Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58Cr-11-2020.pdf
PDF · 102.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-58Cr/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: TM-mix, s.r.o., Moyzesova 2808/14, 058 01 Poprad, IČO: 46 959 602, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Karol Orolín, s. r. o., Námestie sv. Egídia 42, 058 01 Poprad, IČO: 47 237 805, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpený: Advokátska kancelária RULES, s. r. o., Twin City C, Mlynské nivy 16, 821 09 Bratislava, IČO: 52 906 531, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným Rozhodcovským súdom SR pod sp. zn. 1476/OB/120820 zo dňa 24.11.2020 z a m i e t a.
III. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2020 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1476/OB/120820 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) vydaným Všeobecným Rozhodcovským súdom SR (ďalej len „rozhodcovský súd“). V žalobe skutkovo tvrdil, že žalovaný podal svoju žalobu na rozhodcovský súd a uviedol, že právomoc tohto rozhodcovského súdu vyplýva z čl. III. Zmluvy o úvere č. J zo dňa 24.10.2019. Žalobca vzniesol vo svojej žalobnej odpovedi, teda pri prvom úkone vo veci samej dňa 22.08.2020 námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o ktorej rozhodcovský súd vydal dňa 28.10.2020 vyjadrenie k žalobnej odpovedi, na základe ktorého sa rozhodcovský súd vyjadril, že má právomoc rozhodovať vo veci samej, keďže medzi účastníkmi je daná platná rozhodcovská doložka v prospech rozhodcovského súdu. Následne rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok. Znenie rozhodcovskej doložky je neplatné z dôvodu určenia rozhodcovského súdu ako právnickej osoby - IČO: 37 814 681, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní a preto je neurčité a právne neúčinné a z tohto dôvodu je vylúčená príslušnosť Všeobecného rozhodcovského súdu SR, so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 37 814 681 na akékoľvek rozhodovanie o sporoch, vzniknutých zo Zmluvy o úvere č. J zo dňa 24.10.2019. Ďalej podľa žalobcu znenie predmetnej doložky obsahuje príslušnosť neplatného rozhodcovského súdu
- označeného ako Všeobecný rozhodcovský súd SR, so sídlom Dunajská 8, Bratislava, IČO: 37 814 681, čo je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, keďže obsahuje IČO iného subjektu. Žalobca tiež poukázal na ustanovenie bodu 11.8 VŠEOBECNÝCH OBCHODNÝCH PODMIENOK ÚVEROV POSKYTOVANÝCH SPOLOČNOSŤOU žalovaného tvoriacich neoddeliteľnú súčasť každej zmluvy o úvere uzatváranej medzi spoločnosťou žalovaného ako veriteľom a osobou uvedenou v úverovej zmluve ako dlžníkom, teda sú aj neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy č. J uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 24.10.2019. Podľa bodu 11.8 týchto podmienok sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z úverovej zmluvy alebo v priamej súvislosti s úverovou zmluvou, vrátane sporov o platnosť úverovej zmluvy, ktoré sa nepodarilo vyriešiť zmierom, prípadne iné právne veci, ktoré sa vzťahujú k zmluvnému vzťahu spoločnosti žalovaného a dlžníka založenom úverovou zmluvou, budú rozhodované v občianskom súdnom konaní príslušným súdom Slovenskej republiky. Ponechanie rozhodcovského rozsudku v platnosti napriek nezákonnosti jeho vydania predstavuje zásah do majetkových práv žalobcu a nariadenie výkonu rozhodnutia môže mať značný vplyv na jeho ekonomické postavenie. Žalobca žiada o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody k jeho vydaniu naplnené neboli, pričom možnosť núteného výkonu rozhodnutia, ku ktorej žalovaný s najväčšou pravdepodobnosť v dohľadnej dobe pristúpi by nezákonne ukrátila žalobcu na jeho majetkových právach. Požiadavka na odklad vykonateľnosti rozsudku je tak vzhľadom na uvedené skutočnosti dôvodná a nevyhnutná.
