Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-118-2016.pdf
PDF · 76.83 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/118/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., sídlo: Mlynská č.31, Košice, IČO: 44 483 767, zastúpená advokátom: JUDr. Marek Hrouda, sídlo: Krmanova č. 16, Košice, proti žalovanému: Megabom s.r.o., sídlo: Pokroku č. 186/20, Košice, IČO: 46 545 247, v konaní o zaplatenie 250,33 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 250,33 eur istiny.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 42,48 eur od 30.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 59,95 eur od 21.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 147,90 eur od 21.2.2015 do zaplatenia.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.6.2015 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 250,33 eur titulom zaplatenia ceny za dodávku el. energie do odberného miesta na ul. Pokroku č. 20 v Košiciach a ul. Magnezitárska č.11 v Košiciach a to podľa Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012. Žalobca taktiež požadoval žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 42,48 eur od 30.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 59,95 eur od 21.2.2015 do zaplatenia a zo sumy 147,90 eur od 21.2.2015 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto konania.
2. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu (v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za nesporné).
4. Žalobca na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012 v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 dodal žalovanému ako podnikateľskému subjektu do dohodnutého miesta odberu na ul. Pokroku č. 20 v Košiciach elektrickú energiu v celkovej hodnote 683,48 eur, pričom z tejto čiastky doposiaľ žalobcovi zálohovo uhradil iba sumu vo výške 644,00 eur. Na úhradu ceny dodanej elektriny
vyzval žalobca žalovaného svojou faktúrou č. 7234160326, vystavenou na sumu 42,48 eur (zohľadňujúc zálohovo uhradenú sumu) a splatnou dňa 29.1.2015. Žalovaný doposiaľ z citovanej faktúry neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu a zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012.
5. Žalobca na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012 v období od 1.1.2015 do 22.1.2015 dodal žalovanému ako podnikateľskému subjektu do dohodnutého miesta odberu na ul. Pokroku č. 20 v Košiciach elektrickú energiu v celkovej hodnote 59,95 eur. Na úhradu ceny dodanej elektriny vyzval žalobca žalovaného svojou faktúrou č. 7292600218, vystavenou na sumu 59,95 eur a splatnou dňa 20.2.2015. Žalovaný doposiaľ z citovanej faktúry neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu a zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012.
6. Žalobca na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012 v období od 1.1.2015 do 22.1.2015 dodal žalovanému ako podnikateľskému subjektu do dohodnutého miesta odberu na ul. Magnezitárska č. 11 v Košiciach elektrickú energiu v celkovej hodnote 147,90 eur. Na úhradu ceny dodanej elektriny vyzval žalobca žalovaného svojou faktúrou č. 7292600219, vystavenou na sumu 147,90 eur a splatnou dňa 20.2.2015. Žalovaný doposiaľ z citovanej faktúry neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej faktúry žalobcu a zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 19.6.2012.
7. V dňoch nasledujúcich bezprostredne po splatnosti vyššie uvedených faktúr bola základná sadzba stanovená Európskou centrálnou bankou určená na 0,05%. Tieto skutočnosti sú zrejmé z evidencie NBS Slovenska pre toto konkrétne obdobie.
8. Podľa § 26 ods 1 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (Základné zmluvné vzťahy na trhu s elektrinou): „Zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.“
9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
10. Podľa § 340 Obchodného zákonníka je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve a ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca ako dodávateľ elektriny žalovanému ako odberateľovi elektriny podľa Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike dodával elektrinu do dohodnutých odberných miest. Na tento zmluvný vzťah je na mieste aplikovať § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o vzťah medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, pričom zmluva o dodávke elektriny nie je v Obchodnom zákonníku špeciálne upravená a v uzavretej zmluve boli práva a povinnosti účastníkov dostatočne upravené. Na základe citovaného vzťahu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny za dodávku elektrickej energie do dohodnutého miesta a žalovanému ako odberateľovi vznikla povinnosť túto odmenu zaplatiť, pričom žalovaný doposiaľ túto svoju povinnosť nesplnil v časti zaplatenia 250,33 eur.
12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (v čase platnom ku dňu vzniku zmluvy): „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“
13. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013): „Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.“
14. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
15. Neuhradením faktúr žalobcu v lehote ich splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažných záväzkov voči žalobcovi, na základe čoho vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom tento nárok na úrok z omeškania trvá až do dňa uhradenia pohľadávok žalobcu. S ohľadom na výšku základnej sadzby Európskej centrálnej banky je zákonná výšky úroku z omeškania určená na 8,05% z dlžnej sumy ročne (8% plus príslušná sadzba 0,05%). Na základe uvedených skutočností je teda zrejmé, že žalobca má právo na zaplatenie úroku z omeškania uvedeného vo výroku II tohto rozsudku.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
17. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku. T.j. úspešnému žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.
18. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
19. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.