Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Cb-149-2015.pdf
PDF · 117.43 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/149/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071 konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený: Advokátska kancelária AK Hrabovská, s.r.o., Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476 proti žalovanému v 1. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 a proti žalovanej v 2. rade: R. H. - AQVA WELT, Štefanová 140, 900 86 Budmerice, IČO: 32 080 719 o zaplatenie 344,26 €
rozhodol:
I. Súd žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
II. Súd nepriznáva žalovanej v 2. rade voči žalobcovi náhradu trov konania.
III. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 344,26 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca, Groupama Biztosító Zrt., Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071 konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, sa domáhal proti žalovanému v 1. rade: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408 a proti žalovanej v 2. rade: P. H. - AQVA WELT, Štefanová 140, 900 86 Budmerice, IČO: 32 080 719, zaplatenia sumy vo výške 344,26 €, z titulu náhrady škody podľa ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka a to nasledovne:
2. „Súd ukladá žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade a odporcovi 2, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 344,26 € a trovy konania spolu vo výške 104,38 €.“
3. Žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním ako poisťovateľom a poškodeným ako poistníkom, ktorý bol zároveň poisteným, bola dňa 08.01.2013 uzatvorená poistná zmluva č. 2100006295 (havarijné poistenie vozidiel) na motorové vozidlo Z. Y., W.
4. Dňa 12.04.2014 došlo v Modre k škodovej udalosti, pri ktorej v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla V. V Z.: W vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, ktoré aj riadila v čase škodovej udalosti, v dôsledku ktorej, bolo poškodené motorové vozidlo M. Octavia, Z.: W XXCZ havarijne poistené u žalobcu. Žalobca následne vyplatil poškodenému/poistenému poistné plnenie v celkovej výške 344,26
€. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu Oznámenia škodovej udalosti, vyplýva, že motorové vozidlo V. V Z.: W bolo v čase škodovej udalosti poistené za zodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“) u žalovaného v 1. rade. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá poškodenému zásadne jeho prevádzateľ podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“ Nakoľko právo poškodeného prešlo na žalobcu, je tento oprávnený v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, si uplatniť svoj nárok buď priamo proti subjektu zodpovednému za škodu spôsobenú poistnou udalosťou, alebo proti jeho poisťovateľovi. Z tohto dôvodu žalobca požiadal žalovaného v 1. rade o náhradu škody vo výške 344,26 €, ktorú nahradil poistenému (poškodenému). Žalovaný v 1. rade však žalobcovi túto sumu do dnešného dňa neuhradil. Žalovaný v 1. rade odpovedal žalobcovi listom „Oznámenie stanoviska ku škodovej udalosti č. 1508.0551/010-8“ - čelné sklo zo dňa 12.04,2014, ktorým mu oznámil, že na základe oznámenia o poistnej udalosti ako aj následným šetrením poistnej udalosti nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení o poistnej udalosti a teda v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP, nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poisteného u žalobcu a prevádzkou motorového vozidla žalovanej v 2. rade. Odmietnutie úhrady škody vo výške 344,26 € zo strany žalovaného v 1. rade, považuje žalobca za nedôvodné a postrádajúce právny základ. Z oznámenia škodovej udalosti totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 2. rade zodpovedá za vznik škodovej udalosti, čo vyplýva jednak z popisu priebehu škodovej udalosti, ako aj zo skutočnosti, že poskytla
34Cb/149/2015 - 160
poistenej u žalobcu všetky svoje údaje ako aj číslo poistnej zmluvy za účelom vysporiadania nárokov poškodeného.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný v 1. rade vyjadrením zo dňa 20.01.2016, a v ktorom uviedol, že žalovaný v 2. rade neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku žalobcu na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca v návrhu ani neuvádza z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť. Prevádzkovateľ vozidla však podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexusu medzi nimi. Keďže zákon v ustanovení § 4 ods. 2 PZP požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla odporcu v 2. rade a škodou, vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena (ustanovenie § 4 ods. 2 PZP a ustanovenie § 120 ods. 1 OSP), je žalobca povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia žalobcu a ani súhlasné tvrdenia žalobcu a žalovaného v 2. rade o samotnej existencii kauzálneho nexusu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne z tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odskočenia kameňa od kolies vozidla si vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Poškodený v poškodenom motorovom vozidle mohol zaregistrovať až náraz kameňa na čelné sklo, avšak nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od motorového vozidla žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedené, nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody
ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný (ustanovenie § 4 ods. 2 PZP (a contrario) a ustanovenie § 120 ods. 1 OSP). V prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane žalovaného v 2. rade. Pri zodpovednosti prevádzkovateľa upravuje ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka možnú liberáciu prevádzkovateľa. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka), avšak v zmysle ustanovenia § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na: škody bez možnosti liberácie - vždy ak škoda bola spôsobená okolnosťami, majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie - škody, ktoré nemajú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla, ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce povahu v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom, napr. to býva zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne. Ostatné okolnosti t.j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb, resp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti. Nemožno teda stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá), keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá). Zároveň z toho vyplýva i to, že skupina škôd vzniknutých prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie §427 Občianskeho zákonníka) je širšia než skupina škôd vzniknutých z okolnosti majúcich pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá). Pokiaľ by boli tieto skupiny stotožnené, alebo by bola širšou skupinou skupina škôd spôsobených okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka veta prvá), nebola by vôbec možná liberácia prevádzkovateľa (ustanovenie § 428 OZ veta druhá), čo by viedlo k rozporu v zákone, ktorý ju v druhej vete ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka umožňuje. V zásade sa teda prevádzkovateľ podľa druhej vety § 428 môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (ustanovenie § 427 OZ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Osobitná povaha prevádzky, ako faktor určujúci rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 427 OZ) je teda charakterizovaná ako sumár špecifík vlastných motorovému vozidlu, ktoré ho odlišujú od iných objektov, najmä iných dopravných prostriedkov. Týmito špecifikami treba chápať jednak činnosť vodiča potrebnú na obsluhu a vedenie motorového vozidla, ako aj procesy s ich technickým riešením, ktoré prebiehajú v objekte motorového vozidla pri jeho chode. Samotnou podstatou prevádzky je pohyb motorového vozidla, ktorý je uskutočňovaný hnacou silou motora pôsobiacou na kolesá motorového vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nebol možný jeho pohyb, a teda nemohlo by sa uvažovať o prevádzke motorového vozidla. Z uvedeného teda vyplýva, že rotáciu kolies (valivý pohyb kolies) motorového vozidla treba považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla. 34Cb/149/2015 - 161
Z uvedeného teda vyplýva, že škoda je vždy spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla, od ktorého kameň odskočil, samozrejme za predpokladu, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vzniknutou škodou. Neznamená to však, že ide o škodu neliberovateľnú (prvá veta ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka); k tomuto záveru je však
potrebná ďalšia úvaha o tom, ktoré okolnosti majú pôvod v prevádzke (prvá veta ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka) a ktoré okolnosti pôvod v prevádzke nemajú. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla treba chápať, taký predmet alebo skutočnosť, ktorej danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla do stretu. Pre určenie, či bola škoda v danom prípade spôsobená vnútornými alebo vonkajšími okolnosťami, je nutné vychádzať zo samotného priebehu škodového deja. Ku škode na motorovom vozidle malo dôjsť tak, že pri pohybe motorového vozidla žalovaného v 2. rade mal byť odmrštený kamienok ležiaci na vozovke, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla žalobcu. Z uvedeného priebehu vyplýva existencia nasledovných faktorov, ktorých vzájomné pôsobenie privodilo vznik škody: valivý pohyb motorového vozidla žalovaného v 2.rade (prevádzka motorového vozidla žalovaného v 2.rade), kameň ležiaci na vozovke (nemajúci pôvod v prevádzke) a odhodenie kameňa, v dôsledku pohybu motorového vozidla. Pri predmetnom škodovom deji teda došlo k stretu osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla poisteného (valivý pohyb kolies, resp. pohyb motorového vozidla) s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, ktorá v dôsledku tohto stretu spôsobila škodu na vozidle žalobcu. Na uvedený škodový dej je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 428 Občianskeho zákonníka, a zbaviť prevádzkovateľa zodpovednosti za vzniknutú škodu. Žalovaný v 1. rade má za to, že určenie, ktorá okolnosť škodu spôsobila a či táto okolnosť má, alebo nemá pôvod v prevádzke, musí nevyhnutne vychádzať zo samotného škodového deja, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré pri vzniku škody existovali, bez možnosti vylúčenia niektorého z nich. Pričom okolnosť v ustanovení § 428 musí kumulatívne, jednak bezprostredne škodu spôsobiť ako aj mať resp. nemať pôvod v prevádzke. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa posudzuje objektívne, t.j. nevychádza sa zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Práve naopak, vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od ktoréhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. V danom prípade to znamená, či poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kamienka. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, žalovaný v 1. rade má za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedného za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a aj vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nesprávne (Rozhodnutie NS ČR Rv I 299/37). Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť. Žalovaný v 1. rade zároveň dáva do pozornosti rozsudky, ktoré vyslovili rovnaký právny názor v rovnakej veci. Žalovaný v 1. rade na základe uvedených skutočností žiada súd, aby žalobu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade.
6. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 2. rade vyjadrením zo dňa 11.01.2016, a v ktorom uviedla, že dňa 12.04.2014 keď riadila svoje motorové vozidlo V. a práve prechádzala cez Modru, si všimla v spätnom zrkadle, že za ňou idúce motorové vozidlo čiernej farby - M. Y., jej dáva svetelnou signalizáciou znamenie, aby zastavila. Z tohto dôvodu odstavila svoje motorové vozidlo na krajnicu. Vodička motorového vozidla V. Y., jej povedala, že od jej motorového vozidla (X),), odletel kameň, ktorý jej spôsobil škodu na čelnom skle. Na ceste sa nachádzali drobné kamienky, a preto nemala pochybnosti o jej tvrdení. Z tohto dôvodu škodu nahlásila svojej poisťovni kde mala uzatvorené poistenie PZP, kde bol spísaný záznam o škodovej udalosti. Nakoľko poisťovňa žalovaného v 1.rade odmietla plniť, poškodená si uplatnila náhradu škody zo svojho havarijného poistenia, ktoré mala uzatvorené so žalobcom. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s tým, aby bola zaviazaná na náhradu škody vzhľadom na rozpornosť tvrdenia žalovaného v 1. rade, a to, že ak vyhodnotil, že jej motorové vozidlo škodu nespôsobilo, potom nemôže byť zaviazaná na náhradu škody za to, čo sa nestalo.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 28.03.2017, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a žalovaná v 2. rade.
Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
Právny zástupca žalovaného v l. rade, trval na svojich vyjadreniach. Žalovaná v 2 rade, žiadala žalobu voči nej zamietnuť v celom rozsahu. Potvrdila, že riadila motorové vozilo (V. MX X), v deň vzniku škodovej udalosti dňa 12.04.2014, a že ju vodička, ktorá riadila motorové vozidlo (M. Y.), idúce za ňou (M. K.), vyzvala aby zastavila. Po zastavení motorového vozidla jej oznámila, že z jej motorového vozidla odletel kamienok a poškodil jej motorové vozidlo - čelné sklo na jej motorovom vozidle. Uviedla, že nemala dôvod jej neveriť a ani pochybnosť, že sa tak nestalo nakoľko, videla, že čelné sklo je poškodené, a z tohto dôvodu s ňou spísala oznámenie o škodovej udalosti. L., že žaloba žalobcu je voči nej nedôvodná a žiadala ju zamietnuť.
8. Súd vo veci nariadil dňa pojednávanie dňa 02.05.2017, na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a svedkyňa B. K..
Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že riadila svoje motorové vozidlo, keď pred ňou od idúceho motorového vozidla odletel kameň do ľavého dolného rohu čelného skla jej motorového vozidla. Nakoľko to bol silný náraz, hneď sa začala robiť prasklina v tvare vlásočnice a čelné sklo začalo praskať. Preto signalizovala 34Cb/149/2015 - 162
zvukovou signalizáciou na pred ňou idúce motorové vozidlo, aby zastalo. Vodička pred ňou idúceho vozidla z týchto dôvodov svoje motorové vozidlo odstavila a uznala, že bolo poškodené čelné sklo na jej motorovom vozidle. Z tohto dôvodu spísali oznámenie o škodovej udalosti, a vtedy zistila, že vodička ktorá riadila pred ňou idúce motorové vozidlo sa volala R. H., ktorá škodovú udalosť z týchto dôvodov následne nahlásila svojej poisťovni, v ktorej mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie pre prípad škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Svedkyňa uviedla, v čase škodovej udalosti bola vozovka na danom úseku znečistená, nakoľko po tejto vozovke často jazdia nákladné motorové vozidlá. Uviedla, že bolo sucho a slnečno. Svedkyňa potvrdila, že videla, že odletel kameň, spod ľavého kolesa motorového vozidla idúceho pred ňou, a že to bol to silný náraz. Svedkyňa uviedla, že v protismere v tom čase nešlo žiadne n motorové vozidlo. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného v 1. rade, poistnou zmluvou č. 2110006295 o havarijnom poistení motorového vozidla zo dňa 08.01.2013, uzatvorenou medzi M. K. a žalobcom, Dodatkom č.1 k poistnej zmluve č. 2110006295 o havarijnom poistení motorového vozidla zo dňa 08.01.2013, uzatvorenou medzi M. K. a žalobcom, dokladom o stanovení poisťovňou poistnej sumy motorového vozidla, VPP pre havarijné poistenie motorových vozidiel poisťovne Groupama, osvedčením o evidencii motorového vozidla M. Y. - Z.: W XXCZ, oznámením škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla poisteným poisťovne X. - M. K. zo dňa 16.04.2014, zápisom o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.04.2014, faktúrou č. 1400 105080, likvidačnou správou poisťovne Groupama k poistnej udalosti poistníka M. K. zo dňa 22.04.2014, výzvou žalobcu adresovanou žalovanému v 1.rade o uhradenie škody vo výške 344,26 € v zmysle ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka zo dňa 12.04.2014, oznámením žalovaného v 1. rade adresovaným žalobcovi k škodovej udalosti č.1508.0551/010-8 zo dňa 31.07.2014, fotodokumentáciou, oznámením žalobcu o výplate náhrady škody XXX,XX K., dokladom o zaplatení sumy žalobcom vo výške 344,26 € M. K., vyjadreniam žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise, prednesom právneho zástupca žalobcu a právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaniach, výsluchom svedkyne K..
