Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/70/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: T.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. B. L. XXX, zastúpená JUDr. Vierou Cakovou, advokátkou, so sídlom Rázusova 6, Trnava a otec: I. U., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. B. L., t.č. U. X, X. W., zastúpený L/ R/P advokáti, s.r.o., advokátkou kanceláriou, so sídlom Slávičie údolie 6, Bratislava, IČO: 52 735 354, o návrhu matky na zmenu úpravy styku a zvýšení výživného a o návrhu otca na zmenu zverenia, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti z a m i e t a.

II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q. nasledovne:

- každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do nasledujúceho pondelka do 8.00 hodiny,

- každý párny týždeň od stredy od 15.00 hodiny do piatka do 8.00 hodiny,

- každý nepárny týždeň od pondelka od 15.00 hodiny do stredy do 8.00 hodiny,

Úprava prázdnin a sviatkov zostáva nezmenená.

V prípade, že maloletý bude chcieť u otca prespať, otec maloletého sa zaväzuje zatelefonovať matke a oznámi jej to. V prípade, že maloletý nebude chcieť u otca prespať, otec sa zaväzuje ho priviezť k matke najneskôr do 19.00 hod v daný deň.

V prípade mimoriadneho programu matky počas nepárneho víkendu sa otec zaväzuje umožniť matke, aby bola s maloletým jeden deň z tohto víkendu.

Matka sa zaväzuje maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otec sa zaväzuje maloletého prevziať a odovzdať v stanovenom čase v školskom zariadení, okrem dní kedy sa neuskutoční školské vyučovanie, kedy si otec prevezme a odovzdá maloletého v mieste bydliska matky.

III. Výživné otca na maloletého Q. sa zvyšuje zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2021, ktoré výživné sa otec zaväzuje platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2021 do 31.05.2022 na maloletého Q. v sume 360,- Eur sa otcovi povoľuje zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

V. Týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. -46 zo dňa 17.04.2019 v časti výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa a úpravy bežného styku otca s maloletým.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 23.12.2020 doručený návrh matky na zvýšenie výživného a zúženie styku otca s maloletým. Matka v návrhu uviedla, že pri poslednej úprave mal maloletý 4. roky a navštevoval druhý rok materskú škôlku. Aktuálne bude mať X rokov a navštevuje L. J.. Výdavky na maloletého sa zvýšili nie len z dôvodu že rastie, ale tiež z dôvodu zdražovania a pandémie COVID 19. Základné výdavky matky na syna sú mesačne cca 450,- až 470,- Eur. Maloletý má zvýšené výdavky na ortopéda, ktorého navštevuje každého pol roka a býva chorľavejší. Matka je zamestnaná ako pri poslednej úprave u zamestnávateľa T. Č. X.-L.H.-T. Ú. s čistým mesačným zárobkom cca 1.544,- Eur a poberá rodinné prídavky na maloletého. Počas roka 2020, ktorý bol ovplyvnený celosvetovou pandémiou bola s maloletým na COVID OČR, kedy jej príjem bol znížený. Vzhľadom k zníženému príjmu z dôvodu možnosti čerpania pandemickej OČR si matka nemohla dovoliť viac ako jeden mesiac so synom ostať na OČR. Okrem toho bola pracovne vyťažená projektom v práci, za ktorý mala nárok na odmenu a aj ju v mesiaci júl mala vyplatenú. Situáciu musela riešiť výpomocou svojej matky, ktorá varovala maloletého a matka mohla chodiť do práce. Matka je zdravá, jej výdavky sú bežné. Pravidelné mesačné výdavky matky sú vo výške 1.271,- Eur. Matka s maloletým býva v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM. S otcom sa snaží dohodnúť na vysporiadaní BSM už vyše roka, otec neustále zvyšuje svoje nároky na výplatu vyrovnávacieho podielu a vymýšľa, aké sumy zo svojho vložil do stavby domu, o ktorých sumách matka nikdy nevedela a ani nie sú možné vzhľadom na prepočet. Otec neprispieva ako spoluvlastník na žiadne náklady domu (poistenie domu, daň z nehnuteľnosti, na revíziu kotla, revíziu 2 komínov, či výmenu pokazeného generátora potrebného pre fungovanie čerpadla v studničnej šachte) a ani na splátku úveru čerpaného na stavbu domu. Počas rozvodu manželstva otec tvrdil že má nízky príjem, ale po rozvode manželstva tvrdí, že mal vysoké príjmy, úspory, darované peniaze od svojej matky, oblieka sa do drahých značkových vecí, niekoľkokrát do týždňa navštevuje fitness centrum, kde ho trénuje osobný tréner na individuálnych tréningoch. Každoročne otec absolvuje niekoľko lyžovačiek s priateľmi, pričom nejde iba o lyžovačky na Slovensku , ale napr. aj v Taliansku či Francúzsku. Otec je konateľ a spoločník súčasťou 50% v spoločnosti U. A. U..G..C.., U. U. U. X, X. W., N.: XX XXX XXX, zaoberajúcou sa stavbou drevodomov. Matka nepozná príjem otca po rozvode manželstva. Otec nechce prispievať na mal. ani vyššou sumou a ani na zvýšené výdavky. Vzhľadom na uvedené matka požaduje zvýšiť výživné na sumu 280,- Eur mesačne od podania návrhu. Styk navrhuje matka zmeniť z dôvodu, že otec neuznáva žiadnu dohodu mimo rozsudok, ako napr. bol v styku s pozitívnou osobou a aj napriek tomu a proti vôli matky zobral maloletého do takej domácnosti. A tiež by maloletému lepšie vyhovovalo keby styk bol vždy do 18.00 hod. Navrhla, aby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 280,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2021 a zároveň, aby súd upravil styk otca s maloletým v bežnom roku každý pondelok a stredu od 7.00 hod. do 18.00 hod., v piatok každý párny kalendárny týždeň od 7.00 hod. do 18.00 hod., pričom si maloletého prevezme vmieste bydliska matky apo skončení styku ho matke odovzdá v mieste bydliska matky. V párny víkend matka odvezie maloletého v nedeľu o 18.00 hod. otcovi, ktorý ho nasledujúce ráno odvezie do škôlky, resp. má právo styku ako každý pondelok. Každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod., pričom si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ho matke odovzdá v mieste bydliska matky. Počas prázdnin je otec oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny rok od zeleného štvrtku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 8.00 hod do nedele do 18.00 hod, počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod a od 16.08. od 9.00 hod do 31.08. do 18.00 hod., nepárny rok od 25.12. od 9.00 hod do 26.12. do 18.00 hod., párny rok od 23.12. od 9.00 hod do 25.12. do 9.00 hod., párny rok od 28.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade choroby maloletého sa styk nebude realizovať a otec si môže dohodnúť náhradný termín. Styk sa nebude realizovať počas koronavírusu COVID-19 ak matka, otec, maloletý alebo niekto z kontaktných osôb je alebo má byť v karanténe alebo je pozitívny. Rodič má právo telefonovať synovi keď je u druhého rodiča a druhý rodič je povinný umožniť tento hovor.

