Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/179/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: VIPER, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 35 745 428, proti žalovanému: N. R., T.. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom Jozef Hunčík - HUNEL, s miestom podnikania Kysucký Lieskovec 128, 023 34, IČO: 40 524 027, zastúpený: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom Republiky 21, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.000 € s úrokom z omeškania 9,05% ročne z tejto sumy od 31.12.2014 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť B&B Business Group, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, IČO: 46 219 773 (ďalej aj len „pôvodný žalobca“) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000 € s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 31.12.2014 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 23.08.2013 pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o spolupráci a sprostredkovaní (ďalej aj len „Zmluva“). V súlade s čl. 5. Zmluvy pôvodný žalobca poskytol žalovanému zálohovú platbu 2.000 €, a to tak, že dňa 23.08.2013 vyplatil žalovanému v hotovosti sumu 1.000 € a dňa 05.09.2013 bezhotovostným prevodom poukázal na účet žalovaného taktiež sumu vo výške 2.000 € (správne má byť zjavne uvedené 1.000 € ako to vyplýva aj z dokladu na č.l. 6 spisu). Pôvodný žalobca poukázal na čl. 4. Zmluvy a uviedol, že čas vrátenia poskytnutej zálohy bol zmluvnými stranami dojednaný tak, že túto je žalovaný povinný vrátiť pôvodnému žalobcovi najneskôr z tretej faktúry vystavenej nemeckému obchodnému partnerovi (zákazníkovi). K vystaveniu tretej ani žiadnej faktúry nemeckému zákazníkovi napokon nedošlo v dôsledku úmyselného konania žalovaného. Na vrátenie zálohy bol žalovaný opakovane vyzývaný, a to naposledy výzvou z 22.12.2014 prevzatou splnomocnencom žalovaného 29.12.2014. Napriek uvedenému dlžnú sumu neuhradil.

2. Súd vo veci vydal dňa 20.05.2015 platobný rozkaz č.k. 38Cb/179/2015-14. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V podanom odpore uviedol, že ako montážna skupina v zložení N. nadviazali obchodný vzťah so spoločnosťou pôvodného žalobcu zastúpenou I. uzatvorením Zmluvy. Pred uzatvorením kontraktu ako skupina absolvovali niekoľko rokovaní v S. o ponúkanej spolupráci, konkrétne realizácii elektroinštalačných prác v stavebnej výrobe prebiehajúcich prevažne v Nemecku. Cieľom jednotlivých sedení bolo pre nich ako skupinu získať dostatok informácií o realizácii stavby, platových podmienkach, potrebnom vybavení pre výkon činnosti atď. Prvou ponúkanou prácou bol projekt Z.. Išlo o úkolovo odmeňovanú realizáciu, nutný bol ocenený výkaz výmer, ktorý mal žalobca predložil ako prílohu zmluvy. Pôvodný žalobca ich však zavádzal, že nedisponuje žiadnymi podkladmi a ubezpečoval ich, že všetko sa dozvedia po príchode na stavbu. Tvrdil, že nevie, o aký druh stavby sa jedná, nemá kontakt na žiadneho šéfmontéra, ktorý

