Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky: T.. U. O., B.. X.X.XXXX, X. T. XXX, L., zast. JUDr. Juraj Dubovský, advokát, AK so sídlom Páterova 54, Rožňava a manžela: G. O.G., B.. XX.X.XXXX, X. T. XXX, L., zast. JUDr. Hedviga Gallová, advokátka so sídlom Zámocká 26, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu G. O., B.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Rožňava takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rožňava vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X r o z v á d z a.

II. Mal. G. O., B.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. G. O., B.. XX.X.XXXX sumou 200 Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca od právoplatnosti rozsudku.

IV. Matka sa z a v ä z u j e platiť výživné na tvorbu úspor pre mal. G. O. v sume 30 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počínajúcim dňom právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletého, ktorý v jeho prospech zriadi otec do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku v peňažnom ústave, pričom účet maloletého bude vyznačený s vinkulačnou doložkou, že „ s nakladaním s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu“.

V. Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým dieťaťom nasledovne:

Každý párny týždeň v mesiaci s tým, že prvý párny týždeň od stredy od 17:00 hod. do piatka do 20:00 hod., druhý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod..

VI. Matka si maloleté dieťa prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom otca, kde jej tento dieťa odovzdá a vráti mu ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

VII. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

VIII. Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným Okresnému súdu Rožňava dňa 21.3.2016 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

2. V prípade rozvodu manželstva žiadala mal. G. O., B.. XX.X.XXXX zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 130 Eur mesačne a na tvorbu úspor 30 Eur mesačne. Súčasne navrhla úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2016. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva žiadal mal. G., B.. XX.X.XXXX zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 250 Eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 14.10.2016 uviedol, že manželia nie sú schopní konštruktívnejšej komunikácie, emocionálne sú negatívne nastavení jeden na druhého. Otec aj matka maloletého sú presvedčení o tom, že sledujú najlepší záujem dieťaťa. Matka nepociťuje žiadnu citovú väzbu k manželovi. Otec maloletého toho času nie je vnútorne vysporiadaný s rozchodom jeho manželky zo spoločnej domácnosti. Otec maloletého sa o dieťa chce naďalej starať a má záujem vyhovieť názoru a najlepšiemu záujmu dieťaťa. Najlepším záujmom maloletého dieťaťa je vyrastať v rodine, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa a vytvára podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa si vyžaduje ochotu a schopnosť rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa dohodnúť ohľadne výchovy a starostlivosti o maloleté deti, ale tiež vytváranie si pozitívnych citových väzieb k obom rodičom. V prípade, že sa rodičia maloletého dieťaťa nebudú vedieť na veciach ohľadne výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť, kolízny opatrovník navrhuje, aby nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológie.

6. Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 11.10.2016 navrhla zveriť mal. G., B.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s úpravou styku.

7. Manžel s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasil.

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Rožňava, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. X. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza mal. G., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v obci L., T. Č.. XXX.

9. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po dlhšej štvorročnej známosti. V prvých troch rokoch bolo manželstvo šťastné a harmonické. Asi od roku 2009 začali v manželstve vznikať nezhody. Manžel prenechal celú starostlivosť o domácnosť na ňu postupne čoraz častejšie a v posledných rokoch skoro denne odchádzal za kamarátmi, chodil po diskotékach, kde sa zabával s inými ženami a čoraz častejšie sa vracal domov až neskoro v noci alebo až ráno. Navrhovateľka mala pocit osamelosti. S manželom sa skoro vôbec nerozprávali a čím ďalej, tým častejšie sa jeho kontakt s ňou obmedzil na vulgárne nadávky a urážky. S ohľadom na maloletého syna mala záujem na udržaní manželstva ale v októbri 2015 jeho správanie voči nej, hádky a vulgárne urážky dokonca aj pred maloletým synom nemohla vydržať a odsťahovala sa do Rožňavy k rodičom.

10. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne, preto žiada, aby ho súd rozviedol.

11. Mal. G. je žiakom 5. triedy v Rožňave. Na jeho výživu prispieval otcovi sumou 100 Eur ako výživné s tým, že maloletému platila tenisový krúžok 50 Eur mesačne, stravné 20 Eur mesačne. V štvrtom ročníku platila aj družinu. Vzhľadom k tomu, že už je piatak družinu neplatí. Na ošatenie prispieva sumou 80-130 Eur mesačne podľa potreby.

