Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11P-10-2017.pdf
PDF · 84.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. H., N.. XX.X.XXXX, št. občianku SR, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: Q. H., N.. XX.X.XXXX, A. K. XXX/X, B., Š.. Y. B. P. C. V., N.. X.X.XXXX, A. N. XXXX/XX, B., št. občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť výživné na maloletú Vanessu zvýšenou sumou a to zo sumy 80,- EUR mesačne na sumu 130,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 1.3.2017.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.3.2017 do 30.4.2017 v sume 100,- EUR je otec povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Týmto súd m e n í rozsudok OS Senica č.k. 6P/4/2012-27 zo dňa 30.5.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú Vanessu.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2017 domáhala zvýšenia výživného s tým, aby súd zvýšil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa zo sumy 80 € na sumu 230 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. V návrhu okrem iného uviedla, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravovaná rozsudok Os Senica 6P/4/2012-27 na sumu 80e. Dňom 2.9.2014 maloletá začala navštevovať povinnú školskú dochádzku na 1. ZŠ v Senici, čím vzrástli náklady na jej starostlivosť.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka, dokladmi o príjmoch a pravidelných výdajoch rodičov, obsahom pôvodného spisu OS Senica sp.zn. 6 P 4/2012( najmä rozsudkom OS Senica č.k. 6 P /4/2012-27 zo dňa 30.5.2012) a zistil tento stav veci: Naposledy bolo výživné na mal. dieťa upravované rozsudkom OS Senica č.k. 6 P /4/2012-27 zo dňa 30.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.6.2012 . Týmto rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa to sumy 1000,-Sk na sumu 80 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. V čase tejto úpravy výživného bol otec zamestnaný , jeho priemerný mesačný príjem bol 466,81 €, býval u svojich rodičov. Matka v tom čase bola nezamestnaná od 1.8.2011, poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 175,11 € mesačne a rodinné prídavky na maloletú v sume 22,54 € mesačne. Bývala s maloletou v dvojizbovom byte , ktorý bol vo vlastníctve matky. Ani jeden z rodičov nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mal. Vanessa navštevovala MŠ.
5. Od poslednej úpravy výživného sa bytové pomery rodičov dieťaťa nezmenili, ani jeden z nich nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je 952,65 € netto. Býva u rodičov , ktorým prispieva na spoločnú domácnosť sumou 100 € mesačne. Ďalej spláca úver ( ešte zo spolužitia s matkou dieťaťa ) v sume 150 € mesačne, pôžičku v sume 80 mesačne, poistku v sume 28 € mesačne , cestovné do práce v sume , ktorú neuviedol. Otec uviedol, že platí maloletej sporenie v sume 25 € mesačne, ktoré peniaze jej mieni dať pri dosiahnutí plnoletosti. Z dokladov, ktoré predložil je zrejmé a nad rámec bežného výživného jej od 03/2016 zakúpil rôzne veci ( oblečenie, obuv, hračky, školské pomôcky ) v celovej sume cca 420 € . Matka je stále nezamestnaná , poberá len prídavky na jedno dieťa v sume 23,52 € mesačne. Uviedla, že naposledy pracovala asi 2-3 roky pred narodením mal. Vanessy, má len základné vzdelanie, občas si privyrába upratovaním. Príjem z tejto činnosti je cca 30 € mesačne, inak ju podporuje najmä jej priateľ. Platby spojené s bývaním platí mesačne nájomné v sume 150 €, elektriku v sume 25 €, TV + internet v sume 30 €.
6. Maloletá Vanessa navštevuje 3. ročník 1. ZŠ v Senici, stravné v škole je 21 € mesačne, lieky v sume 5 € mesačne. Tento rok za zúčastnila plaveckého výcviku v sume 13 € , má mobil s internetom ( paušál v sume 15 € mesačne). Navštevuje ZUŠ tanečný odbor. Poplatky za všetky platené krúžky platia rodičia po vzájomnej dohode, každý v jednej polovici.