by vedel poskytnúť bližšie informácie. Tvrdil, že potrebujú len základné ručné náradie a všetko ostatné im poskytne objednávateľ. Dňa 23.08.2013 bola poskytnutá záloha vo výške 1.000 €, prioritne určená na dopravu a ubytovanie celej skupiny v mieste výkonu. Dňa 26.08.2013 sa v zmysle Zmluvy dostavili na stavbu, kde očakávali plne vybavenú skupinu pripravenú samostatne pracovať. Nemali pre nich potrebné vybavenie. Tvrdili, že poskytli všetky náležitosti a podklady vrátane výkazu výmer, projektovej dokumentácie, avšak pôvodný žalobca tvrdil opak. Z uvedených dôvodov ich neakceptovali a poslali preč. Vznikli im náklady celkom 482 €. Žalovaný mal za to, že tieto náklady pripadajú na vrub žalobcu, nakoľko ich jednoznačne vo viacerých tvrdeniach zaviedol a oklamal. Druhou ponúkanou prácou bol projekt R., pričom išlo tiež o úkolovo odmeňovanú prácu. Boli pripravený plniť všetko zakotvené v Zmluve v celom rozsahu. Už pri prvej fakturácii sa prejavila platobná nedisciplinovanosť nemeckého partnera, spoločnosti LETUSWORK Gmbh, ktorá celú realizáciu organizačne zastrešovala. Čiastkovými úhradami jednotlivých faktúr im neumožňovala vrátiť poskytnutú zálohu včas. Prostriedky pokrývali len náklady, ktoré im vznikali. Pre ozrejmenie výšky jednotlivých fakturácii žalovaný uviedol ich hodnotu, odpočítanú od provízie pre sprostredkovateľa, a to fakturácia za obdobie od 04.09. do 14.09.2013 3.927 €, fakturácia za obdobie od 15.09. do 30.09.2013 5.011 €, fakturácia za obdobie od 01.10. do 14.10.2013 9.163 €, fakturácia za obdobie od 01.11. do 13.11.2013 10.213 €, celkom fakturované 28.314 €, celkom neuhradené 12.258 €. Z uvedeného vyplýva, že poskytnuté prostriedky nebolo možné žalobcovi vrátiť podľa Zmluvy. Ako skupina majú za to, že aj pôvodný žalobca by sa mal ako sprostredkovateľ, ktorý garantoval serióznosť nemeckého partnera spolupodieľať na strate, ktorá im v tomto prípade vznikla. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

3. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 83324/B mal súd zistené, že pôvodný žalobca obchodná spoločnosť B&B Business Group, s.r.o., naposledy so sídlom Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava bol dňom 15.03.2016 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra, a to na základe Zmluvy o zlúčení vo forme Notárskej zápisnice č. T.. Obchodná spoločnosť pôvodného žalobcu zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom obchodnou spoločnosťou VIPER, s.r.o., so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 35 745 828. K právnemu nástupníctvu došlo dňom 15.03.2016. V súlade s ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.06.2016 súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

4. Písomným podaním doručeným súdu 10.02.2017 žalovaný poukázal na faktúru č. 2013010 vystavenú žalovaným 03.09.2013 na sumu 2.000 € splatnú 03.09.2013, ktorou fakturoval pôvodnému žalobcovi, ktorý splnil záväzok titulom tejto faktúry len čiastočne vo výške 1.000 € bezhotovostným prevodom dňa 05.09.2013 na účet žalovaného. Doklad o zrealizovanej transakcii sa nachádza na č.l. 6 spisu. Nakoľko pôvodný žalobca nesplnil celý peňažný záväzok vyplývajúci z predmetnej faktúry, žalovaný voči nemu eviduje pohľadávku vo výške nezaplateného zostatku 1.000 €. Žalovaný ako obranu proti žalobe uplatňuje kompenzačnú námietku vo výške 1.000 € z titulu jeho pohľadávky voči žalobcovi. Odôvodnenosť kompenzačnej námietky potvrdzuje pripojený listinný dôkaz. Žalovaný tak navrhol, aby súd žalobu v časti ohľadne sumy 1.000 € s príslušenstvom zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania. Pokiaľ by žalobca rozporoval obranu uplatnenú žalovaným, žalovaný navrhol, aby súd vykonal dôkaz výsluchom účastníkov a výsluchom svedkov uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.

5. Na pojednávanie nariadené na 02.05.2015 sa žalobca nedostavil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu.

6. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na podanom odpore proti platobnému rozkazu a uplatnenej kompenzačnej námietke, v dôsledku čoho rozdiel predstavuje 1.000 €. Poukázala na to, že nebola preukázala aktívna legitimácia na strane žalobcu, t.j. prechod žalovanej pohľadávky na nástupnícku spoločnosť. Rovnako podľa nej nie je zrejmé, či obchodná spoločnosť žalobcu vykazuje nejakú činnosť. Navrhla, aby bol vykonaný výsluch konateľa žalobcu k otázke, či spoločnosť je aktívna, či reálne sídli na adrese sídla uvedeného v obchodnom registri a zároveň, aby predložil zmluvu o zlúčení preukazujúcu nástupníctvo žalobcu. Ďalej navrhla, aby vo veci boli vypočutí svedkovia označení v odpore proti platobnému rozkazu. Ide o osoby, ktoré mali so žalovaným vycestovať na prácu do Nemecka. Svedkovia by mali byť vypočutí k skutočnostiam ohľadne prác v Nemecku. Uviedla, že je nesporné, že záloha vyplatená bola, avšak je otázne, či žalobca by nemal zaplatiť ešte náklady, ktoré im vznikli a ktoré poskytnutú zálohu presahovali. Sumu 1.000 €, ktorá zostáva po kompenzačnej námietke žalovaný popiera. Navrhovaní svedkovia by vedeli ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa prác v Nemecku,