12. Mal. G. je od jej odchodu zo spoločnej domácnosti u otca s tým, že sa snaží maloletého navštevovať pravidelne každý druhý deň v priebehu týždňa a každý víkend spravidla jeden deň strávi s ním pokiaľ mu otec neurobí iný program a neodcestujú na víkend. Stretávajú sa v mieste bydliska alebo v byte kde býva. V súčasnosti už býva sama v byte.

13. Navrhovateľka je zamestnaná s príjmom vo výške 1.398 Eur brutto, 1.040 Eur netto. Mesačne má okrem výdavkov na maloletého syna ešte výdavky týkajúce sa pohonných hmôt 130 Eur mesačne, inak výdavky bežného charakteru na domácnosť. Ďalšie výdavky RTVS 20 Eur, telefón 20 Eur.

14. Manžel s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka ohľadne rozpadu manželstva nesúhlasil. Počas deviatich rokov trvania manželstva zabezpečovala stravu jeho stará matka s tým, že občasne aj manželka. S uvedenou situáciou začal byť nespokojný, pretože pred dvoma rokmi mal zdravotné problémy a nemal mu kto pripraviť jedlo. Stravoval sa v reštauráciách. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že nemali spoločné názory a spoločné koníčky. Snažili sa, aby chod domácnosti fungoval. Viackrát s maloletým chodil na rôzne akcie sám bez manželky. Pokiaľ sa syn pýtal prečo s nimi nejde matka, tak povedal, že je unavená. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne.

15. Manžel je zamestnaný s príjmom vo výške 680 Eur netto. Od roku 2002 ma spoločnosť, v ktorej platí telefón, auto, benzín, servis. Výdaje sa týkajú platenia úveru, ktorý zobrali spolu s manželkou vo výške 20.000 Eur, pričom ostáva doplatiť 6.000 Eur. Tento spláca po 130 Eur mesačne. Dohodli sa, že ho doplatí sám bez ohľadu na to, či budú spolu žiť alebo nie. Ďalej má náklady s rodinným domom, ktorý je vo vlastníctve jeho otca, platí polovicu nákladov vo výške 100 Eur mesačne. Ostatné finančné prostriedky použije na potreby pre syna a svoju osobu.

16. Výdaje na maloletého syna sa týkajú zabezpečenia oblečenia. Potvrdil, že aj matka prispela na oblečenie, pokiaľ synovi niečo kúpi, tak ju poprosí, aby prispela. Ďalšie výdavky sa týkajú zabezpečenia školských potrieb a pomôcok začiatkom školského roka. Kúpil synovi nohavice, oblečenie, botasky na telesnú výchovu, cvičky, úbor, uteráky, vrecúška, zhruba 250 Eur. Matka maloletému kúpila zošity, obaly, perá, ceruzky a iné potreby.

17. Manžel uviedol, že zo synom má nadštandardné vzťahy. Veľmi sa ho dotklo, že manželka od nich odišla. Urobila to na základe telefonického rozhovoru. Myslí si, že vzťah maloletého s matkou je dobrý.

18. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a ustanovil T.. I. I. ako znalkyňu z dôvodu najvhodnejšej úpravy rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pre čas po rozvode.

19. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. X/XXXX dňa 8.2.2017.

20. Po dôkladnej analýze výsledkov psychologického znaleckého vyšetrenia znalec odpovedal na súdom uložené otázky.

21. Psychologickým vyšetrením rodičov zistila, že obaja sú duševne zdraví, bez prejavov závažných psychopatologických markerov v regulácii psychiky. Matku v rámci psychodiagnostického vyšetrenia popísala ako citovo závislejšiu a emočne ako aj rodičovsky menej zrelú, viac egocentricky orientovanú osobu a menej výraznými a upevnenými rodičovskými schémami správania. Na mnohé situácie pozerá najmä zo svojho uhla pohľadu. Menej sa vie vcítiť a prispôsobiť synovým potrebám. Osobnosť otca hodnotila ako emočne diferencovanú zdravú s maskulívnymi formami správania. Nenachádza nič čo by zásadným spôsobom negatívne súviselo s jeho rodičovskou zrelosťou. Je spôsobilý robiť kompromisy v záujme syna. Rozumie úlohe matky. Nezisťuje že by vedomým alebo podvedomým spôsobom vytváral prekážky v kontakte matka a syn skôr naopak. Hnevá ho menšia angažovanosť matky, jeho pohľad a želal by si, aby sa o syna viac zaujímala. Voči synovi má výraznú empatiu, jednak zo samotnej role otca, jednak preto, že sám zažil v detstve absenciu matky.