2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Poukazuje na Obchodný vestník č. XXX/ XXXX podľa ktorého „Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je právnym nástupcom zriaďovateľa, ktorý zriadil stály rozhodcovský súd podľa doterajších predpisov: pôvodný zriaďovateľ - IČO: 37 814 681 a nový zriaďovateľ: IČO: 51 412 772.“ V zmysle ust. § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákona o rozhodcovskom konaní“) bol dňa 12.07.2019 zapísaný prechod práv a povinností zriaďovateľa na národný športový zväz podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, čím došlo k úprave identifikačných údajov o zriaďovateľovi z pôvodného zriaďovateľa rozhodcovského súdu. V zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ rozhodcovského súdu zverejnil tento prechod do 30 dní od takejto zmeny údajov podľa odseku 2 písm. c) ZRK v Obchodnom vestníku, čím zároveň podľa ust. § 12a zákona o rozhodcovskom konaní došlo k úprave údaju o zriaďovateľovi rozhodcovského súdu v zoznam stálych rozhodcovských súdov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Rozhodcovská doložka v predmetnom rozhodcovskom spore je uvedená vo všetkými stranami podpísanej Zmluve o úvere č. J zo dňa 24.10.2019 a to v čl. III v nasledujúcom znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace, vrátane mimozmluvných nárokov budú rozhodnuté pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37814681 s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu s možnosťou súdu v zmysle ust. § 22a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.“ Znenie uvedenej rozhodcovskej doložky považuje za určité, zrozumiteľné, zakladajúce právomoc rozhodcovského súdu - Všeobecného Rozhodcovského súdu SR, so sídlom Dunajská 8, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 37 814 681 (po prechode práv a povinností IČO: 51 412 772) a obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Všeobecným Rozhodcovským súdom SR (názov), Dunajská 8, 811 08 Bratislava (sídlo), IČO: 37 814 681 (IČO predošlého zriaďovateľa) - po prechode IČO: 51 412 772 - v tomto znení je aj rozhodcovský súd vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov na Ministerstve spravodlivosti SR viac ako 7 rokov. Rozhodcovský súd je určený jedinečným názvom, sídlom, ako aj IČO zriaďovateľa ako aj IČO nového zriaďovateľa. Následne došlo k prechodu právomoci na nového zriaďovateľa, o čom svedčí aj výpis z registra/zoznamu rozhodcovských súdov, kde je tento prechod zverejnený v Obchodnom vestníku (OV 138/2019 0000318 vydaný 19.07.2019). Žalobca sám a dobrovoľne vlastnoručne podpísal Zmluvu o úvere č. J zo dňa 24.10.2019, v ktorej je výslovne uvedená rozhodcovská doložka.
3. Žalobcovi bolo vyjadrenie k žalobe doručené spolu s uznesením č. k. 58Cr/11/2020-64 s poukazom na § 167 ods. 3 C. s. p., pričom žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia ani neoznačil dôkazy.
4. Žalovaný v podaní podľa § 167 ods. 4 C. s. p. uviedol, že rozhodcovská doložka je písomná v Zmluve o úvere č. J zo dňa 24.10.2019, ďalej, že Zmluva o úvere č. J zo dňa 24.10.2019 je riadne podpísaná žalobcom ako aj žalovaným a znenie rozhodcovskej doložky v čl. III obsahuje všetky obligatórne náležitosti (essentialia negotií), podľa zákona o rozhodcovskom konaní ako aj vedľajšie dojednania. Navrhol žalobu zamietnuť.
5. Okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení žalobca označil a do spisu doložil dôkazy: Rozhodcovský rozsudok, Žaloba, Ukončenie Zmluvy o úvere č. J zo dňa 24.10.2019, vyjadrenie zo dňa 02.12.2020, vyjadrenie k žalobnej odpovedi, žalobná odpoveď, Zmluva o úvere.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi uvedenými v bode 5 a z nesporných skutkových tvrdení zistil tento s k u t k o v ý s t a v:
7. Zo Zmluvy o úvere č. J zo dňa 24.10.2019 uzavretej medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako veriteľom pod článkom III vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s ňou súvisiace, vrátane mimozmluvných nárokov budú rozhodnuté pred Všeobecným Rozhodcovským súdom SR, Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 37 814 681 s konečnou platnosťou jedným rozhodcom ustanoveným rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu s možnosťou súdu v zmysle ust. § 22a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
8. Všeobecný Rozhodcovský súd SR má sídlo na adrese Dunajská 8, 811 08 Bratislava. Jeho predchádzajúci zriaďovateľ mal identifikačné číslo 37 814 681. Od 12.07.2019 došlo k prechodu práv a povinnosti pôvodného zriaďovateľa na nového zriaďovateľa, ktorý má identifikačné číslo 51 412 772. S týmito údajmi je vedený v zozname stálych rozhodcovských súdov na Ministerstve spravodlivosti SR. Tieto skutkové tvrdenia neboli sporné.
