Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-40-2017.pdf
PDF · 112.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobkyne: W. I., nar. XX.XX.V., bytom T. V., proti žalovanému: Z. T. S., s.r.o., I., Z. XX, U.: XX XXX 752, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, takto
rozhodol:
Súd žalobu o určenie neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500154506 uzavretú stranami dňa 23.05.2016 z a m i e t a .
Súd žalobu o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500154506 uzavretá stranami dňa 23.05.2016 je bez úrokov a poplatkov, z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.02.2017 domáhala určenia neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretú stranami dňa 23.05.2016 a určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500154506 uzavretá stranami dňa 23.05.2016 je bez úrokov a poplatkov. V žalobe ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 23.05.2016 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 1.600,- eur. Uviedla, že uvedená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a poukázala na ustanovenia § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia § 2 písmeno a), b), c) zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že za neprijateľnú podmienku zmluvy o spotrebiteľskom úvere považuje ustanovenia článku 11 bod 11.1 uvedenej zmluvy, kde sa uvádza: „v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti alebo s úhradou platby náhrady poistného veriteľovi, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % ročne). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 10 bod 10.1 písmeno a) tejto zmluvy, okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy je dlžník povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, (t.j. 14,6 % ročne) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 10 bod 1 tejto zmluvy.“ Uviedla, že uvedená zmluvná pokuta je neprimerane vysoká aj s prihliadnutím na to, že v prípade omeškania dlžníka je veriteľ oprávnený požadovať úroky z omeškania čo v konečnom dôsledku neprimerane zaťažuje spotrebiteľa. Uviedla, že za neprijateľnú podmienku uvedenej zmluvy o úvere považuje aj bod 11.5 zmluvy, podľa ktorého: „dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnutej v tejto zmluve a zaplatenia akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany
požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná alebo iným porušením tejto zmluvy a to vo výške neuhradenej zmluvnej pokuty“, pričom toto ustanovenie spotrebiteľa neprimerane zaťažuje, nakoľko v prípade omeškania spotrebiteľa so splácaním úveru by si veriteľ uplatňoval nielen úroky z omeškania, zmluvnú pokutu ale aj prípadnú náhradu škody. Poukázala tiež na to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno i) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny pričom zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písmeno l) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia pričom obsahuje len celkovú výšku mesačnej splátky vrátane úrokov a teda nie je to rozdelené. Preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z.z., sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
2. Žalobkyňa ohľadne neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 8500154506 zo dňa 23.05.2016 uviedla, že táto zmluva je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedla, že táto zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovská zmluva nebola individuálne dohodnutá, keďže žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah a nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Poukázala na ustanovenia § 3, § 28 ods. 6 a § 39 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázala na stanovisko občiansko právneho a obchodno právneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulovanej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje u spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom ale ak by podľa takejto doložky začala rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“ Uviedla, že uvedenú rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uviedla, že nemala možnosť výberu rozhodcovského súdu, mohla len prijať alebo odmietnuť podpísanie rozhodcovskej zmluvy, a preto rozhodcovská zmluva vôbec nebola individuálne dojednaná a žiadne z ust. tejto rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané. Uviedla tiež, že uvedenou rozhodcovskou zmluvou došlo k porušeniu smernice Rady 93/12 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Keďže došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa a že žalovaný od počiatku sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené vždy na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný a to na súde, ktorý sa nachádza na mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa za účelom reálneho sťaženia uplatnenia jeho práv. Uviedla, že sa momentálne nachádza v zlej životnej a finančnej situácii a aj napriek tomu, že má viacerých veriteľov, snaží sa splácať všetkým svojim veriteľom vrátane žalovaného čiastočné úhrady. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o spotrebiteľskom úvere, informáciu o RPMN a o priemernej RPMN k zmluve č. 8500154506, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, prihlášku do poistenia, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, výplatné pásky za mesiace júl a august 2016, z ktorých vyplýva, že jej čistý príjem predstavoval sumu 400,61 eur a 443,11 eur.