vo vzťahu ku ktorým bola vyplatená záloha. Podľa tvrdení žalovaného, náklady boli vyššie ako záloha, nakoľko za práce v Nemecku nedostali zaplatené, keďže na stavbe nebolo nič zabezpečené tak, ako ich uisťoval právny predchodca žalobcu. Poukázala na to, že právny predchodca žalobcu sa domáhal zaplatenia tejto sumy už v konaní vedenom pod sp. zn. 19Rob/442/2014, v ktorej veci vzal návrh späť a konanie bolo zastavené uznesením z 20.januára 2015. Považovala za pozoruhodné, že už 01.04.2015 podal voči žalovanému rovnaký návrh. Nebolo jej zrejmé, či konateľ žalobcu mal vedomosť o tomto spore a udeľoval plnú moc advokátskej kancelárii, resp. ako následne došlo k ukončeniu právneho zastúpenia žalobcu. Pre prípad vyhovenia žalobe žiadala preskúmať uplatnenú dobu omeškania vo vzťahu k doručeniu predžalobnej výzvy pôvodného žalobcu žalovanému. Žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. zohľadnil kompenzačnú námietku žalovaného.

7. Pôvodný žalobca v konaní predložil listinné dôkazné prostriedky, z ktorých mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

8. Zmluvu o spolupráci a sprostredkovaní uzatvorenú podľa § 269 a nasledujúcich § Obchodného zákonníka dňa 23.08.2013 medzi pôvodným žalobcom označeným ako zmluvná strana, partner č. 1 a žalovaným označeným ako zmluvná strana, partner č. 2 (č.l. 4 a nasledujúce spisu). V zmysle dojednania v článku 1. spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. má nárok na vyplatenie 9 % z každej faktúry vystavenej na základe výkazov od realizačného tímu N. na zákazke od 04.09.2013 do 28.02.2014 v R., PB. podľa dodatku Zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií a rozdelenia provízií a ziskov. Platba sa vykoná prevodom na účet B&B Business Group, s.r.o. do troch pracovných dní od vyplatenia jeho obchodným nemeckým partnerom, ktorého sprostredkovala spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. V zmysle dojednania v článku 2. výkazy je povinný Jozef Hunčík - Hunel posielať emailom alebo inou dohodnutou formou pravidelne na základe podkladov nemeckému sprostredkovateľovi a taktiež spoločnosti B&B Business Group, s.r.o., aby boli informovaní o priebehu zákazky a výške ich provízie. V článku 3. bolo dojednané rozdelenie pre zákazku vo Wolfsburgu v Nemecku, a to v rozdelení 18 % z celkového hrubého zisku zákazky v prospech nemeckých sprostredkovateľov, 9 % z celkového hrubého zisku zákazky je provízia B&B Business Group, s.r.o. a 73 % je zisk pracovníkov, ktorým bol sprostredkovaný výkon práce. V zmysle dojednania v čl. 4. spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. sa zaviazala poskytnúť zálohovú platbu v sume 2.000 € v hotovosti alebo prevodom na účet realizačnému tímu zastúpeného Jozefom Hunčíkom - HUNEL, ktorú je povinný vrátiť spoločnosti najneskôr z tretej faktúry vystavenej na základe výkazov, vystavenej nemeckému obchodnému partnerovi (zákazníkovi).

9. Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 23.08.2013 (č.l. 5 spisu), z obsahu ktorého vyplýva vyplatenie zálohy 1.000 € pôvodným žalobcom žalovanému.