9. V rozhodcovskom konaní na Všeobecnom Rozhodcovskom súde SR pod sp. zn. 1476/OB/120820 si žalovaný v postavení žalobcu uplatnil voči žalobcovi v postavení žalovaného peňažný nárok.
10. Žalobca v žalobnej odpovedi datovanej dňa 22.08.2020 namietol neplatnosť rozhodcovskej doložky v čl. III. Zmluvy o úvere č. č. J zo dňa 24.10.2019 z dôvodu, že jej znenie je neplatné (platilo do roku 2015) a preto je právne neúčinné a preto je vylúčená príslušnosť Všeobecného rozhodcovského súdu SR.
11. Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 1476/OB/120820 bol vydaný 24.11.2020. Žaloba o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajšom súde 14.12.2020.
12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „zák. č. 244/2002 Z. z.“ alebo „zákona o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
14. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
15. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
16. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
17. Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
18. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
19. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
21. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.
22. Žalobca ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania pod sp. zn. 1476/OB/120820 na Všeobecnom Rozhodcovskom súde SR, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. Žaloba o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku bola podaná 14.12.2020, pričom predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný 24.11.2020, z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná v 60 dňovej prekluzívnej lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. t. j. včas.
23. Všeobecný súd môže vstupovať do postupu a rozhodcovských rozhodnutí v rozsahu a medziach zákona o rozhodcovskom konaní. Je povinný prihliadať na celé rozhodcovské konanie a na uplatňovanie jednotlivých práv a plnenie povinností účastníkov toho ktorého rozhodcovského konania s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Každý účastník rozhodcovského konania je povinný dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku namietať priamo v rozhodcovskom konaní v lehote na to ustanovenej inak bez zbytočného odkladu. Zákon o rozhodcovskom konaní okrem toho v ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ukladá žalobcovi domáhajúcemu sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nielen tvrdiť dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku, ale ich aj preukázať. V predmetnej veci súd teda vychádzal z preukázaných dôvodov uvedených žalobcom a súčasne, či boli uplatnené včas.
24. Nebolo sporné, že žalobca v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spočívajúci v neplatnosti rozhodcovskej doložky v čl. III Zmluvy o úvere č. J zo dňa 24.10.2019. Avšak v žalobnej odpovedi jediné, čo k neplatnosti uviedol, bolo, že znenie rozhodcovskej doložky platilo do roku 2015, až v žalobe špecifikoval, v čom je, podľa neho, neplatná rozhodcovská doložka.
25. Rozhodcovská zmluva je osobitným typom nomitnátnej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti a požadovaná forma sú ustanovené v zákone. Rozhodcovská zmluva musí obsahovať dohodu o tom, že určité (všetky alebo niektoré) spory sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda je podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy. Ak je rozhodcovská zmluva v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutá v hlavnej zmluve, predpokladá sa, že vôľou strán bolo založiť rozhodcovskú právomoc pre spory, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s touto hlavnou zmluvou. Podstatnou náležitosťou nie je určenie miesta rozhodcovského konania, jazyk rozhodcovského súdu, počet rozhodcov ani iné dodatočné náležitosti, keďže tieto náležitosti sú vedľajším dojednaním právneho úkonu, t. j. rozhodcovskej zmluvy. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanoveniach o rozhodcovskej zmluve (§ 3 ods. 1) a rozhodcovskej doložke (§ 4 ods. 1) nemal iné znenie do roku 2015 ako je znenie uvedené v odsekoch 12 a 13 tohto odôvodnenia. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu alebo ad hoc rozhodcovi. Za určitý právny úkon je možné považovať len taký právny úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových pravidiel. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý v jeho podstatných náležitostiach.
26. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že namietaný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku nebol daný. Sporové strany si v písomnej úverovej zmluve v jej článku III dohodli rozhodcovskú zmluvu v podobe rozhodcovskej doložky. Táto doložka má písomnú podobu a spĺňa všetky podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy, t. j., že všetky spory vyplývajúce z uvedenej úverovej zmluvy budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, keď uviedli stály rozhodcovský súd - Všeobecný Rozhodcovský súd SR. Z uvedeného je zrejmé, že v podstatných náležitostiach je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka určitá a teda ako právny úkon platná. Vo vzťahu k námietke žalobcu podanej v rámci žalobnej odpovede súd uvádza, že je nedôvodná, nakoľko znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky je v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1) v znení platnom aj po roku 2015 teda aj v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
27. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti uvedenými v žalobe súd uvádza, že zákon o rozhodcovskom konaní vôbec nešpecifikuje ako má byť označený rozhodcovský súd. Uvedenie, resp. označenie konkrétneho rozhodcovského súdu je vedľajším dojednaním právneho úkonu, pričom v predmetnej rozhodcovskej doložke bol rozhodcovský súd označený správnym názvom a správnym sídlom, pod ktorým je uvedený vo verejne dostupnom zozname stálych rozhodcovských súdoch na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky viac ako sedem rokov, čo nebolo sporné. Rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu a uvedenie identifikačného čísla jeho predchádzajúceho zriaďovateľa k názvu a sídlu rozhodcovského súdu nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu - rozhodcovskej zmluvy/rozhodcovskej doložky, keďže ide o vedľajšie dojednanie právneho úkonu a nie podstatných náležitostí. Vzhľadom na to súd žalobu zamietol.
28. Na ďalšiu námietku žalobcu - odkaz rozhodovania sporov na všeobecnom súde vo všeobecných obchodných podmienkach žalovaného - súd neprihliadol, keď tieto skutočnosti ani dôvody žalobca nenamietol v žalobnej odpovedi v predmetnom rozhodcovskom konaní (§ 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní), pričom jeho podanie datované 02.12.2020, v ktorom je táto námietka uvedená, bolo vyhotovené až po vydaní rozhodcovského rozsudku. Navyše bola účelová, nakoľko rozhodcovský spor medzi sporovými stranami bol na základe dohodnutej rozhodcovskej doložky rozhodnutý na dohodnutom rozhodcovskom súde.
29. Súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že k jeho „námietke nedostatku právomoci, o ktorej rozhodcovský súd vydal dňa 28.10.2020 vyjadrenie k žalobnej odpovedi, na základe ktorého sa rozhodcovský súd vyjadril, že má právomoc rozhodovať vo veci samej, keďže je platná rozhodcovská doložka v prospech rozhodcovského súdu“, súd uvádza, že rozhodcovský súd nevydal predbežné rozhodcovské uznesenie podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, o svojej právomoci rozhodol až v napadnutom rozhodcovskom rozsudku a uvedené vyjadrenie, ktoré žalobca uvádza, bolo iba podaním protistrany v rozhodcovskom konaní.
30. Žalobca iné dôvody zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil.
31. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z). Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil.
32. Súd návrh na odklad vykonateľnosti zamietol s poukazom na ust. § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z., keď citované zákonné ustanovenie neuvádza, že odklad vykonateľnosti by bol možný, len ak hrozí značná ujma alebo sú dôvody hodného osobitného zreteľa (porov. § 412 a 444 Civilného sporového poriadku) prípadne, že sa žalobe vo veci samej vyhovie. Podľa súdu jediným predpokladom je návrh samotného účastníka konania na odloženie vykonateľnosti. Nakoľko súd žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého odkladu sa žalobca domáhal nevyhovel, nevyhovel ani jeho návrhu na odklad.
33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku I. a III. j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Proti tomuto rozsudku v II. výroku o d v o l a n i e n i e j e prípustné.