3. K uvedenej žalobe sa písomným podaním zo dňa 13.03.2017 vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyňa nikdy netvrdila, že rozhodcovskú zmluvu musela uzavrieť a že sa s ňou nemala možnosť oboznámiť. Uviedol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z. a ak zákon stanovil podmienky pre uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tieto boli dodržané, potom tvrdenia žalobkyne odporujú nielen zneniu zákona ale aj jeho zmyslu. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy pričom ide o samostatnú zmluvu, ktorá nie je súčasťou inej zmluvy. Uviedol tiež, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola povinná prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Poukázal tiež na to, že v bode 7 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia a k uplatneniu tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho aby to malo vplyv na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 8Coe/4/2014 zo dňa 31.01.2014, kde sa uvádza: „z obsahu zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal právo výberu a tomuto bola daná možnosť dodatočne a to aj v prípade predchádzajúceho podpisu zmluvy o tejto odstúpiť bez toho aby to malo za následok ukončenie zmluvy o úvere a je teda zrejmé, že v tomto prípade bola daná možnosť spotrebiteľovi slobodne sa rozhodnúť, či sa podrobí rozhodcovskému konaniu alebo aby v určenej lehote dodatočne po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy jednostranne vypovedal rozhodcovskú zmluvu a tým dosiahol jej zrušenie.“ Žalovaný tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 1Coe/328/2013 zo dňa 10.12.2013, v ktorom sa uvádza, že „ak rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným, rozhodcovskú zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej doložky je aj možnosť povinného od tejto zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy a preto rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného nemožno považovať za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.“ Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne, že rozhodcovská zmluva je neurčitá pričom rozhodcovská zmluva odkazuje na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom predstavuje alternatívne dojednanie riešenia v sporoch medzi veriteľom a dlžníkom pričom z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a teda rozhodcovská zmluva neobsahuje povinnosť riešiť spory len prostredníctvom rozhodcovského konania pričom v tomto smere spotrebiteľ ani dodávateľ nie sú nijako limitovaní pričom konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Uviedol tiež, že rozhodcovská zmluva ponecháva spôsob riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu na žalobcu a ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, má právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním. Uviedol, že podľa rozhodcovskej zmluvy výber kde bude žaloba podaná, spočíva na strane, ktorá žalobu podáva. Poukázal na ust. § 25 ods. 1 a 3 a § 28 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. a uviedol, že žalobkyňou tvrdené dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia sú účelové a po právnej stránke nedôvodné. Uviedol tiež, že začatie rozhodcovského konania na návrh dodávateľa neodporuje žiadnemu zákonu a teda nejde o protiprávnu skutočnosť. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva neuvádza a neobsahuje žiadnu výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že rozhodcovské konanie je ex lége v zásade písomné a písomná forma konania neznamená žiadny zásah do práv účastníka konania pričom miesto rozhodcovského konania je objektívne dosiahnuteľné. Poukázal na to, že neobstojí ani námietka žalobkyne o nemožnosti oboznámenia sa s podmienkami konania vnútornými predpismi rozhodcovského súdu keďže podľa § 12 ods. 1 písmeno h) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je zriaďovateľ povinný zriadiť a zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla, na ktorom sú informácie o rozhodcovskom súde, právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje, štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, sadzobník poplatkov a pravidiel na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania a teda možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu a pravidlami rozhodcovského konania objektívne existoval nielen v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej aj potom. Uviedol, že ani v prípade o nevedomosti o pravidlách rozhodcovského konania bolo právne prípustné, nespôsobovalo by to neplatnosť, resp. nezáväznosť rozhodcovskej zmluvy. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že zmluvná pokuta v zmluve o úvere je neprimerane vysoká uviedol, že uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa právnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania a teda zákonodarca pripustil, že sankcie za omeškanie, t.j. úroky z omeškania, pokuty, penále môžu byť dohodnuté popri sebe. Za rovnaké porušenie povinnosti riadne splácať úver a môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania a ak súčet všetkých sankcií bude rovnaký ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môže dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania pričom v čase uzavretia úverovej zmluvy bol úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a zákonodarca uviedol, že sankcie za omeškanie, t.j. úroky z omeškania, pokuty, penále a pod., môžu dosiahnuť trojnásobok úroku z omeškania, t.j. 15 % pričom pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne, tj. 14,6 % ročne, povolená výška zmluvných sankcií nemohla byť prekročená. Napokon
uviedol, že zmluva o úvere obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky 55,34 eur, z toho splátka istiny predstavovala sumu 38,10 eur a splátka úroku sumu 17,24 eur pričom bol dohodnutý termín splatnosti splátok, t.j. prvý deň v mesiaci a bol uvedený aj počet 42 splátok. Zároveň tiež uviedol, že údaje o ročnej úrokovej sadzbe úveru sú obsiahnuté v bode 6 zmluvy o spotrebiteľskom úvere pričom v danom prípade išlo o stabilnú, dohodnutú úrokovú sadzbu a nie o variabilnú úrokovú sadzbu. Preto z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
4. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 sa nezúčastnila žalobkyňa, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané prostredníctvom splnomocnenca dňom 11.04.2017, pričom svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalovaného, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.04.2017, pričom uviedol, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobkyne.