2. Otec vo vyjadrení k návrhu matky poukázal na to, že podľa právoplatného rozhodnutia trávi s maloletým v bežnom roku počas každého párneho kalendárneho týždňa každý pondelok, stredu, piatok a časť nedele a počas každého nepárneho kalendárneho týždňa každý pondelok, stredu, sobotu a nedeľu. Maloletý má u otca vytvorené všetky podmienky na život, no aj napriek tejto skutočnosti si ho matka počas nepárneho kalendárneho týždňa chodí cez víkendy vyzdvihnúť na prespanie k nej. Funguje to približne tak, že otec sa celý deň o maloletého stará, u otca sa maloletý navečeria a následne si ho matka odvezie na noc k sebe, kde si vypije už iba kakao a ide spať. Ráno si maloletý opäť vypije u matky kakao, následne ho otec vyzdvihne u matky a celý deň je v starostlivosti u otca. Tento spôsob realizácie styku rodičia zvolili z toho dôvodu, že podľa v súčasnosti platného spôsobu realizácie styku rodičov s maloletým, by mal maloletý spávať u otca iba dve noci každý druhý týždeň, a to aj napriek tomu, že je u otca celé 4 dni. Rodičia majú za to, že v takomto prípade je pre maloletého lepšie, aby mal jedno miesto, kde spáva. Z uvedeného rozsahu styku otca s maloletým možno vyvodiť jednoznačný záver, že o maloletého sa starajú obaja rodičia približne rovnaký čas mesiaca. Otec realizuje s maloletým styk približne 15 dní v mesiaci. V čase realizácie styku zabezpečuje maloletému stravu, osobne sa o maloletého stará, nakupuje pre maloletého všetko potrebné, a to všetko nad rámec výživného, ktoré poukazuje na účet matke. Aj napriek skutočnosti, že formálne je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, reálne ide o striedavú osobnú starostlivosť. Maloletý má otca rád, ako aj otec maloletého. Maloletý má u otca vytvorené podmienky na bývanie a otec mu aj v súčasnosti poskytuje riadnu starostlivosť. Povolanie otcovi umožňuje, aby sa maloletému po všetkých stránkach prispôsobil, a teda aj zabezpečil dochádzku do škôlky a neskôr aj do školy. Napriek skutočnosti, že súčasný spôsob realizácie styku s maloletým je „de facto" striedavou osobnou starostlivosťou, má otec za to, že je v záujme maloletého, aby bola táto striedavá osobná starostlivosť zabezpečená formou dlhších časových celkov, t. j. týždňových intervalov. Maloletý by takto mal dlhšie časové obdobie svoje pohodlie v jednej domácnosti, čo by určite viac prispelo k jeho komfortu a pohode, a to najmä v súvislosti s plánovaným nástupom do základnej školy. Priemerná čistá mzda otca bola za posledných 12 mesiacov cca 1.233,- Eur. V súčasnosti má však čistý mesačný príjem cca 320,- Eur. Vzhľadom k tejto skutočnosti je možné predpokladať, že aj priemerná čistá mzda bude v nasledujúcich mesiacoch výrazne menej ako za posledných 12 mesiacov. Čistá mesačná mzda matky je cca 1.544,- Eur plus rodinné prídavky. Mesačné výdavky otca sú približne vo výške 990,- Eur. Mesačné výdavky otca na maloletého vrátane výživného, ktoré poukazuje matke sú približne vo výške 445,- Eur. Aj napriek skutočnosti, že matka zarába viac ako otec, otec navrhuje, aby súd výživné neurčil. K návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otec uviedol, že na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o výživnom, možno dosiahnuť len v prípade zmeny závažných podstatných okolností. K čomu v prejednávanej veci podľa otca maloletého nedošlo. Ďalej rozporoval maloletého výdavky vyčíslené matkou, pričom uviedol, že matkou uvedené celkové výdavky na maloletého vo výške 450,- až 460,- Eur, uvádza aj otec, pričom do nej zahŕňa aj výživné, ktoré poukazuje na účet matke. Okrem bežných výdavkov otca navyše prispieva na sporenie maloletého a kupuje maloletému športové potreby (bicykel, korčule, kolieskové korčule, lyžiarska výstroj, atď.). Vo vzťahu k návrhu matky posunúť odovzdávanie maloletého na 18:00 hod. nemá otec zásadné námietky a s takýmto návrhom súhlasí. Nesúhlasil s návrhom matky prihliadať pri úprave styku na epidemiologickú situáciu, nakoľko takýto výrok by nebol vykonateľný. Nesúhlasil ani s určením práva telefonovať maloletému. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s návrhom na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, navrhol upraviť styk otca s maloletým v bežnom roku každý pondelok a stredu v pracovnom týždni od 7:00 hod. do 18:00 hod., v párnom týždni kalendárnom roka v piatok od 7:00 hod. do 18:00 hod., v párnom týždni kalendárneho roka od nedele od 18:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod., v nepárnom týždni kalendárneho roka od soboty od 9:00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18:00 hod., každý párny rok od Zeleného štvrtka od 09:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin od 16.07. od 09:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 16.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., každý párny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., každý nepárny rok od 25.12 od 09:00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý párny rok od 27.12. od 18:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý nepárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roka. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase prevziať maloletého do osobnej starostlivosti alebo na realizáciu styku v mieste bydliska toho z rodičov, u ktorého sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti alebo s ním realizuje styk. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase maloletého pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. V časti návrhu matky na zvýšenie výživného, na úpravu styku v čase choroby a v prípade karantény a určenia práva na telefonát navrhol návrh matky zamietnuť.

3. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec koná špekulatívne. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom tvrdil, že má nízky príjem. Pri vysporiadaní BSM tvrdí, že veľa peňazí požičal a postupne mu boli vrátené. Pri čerpaní hypotekárneho úveru si zvýšil príjem a po získaní podmienok na čerpanie úveru si príjem znížil. Podľa výdavkov, ktoré otec predložil, sa dá predpokladať, že to je jeho skutočný príjem v čistom. Tiež z vyjadrenia otca vyplýva, že platí mesačné nájomné 300,- Eur a zároveň spláca hypotéku vo výške 332,- Eur. Jeho priznaný príjem je 320,- Eur v čistom mesačne. Výdavky na seba uvádza vo výške 989,- Eur, výdavky na maloletého vo výške 445,- Eur. Ako jednorazové ročné výdavky otec uvádza letné dovolenky a zimné lyžovačky, ktoré ho vraj stáli 1.000,- Eur. Nikde však nespomína výdavky spojené s lyžovaním a snowboardom - každoročné lyžovačky nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku, Taliansku či dokonca vo Francúzsku. Otec na zvýšené výdavky maloletého neprispieva, neprispel matke ani s výdavkami v súvislosti s nástupom maloletého do škôlky. Matka má vedomosť, že minulý rok na jar zafinancoval otec u svojej mamy veľký plavecký bazén s podsvietením a celoročným prekrytím. Tento rok sa u svojej mamy pustil do položenia a financovania nového umelého trávnika vrátane osadenia nových závlah, pričom v jednej časti záhrady si aktuálne pre seba buduje crossfitové (streetworkoutové ) ihrisko. Z vyjadrenia otca vyplýva, že na zvýšenie výživného má dostatočný príjem a návrh matky je dôvodný. K striedavej starostlivosti sa matka vyjadruje zamietavo. Maloletý nechce prespávať u otca. Matka si ho na svoje náklady večer musí zobrať domov a ráno ho odviesť k otcovi. Matka nevidí dôvod na zmenu výchovného prostredia a je presvedčená, že by striedavá starostlivosť nebola pre maloletého prospešná. Navyše otec sa k matke správa nepriateľsky a robí jej napriek, čo maloletý vníma. Otec sa odsťahoval, neprispieva na úver patriaci do BSM, neprispieva na úhradu spojenú s užívaním domu patriacemu do BSM, ale do domu chodí, prespí, uvarí si, osprchuje sa a nechá po sebe len a len neporiadok. Toto robí pravidelne, bez akejkoľvek kúpy niečoho potrebného do domácnosti, či príspevku na vodu, plyn či ostatné energie. Vždy len s odôvodnením, že „je to aj jeho dom".

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, písomným vyjadrením a návrhom otca, výsluchom matky a otca, ako aj oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že súd rozsudkom č.k. -46 zo dňa 17.04.2019 rozviedol manželstvo rodičov maloletého a schválil dohodu rodičov, ktorou bol maloletý Q. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletého, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 140,- Eur mesačne a otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý pondelok a stredu od 7.00 hod do 19.00 hod, párny piatok od 7.00 hod do 19.00 hod, párnu nedeľu od 19.00 hod do nasledujúceho nepárneho pondelka do 7.00 hod, nepárnu sobotu od 9.00 hod do nasledujúceho párneho pondelka do 19.00 hod a každý párny rok od zeleného štvrtku od 9.00 hod do veľkonočného pondelku do 19.00 hod, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 8.00 hod do nedele do 19.00 hod, počas letných prázdnin od 16.07. od 9.00 hod do 31.07. do 18.00 hod a od 16.08. od 9.00 hod do 31.08. do 18.00 hod, nepárny rok od 25.12. od 9.00 hod do 26.12. do 18.00 hod, párny rok od 23.12. od 9.00 hod do 25.12. do 9.00 hod, párny rok od 28.12 od 9.00 hod do 30.12. do 18.00 hod, nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod do 02.01. do 18.00 hod nasledujúceho párneho kalendárneho roka.

6. Matka na pojednávaní počas konania uviedla, že striedavá osobná starostlivosť nie je pre maloletého vhodná, nakoľko zle znáša zmeny a ťažko sa adaptuje na nové prostredie. Maloletý si doposiaľ nezvykol na prespávanie u otca, preto jej nie je zrejmé, ako by toto chcel otec zabezpečiť. Otcovi nebráni v stretávaní, stretávanie mu umožňuje aj nad rámec rozhodnutia a takisto je prístupná k dohode. V auguste 2020 asi dva mesiace maloletý u otca prespával, sám s tým prišiel, že to vyskúša, avšak potom prišiel nejaký zlom a zasa to odmieta. Maloletý sa k tomu nevyjadruje, nechce im ako rodičom vysvetliť prečo. V škôlke sa adaptoval asi trištvrte roka. Riešili to tak, že maloletý tam chodil len na doobedie, pretože odmietal jesť, piť a spať. Jej priemerný príjem je okolo 1.300,- Eur mesačne, poberá rodinné prídavky aj daňový bonus. Uviedla, že medzičasom došlo medzi ňou a otcom maloletého k vysporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Je už výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti 220 m2 v U. B. L., kde býva aj s maloletým. Brala si úver na výplatu otca vo výške 81.150,- Eur, v dôsledku čoho sa jej zvýšila splátka úveru na sumu 427,- Eur. Od rozvodu platí všetky náklady na nehnuteľnosť. Maloletý má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosti z dôvodu návštevy ortopéda, kde mu musí zakupovať ortopedické vložky do topánok a otec sa odmieta na týchto výdavkoch podieľať. Takisto mala výdavky so zubárom, kde otec na úhradu jednej návštevy prispel. Ďalšiu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej

hodnoty nevlastní. Osobný automobil, ktorý používa, má od brata. Bratovi tam spláca splátky. Okrem hypotéky má pôžičku so splátkou vo výške 75,- Eur mesačne. Ak maloletý prespáva v inej domácnosti, je tam vždy s matkou. Maloletého sa snaží motivovať, aby prespal u otca v domácnosti, vždy mu povie, že si môže zobrať aj hračky, ktoré má rád alebo že sa stretne so sesternicami, avšak maloletý nechce. Možno je to dané tým, že otec je na neho prísnejší, ako keby neprihliadal na to, že je ešte dieťa. Maloletý je citlivý, bojí sa s otcom komunikovať o tom, čo chce a čo nechce, nakoľko otec je prísnejší.