10. Potvrdenie o zrealizovaní transakcie z účtu, majiteľom ktorého je pôvodný žalobca (č.l. 6 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 05.09.2013 bola v prospech účtu totožného s číslom účtu žalovaného uvedeného v Zmluve z 23.08.2013 pri označení zmluvnej strany partner č. 2 (č.l. 4 spisu) poukázaná suma 1.000 € s doplňujúcou informáciou záloha 09/2013.

11. Výzvu na zaplatenie sumy 2.000 € z 22.12.2014 adresovanú právnym zástupcom pôvodného žalobcu žalovanému spolu s doručenkou o doručení zásielky žalovanému dňa 29.12.2014 (č.l. 7 spisu).

12. Žalovaný v konaní predložil listinné dôkazné prostriedky, z ktorých mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

13. Zmluvu o spolupráci uzatvorenú podľa § 269 a nasledujúcich § Obchodného zákonníka dňa 23.08.2013 (č.l. 18 spisu) medzi zmluvnými stranami označenými ako partner č. 1 - pôvodný žalobca a partner č. 2 - žalovaný. V zmysle dojednania v článku 1. týmto spoločnosť TATRASOLAR, s.r.o. (ktorej podpis sa na predmetnej zmluve nenachádza) splnomocňuje spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. na vyplatenie realizačného tímu N. na zákazke od 26.08.2013 do 31.12.2013 v Z., po odpočítaní svojej provízie podľa dodatku Zmluvy o spolupráci, neobchádzaní a vzájomnej ochrane komerčných informácií a rozdelenia provízií a ziskov. Platba vykoná na spoločnosť TATRASOLAR, s.r.o. prevodom na účet B&B Business Group, s.r.o. do 3 pracovných dní od vyplatenia jeho obchodným nemeckým partnerom. Spoločnosť B&B Business Group bezodkladne po prevode a odpočítaní svojej provízie vyplatí realizačný

tím zastúpený Jozefom Hunčíkom - HUNEL na účet uvedený v tejto zmluve. V článku 2. bolo dojednané rozdelenie ziskov pre zákazku v Lich (Nemecko) medzi nemeckých sprostredkovateľov, spoločnosť TATRASOLAR, s.r.o., spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. a realizačný tím pracovníkov. V zmysle dojednania v článku 3. spoločnosť B&B Business Group, s.r.o. sa zaväzuje poskytnúť zálohovú platbu v hotovosti alebo prevodom na účet realizačnému tímu zastúpenému Jozefom Hunčíkom - HUNEL, ktorú si započíta z prvej uhradenej faktúry vystavenej nemeckému obchodnému partnerovi (zákazníkovi) na základe podkladov od realizačného tímu. Žalovaný ďalej predložil listinu v nemeckom jazyku datovanú 19.08.2013 (č.l. 19 spisu), týkajúcu sa projektu Z..

14. Faktúru č. 2013010 (č.l. 50 spisu), ktorou žalovaný vyúčtoval pôvodnému žalobcovi s dátumom vystavenia faktúry 03.09.2013, dátumom zdaniteľného plnenia 03.09.2013 a dátumom splatnosti taktiež 03.09.2013, s označeným projektom zabezpečenie elektromontážnych prác pre objednávateľa v zmysle Zmluvy o spolupráci, miesto určenia podľa dohody a potreby objednávateľa v rámci realizácií určených projektov sumu 2.000 € s popisom služby „na základe zmluvy o spolupráci Vám fakturujeme preddavok v dohodnutej sume“.

15. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

19. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami preukázal existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom, spoločnosťou B&B Business Group, s.r.o. a žalovaným založeného Zmluvou o spolupráci a sprostredkovaní uzatvorenou medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 23.08.2013 (č.l. 4 spisu). Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd, vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, posúdil ako vzťah obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a uzatvorenú Zmluvu o spolupráci a sprostredkovaní zo dňa 23.08.2013 posúdil ako nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

21. Pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bolo relevantné dojednanie medzi pôvodným žalobcom a žalovaným v zmluve obsiahnuté v článku 4., v zmysle ktorého sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému zálohovú platbu v sume 2.000 € v hotovosti alebo prevodom na účet a žalovaný sa túto zaviazal vrátiť pôvodnému žalobcovi najneskôr z tretej faktúry vystavenej na základe výkazov vystavenej

nemeckému obchodnému partnerovi (zákazníkovi). Predmetná Zmluva o spolupráci uzatvorená medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 23.08.2013, tak ako je táto súčasťou spisového materiálu na č.l. 4 spisu, inak upravovala rozdelenie zisku medzi pôvodného žalobcu a žalovaného v súvislosti s prácami vykonávanými realizačným tímom žalovaného v období od 04.09.2013 do 28.02.2014 na zákazke označenej ako R. Zaplatenie zálohy v zmysle článku 4. Zmluvy žalobca preukazoval predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to výdavkovým a jemu zodpovedajúcim príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 23.08.2013 (č.l. 5 spisu), z ktorých vyplýva vyplatenie zálohy 1.000 € pôvodným žalobcom žalovanému a výpisom z účtu pôvodného žalobcu (č.l. 6 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 05.09.2013 bola pôvodným žalobcom v prospech účtu žalovaného poukázaná suma 1.000 € s informáciou záloha 09/2013. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným založeného Zmluvou o spolupráci a sprostredkovaní zo dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke R. (č.l. 4 a nasledujúce spisu) a rovnako nespochybnil prijatie sumy 1.000 € od pôvodného žalobcu dňa 23.08.2013 a sumy rovnako 1.000 € dňa 05.09.2013.

22. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.06.2015 žalovaný potvrdil existenciu záväzkovo- právneho vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným uzatvorením Zmluvy o spolupráci a sprostredkovaní podľa § 269 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V bode II. odporu proti platobnému rozkazu žalovaný poukazoval na prácu vykonávanú jeho realizačným tímom na projekte Z., vo vzťahu ku ktorému predložil Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom a žalovaným rovnako dňa 23.08.2013 (č.l. 18 a nasledujúce spisu), predmetom úpravy ktorej bolo dojednanie pomeru rozdelenia provízii medzi spoločnosti pôvodného žalobcu, žalovaného a spoločnosť TATRASOLAR, s.r.o. v súvislosti s vykonávaním prác na projekte Z. (č.l. 18 spisu) z dojednania v článku 3. vyplýva záväzok pôvodného žalobcu poskytnúť žalovanému zálohovú platbu v hotovosti alebo prevodom na účet, tak súd konštatuje, že z dojednania v článku 3. tejto zmluvy nevyplýva konkrétna výška tejto zálohy a žalovaný v konaní ani relevantným spôsobom nepreukázal, že by žalobcom poskytnuté zálohy žalovanému v sume 1.000 € dňa 23.08.2013 a v sume 1.000 € dňa 05.09.2013 boli žalovanému poukázané na základe inej zmluvy než zmluvy o spolupráci zo dňa 23.08.2013 týkajúcej sa zákazky R. (č.l. 4 spisu) tak, ako to uvádzal žalobca v podanej žalobe. Súd nepovažoval za relevantné zaoberať sa skutkovými tvrdeniami žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu obsiahnutými v bode II. v súvislosti s projektom Asklepios - Klinich Lich, nakoľko s uvedeným zmluvným vzťahom medzi pôvodným žalobcom a žalovaným žalobou uplatnený nárok nesúvisel.

