Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-134-2016.pdf
PDF · 82.34 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/134/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. XXXX/XX, C., občan SR, o zaplatenie 656,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) sa žalobou doručenou súdu 2. 6. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 656,44 € s príslušenstvom, a to z titulu neuhradeného dlžného zostatku predstavovaného celkovým debetným zostatkom na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním kreditnej karty. Dňa 28. 11. 2016 doručil právny zástupca žalobcu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Súd uznesením č. k. 25C/134/2016-49 z 28. 2. 2017 návrhu na zmenu žalobcu vyhovel. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) uzavrel so žalovanou 13. 7. 2004 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 597,49 € bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 19,92 €. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená dňa 22. 11. 2016.
2. Súd preto v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že právny predchodca žalobcu so žalovanou 13. 7. 2004 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (vyplynulo to aj z listín predložených žalobcom), na základe ktorej právny predchodca žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu s úverovým rámcom vo výške 597,49.
3. Zo zmluvy o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“ zo dňa 13. 7. 2004 a z návratky z 27. 1. 2005 súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. so schváleným úverovým rámcom 18.000 Sk (597,49 €) pri štandardnej mesačnej splátke určenej sumou 600 Sk (19,92 €). Z výpisov predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná nevykonávala žiadne debetné platobné transakcie minimálne v období od 15. 1. 2009 do 30. 4. 2016. Debetné transakcie sú predstavované úrokmi, sankčnými úrokmi, platbami poistného, nákladmi vymáhania pohľadávky (hoci nie je zrejmé, z čoho plynuli takto vysoké náklady právneho
predchodcu žalobcu). Súčet debetných transakcií predstavoval sumu 3.472,45 €, súčet kreditných transakcií predstavoval sumu 3.784,01 €.
4. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa na účely zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
5. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
6. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkami priamo v zákone stanovenými.
7. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
9. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
11. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
12. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) v čase uzavretia zmluvy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá musela mať písomnú formu pod sankciou neplatnosti, musela obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch,
od spotrebiteľa nemohol veriteľ požadovať úrok alebo poplatky , ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z úverovej zmluvy, zo dňa 13. 7. 2004 nevyplýva, že by v texte úverovej zmluvy boli uvedené úroky, ročná percentuálna miera nákladov alebo poplatky. Z tohto vyplýva, že žalovaná nemala vedomosť, za akých podmienok si tento úverový produkt od veriteľa obstaráva. Súd nenamieta skutočnosť, že by niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemohli obsahovať, či už cenník veriteľa pripadne obchodné podmienky, avšak tieto dokumenty musia byť nesporne známe dlžníkovi v čase, keď úverovú zmluvu uzatvára, v tomto prípade žalovaná mala mať o nich vedomosť a mali jej byť dané k dispozícií 13.07.2004, čo žalobca ničím nepreukázal, že to tak bolo. Za daného stavu nemožno uzavrieť, že vôľa žalovanej smerovala k dohode o poplatkoch, o úrokoch, ktoré mu v čase uzatvárania úverovej zmluvy nemohli byť známe.
14. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve a preto sa nestotožňuje s názorom vysloveným v rozhodnutí KS v Prešove 6Co/95/2010, na ktoré poukázal žalobca, tento názor súd považuje za prekonaný, dôkazom čoho je napr. aj rozhodnutie KS v Banskej Bystrici 17Co/215/2012 zo dňa 10.10.2012.
15. Za takýchto okolností, keďže pre nedodržanie týchto náležitostí je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov a s prihliadnutím na sumy, ktoré žalovaný reálne žalobcovi zaplatil - samotný žalobca uvádza kreditné transakcie vo výške 3.784,01 €, pričom z výpisov predložených žalobcom za obdobie od 15. 1. 2009 do 30. 4. 2016 nevyplýva čerpanie úverových prostriedkov žalovanou, sú to debetné transakcie - za správu kartového účtu, poplatky za úverové rizikové poistenie typu B, štandardné úroky, sankčné úroky, poplatky za správu rizikovej pohľadávky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, ďalej náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti, náklady z mandátnej správy pohľadávky administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky), súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalovaná zaplatila neporovnateľne viac ako od žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, čerpal. Pri závere, že súd z vyššie uvádzaných dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, spolu so skutočnosťou, že žalovaná jednotlivými úhradami zaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi viac, ako čerpal, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní nečinná, súd preto uzavrel, že jej v konaní žiadne trovy podľa § 251 Civilného sporového poriadku nevznikli a preto rozhodol tak, že úspešnej strane v konaní - žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.