7. Otec na pojednávaní počas konania uviedol, že je pravdou, že maloletý u neho neprespáva, avšak je to dané tým, že matka ho na to nedostatočne pripravuje. V čase, keď má podľa rozhodnutia u neho prespať, matka ho vyprevádza so slovami, že večer sa uvidíme, čo zjavne nie je príprava na to, že by mal u neho prespať. Vedel o tom, že maloletý mal ťažšiu adaptáciu v škôlke. Postupne si ale na to zvykol. Vedel si postupne zvyknúť na prespávanie u neho, problémom je matka, ktorá nechce, aby maloletý u neho prespával. Matka maloletého manipuluje, zakupuje mu hračky, keď príde domov, príp. nájde dôvod, prečo má maloletý prísť a spať u matky. Poukázal na to, že maloletý trávi čas v domácnosti u matky, otca, ale aj u starej matky maloletého, takže pendluje medzi tromi domácnosťami. V prípade striedavej osobnej starostlivosti by mal len dve domácnosti. Nesúhlasil s výchovným postupom matky, ktorá je podľa neho príliš benevolentná. Maloletý u matky nemá režim, napr. vstáva o 10.00 hod., zuby si umýva na obed. Keď spával maloletý u neho, snažil sa mu tento režim zaviesť. Nemá problém s maloletým navštíviť lekára, príp. aj za ošetrenie zaplatiť, avšak matka vždy trvá na tom, že pôjde na ošetrenie aj ona, čo najmä za súčasného stavu (pandémia) nie je vhodné. Maloletému telefonuje v čase, keď je u matky. Bezúčelový úver už čerpal, slúži mu na zabezpečenie toho, aby vedel vyporiadať BSM v prípade, ak by vyplácal manželku. Úver čerpal vo výške 92.000,- Eur a to z dôvodu, že mu matka maloletého uviedla, že prestane splácať hypotéku a bude evidovaný ako neplatič. Na splátku hypotekárneho úveru manželke neprispieva, pretože sa s matkou maloletého dohodli, že kto tam bude bývať, ten bude uhrádzať náklady. Úver čerpal v januári 2021 alebo decembri 2020. Príjem v septembri a v auguste mal vyšší z dôvodu, že firme sa darilo a v novembri mal vyplatený ďalší plat (13-ty). Na čerpanie pôžičky potreboval potvrdenie o príjme, ale zvýšený príjem nemal za účelom čerpania pôžičky, ale pomohlo mu to. Jeho spoločník nemá takú istú mzdu, pretože sa tak dohodli. Odmeňovaní sú podľa vykonanej práce. Bol teraz viac s maloletým, keďže nechodil do škôlky, preto nemôže mať tak vysoký príjem. Pandemickú OČR nečerpal, pretože mu to nenapadlo. Jeho príjem je vo výške 250,- Eur v čistom, je zamestnaný na polovičný úväzok v spoločnosti, v ktorej je aj spoločníkom. Zisk zo spoločnosti si nevyplácali, nakoľko spoločnosť bola v minulosti v strate a brali si úver a takisto majú investičné plány, takže nebol dôvod na vyplatenie zisku. Aktuálne žije z úveru, ktorý čerpal. Keďže nemá dostatočný príjem, tak tento úver spláca aj z tohto úveru. Nezamestnal sa a stále podniká kvôli tomu, že čaká, že bude mať vyšší príjem a bude mať spoločnosť zisky. Má ukončené stredoškolské vzdelanie v odbore geodézia - kartografia. V tomto odbore však nepracoval. Aktuálne má prax v stavebníctve. Pracuje aj manuálne ako stavebný robotník a aj administratívne práce, ktoré súvisia s realizáciou stavieb, napr. cenové ponuky, príp. podklady pre účtovníka. Príjem 250,- Eur mám od februára 2021. Týždenne pracuje okolo 10 hodín. Potom je buď s maloletým a keď ho nemá, je doma. O príjme v spoločnosti rozhoduje on so spoločníkom. Všetky výlety, na ktorých bol, hradil z úveru, aj tie, na ktorých bol s maloletým, aj tie, na ktorých bol sám. S matkou maloletého má zlý vzťah, čo je to dané osobou matky, rozpadlo sa im manželstvo jej vinou. Mal v pláne podať návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pretože nesúhlasí s výchovou matky, podľa neho bude lepšie, keď počas jeho týždňa bude vychovávať maloletého podľa jeho pravidiel. Bude lepšie ak bude mať dva režimy, ako žiadny. Podľa neho je maloletý bojazlivý, bojí sa skúšať nové veci, je rozmaznaný, je šikovný, je pohodlný, čo je podľa neho výchovou matky. Jeho správanie je primerané jeho veku. Maloletého sa viackrát pýtal na to, z akého dôvodu u neho prespať nechce, nakoľko aj cez leto sa stalo, že odchádzal od neho o 21.00 hod., doma sa len umyl a ráno zase pre neho prišiel alebo ho doviezla matka. Maloletý mu však dôvod neuviedol.

8. Procesný opatrovník navrhol schválil rodičovskú dohodu, ktorá bola podpísaná rodičmi a výšku výživného navrhol upraviť v závislosti od majetkových pomerov, schopností a možností otca.

9. Komisár pre deti navrhol dohodu rodičov schváliť, pričom zároveň apeloval na otca, aby si s maloletým prehlboval svoj vzťah budovaním dôvery a spontánnosti. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 30.09.2021 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky a otca a pohovor s maloletým. Dňa 23.04.2021 vykonali šetrenie v domácnosti matky. V čase šetrenia bol v domácnosti prítomný aj otec a maloletý Q.. Matka so synom

bývajú v trojizbovom rodinnom dome. Dom je štandardne zariadený, hygiena počas nášho šetrenia bola na vysokej úrovni, zásoba potravín bola v dostatočnom množstve. Dieťa má samostatnú izbu, zariadenú lôžkom, nábytkom, dostatkom sezónneho oblečenia, hier adekvátnych veku. Na dieťa sú výdavky bežné veku. Matka má osteoporózu a je sledovaná u lekára. Výživné hradí otec pravidelne mesačne vo výške 140,- Eur, jeho stretávanie so synom prebieha v zmysle rodičovskej dohody s výnimkou prespávania, nakoľko vraj u otca prespávať nechce. Nemá problém umožniť otcovi styk so synom aj nad rámec aktuálne schválenej rodičovskej dohody. Otec uviedol, že je zdravý. Nepáčia sa mu matkine metódy - napr. že Q. stále pije z fľašky, že ho rozmaznáva a ovplyvňuje ho v prespávaní uňho. Q. uviedol, že má rád hokej a futbal; s maminkou sa hrajú play mobil, chodievajú von na dvor, ulicu, vyrábajú náramky, hrajú sa s plastelínou. S tatinom, podľa jeho slov, hrajú hokej, bicyklujú sa, športujú; u tatina vraj beží čas rýchlejšie, chcel by s ním byť viac, ale spať uňho nechce, nevedel uviesť dôvod prečo. Opakovane vykonali šetrenie dňa 14.09.2021 v domácnosti matky za účelom pohovoru s maloletým Q.. Q. je od septembra 2021 žiakom X. G. Z. U. B. L. a začal navštevovať futbalový krúžok. Rozprávať sa chcel v prítomnosti matky a uviedol: „Bol som s tatinom na výletoch po Slovensku a bolo dobre; s maminou som bol v Permone a v Terchovej." Počas rozhovoru do domácnosti matky prišiel aj otec. Po zvítaní s otcom Q. prestal rozprávať, na čo mu bolo matkou navrhnuté, aby sa s nami šiel porozprávať do svojej izby, ak chce a ukázal nám aj svoje obľúbené hračky. Q. súhlasil, počas hry s legom v detskej izbe ďalej uviedol: „Ja chcem bývať tu. S tatinom je dobre, ale spať chcem tu. Spinkal by som s tatinom, ak by býval inde, nie u babičky. Dobre je to, čas, ktorý trávim s tatinom." Q. pôsobil pri rozhovore ustráchane, bolo citeľné, že sa s nami o rodičoch rozprávať nechce a vyjadroval sa až po dlhšom váhaní. Bezprostredne rozprával o lete s otcom, o tom, že s ním bol aj týždeň na dovolenke a o škole. Dňa 29.09.2021 vykonali šetrenie aj v domácnosti otca. Otec býva so starou matkou maloletého v dvojpodlažnom šesťizbovom rodinnom dome v jej súkromnom vlastníctve. Domácnosť je štandardne zariadená, hygiena v domácnosti bola počas šetrenia na vysokej úrovni, zásoba potravín v dostatočnom množstve. Q. má v dome samostatnú izbu zariadenú posteľou, nábytkom, stolom so stoličkou, s dostatkom sezónneho oblečenia. Izba je priestranná, svetlá, zariadenie a hračky sú adekvátne veku dieťaťa. Otec uviedol, že výživné je v zmysle rodičovskej dohody ním hradené pravidelne mesačne, navyše synovi kupuje priebežne veci, ktoré potrebuje, napr. oblečenie, výbavu na futbal, zaplatil futbalový krúžok 10,- Eur. Od schválenia rodičovskej dohody v roku 2019 Q. v jeho domácnosti prespával nepravidelne, stretnutia však prebiehali stále v jej zmysle. V období leto až zima 2020 bolo prespávanie pravidelné, avšak matka vraj mala dať synovi možnosť rozhodnúť sa, kde chce prespať a Q. chcel zakaždým ísť spať k starej matke (matke matky), nie domov do U. B. L., stále vraj vraví, že sa teší za babkou (matkou matky), že sa s ňou bude varovať, že jej to sľúbil. Informoval nás, že počas ich posledného spoločného víkendu mu syn, bez predchádzajúceho rozhovoru na tému prespávania, sám povedal, že nasledujúci víkend () chce prespať v jeho domácnosti a mal požiadať otca, aby na prespanie zavolal aj jeho sestrenice, ktoré bývajú tiež v X. W.. Šetrením nedostatky v starostlivosti otca o dieťa nezistili.

11. Zo správy Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 02.09.2021 vyplýva, že vzájomná komunikácia rodičov bola náročná ako pre matku tak aj pre otca. Rodičia boli schopní sa obviňovať, skákať si do reči, čo ešte viac znižovalo ich vzájomnú schopnosť sa počúvať, tolerovať a dlhší čas zotrvať v konštruktívnom dialógu. Ak dialóg rodičov trval kratší čas, dokázali smerovať komunikáciu jeden na druhého, udržať očný kontakt. Matka počas konzultácií viackrát oslovila otca krstným menom. Mala tendenciu sa o súvislostiach viac rozhovoriť, čo spôsobovalo problém otcovi, ktorý očakával komunikáciu stručnejšiu a k veci. Q. od septembra 2021 vstupuje do L. G. Z. Š. a z tohto dôvodu matka očakávala zvýšené výdavky než tomu bolo doteraz a pociťovala potrebu upraviť čas Q. trávený s otcom, ktorý by bol prispôsobený povinnostiam, ktoré syna čakajú (domáca príprava na vyučovanie, hra, príprava na spánok a začiatok školského vyučovania na nasledujúci deň). Otec argumentoval aktuálnou úpravou styku, od ktorej je k striedavej osobnej starostlivosti z časového hľadiska veľmi blízko. Aj v rámci striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov navrhoval úpravu styku tak, aby po pracovnej stránke vyhovovala matke. Ako tvrdil, chcel sa rovnocenne s matkou podieľať na starostlivosti a výchove Q.. Z rozhovorov s rodičmi vyplynulo, že netvoria pre ich spoločného syna „jednotný front". Preferujú rozdielne výchovné štýly. Matka je liberálnejšia, otec direktívnejší, čo sa môže v bežnom živote prejaviť ako „dvojkoľajná výchova" a nekonštruktívnou komunikáciou rodičov a nezjednotením sa vo výchove Q., by tak rodičia mohli vytvoriť Q. vhodnejšie podmienky na jeho manipuláciu s nimi. Rodičia sa už niekoľko mesiacov potýkajú s tým, že Q. odmieta prespať v domácnosti, v ktorej aktuálne žije jeho otec. Každý z rodičov má iný uhol pohľadu na tento problém. K jeho riešeniu pristupujú v komunikácii obviňujúco a v názoroch na dôvody sa líšia, ale v realite tolerujúco. Otec sa snaží rešpektovať prianie Q., aj keď sa mu nepáči, že u starej matky zo strany matky

prespáva. Citlivo vníma nepomer nielen v prespávaní ale aj v čase, ktorý strávi syn s matkou, s ním a so starou matkou. Počas letných prázdnin sa ukázalo, že pokiaľ čas trávi Q. s otcom mimo domácnosť otca, nemá problém s prespávaním s otcom bez matky či starej matky.

12. Z priebežnej správy Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 25.02.2022 vyplýva, že obaja rodičia deklarovali, že majú záujem dohodnúť sa. Matka uvádzala, že by bola ochotná netrvať na zvýšení výživného a participovať na zmene v úprave stretávania sa otca s Q.m. Vyjadrila nespokojnosť s tým, že Q.Š. tvrdil, že „chcem byť s tatinom dlhšie, teším sa k nemu ale nechcem tam prespávať a chcem aby to zostalo takto". Svoj názor prezentoval už dva krát v prítomnosti procesného opatrovníka. Po poslednom stretnutí si podľa slov matky zapchal uši, rozplakal sa a hovoril, že „nechcem už, aby tieto tety prišli". Podľa slov otca, mal v minulosti Q. dve obdobia (v lete aj v zime), kedy chcel u otca zostať aj nad rámec času vymedzeného v rozsudku, s čím matka v tom čase nesúhlasila a odvolávala sa na rozsudok. Prespávanie Q. je v súčasnosti v procese zmien, ktoré sa dejú pomalším tempom. Otec sa vyjadril, že na Silvestra nechal Q. rozhodnúť, či chce spať s ním u jeho brata, alebo pôjdu spať do domácnosti otca. Q. sa rozhodol, že pôjde spať k otcovi. U Q. pretrváva preferencia prespania u otca v čase, keď tam s ním prespávajú aj sesternice. Počas zimných prázdnin sa ukázalo, že pre Q. je dlhý čas byť bez prítomnosti matky viac ako päť nocí. V poslednú šiestu noc podľa slov matky telefonoval Q. bez vedomia otca matke, plakal a chcel, aby po neho prišla. Matka sa snažila Q. upokojiť. Zároveň ju žiadal (ako sa stáva aj inokedy), aby to nehovorila otcovi. Otec sa o tejto skutočnosti dozvedel až s odstupom času na konzultácii na RPPS, z čoho aj okrem iných situácií vyplýva, že napriek tomu, že na rodičoch oceňujeme ich schopnosť dohodnúť sa mimo rámec doteraz platného rozsudku súdu, vzájomná komunikácia rodičov nie je ešte plnohodnotne spolupracujúca. Dôsledkom je viacero faktorov ako strach oboch rodičov, že sú schopní sa vzájomne pripraviť o vzťah s Q., nedôvera a emocionálne nevyrovnanie sa s obdobím rozvodu manželstva, ktorého súčasťou je aj odpustenie sebe či druhému rodičovi. Rodičia sa snažili prihliadať na aktuálne potreby Q., ktoré prezentoval. Dni v týždni by si preto rovnomerne rozdelili. Takáto úprava smeruje k striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rodičia otvorili aj tému výživného. Otec navrhoval založenie účtu pre Q., ktorému by obaja rovným dielom (otec navrhoval sumu 150,- Eur) na daný účet prispievali. Prístup k účtu by mali obaja rodičia. Matka zatiaľ zotrvávala na požiadavke výživné ani nezvyšovať ale ani nemeniť, pokiaľ Q. čas trávený s rodičmi nebude rovnomerný. Matka sa vyjadrila, že aktuálne hradí Q. poplatok za stravu v škole, školský klub a zároveň výdavky na stravu, oblečenie obuv a lieky, o ktorých bola presvedčená, že sú vyššie ako na strane otca. Otec je toho názoru, že výdavky na syna sú už teraz rovnomerné. Bol by za to, aby v prípade zmien v čase trávenom so synom sa prihliadalo aj priamoúmerne na výšku výživného. Rodičia sú si vedomí, že náhle schválenie novej úpravy práv a povinností rodičov by za súčasných okolností prinieslo opäť situáciu, v akej sa ocitli krátko po rozvode a to tú, že rodičovská dohoda schválená súdnou cestou by nebola reálne uplatnená v praxi. Nespĺňala by tak všetky faktory potrebné pre jej riadne fungovanie vo výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia by mali venovať náležitú pozornosť príprave Q. na čas strávený s druhým rodičom, najmä prespaniu u otca. Byť citliví a vnímaví k jeho potrebám. Zároveň aj, aby primerane stanovili synovi hranice a boli trpezliví a dôslední pri ich dodržiavaní.