10. Súd vec posudzoval podľa ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u odporcu.
Podľa ustanovenia § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a ods. 2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ustanovenia § 4 ods.2 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa ustanovenia § 4 ods.4 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 34Cb/149/2015 - 163
Podľa ustanovenia § 5 ods.1 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu
- písm. a) až j).
Podľa ustanovenia § 5 ods.2 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený
a) bez súhlasu poisťovateľ a uzná povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný poskytnúť podľa tohto zákona,
b) sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, c) neposkytne poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní. 11. Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených žalobcom v návrhu a počas konania, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil žalobca predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky
vykonaného dokazovania súd zhodnotil v rozsahu tvrdených skutočností žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2.rade, a dospel k následným skutkovým a právnym záverom:
12. V konaní bolo sporné, či podľa ustanovenia § 5 ods.1 písm. h) zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, existovala príčinná súvislosť medzi vznikom škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného - poisteného u žalobcu a prevádzkou motorového vozidla škodcu - poisteného u žalovaného v 1. rade.
13. Súd pri právnom posúdení veci, vychádzal z ustanovenia § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú o osobitný druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti nevyžadujúcej zavinené konanie.
14. Podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je základnou podmienkou, že ide o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky.
15. R 20/1975: Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov.
16. Podľa názoru súdu, v danom prípade, ide o objektívnu zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka). Platí, že riziko prevádzky v záujme ochrany tretích osôb sa prenáša výlučne na prevádzkovateľa, ktorý je zo zákona povinne zmluvne poistený pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím je zmiernené riziko následkov. Podstatným znakom je aj termín osobitná povaha prevádzky, ktorá nie je definovaná v Občianskom zákonníku, avšak z konštantnej judikatúry vyplýva, že ide o vplyv na okolie tak, že zdrojom zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku a tomuto nebezpečenstvu nemožno zabrániť vhodnými prostriedkami ani dodržiavaním pravidiel cestnej premávky. Teda zdrojom zvýšeného nebezpečenstva sú skutočnosti, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič motorového vozidla nemôžu vplývať.
17. Vymrštenie kamienka na ceste spod kolies idúceho motorového vozidla v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla a v tejto súvislosti vzniknutá škoda na inom motorovom vozidle, je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke vozidla, a preto, nie je prípustná ani liberácia uvedená v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka. Ak bol v dôsledku pohybu vymrštený kamienok, ktorý patrí k pozemnej komunikácii, ktorý spôsobil vznik škodovej udalosti, je tým preukázaná skutočnosť, že škodová udalosť bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla.
18. Súd považoval označenú osobu poistenú na základe uzatvoreného povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 1. rade (V. V Z.: W R. H., zodpovednú za škodovú udalosť motorového vozidla havarijne poisteného u žalobcu (M. Y., Z.: W XXCZ), za preukázanú, nakoľko účastníci tejto škodovej udalosti zhodne uviedli priebeh tejto škodovej udalosti.
19. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014 Cpj 5(2014 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR 10/2014): “Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.”
20. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal všetky náležitosti vyžadované vyššie uvedenými právnymi predpismi čo sa týka samotnej škodovej udalosti ako aj znakov zodpovednostného vzťahu a škodcu, ktorý sa k uvedenej škodovej udalosti sám prihlásil a zhodne s poškodeným priebeh udalosti popísal. Súd nemal pochybnosť o jeho tvrdení ani pochybnosť o uplatnenom nároku na poistné plnenie.
21. Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodný, keďže žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku, a preto ho zaviazal k náhrade škody podľa ustanovenia § 813 ods.1 Občianskeho zákonníka a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.
34Cb/149/2015 - 164
22. Súd na základe uvedeného vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je voči žalovanému v 1. rade dôvodná, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. Súd zamietol v celom rozsahu žalobu voči žalovanej v 2. rade, nakoľko žalobca voči nemu nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku.
24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia trovách § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol vo veci voči žalovanému v 1. rade plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v v celom rozsahu (100 %).
25. Súd žalovanej v 2. rade trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.