22. Mal. G. v čase vyšetrenia má 11 rokov, je jedináčik, ktorý vyrastal v prostredí úplnej rodiny. Aktuálne sa rodičia rozvádzajú a účelom vyšetrenia je posúdenie citových väzieb maloletého k rodičom a pomenovanie najvhodnejšej formy úpravy styku s rodičmi na čas po rozvode.

23. Kontakt s dieťaťom nadväzovaný v prítomnosti oboch rodičov bol bezproblémový. Ide o slušne vychovaného chlapca, ktorý sa v novom prostredí správa primerane veku. Je spôsobilý spolupracovať a formulovať svoje názory. Mentálne kognitívna kapacita dieťaťa je v pásme vyššieho priemeru. Kognitívne ide teda o bystré a školsky úspešné dieťa. Psychická regulácia nemá v čase vyšetrenia známky nezrelosti oneskorení alebo priamo znakov organicity. Psychomotoricky sa dieťa vyvíjalo a vyvíja v

súlade s normou. V súvislosti so zistenými skutočnosťami sa javí vhodným riešením rešpektovať vyjadrenia maloletého a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a styk s matkou upraviť formou víkendových stretávaní.

24. Rodičia v čase vyšetrenia komunikovali štandardne v kontexte znaleckej situácie, kde je predpoklad istej kolízie. Boli schopní sa počúvať, viesť dialóg ale ich konštruktívna rovnováha je veľmi krehká. Otec na maloletého reaguje impulzívne, skáče do reči, presadzuje sa motívom týchto reakcií, je vždy frustrácie týkajúca sa syna a postoja matky. Mimo tu je voči matke normálne ľudsky ústretový. Matka je zdanlivo menej konfliktná a menej výbušná ale svojim tichým spôsobom neústupná.

25. Znalkyňa v princípe nezistila nič natoľko závažné. Rodičia by boli schopní realizovať striedavú starostlivosť, nie je však splnená podmienka, že maloleté dieťa má k obom rodičom vytvorené rovnocenné citové väzby a postojovo je ochotné a pripravené túto formu zvládať. Mal. G. striedavú osobnú starostlivosť toho času odmieta.

26. Emočne sa dieťa aktuálne javí v procese spracovania faktu rozpadu rodiny, ktorý vníma viac cez otcovu optiku, nakoľko viac korešponduje s citmi, ktoré so situácie cíti aj sám. Vzťahy k rodičom má maloletý vybudované a nikoho z rodičov neodmieta. Citovo sa aktuálne viac prikláňa k otcovi. Ako rodiča ho preferujú a hodnotí kladne. Otec s ním zdieľa veľa zážitkov, starostlivosť a poskytuje mu aj hranice, čo maloletému dáva pocit istoty. Otec navyše ostal v pôvodnom prostredí, ktoré maloletý vnímal ako domov. Neprežíva teda pri otcovi pocit odcudzenia z prostredia. Citovo blízky vzťah má aj k babke, ktorá aktuálne supluje materskú rolu a saturuje maloletého v tejto oblasti. Matku maloletý má rád, syn sa však vnútorne na ňu hnevá, viní ju za rozchod rodičov a zmeny, ktoré nastali a ktoré vníma ako negatívne. Smerom k mame má vnútorný konflikt, ktorý sa vyvíja, neodmietajú nechce však byť zverený do jej starostlivosti. Chce mamu iba navštevovať. Striedavú starostlivosť maloletý pozná z rozprávania spolužiakov. Má o nej primeranú teoretickú predstavu a taktiež tento model odmieta - rezolútne.

