Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Cb-90-2014.pdf
PDF · 127.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
L. súd C. W.. U. A. v spore žalobcu: V., s.r.o., so sídlom T., U. č. 4, Y.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátom: W.. W. D., so sídlom C., A. č. XX, proti žalovanému: I., s.r.o., so sídlom H. B., N. č. XX, Y.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: R. & M., s.r.o., so sídlom S., U. č. 2, Y.: XXXXXXXX, o zaplatenie 14.840,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.12.2014 na L. súde C. domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 14.840,03 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. H. svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2009 od spoločnosti U., s.r.o., so sídlom: Q. XX, XXX XX C., Y.: XX XXX XXX, pohľadávku voči žalovanému. Jedná sa o pohľadávku vo výške 14.840,03 eur s príslušenstvom. Z titulu nevyplateného zádržného z ceny diela a ďalších nárokov za zhotovenie diela v zmysle Zmluvy o dielo M. XX/XXXX, projekt PO X., uzatvorenej dňa 30.06.2006. V súlade s predmetnou zmluvou o dielo spoločnosť U., s.r.o. dielo riadne a včas zhotovila a žalovanému odovzdala dňa 24.04.2007. V zmysle citovanej zmluvy, ako aj podľa potvrdenia oboch strán v protokole o odovzdaní a prevzatí diela, záručná doba 60 mesiacov mala uplynúť 24.04.2012. O. U., s.r.o. žalovanému vyfakturovala cenu diela spolu v sume 264.086,85 eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 249.246,82 eur, pričom rozdiel vo výške žalovanej sumy 14.840,03 eur žalovaný zadržal ako zádržné na dobu trvania záručnej doby. V zmysle bodu 6.1. predmetnej zmluvy o dielo, uplynutím záručnej doby, vznikla povinnosť a nárok na uvoľnenie zádržného. Postúpenie pohľadávky oznámil právny zástupca žalobcu žalovanému dňa 18.08.2011. Žalovaný nároky z postúpenej pohľadávky žiadnym spôsobom nikdy nerozporoval, a to ani písomne a ani na opakovaných stretnutiach so žalobcom. Avšak ani na opakovanú výzvu na uvoľnenie a vyplatenie zádržného, si svoju povinnosť do dnešného dňa nesplnil. Listom zo dňa 23.04.2013 žalovaný reagoval len tým, že záručná doba podľa jeho názoru končí až dňa 24.07.2012. Nakoľko uplynutím záručnej doby dňa 24.04.2012 vznikol nárok na uvoľnenie zádržného v sume 14.840,03 eur, ktoré zadržiava žalovaný a z ktorého je titulom postúpenia pohľadávky oprávnený žalobca, a ktoré žalovaný do dnešného dňa aj napriek opakovaným výzvam nevyplatil ani len čiastočne a ani neprišlo k jeho zániku iným spôsobom, a to ani dohodou medzi účastníkmi o jeho nahradení alebo urovnaní, žalobca sa touto žalobou domáha od žalovaného jeho zaplatenia v celom rozsahu, t. j. v sume 14.840,03 eur a preto žiada túto sumu súdom priznať a zaviazať na jej zaplatenie žalovaného. Nárok na vyplatenie zádržného sa stal splatným dňom nasledujúcim po uplynutí záručnej doby, t. j. dňa 25.04.2012. Právny zástupca žalobcu oznámil dňa 10.04.2012 žalovanému (prevzal 12.04.2012) číslo účtu žalobcu, v prospech ktorého žiada realizovať úhradu v súvislosti s vyplatením zádržného.
2/ Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená dňa 16.08.2016 do vlastných rúk.
4/ Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
5/ Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia oboch strán a súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-3, Plnomocenstvo čl. 4, Vpisy z OR SR čl. 5-6, 33-36, Zmluva o dielo č. M. XX/XXXX čl. 7-11, Dodatok č. 1 čl. 12, Protokol o odovzdaní čl. 13-16, Zmluva o postúpení pohľadávky čl. 17-19, Oznámenie o postúpení čl. 20-21, Oznámenie čl. 22, Výzvy na zaplatenie čl. 23-24, Oznámenie žalovaného čl. 25, Saldokonto čl. 26, Žiadosť čl. 30, uznesenie čl. 40, Odvolanie čl. 42-44, uznesenie čl. 48, potvrdenie čl. 51, Žiadosť čl. 53, uznesenie čl. 54, Plnomocenstvo čl. 59-60, Vyjadrenie žalobcu s prílohami čl. 75 - 91, Plnomocenstvo čl. 92.