23. K zákazke R. sa žalovaný ďalej vyjadril v bode III. odporu proti platobnému rozkazu, kedy poukazoval na to, že nemecký partner platil faktúry len čiastočne, čo žalovanému neumožňovalo vrátiť poskytnutú zálohu žalobcovi včas a prostriedky pokrývali len náklady, ktoré žalovanému vznikali s tým, že podľa názoru žalovaného aj pôvodný žalobca ako sprostredkovateľ by sa mal podieľať na strate, ktorá v tejto súvislosti žalovanému vznikla. Súd poukazuje na to, že zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 23.08.2013 (č.l. 4 spisu) týkajúcej sa zákazky R. nevyplýva, že by pôvodný žalobca jednak preberal akúkoľvek zodpovednosť za splnenie záväzkov nemeckého obchodného partnera vo vzťahu k žalovanému a rovnako z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by sa pôvodný žalobca zaviazal hradiť žalovanému náklady, ktoré mu vznikali v súvislosti s prácou na dojednanej zákazke, resp. odmenu za vykonávanie práce na tejto zákazke. Z obsahu zmluvy vyplýva len záväzok pôvodného žalobcu poskytnúť žalovanému zálohu vo výške 2.000 €, ktorá zároveň za podmienok dojednaných v článku 4. Zmluvy mala byť pôvodnému žalobcovi žalovaným vrátená, teda v zásade poskytnutá záloha mala len charakter pôžičky finančných prostriedkov. Podmienka na vrátenie poskytnutej zálohy bola viazaná na vystavenie tretej faktúry nemeckému obchodnému partnerovi (zákazníkovi). Vystavenie faktúr v prospech nemeckého obchodného partnera, a to celkovo štyroch faktúr za obdobie od 04.09.2013 do 13.11.2013 žalovaný potvrdil v bode III. odporu proti platobnému rozkazu, v dôsledku čoho má súd za to, že došlo k naplneniu podmienky pre vrátenie zálohy zo strany žalovaného v zmysle článku 4. Zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke R.. Pre naplnenie podmienky pre vrátenie poskytnutej zálohy súd nepovažoval za relevantné, či žalovaným vystavené faktúry boli nemeckým obchodným partnerom uhradené v plnej výške alebo nie, nakoľko na túto skutočnosť vrátenie poskytnutej zálohy v zmysle dojednania zmluvných strán viazané nebolo. Nakoľko nebolo preukázané, že by pôvodný žalobca v zmysle dojednaní so žalovaným preberal akúkoľvek zodpovednosť za úhradu faktúr nemeckým obchodným partnerom, tak za danej situácie tvrdenia žalovaného ohľadne nedostatočnej platobnej disciplíny nemeckého obchodného partnera nemali väzbu na žalobcom uplatnený nárok na vrátenie poskytnutej zálohy.

24. Žalovaný v priebehu konania v obsahu písomného podania z 10.02.2017 vzniesol kompenzačnú námietku vo výške sumy 1.000 € z titulu jeho pohľadávky voči pôvodnému žalobcovi predstavujúcej neuhradený zostatok faktúry č. 2013010 splatnej 03.09.2013 v súvislosti so zabezpečením elektromontážnych prác v zmysle zmluvy o spolupráci. V prílohe predmetného podania predložil žalovaný faktúru č. 2013010 vystavenú 03.09.2013, ktorou vyfakturoval žalobcovi na základe Zmluvy o spolupráci preddavok v dohodnutej sume 2.000 €. Podľa vyjadrenia žalovaného v písomnom podaní z 10.02.2017 pôvodný žalobca mal splniť záväzok titulom tejto faktúry len čiastočne vo výške 1.000 € bezhotovostným prevodom dňa 05.09.2013 na účet žalovaného, ktorý doklad o zrealizovanej transakcii sa nachádza na č.l. 6 spisu (a je súčasťou príloh predložených pôvodným žalobcom spolu so žalobou v prejednávanej veci). Súd konštatuje, že existenciu kompenzabilnej pohľadávky žalovaného na doplatenie zálohy vo výške 1.000 € nepovažoval za preukázanú. Žalobca predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami preukázal, že v hotovosti dňa 23.08.2013 poskytol žalovanému zálohu 1.000 €, čo žalovaný v konaní nerozporoval a následne prevodom na účet dňa 05.09.2013 poskytol žalovanému zálohu rovnako vo výške 1.000 €. Poskytnutá záloha celkom v sume 2.000 € zodpovedá dojednaniu v článku 4. Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke Hotel Nordkopf Wolfsburg. Zo žalovaným predloženej faktúry č. 2013010 (č.l. 50 spisu) nevyplýva, ktorej Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi stranami sporu sa táto faktúra týka a ani sa na nej nenachádza v kolónke prezval podpis odberateľa. Ako už bolo uvádzané, žalobca v konaní tvrdil, že zálohu podľa ním predloženej Zmluvy o spolupráci zo dňa 23.08.2013 uhradil v zmysle predloženého výdavkového a príjmového pokladničného dokladu a výpisu z účtu. Žalovaný pritom v konaní nepreukázal, že by záloha vo výške 1.000 € poskytnutá pôvodným žalobcom na účet žalovaného dňa 05.09.2013, bola poskytnutá na základe inej zmluvy než zmluvy o spolupráci uzatvorenej dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke Hotel Nordkopf Wolfsburg. Zo zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným rovnako dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke Z. pritom nevyplýva, v akej konkrétnej výške by mala zálohová platba byť pôvodným žalobcom žalovanému poskytnutá. Súd tak procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdenej kompenzabilnej pohľadávke v sume 1.000 € nepovažoval za dôvodnú a preukázanú.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na vrátenie poskytnutej zálohy v sume 2.000 € v Zmysle zmluvy o spolupráci a sprostredkovaní uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným dňa 23.08.2013 vo vzťahu k zákazke R. (č.l. 4 spisu). Pokiaľ žalovaný namietal voči počiatku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi, tak súd konštatuje, že z obsahu zmluvy zo dňa 23.08.2013 nevyplýva vo vzťahu k vráteniu zálohy z dojednania v článku 4. čas plnenia. Žalovaný bol tak povinný vrátiť poskytnutú zálohu žalobcovi v súlade s ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka bez zbytočného odkladu po tom, čo ho pôvodný žalobca o plnenie požiadal. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalobca cestou právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie sumy 2.000 € výzvou z 22.12.2014 doručenou žalovanému dňa 29.12.2014 (č.l. 7 spisu). Žalovaný tak bol povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal, t.j. dňa 30.12.2014 a odo dňa nasledujúceho, t.j. od 31.12.2014 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a od uvedeného dňa žalobca si dôvodne uplatnil nárok na zákonné úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka.