27. Maloletý má vytvorené väzby k obom rodičom. Citovo viac preferuje otca, viac k nemu inklinuje. Väzby rodičov k synovi sú rovnako vytvorené. Väzba otca sa javí integrovanejšia a pre dieťa aj zrozumiteľnejšia, kladná. Väzba matky k maloletému je menej vyhranená v tom slova zmysle, že vlastné Ego motívy miestami stoja pred potrebou syna. Väzba k nemu je menej emočne istá a sýtená zdravými jednoznačnými postojmi matky.

28. Nebol zistený výslovne negatívny vzťah niektorému zo svojich rodičov. Maloletý má rezervovanejší citový vzťah k matke, ktorý je najskôr zrkadlom rezervovanejšieho postoja matky k nemu, potenciovaný aj skutočnosťou, že maloletý matku vníma ako príčinu rozpadu jeho rodiny a to nečakaným spôsobom svojho odchodu.

29. Istá prirodzená kontaminácia názorov maloletého názormi otca sa nedá vylúčiť. Maloletý vyrastá pri otcovi. S ním sa stotožňuje, emočne pociťuje podobné ako otec v otázke rozpadu rodiny. Majú viac empatických spoločných situácií. Nič nad rámec prirodzeného sociálneho určenia a stotožňovania sa, ktoré sa deje u detí na podklade fyziologickej sugestibility nezisťuje. Maloletý je dostatočne autonómny a slobodne vyjadriť svoje želanie byť s matkou a je mu v tom takmer vyhovené - výpoveď dieťaťa.

30. Nezistila interpretovanie názorov, ktoré by boli produktom cielenej indukcie zo strany okolia proti osobe matky.

31. Maloletý si želá byť zverený otcovi, odmieta striedavú starostlivosť, odmieta zverenie do starostlivosti matky. V súvislosti so zistenými skutočnosťami sa javí vhodným riešením rešpektovať vyjadrenia maloletého a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a styk s matkou upraviť formou víkendových stretnutí od piatka do nedele. V rámci znaleckého vyšetrenia sa rodičia zhodli na forme, že každý týždeň, každý pondelok a každú stredu bude matka syna odprevádzať na krúžok tenisu, kde s ním strávi čas a odnesie syna domov k otcovi.

32. Záverom znalkyňa uviedla, že najoptimálnejšia forma je toho času zveriť maloletého do starostlivosti otca a styk s matkou upraviť.

33. V priebehu konania súd vypočul aj mal. G., ktorý pred súdom uviedol, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca a s matkou by sa chcel stretávať v priebehu týždňa a jeden víkend od piatka do soboty.

34. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov, t.j. od 10/2015 do 9/2016 bol vo výške 1.039,88 Eur netto, za obdobie 10/2016 do 2/2017 vo výške 1.173,39 Eur netto.

35. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom manžela bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2015 do 8/2016 bol vo výške 720 Eur netto, za obdobie 9/2016 do 2/2017 vo výške 763 Eur netto.

36. V priebehu konania účastníci konania súhlasili s návrhom na rozvod manželstva. Rodičia navrhli zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bude prispievať na jeho výživu sumou 200 Eur mesačne a na tvorbu úspor 30 Eur mesačne.

37. S uvedeným návrhom súhlasil kolízny opatrovník, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa.

38. Rodičia po vzájomnej konfrontácii sa zhodli aj na úprave styku matky s maloletým dieťaťom a to tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v mesiaci s tým, že prvý párny týždeň od stredy od 17:00 hod. do piatka do 20:00 hod., druhý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod..

39. Kolízny opatrovník súhlasil, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa.

40. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

41. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

42. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

43. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

44. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

45. Podľa ust. § 24, ods. 1,3,4,5 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

46. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

47. Podľa ust. § 63 ods. 3 citovaného zákona, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

48. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

49. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

50. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

51. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

52. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.

53. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

54. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak navrhovateľka ako aj manžel odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

55. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

56. Podľa ust. § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

57. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať majetok.

58. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

59. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

60. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

61. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru, že výživné vo výške 200,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané, ako i suma 30 Eur na tvorbu úspor. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane matky, ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť otca o maloleté dieťa na záujem matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Maloleté dieťa je školopovinné, vzhľadom na túto skutočnosť má otec náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia sú zamestnaní, pričom príjem navrhovateľky činí v priemere 1.173,39 Eur netto a príjem manžela činí v priemere 763 Eur netto. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenie citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,

vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

62. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 200 Eur mesačne a 30 Eur na tvorbu úspor je primerané.

63. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

64. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Pri rozpade rodiny s maloletým deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť otca, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol k pozitívnemu vzťahu k matke. Dôležitá úloha matky v živote maloletého dieťaťa je nepopierateľná, preto je úlohou otca vhodne na dieťa pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Prípravou na styk matky s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava otca, ktorá má zabezpečiť dieťaťu vecné oblečenie a pod. ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Pri úprave styku súd vychádzal čiastočne aj z názoru prejaveného názoru a vôle mal. G. ako i vypracovaného znaleckého posudku. Širším záujmom maloletého ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku je naplnenie cieľom jeho riadnej výchovy a súd musí splniť svoju zákonnú povinnosť urobiť všetko preto, aby sa čiastočne narušený vzťah medzi matkou a dieťaťom obnovil. Súd preto rozhodol v súlade s právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná a rozhodol o stretávaní sa maloletého s matkou. Úloha a rola oboch rodičov je v záujme maloletého dieťaťa, pretože obidve role sú nezastupiteľné. Pozornosti súdu neušli tvrdenia otca a jeho strach o maloleté dieťa ako i prípadný nezáujem mal. G. na stretávanie sa s matkou. Avšak z vykonaného dokazovania sa súdu javí, že prípadné takéto správanie maloletého nie je dôsledkom negatívneho vplyvu matky ale odrazom celkovej situácie v rodine (odchod matky zo spoločnej domácnosti). A je dôležité, aby otec uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého. Z uvedeného dôvodu preto súd čiastočne korigoval názor mal. G. na úprave styku s matkou. Ďalej súd uvádza, že v ďalšom je na matke, aby sa maloletému počas stretávania sa dostatočne venovala a zabezpečila mu aktívnejší program, či už formou výletov, športovými aktivitami a pod..

65. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

66. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zabezpečuje bezproblémový výkon styku s maloletým dieťaťom.

67. Podľa ust. § 116 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporovného poriadku, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

68. Predpokladom riadneho uplatnenia práva maloletého slobodne vyjadrovať svoj názor vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, je jeho právo byť o týchto veciach informovaný. Súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci za súčasného splnenia dvoch podmienok a to, že sa to neprieči účelu konania a zároveň maloletý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť význam konania.

69. V súlade s článkom 12 Dohovoru o právach dieťaťa súd vypočul aj mal. Rastislava, keďže posúdil, že je schopný aj vo veku kedy dokáže formulovať svoje vlastné názory a má právo tieto názory slobodne vyjadriť pred súdom. Súd akceptoval názor mal. G. a venoval mu patričnú pozornosť a prihliadol na to, že má 11 rokov kedy sám dokáže vyjadriť samostatne svoj názor. Zároveň súd vychádzal z čl. 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí uskutočňované tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami v sociálnej starostlivosti, súdmi, s právnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Súd vychádzal z toho, že záujem mal. G. je prvoradým záujmom nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmov jeho rodičov. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletého v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého s tým, že bude mať neobmedzené možnosti kontaktovať sa so svojou matkou, zatiaľ čo bude žiť v stabilnom prostredí, v ktorom je zvyknutý, kde má vytvorené väzby a kde po návrate zo stretnutia s otcom pociťuje istotu a bezpečie.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia mali problém sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičom, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak matky, ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy, s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa.

71. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

72. Podľa ust. § 58 zák. č. 161/2015 Z.z. CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia.

74. V tomto prípade išlo o konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov rodičov zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť ako i zistenia čo

je v záujme maloletého dieťaťa. Pre toto konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať všetky dôkazy potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania a zároveň nemôže skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov považovať za preukázané a súd sám rozhodne, ktoré z dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy konania pozostávajúce z priznanej a vyplatenej odmeny znalcovi v sume 504,96 € Mgr. I. I. ktoré platil štát predbežne z jeho finančných prostriedkov. Štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil od obidvoch účastníkov v rovnakom pomere, avšak v danom prípade posúdil okolnosti prípadu spočívajúce v preukázaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Z uvedeného dôvodu štátu náhradu trov konania nepriznal.

75. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.