5. Podľa § 137 písmeno c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo na najmä o určení, či tu právo je alebo, nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 1 odsek zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 9 odsek 2 písmeno a), b) a k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo veriteľa ak ide o právnickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov.
Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 odsek 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a) až k), r) a y) a § 10 odsek 1.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, sa tento zákon vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb a k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 53 odsek 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 3 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi. Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak. Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.
Podľa § 28 ods. 6 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.17) Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Podľa § 39 ods. 2 zákona 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
6. Súd po oboznámení sa so žalobou žalobkyne, vyjadrením žalovaného, dokladmi založenými v spise a s prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zistil, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, nie je dôvodná.
7. Súd mal za preukázané, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver v sume 1.600,- eur, zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.1 a 2. zákona č. 129/2010 Z.z. pričom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že žalovaná sa zaviazala uvedený úver splatiť v mesačných splátkach po dobu 42 mesiacov, pričom prvá splátka bola splatná 01.07.2016, posledná splátka bola splatná 01.12.2019, pričom splatnosť každej splátky bola určená na prvý deň v kalendárnom mesiaci. V uvedenej zmluve bola tiež dohodnutá celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa v súvislosti s úverom zaplatiť, t.j. suma 2.324,28 eur, pričom mesačná splátka 55,34 eur pozostávala zo splátky istiny úveru 38,10 eur a splátky úroku úveru v sume 17,24 eur. Zmluva tiež obsahuje celkové náklady spojené s úverom 724,28 eur, priemernú hodnotu RPMN 16,36 %, ročnú percentuálnu mieru nákladov 24,47 %, odplatu za úver vo výške 22,45 %, úrokovú sadzbu úveru 22,45 % ročne, úrokovú sadzbu pre prípad omeškania 5 % ročne. Z uvedeného je teda zrejmé, že uvedená úverová zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a teda nie je možné dovodiť, že je bez úrokov a bez poplatkov. Keďže ustanovenia uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré namieta žalobkyňa, sú v súlade so zákonom nebolo možné rozhodnúť, že uvedený spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvery je bezúročný a bez poplatkov tak, ako to uvádza ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zároveň zisťoval, či na strane žalobkyne je naliehavý právny záujem na určení či zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úrokov a bez poplatkov podľa § 137 písmeno c) CSP a mal za to, že naliehavý právny záujem na tomto určení na strane žalobkyne je daný, keďže je v záujme žalobkyne vedieť či má splácať žalovanému len istinu úveru alebo aj úroky a poplatky.
8. Čo sa týka určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, v priebehu celého konania nebolo preukázané že by táto zmluva bola neplatná podľa § 39, § 40 Občianskeho zákonníka, resp. podľa iných zákonných ustanovení, napr. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Táto zmluva bola uzatvorená ako osobitná a samostatná zmluva medzi stranami a nebola súčasťou uvedenej zmluvy o úvere. V článku 5 uvedenej rozhodcovskej zmluvy je upravená možnosť žalobkyne odstúpiť od uvedenej rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od uzavretia tejto zmluvy písomnou formou. Žalovaná túto zmluvnú možnosť nevyužila a od rozhodcovskej zmluvy neodstúpila. Taktiež v článku 7.2 uvedenej rozhodcovskej zmluvy je dohodnuté, že ak druhá strana podá proti nej žalobu, spor rozhodne stály rozhodcovský súd a spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom, pričom žalobkyňa má právo domáhať sa určenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Čo sa týka určenia neplatnosti uvedenej rozhodcovskej zmluvy, žalobkyňa v priebehu konania neosvedčila naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že uvedená rozhodcovská zmluva je neplatná a neuviedla dôvod, pre ktorý žiada aby súd určil, že uvedená rozhodcovská zmluva je neplatná. Tvrdenie žalobkyne v petite žaloby, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka neobstojí, keďže samotná rozhodcovská zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ale osobitnou zmluvou podľa zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní keďže hlavnými znakmi spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je to, že túto uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ a jej predmetom je predaj výrobkov a poskytovanie služieb, tak ako je to uvedené v ustanovení § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej predmetom je dohoda o tom, kto bude rozhodovať spor medzi stranami, ktoré uzavreli spotrebiteľskú zmluvu. Nemožno teda v danom prípade hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, resp. o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve ak ide o rozhodcovskú zmluvu, keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Jej názov je odvodený od toho, že sa ňou dohodlo, kto bude spor zo spotrebiteľskej zmluvy rozhodovať. Keďže žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uvedenej rozhodcovskej zmluvy ani nebol preukázaný rozpor tejto zmluvy so zákonom, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť, súd aj v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
9. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.