7. Matka pri svojej výpovedi na podanom návrhu trvala. Otec súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu 110 € mesačne. Uviedol, že sa s maloletou pravidelne stýka a podieľa sa na výžive maloletej aj nad rámec bežného výživného o čom predložil do spisu doklady.
8. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine )o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
12.Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
13.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine ,pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.
15.Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu , je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
16. Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z., účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.
17. Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine prišlo k podstatným zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného pre maloleté dieťa. Od posledného rozhodovania o výživnom síce uplynula doma skoro 5. Rokov. Medzitým mal. Vanessa začala navštevovať povinnú školskú dochádzku, momentálne je žiačkou 3. triedy ZŠ, kde sú zvýšené náklady najmä s učebnými pomôckami, úhradou školného a platených aktivít dieťaťa, tiež sa zvýšili náklady spojené s oblečením dieťaťa, ktoré súvisia jednak s návštevou školy a jednak s jej vekom.
18.Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal súd z úvahy , že otec sa o dieťa zaujíma, pravidelne sa ním stretáva a aj nad rámec bežného výživného sa podieľal na výžive dieťaťa od 03/2016 sumou minimálne 30 € mesačne ( 420 : 14 mesiacov ). Okrem tohto platil po dohode s matkou ZUŠ a iné platené aktivity dieťaťa v jednej polovici spolu s matkou dieťaťa, čo matka dieťaťa potvrdila. Napokon uviedol, že dieťaťu uzatvoril aj sporenie v sume 25 € mesačne , na ktorú sumu však súd nemohol prihliadnuť, nakoľko otec nepredložil dôkaz , že by toto sporenie resp. nasporená suma bola vinkulovaná na meno dieťaťa. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že naposledy určená suma výživného vo výške 80 € mesačne nezodpovedá momentálne možnostiam a schopnostiam otca a ani veku a potrebám maloletého dieťaťa. Otcovi sa od poslednej úpravy výživného zvýšil príjem cca o raz toľko, momentálne má priemerný príjem v sume 952,65 € netto z ktorého bude schopný platiť výživné na dieťa v sume 130 € , ktorá suma predstavuje menej ako jednu tretinu jeho príjmu. Zvyšok t.j. suma 822,65 € musí postačiť na pokrytie všetkých jeho potrieb.
19.Životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č. 186/2013 Z.z., účinným od 1.7.2013 určené sumou 90,42 € mesačne, pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho základne životné potreby. Matka má tiež povinnosť adekvátnou čiastkou svojmu príjmu podieľať sa na výživnom na deti . Vzhľadom k tomu, že táto je nezamestnaná a evidovaná , táto je povinná podieľať sa na výžive dieťaťa sumou 27,13 € (30 % z sumy životného minima). Po zaplatení výživného zo strany oboch rodičov bude mať mal. Vanessa mesačne k dispozícii sumu 157,13 €, podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky v sume 23,52 € mesačne. Táto suma prevyšuje sumu životného minima určenú vyššie citovaným zákonným opatrením, postačí na pokrytie aj nadštandardných potrieb dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výživné v sume po 130 € mesačne je primerané a zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, najmä otca ako aj odôvodneným potrebám a veku dieťaťa. Treba tu poukázať tiež na skutočnosť, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Platby poistného , ktoré nie je zákonné, šetrenie ani úvery , ktoré neboli zobraté na bývanie, neprimerané platby za mobilné telefóny súd nemôže zohľadniť ako pravidelné výdaje.
21. Vzhľadom k tomu, že matka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu (1.3.2017), súd jej návrhu vyhovel. Vzhľadom k spätnej účinnosti vznikol otcovi nedoplatok za zročnom výživnom za čas od 1.3.2017 do 30.4.2017, ktorý súd určil v sume 100 € (t.j. z rozdielu medzi zvýšeným výživným a doposiaľ plateným výživným (130-80) za dva mesiace (marec a apríl 2017). Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku k príjmu otca súd určil povinnosť otcovi tento zaplatiť matke najneskôr do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto doby sa stáva celý dlh resp. jeho zvyšok splatným naraz.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko im žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.