26. Súd nepovažoval za potrebné v zmysle dôkazných návrhov žalovaného vykonať vo veci výsluch konateľa žalobcu, a to k otázke, či spoločnosť žalobcu je aktívna, či reálne sídli na adrese podľa sídla v Obchodnom registri, resp. za účelom predloženia Zmluvy o zlúčení preukazujúcej právne nástupníctvo na strane žalobcu. Otázky aktívneho vykonávania podnikateľskej činnosti žalobcom, resp. skutočného sídla na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri súd nepovažoval za relevantné vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Pokiaľ ide o právne nástupníctvo na strane žalobcu a preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, tak toto vyplýva priamo z oboznámených výpisov z obchodného registra pôvodného žalobcu a jeho právneho nástupcu, z ktorých je zrejmé, že obchodná spoločnosť pôvodného žalobcu, B&B Business Group, s.r.o. bola dňa 15.03.2016 vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou VIPER, s.r.o. na základe Zmluvy o zlúčení uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice č. T.. V súlade s ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka imanie zanikajúcej spoločnosti (pôvodného žalobcu) prešlo na nástupnícku spoločnosť VIPER, s.r.o., ktorá sa tým stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu. Imaním sa pritom v zmysle ust. § 6 ods. 2 Obchodného zákonníka rozumie súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním, ktoré v prípade zlúčenia ako celok prechádza na právneho nástupcu.

27. Súd taktiež nepovažoval za potrebné vykonávať vo veci výsluch svedkov v zmysle návrhu žalovaného k skutočnostiam ohľadne vykonávaných prác v Nemecku a k otázke nákladov, ktoré im v súvislosti s týmito prácami vznikali. Ako už bolo vyššie uvedené, zo Zmluvy uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, na základe ktorej žalobca uplatňoval svoj nárok v prejednávanej veci nevyplýva, že by sa žalobca zaviazal hradiť žalovanému akékoľvek náklady alebo odmenu za vykonanú prácu, z tejto zmluvy vyplýva len záväzok poskytnúť zálohu vo výške 2.000 € a tomu následný záväzok žalovaného za dojednaných podmienok túto zálohu vrátiť. Zmluvným základom uplatneného nároku zároveň nebola zmluva týkajúca sa zákazky Z., vo vzťahu ku ktorej žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukazoval na tvrdené porušenia povinností zo strany pôvodného žalobcu. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného poukazovala na to, že navrhovaní svedkovia by vedeli ozrejmiť skutočnosti týkajúce sa práce v Nemecku, vo vzťahu ku ktorej bola vyplatená záloha, tak tento dôkazný návrh nebol ani dostatočne určitý, ani ho súd nepovažoval za relevantný vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku.

28. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).