13. Zo záverečnej správy Referátu poradenskopsychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 27.05.2022 vyplýva, že rodičia maloletého absolvovali spoluprácu s RPPS v plnom rozsahu zaviazania súdom. Cieľom spolupráce bolo zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a riešenie rodičovskej dohody. Obaja rodičia v súčasnosti pozitívne pociťovali zmeny v komunikácii s témou ich spoločného syna. Aktuálnou potrebou matky zostáva zlepšenie dôvery v otca, k čomu potrebuje čas a dodržiavanie rodičovskej dohody a vzájomnej komunikácie v aktuálnom nastavení. Na predchádzajúcej konzultácii verbalizovala hnev na otca a nechuť motivovať syna k prespávaniu v otcovej domácnosti (otec sa presťahoval z X. W. J. O., kde býva v podnájme so svojou partnerkou a jej deťmi). Bola presvedčená, že otec na syna vyvíjal nátlak. Z otcových slov sa však nátlak nepotvrdil. Otec sa neskôr rozprával s Q., ako uvádzal, pristupoval k nemu vysvetľujúco, na základe čoho matka pozorovala na synovi spokojnosť. Rodičia sa rozhodli a zároveň dohodli, že chcú pokračovať v rodičovskej dohode na dobu neurčitú. Prespávanie Q. ponechajú v réžii syna, takto mu to aj vysvetlili. Ak Q. vyslovene nepovie otcovi, že chce u neho prespať (čas týkajúci sa najmä mimo nepárnych víkendov), otec je pripravený voziť syna k matke. Rodičia sa v tejto súvislosti zhodli na hornej časovej hranici do 19.00 hod. Čo sa týka platenia výživného, matka zotrváva na požiadavke jeho zvýšenia zo súčasných 140,- Eur na 200,- Eur. Otec je za to, aby sa výživné nezvyšovalo. Preto sa rodičia dohodli, že rozhodnutie či sa výška výživného zmení alebo nie, ponechávajú v kompetencii súdu. Rodičom ponúkli možnosť ďalšej spolupráce aj po ukončení

súdneho konania. Zároveň by vnímali ako prospešnú aj spoluprácu s detským psychológom, ktorú by otec privítal a matka ju v súčasnosti videla ako neaktuálnu.

14. Z Dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 28.06.2021 vyplýva, že matka nadobudla nehnuteľnosť v U. B. L., prevzala úver na bývanie zo zostatkom istiny vo výške 57.969,75 Eur a zaviazala sa zaplatiť otcovi maloletého titulom vyrovnania sumu 81.150,- Eur.

15. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 17.03.2021 za obdobie od 03/2020 do 02/2021 vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem v čistom bol vo výške 1.535,75 Eur. Z potvrdenia o príjme za obdobie od 08/2021 do 04/2022 vyplýva, že jej čistý mesačný príjem bol vo výške 1.636,42 Eur.

16. Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 15.03.2021 za obdobie od 03/2020 do 02/2021 vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom bol vo výške 1.233,12 Eur. Z potvrdenia o príjme otca za obdobie od 06/2021 do 05/2022 vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom bol vo výške 308,11 Eur.

17. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby spol. U. A. s.r.o. za rok 2019 vyplýva, že ročnými výnosmi bola suma 354.549,16 Eur a nákladmi 320.832,49 Eur, základom dane bola suma 35.317,69 Eur a výsledkom hospodárenia suma 33.716,67 Eur pred zdanením; za rok 2020 vyplýva, že ročnými výnosmi bola suma 335.386,77 Eur a nákladmi 313.341,74 Eur, základom dane bola suma 23.753,- Eur a výsledkom hospodárenia pred zdanením bola suma 22.045,03 Eur. Za zdaňovacie obdobie 2021 daňový subjekt daňové priznanie nepodal, nakoľko podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania do 30.06.2022.

18. Predmetom konania je návrh otca matky na zvýšenie výživného na maloletého Q. a úpravy styku spočívajúcom v zúženie styku otca s maloletým a návrh otca na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a alternatívne návrh na rozšírenie styku otca s maloletým.

19. Podľa zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa , , a , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

21. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa a , rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

25. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. Podľa čl. 5 Základných zásad , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

30. Podľa , maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

31. Podľa (ďalej len „"), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa veta prvá (ďalej len „"), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Podľa a , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

34. Súd môže zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým boli naposledy upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu v prípade ak dôjde k zmene pomerov. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností naposledy. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok najprv ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Aj tu súd poukazuje na preferenciu rodičovskej dohody, nakoľko táto (pokiaľ je v záujme dieťaťa) má vždy prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu.

35. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvody na zmenu zverenia maloletého Q. z osobnej starostlivosti matky do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie sú dané. Rodičia uzavreli dohodu o styku, ktorej predmetom je široká úprava styku otca s maloletým, pričom rodičia sa zároveň dohodli, že prespávanie maloletého bude u matky podľa rozhodnutia maloletého.

