Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-85-2022.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/85/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra, dieťa rodičov: matky - I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, F., korešpondenčná adresa: P. centrum T. do života, so sídlom E. 4, T. a otca - R. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, P., okres A., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:
Otec je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX sumu 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/83/2022.
II. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 16.05.2022, doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 31.05.2022 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2022 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: R. P., nar. XX.XX.XXXX /konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/83/2022/, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia tohto znenia: „E. R. P., nar, XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky I. D., nar. XX.XX.XXXX. Z., R. P., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého R. sumou 100 EUR mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.“
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 68P/83/2022-16 zo dňa 09.06.2022 súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia neodkladného opatrenia ohľadne maloletého dieťaťa na samostatné konanie. Toto konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/85/2022.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sa zoznámila v lete roku XXXX a krátko po zoznámení začali žiť v spoločnej domácnosti v P.. V polovici augusta XXXX matka kvôli silným bolestiam vyhľadala lekársku pomoc a následne sa dozvedela, že je tehotná. Spočiatku otec maloletého uvedené akceptoval, plánovali spoločnú budúcnosť a pripravovali sa na príchod dieťaťa. Postupne však začalo medzi partnermi dochádzať ku konfliktom, ktoré vyvrcholili tým, že v septembri XXXX matka na žiadosť partnera/otca maloletého opustila ich spoločnú domácnosť a presťahovala sa do F., kde si našla prácu a s partnerom bola len v minimálnom kontakte. Q. navrhovateľky bolo kvalifikované ako rizikové, trpela migrénami a slabosťou, opakovane bývala hospitalizovaná. V decembri XXXX jej bolo oznámené podozrenie na U., ktoré sa ďalšími vyšetreniami potvrdilo, o čom bol informovaný
aj otec maloletého, ktorý matku sprevádzal na vyšetrenie a zaplatil aj poplatok za vyšetrenie. Otec súhlasil s interupciou ponúknutou lekármi z dôvodu nepriaznivého stavu plodu, no matka nakoniec interupciu odmietla. Dňa 17.01.2022 uznal otec maloletého otcovstvo k maloletému, a to súhlasným vyhlásením na E. úrade v A.. Začiatkom marca XXXX matka požiadala o ubytovanie v P. centre T. do života v T., nakoľko jej finančná situácia neumožňovala prenajať si byt v T., no potrebovala byť čo najbližšie k Univerzitnej nemocnici Bratislava, nakoľko vedela, že zdravotný stav maloletého si bude dlhodobo vyžadovať špecializovanú lekársku starostlivosť. Maloletý sa narodil približne mesiac pred plánovaným termínom pôrodu, absolvoval už tri operácie a aktuálne je jeho zdravotný stav stabilizovaný. Maloletého čaká v prvých rokoch života veľké množstvo odborných vyšetrení a kontrol, aby sa zistil rozsah poškodenia jeho nervovej sústavy a zabezpečila sa tak včasná a primeraná liečba a rehabilitácia. Starostlivosť o dieťa tak bude časovo, fyzicky ale i finančne náročná. Matka ďalej uvádza, že počas tehotenstva mala nepravidelný príjem nakoľko jej tehotenstvo bolo rizikové a nemohla pracovať. Od decembra XXXX poberala príspevok v tehotenstve vo výške X,XX,- € na deň a v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke s príjmom, ktorý tvorí rodičovský príspevok vo výške 370,- € mesačne a prídavok na dieťa vo výške 25,50,- € mesačne. Otec maloletého pracuje ako W. často sa zdržiava v W.. Matka nemá vedomosť o výške jeho príjmu, no počas ich vzťahu bol jeho mesačný príjem vo výške približne XXXX,- €. Matka nemá v úmysle brániť otcovi v styku s maloletým, no vzhľadom k veku, komplikovanému zdravotnému stavu maloletého a otcovým častým pobytom v zahraničí ako aj jeho celkovému nezáujmu nie je reálne, aby bol styk realizovaný pravidelne a preto ho matka navrhuje ponechať neupravený. Vzhľadom na vyššie uvedené matka žiada aby súd v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100,- € mesačne.
4. Na preukázanie svojich tvrdení matka predložila potvrdenie o poskytnutí ubytovania v krízovom centre, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa a o poberaní rodičovského príspevku.
5. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde je pod sp. zn. 68P/83/2022 vedené meritórne konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R., v rámci ktorého sa matka domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia majú byť poverení zastupovaním a správou majetku maloletého a otca žiada zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,- € mesačne. Matka styk otca s maloletým nežiada upraviť. Toto konanie doposiaľ nebolo skončené a vo veci je vytýčený termín pojednávania na 04.10.2022 o 13,20 hod. Ďalej bolo zistené, že ohľadne maloletého dieťaťa doposiaľ nebolo rozhodované.
6. Predmetným návrhom sa matka domáha nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca.
7. Podľa článku 4 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len „CMP“/ súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ účinný od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 360 ods. 1 zákona CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
24. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
25. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
29. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
30. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
31. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
32. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
neodkladného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
33. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd v posudzovanom prípade zistil, že doposiaľ neboli súdnym rozhodnutím medzi rodičmi mal. R. upravené ich vzájomné práva a povinnosti k dieťaťu. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželmi, rozišli sa krátko po zoznámení a po zistení, že je navrhovateľka tehotná. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na E. úrade v A. pred narodením maloletého. Matka žije s maloletým trpiacim vážnymi zdravotnými problémami v P. centre T. do života, nakoľko ten je pre nepriaznivý zdravotný stav neustále hospitalizovaný v nemocnici v T. a matka si preto našla bývanie priamo v T., aby bola maloletému k dispozícií. Otec o maloletého neprejavuje záujem, želal si aby matka ukončila tehotenstvo interupciou a na výživu neprispieva.
35. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu matky, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti. Starostlivosť o maloletého je zabezpečená zo strany matky dieťaťa, ktorá sa oňho osobnej stará, pričom matka v návrhu uvádza, že otec o maloletého nejaví záujem a zároveň ničím neosvedčila, žeby sa domáhal starostlivosti o maloletého, žeby jej ho chcel odňať, resp. by inak prejavoval snahu sústavne sa o neho starať a zabezpečovať všetky jeho potreby. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého a potreba jeho ochrany a súčasne súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia dieťaťa. Z uvedeného nevyplýva, žeby bolo potrebné v danej situácii upravovať vzťahy medzi maloletým a jeho rodičmi nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko dieťa je v matkinej starostlivosti a tento faktický stav nie je potrebné upravovať neodkladným opatrením. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nedostatočnej starostlivosti o dieťa zo strany jeho rodičov. Terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktoré v jej starostlivosti je.
36. Čo sa týka návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného, táto časť jej návrhu spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa § 366 CMP. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami.
37. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva finančne ani materiálne, čo je dôvodom na neodkladnú úpravu pomerov. Vzhľadom na okolnosti prípadu výživa maloletého dieťaťa môže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na jeho výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Súd nemá vedomosť o tom, žeby mal otec alebo matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súčasný príjem matky predstavuje len rodičovský príspevok a rodičovský prídavok, za mesiac apríl spolu vo výške 359,48,- €. Matka žije od narodenia maloletého v P. centre T. do života, v ktorom jej je ubytovanie poskytované za úhradu v sume X,XX,- € na deň za dospelú osobu a 0,25,-€ na deň za dieťa. Lustráciou v sociálnej poisťovni súd ohľadne otca zistil, že ako pracuje ako J. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX vo výške XXX,XX,- €. V živnostenskom registri má ako predmet podnikania zapísané Z.38. Vzhľadom na existujúcu situáciu vznikla a pretrváva potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov maloletého R., ktorého záujmom je v tomto prípade aj pomerné zabezpečovanie jeho výživy aj zo strany otca tak, aby boli pokryté jej nevyhnutné potreby výživným v nevyhnutnej miere. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Keďže si nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje aj záujem maloletého dieťaťa, súd návrhu matky v tejto časti vyhovel a zaviazal otca neodkladným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere v sume 100,- eur mesačne (s ohľadom na nízky vek dieťaťa, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku a aj s ohľadom na nepriaznivý zdravotný stav maloletého dieťaťa), ako aj schopnosti otca uhrádzať takúto sumu výživného počnúc dňom vykonateľnosti neodkladného opatrenia.
39. Ako už súd uviedol, vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa, čo matka v konaní riadne preukázala a osvedčila.
40. Záverom súd dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vo veci samej (konanie pod s. zn. 68P/83/2022) súd vykoná patričné objektívne dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, rozhodne.
41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia