 eur „miniúver do 10 minút“ s úrokovou sadzbou 17,7 % ročne, pri RPMN v sadzbe 22,18 % a za poplatok 1,99 eur za správu úveru, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť v 90 splátkach splatných do 20. dňa kalendárneho mesiaca a to počnúc prvou splátkou dňa 20.8.2006 a končiac poslednou dňa 20.7.2011. Konštatoval, že podľa tvrdenia žalobcu v podaní zo dňa 22.10.2015 žalovaný uhradil celkovú sumu 778,91 eur, čo zodpovedalo 10 necelým splátkam a nepostačovalo to k úhrade splátok, splatných v období od 20.8.2006 do 20.4.2008, pričom žiaden z účastníkov po poučení podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať ani neoznačil.
4. Po právnom posúdení sporu podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka uzavrel, že hlavný právny vzťah bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 28.7.2006 a podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskemu zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Dodal, že v čase rozhodovania súdu sa dňa 1.4.2015 stala účinnou právna úprava v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu a vzťahuje sa aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Poukazom na znenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka dôvodil, že ak podľa zmluvy zo dňa 28.7.2006 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.7.2011, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku a ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa bude posudzovať odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Z uvedeného vyvodil, že ak žaloba bola podaná na súd dňa 10.7.2012, sú premlčané splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 21.6.2009 dozadu a splátky splatné v období od 20.7.2009 do 20.7.2011 v celkovom počte 25, premlčané nie sú. Uzavrel, že ak výška mesačnej splátky bola 44,02 eura, za obdobie od 20.7.2009 do 20.7.2011 činia nepremlčané celkovú sumu 1.005,20 eur (25 x 44,02 eur) a preto žalobcovi túto sumu priznal spolu s úrokom z omeškania od splatnosti každej splátky vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, o ktorom rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z. z. účinného od 15.1.2009 a v prevyšujúcej časti, t.j. v rozsahu sumy 711,58 eur žaloba zamietol.
5. O trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že žalobca zobral späť žalobu v rozsahu sumy 2.231,71 eur, v sume 711,58 eur bol neúspešný čo znamená, že úspech žalobcu bol 25,46 % k pomeru neúspechu 74,54 %, a teda že žalobca bol v spore prevažne neúspešný a keďže žalovaný návrh na náhradu trov konania nepodal, vyslovil že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo.
6. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že sa žalobcovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol tiež to, že sa vôbec nevyporiadal s obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 22.10.2015 a
aplikoval na posudzovaný zmluvný vzťah a posúdenie otázky premlčania režim Občianskeho zákonníka, hoci aplikovanie režimu Obchodného zákonníka a štvrťročnej premlčacej doby bolo potvrdené v uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/120/2015-222 a Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/69/2015-196, čo neprispieva k naplneniu princípu právnej istoty ani k dôvere spravodlivé súdne konanie. Navrhol rozsudok v jeho napadnutom výroku zmeniť a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 528,24 eur s príslušenstvom, alternatívne zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazom na viaceré rozhodnutia okresných súdov, krajských súdov Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 7Cdo 201/2014, 8Sžo 191/2010, 2MCdo 7/2009, 2Cdo 238/2008, 7Cdo 201/2014,) ako i rozhodnutia Ústavného súdu (IV.ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, II.ÚS 85/06, III. ÚS 107/07) žalobca namietol správnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť záveru prvoinštančného súdu o premlčaní jeho peňažného nároku. Zároveň žalobca zobral v prevyšujúcej časti istiny 88,04 eur a jej príslušenstva, bez odôvodnenia, späť. Krajský súd v Košiciach preto v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu podľa § 370 CSP rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby ohľadne sumy 88,04 eur, v tejto zamietavej časti rozsudok zrušil a konanie zastavil.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2005 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Odvolací súd (§ 34 CSP) v intenciách citovaných zákonných ustanovení prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie § 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody v napadnutej časti rozsudku v jeho zamietavom výroku v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia sporu a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu sa dôsledne vysporiadal už súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutej
časti rozsudku a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolací súd dodáva nasledovné:
14. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že označená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 28.7.2006. Aj odvolací súd je v danom spore toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne svojím obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, ktorej formulár textu, vrátane všeobecných obchodných podmienok, bol vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu pripravený bez možnosti žalovaného meniť jej obsah a text. Z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalobcu vopred pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Súd prvej inštancie správne preto právny vzťah medzi zmluvnými stranami založený označenou zmluvou o úvere posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, so zreteľom na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, správne vychádzal zo zásady lex specialis derogat les generalis, podľa ktorej špeciálna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník. Platí totiž zásada, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie i v tom, že na uplatnenie (včasnosť) práva zo spotrebiteľských zmlúv je treba aplikovať úpravu Občianskeho zákonníka v § 100 a nasl., teda trojročnú premlčaciu dobu.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti t.j. v časti o zaplatenie sumy 711,58 eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol z úradnej moci na premlčanie nároku žalobcu, vychádzajúc zo záveru, že ak žaloba bola podaná na súd dňa 10.7.2012, sú premlčané splátky, ktoré mali byť zaplatené v období od 21.6.2009 dozadu, lebo podľa zmluvy zo dňa 28.7.2006 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.7.2011, v tento deň nastala konečná splatnosť úveru ako celku a ak mali byť splátky zaplatené do 20. dňa v mesiaci, premlčacia doba každej z nich začala plynúť 21. dňom a premlčanie sa posudzuje odo dňa splatnosti každej z nich osobitne. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odôvodnenia napadnutej časti rozsudku a obsahu odvolania žalobcu konštatuje, že tomuto záveru súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tejto časti žalobcom uplatneného nároku v situácii, ak z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konečná splatnosť úveru na deň 20.7.2011, t.j. žalovaný ako dlžník mal splniť dlh poslednou splátkou dňa 20.7.2011. Uplynutím trojročnej premlčacej lehoty sa právo žalobcu v tejto časti premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania ako i zmluvné úroky. Účinným prihliadnutím na premlčanie tejto časti žalobcom uplatneného nároku nedochádza k zániku nároku, ale subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa nesprávnosti právneho posúdenia sporu súdom prvej inštancie nie je dôvodná. Žalobca rovnako nedôvodne namietal aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť dôvodov v napadnutej časti rozsudku a v súvislosti s tým porušenie právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie otázku premlčania tejto časti žalobcom uplatneného nároku posúdil správne a v súlade s už ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014).
18. Na základe uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, bol rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti, vrátane vecne správneho výroku o trovách prvoinštančného konania, potvrdený podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).