36. V čase podania návrhu maloletý u otca neprespával vôbec. Rodičia síce pri stretávaní otca s maloletým postupovali podľa rodičovskej dohody, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -46 zo dňa 17.04.2019, ale maloletý vždy strávil noc v domácom prostredí. Počas konania bol rodičom poskytnutý priestor, najmä prostredníctvom Referátu poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR Trnava, aby postupne pracovali na zmene postoja a adaptácii maloletého. Avšak vychádzajúc z aktuálneho stavu, možno konštatovať, že maloletý Q. u otca stále pravidelne neprespáva. Prespí u neho len sporadicky, spravidla, keď sa v jeho domácnosti nachádzajú aj sesternice. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom časovom intervale. Môže byť nariadená len vtedy, ak sú obaja rodičia riadne spôsobilí svoje deti vychovávať. Ak sa nesprávajú spôsobom, ktorý túto ich spôsobilosť obmedzuje. Ak dokážu uprednostniť potreby dieťaťa pred svojimi vlastnými. Ale najmä, ak je v záujme maloletého dieťaťa.

37. Súd mal za to, že obaja rodičia sú kompetentní a schopní vychovávať maloletého, ale zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za stavu, keď maloletý nie je schopný u otca pravidelne prespávať nie je v záujme maloletého. Súd mal z výpovede maloletého za preukázané, že má dobrý vzťah s oboma rodičmi, ale vyhovuje mu to tak, že bude na noc chodiť spať k matke. Súd preto prihliadajúc na záujem maloletého, dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za aktuálneho stavu nie je dôvodný, najmä vzhľadom na rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu o rozšírení styku otca s maloletým. Súd preto návrh otca na zverenie maloletého Q. do striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku I. rozsudku, zamietol.

38. V kontexte vyššie uvedeného súd považuje za potrebné dodať, že obaja rodičia by mali prihliadať na potreby a záujmy maloletého, vnímať jeho požiadavky, samozrejme s prihliadnutím na jeho záujem. Je potrebné tiež pripustiť, že rodičia majú povinnosť maloletého aj vychovávať, pričom sa nemôžu úplne podriaďovať požiadavkám maloletého dieťaťa, ale zároveň je tiež ich povinnosťou nájsť vhodný spôsob, akým s maloletým komunikovať vzhľadom na jeho osobnosť. Každé dieťa vníma zmeny inak a sú to práve rodičia, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a najlepšie vedia na požiadavky dieťaťa reagovať. Aj napriek rozpadu rodiny by malo byť povinnosťou rodičov konať v záujme dieťaťa tak, aby vzájomné spory neprenášali na svoje spoločné dieťa.

39. Rodičia ohľadom stretávania otca s maloletým uzavreli dohodu, ktorou došlo k rozšíreniu styku otca s maloletým, pričom rešpektujúc názor maloletého sa dohodli, že maloletý bude mať možnosť prespávať u matky. Keďže dohoda rodičov má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu, súd mal za to, že táto dohoda je v záujme maloletého, nakoľko rodičia pri jej uzatváraní prihliadali na jeho záujem, súd vo výroku II. rozsudku, dohodu rodičov schválil.

40. Dohoda rodičov o styku otca s maloletým je prípravou na budúcu striedavajú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Na tomto mieste však súd považuje za potrebné uviesť, že napriek tomu, že maloleté dieťaťa má právo na to, aby trávilo rovnocenný čas s oboma rodičmi a aby sa obaja rodičia podieľali na jeho výchove v rovnakej miere, nie každé dieťa zvládne „model" striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia musia citlivo vnímať potreby svojho maloletého dieťaťa a prípadne aj za odbornej intervencie, postupne a nenásilne prejsť na formu striedavej osobnej starostlivosti. V prípade maloletého Q., by podľa názoru súdu, bolo vhodné, aby rodičia na maloletého nevyvíjali prílišný tlak, nezaťažovali ho svojimi osobnými animozitami a neprenášali na neho ich rodičovskú zodpovednosť, nakoľko ide o veľmi citlivé dieťaťa, čo vyplýva aj z jeho správania po vykonanom pohovore s pracovníčkami ÚPSVaR Trnava v domácom prostredí.

41. Ďalej sa súd zaoberal návrhom matky na zvýšenie výživného, pričom dospel k záveru, že tento je dôvodný. Výška výživného bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -48 zo dňa 17.04.2019, keď súd schválil dohodu rodičov, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 140,- Eur mesačne. Maloletý Q. mal 4 roky a navštevoval materskú školu. Výdavky mal bežné, primerané jeho veku, bol zdravý. Matka bola zamestnaná s čistým mesačným prímom vo výške 1.300,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Spolu s otcom maloletého vlastnila rodinný dom, ktorý bol zaťažený hypotékou. Hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastnila. Otec mal priemerný mesačný príjem v čistom 550,- Eur. Žil v rodinnom dome u svojej matky. Hnuteľnú vec vyššej hodnoty nevlastnil. Na strane maloletého dieťaťa, podľa názoru súdu, došlo k zmene pomerov tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2019 je starší o tri roky, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, strava, školské potreby a podobne) ako i ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Maloletý Q. od 01.09.2021 začal navštevovať základnú školu. Má bežné výdavky primerané jeho veku. Je zdravý a zvýšený výdavok má v súvislosti s nákupom ortopedickej obuvi a poplatkami za futbalový krúžok. Pravidelné a nevyhnutné výdavky maloletého sú vo výške 296,30 Eur (priemerné mesačné výdavky: strava 120,- Eur, oblečenie a obuv 40,- Eur, hygiena 10,- Eur, strava v škole 35,- Eur, školský klub 13,30 Eur, školské pomôcky 20,50 Eur (246,- Eur:12 mesiacov), bývanie 57,50 Eur (115,- Eur za elektrinu a plyn). Ide len o nevyhnutné výdavky, pričom matka maloletému platí mesačne tiež poistenie vo výške 32,- Eur (matka aj maloletý) a sporenie 30,- Eur, ktoré však nemožno zahrnúť do nevyhnutných výdavkov. Sporenie maloletému platí aj otec vo výške 50,- Eur. Obaja rodičia deklarovali pravidelné výdavky na maloletého viac ako 300,- Eur. U rodičov maloletého tiež došlo k zmene ich pomerov, keď u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu približne o 300,- Eur mesačne. Nadobudla do výlučného vlastníctva rodinným dom titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale zároveň prevzala aj úver, čím sa jej zvýšila pravidelná mesačná splátka. K ďalšej zmene jej majetkových pomerov oproti poslednej úprave nedošlo. Čo sa týka otca, tak nadobudol finančnú hotovosť v sume 81.150,- Eur titulom vyrovnacieho podielu za vyporiadané BSM, odbudol mu tiež úver, ktorý mali s matkou maloletého na rodinný dom. Odbudlo mu ale vlastníctvo nehnuteľnosti. Otec deklaroval príjem vo výške 250,- Eur mesačne. Vyživovacia povinnosť žiadnemu z rodičov maloletého nepribudla.

