Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-70-2017.pdf
PDF · 70.97 KB
Case nature
Subarea
6CoE/70/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza proti povinnému DE - ZAFIR, s.r.o., IČO: 36 752 916, naposledy so sídlom Prievidza 971 01, Šumperská 25/14, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 1.386,44 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2016 č.k. 9Er/2561/2011
- 12, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi, ml., Exekútorský úrad so sídlom Trenčín 911 01, Mierové námestie 1 nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Zastavenie exekúcie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, vychádzajúc zo zistenia, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37CbR/137/2014 - 62 zo dňa 29. apríla 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2016 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť DE - ZAFIR s.r.o., IČO: 36 752 916, so sídlom Prievidza 971 01, Šumperská 25/14, zapísanú v Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel Sro, vložka č. 17635/R. Spoločnosť bola dňa 02.08.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra a nemá právneho nástupcu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd ma za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. K uvedenému konštatovaniu súd dospel na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd vychádza zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 377/08 - 13 zo dňa 05.11.2008, či sp.zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ako ďalej Ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil s tým, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor s tým, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne. Uviedol, že ako súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od oprávneného. Každý oprávnený znáša riziko, že svoju pohľadávku nevymôže, keď podáva návrh na vykonanie exekúcie. S poukazom na to exekútor nemôže znášať riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Na záver uviedol, že aplikácia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku sa v uvedenom prípade nedá aplikovať na prácu a činnosť exekútora, aj keď spadá do skupiny slobodných povolaní.
5. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
6. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie okresného súdu vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za odvolanie len do nároku na náhradu trov exekúcie. Oprávnený sa výslovne domáha zmeny uznesenia okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov exekúcie, aj keď to zdôvodňuje tým, že o zastavení exekúcie mal okresný súd rozhodnúť podľa iného písmena § 57 Exekučného poriadku.
8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.
9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 do 01.07.2016 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Od 01.07.2016 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 2/2017 Z.z., podľa ktorej bol zrušený odsek 6 § 58. S poukazom na to, ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku.
12. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku má súd pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V súlade s týmto ustanovením sa o trovách exekúcie nerozhoduje dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške, ako je to v prípade trov konania podľa CSP), ale jedným uznesením sa rozhoduje o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, pričom odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné.
13. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).