42. Pri určovaní výšky výživného otca na maloletého súd postupoval podľa , z ktorého ustanovenia vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, jednak na strane povinného, v tomto prípade otca. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezahŕňajú iba najnákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, s trávením voľného času a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného rodiča (matky v prejednávanej veci) sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet vyživovaných osôb. Na strane povinného rodiča (otca v prejednávanej veci) sa prihliada najmä na jeho schopnosti,

faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, t. j. na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, čnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

43. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené mal za to, že je potrebné zvýšiť výšku výživného otca na maloletého zo sumy 140,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne, avšak až od 01.09.2021, kedy podľa názoru súdu nastala podstatná zmena pomerov predstavujúca zvýšenie potrieb maloletého, najmä v súvislosti s nástupom na základnú školu. Podľa názoru súdu otcove možnosti, schopnosti ako aj jeho majetkové pomery mu umožňujú prispievať na výživu maloletého takouto sumou. Otec síce uvádzal, že jeho príjem je vo výške 250,- Eur mesačne, čomu je však možné len ťažko uveriť. Otec je 50% spoločníkom v spoločnosti, v ktorej je zároveň aj zamestnaný. Spoločnosť si v rozhodnom období nevyplácala zisk, ale tento ďalej investovala. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že každý rodič má vyvinúť všetko úsilie na to, aby boli v prvom rade uspokojené potreby maloletého dieťaťa a až následne jeho vlastné. Otec napriek príjmu 250,- Eur deklaroval podstatne vyššie pravidelné výdavky, ktorých úhradu odôvodnil úverom, ktorý si zobral. Následne tiež uviedol, že splátky úveru spláca z tohto úveru. Súd tejto argumentácii neuveril aj z dôvodu, že otec podniká už dlhšie obdobie, a v prípade ak by z podnikania nemal žiaden príjem, bolo na mieste podnikanie ukončiť a zamestnať sa, aby bol schopný zabezpečiť výživu maloletého syna. Navyše ak otec bol schopný za obdobie od 03/2020 do 02/2021 dosiahnuť priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.233,12 Eur je v jeho možnostiach a schopnostiach tento príjem aj naďalej dosahovať. Argumentácia otca následne vyznieva len účelovo, aby sa vyhol plneniu svojej vyživovacej povinnosti na maloletého Q.. Súd však v ďalšom zohľadnil aj rozsah starostlivosti otca o maloletého Q., ktorý rozsah je takmer na úrovni striedavej osobnej starostlivosti, a preto určil výšku výživného v nižšej výške ako požadovala matka maloletého. Zároveň nevidel priestor pre postup podľa , keď otec svoje doklady o príjmoch (daňové priznania, potvrdenia o príjme) na výzvu súdu predložil.

44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletého bol podaný dôvodne, pretože na strane maloletého došlo od 01.09.2021 k zmene pomerov, keďže nastúpil na základnú školu. Pri určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy aj majetkové a finančné možnosti matky, jej životnú úroveň, príjem otca ktorý je schopný dosiahnuť (1.233,12 Eur), prihliadol aj na životnú úroveň otca, jeho celkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj v tomto rozhodnutí upravený rozsah stretávania sa s maloletým.

45. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t. j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, nakoľko maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky, ale aj matke, u ktorej je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje (stále vo väčšej miere ako otec). Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Vyššia suma výživného na maloletého od otca, aj vzhľadom na vyživovaciu povinnosť matky a matkou poberané rodinné prídavky, by nebola maloletým spotrebovaná.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd návrh matky v časti zvýšenia výživného na maloletého za čiastočne odôvodnený, a vo výroku III. rozsudku zvýšil výživné otca na maloletého zo sumy 140,- Eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne.

47. Súd zvýšil výživné otca na maloletého od 01.09.2021, kedy došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na maloletého. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.09.2021 súd vo výroku IV. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2021 do 31.05.2022 (keďže rozsudok bol vyhlásený dňa 14.06.2022 a splatnosť zvýšeného výživného je určená k 15. dňu v mesiaci, nedoplatok za mesiac jún 2022 otcovi ešte nevznikol) v sume 360,- Eur (1.620 - 1.260), keď otec mal za uvedené obdobie zaplatiť výživné na maloletého vo výške 1.620,- Eur (t.j. za 9 mesiacov), pričom otec v zmysle predchádzajúcej úpravy mal uloženú povinnosť za dané obdobie uhradiť výživné vo výške 1.260,- Eur. Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď súd rozhodol v súlade s a , pričom zohľadnil výšku určeného výživného, majetkové pomery otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov.

48. Súd nezistil dôvody na osobitnú úpravu styku s maloletým prostredníctvom telekomunikačného zariadenia, keď takýto styk dieťaťa s rodičom sa spravidla upravuje s tým rodičom, do starostlivosti ktorého nie je dieťa zverené. Na takúto úpravu súd nevidel žiaden dôvod, nakoľko matka má maloletého zvereného do svojej osobnej starostlivosti a otec má počas vymedzeného času využiť tento priestor a budovať si s maloletým vzťah a maloletý nemá byť rušený matkou počas tohto vymedzeného času. Je to čas, ktorý má maloletý vyhradený na trávenie s otcom. Navyše podľa názoru súdu účelom a zámerom tejto zákonnej úpravy bolo, aby v odôvodnených prípadoch, kedy je osobný styk nahradený výnimočne stykom nepriamym (napríklad aj pomocou elektronických prostriedkov, ako je mobilný telefón, elektronická pošta a podobne), zabezpečené udržanie rodinných väzieb, kedy osobný styk nie je možný, napríklad pre značnú geografickú vzdialenosť či ochorenie.

49. Súd takisto nepovažoval za dôvodný návrh matky na nerealizovanie styku otca s maloletým počas choroby, nakoľko obaja rodičia sú rovnocenní a obaja sú kompetentní postarať sa o maloleté dieťa aj v čase jeho choroby, pokiaľ ide o bežné virózy. Matkou navrhnutá úprava však bola neurčitá a nevykonateľná.

50. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku V. rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -46 zo dňa 17.04.2019 v časti výšky výživného otca na maloletého a v časti úpravy bežného styku otca s maloletým.

51. Nad rámec súd uvádza, že rodičia si musia uvedomiť, že napriek rozpadu svojho vzťahu, rodičmi svojho spoločného dieťaťa ostávajú doživotne. Minimálne do plnoletosti svojho syna musia byť pripravení a schopní riešiť spoločne záležitosti týkajúce sa maloletého tak, aby ich vyriešili v jeho najlepšom záujme. Maloletý má k obom rodičom pozitívny vzťah. Každý z rodičov by preto mal dopriať maloletému Q. lásku toho druhého rodiča a ich vzťah podporovať, pretože pre každé dieťa je pre optimálny vývin potrebné budovať si plnohodnotný vzťah s oboma rodičmi. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého dieťaťa, a preto súd dôrazne apeluje na predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili záujmy a prospech maloletého nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.

52. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa vo výroku VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti výroku II. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ). Proti výroku I., III., IV., V. a VI. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I. až VI. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.