6/ Právny zástupca žalobcu predniesol na pojednávaní žalobu a uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Pohľadávku žalobca nadobudol od spoločnosti U., a to vo výške 14.840,03 eur s príslušenstvom z titulu nevyplateného zádržného. Zádržné vzniklo podľa zmluvy o dielo č. M. XX/ XXXX M. PO X. zo dňa XX.XX.XXXX. Dielo bolo spoločnosťou U. riadne zhotovené a dňa 24.04.2007 aj odovzdané a pri odovzdaní bola aj uvedená celková cena diela. Zo zmluvy o dielo a z protokolu o odovzdaní je zrejmé, že záručná doba bola 60 mesiacov a táto trvala do 24.04.2012. Celková cena diela bola 264.086,85 eur a z nej sumu 249.246,82 eur žalovaný uhradil. Rozdiel vo výške 14.480,03 eur žalovaný zadržal ako zádržné. V zmysle článku 6.1 Zmluvy o dielo vznikla povinnosť na uvoľnenie zádržného, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, a to jednak žalobcom a tiež spoločnosťou U.. Žalovaný tento nárok nerozporoval, reagoval len na skutočnosť, že záručná doba podľa žalovaného končí až 24.07.2012. Uplynutím záručnej doby tak vznikol žalobcovi nárok na uvoľnenie zádržného, ktoré si týmto uplatňuje, ako aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí záručnej doby. Ustanovenie článku 13.3 zmluvy nevylučuje postúpenie pohľadávky a nebráni jej postúpeniu, nakoľko nebol dohodnutý zákaz postúpenia, ale ide len o záväzok pre U.. Ak zhotoviteľ svoj záväzok porušil, môže sa žalovaný domáhať svojho nároku voči zhotoviteľovi. V tomto smere treba aj ustanovenie zmluvy vykladať. Čo sa týka dátumu 24.07.2012, ako dátumu uplynutia záručnej doby, podľa žalovaného táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a nie je ani zrejmé, či predĺženie záručnej doby sa malo vzťahovať len na časť diela, alebo na celé dielo. Máme za to, že záručná doba pre celé dielo uplynula 24.04.2012. Z článku I bod. 4 zmluvy o postúpení žalobca uvádza, že predmetom postúpenia bola pohľadávka z titulu vyplatenia zádržného. Podľa tohto ustanovenia povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo si aj naďalej je povinná plniť spoločnosť U.. Pohľadávka bola jasne daná, a to z nároku na vyplatenie zádržného. Máme za to, že je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalovaný postupoval tak, že na ustanovenie, ktoré by bránilo postúpeniu pohľadávky, nepoukázal vo svojich vyjadreniach a ani pri rokovaniach a taktiež boli prichystané dohody o urovnaní, pričom žalovaný nikdy nenamietal, že by k postúpeniu nemohlo dôjsť. V rozpore s dobrými mrvami je tiež postup žalovaného, ktorý úmyselne namieta nemožnosť postúpenia až teraz, nakoľko ak by to namietal a preukázal už skôr, mohla byť táto pohľadávka vymáhaná v rámci konkurzu na spoločnosť U..
7/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že namietm aktívnu legitimáciu žalobcu, a to s ohľadom na článok 13.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zhotoviteľ zaviazal, že bez písomného súhlasu objednávateľa neprevedie práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na tretiu osobu. Uvedené ustanovenie bráni postúpeniu pohľadávky podľa § 525 Občianskeho zákonníka. Akékoľvek rokovania v minulosti nemajú účinky uznania záväzku a postúpenia, nakoľko podľa článku 15.2 zmluvy o dielo meniť, alebo doplniť obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne podpísané oboma zmluvnými stranami. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka tak vylučuje zmenu zmluvy inou formou. Máme za to, že pohľadávka v tomto prípade nebola postúpená. Zároveň trváme na tom, že s ohľadom na vady diela, nárok na uvoľnenie zádržného vznikol až dňa 24.07.2012, a teda v časti úroku z omeškania od 25.04.2012 do 24.07.2012 je nárok nedôvodný. Právny zástupca zároveň uviedol, že si dovolí nesúhlasiť so žalobcom a má za to, že ustanovenie 13.3 zmluvy o dielo vyjadruje vôľu strán, na základe ktorej nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Ďalej poukazuje na to, že boli naplnené okolnosti ustanovenia § 525 Občianskeho zákonníka, a čo sa týka okolností ohľadne uplatnenia akejsi škody, v tomto smere poukazuje na § 527 ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o zodpovednosti v prípade odplatného postúpenia. Vzhľadom na to zotrváva na vyjadrení, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Čo sa týka splatnosti nároku, poukazuje na článok 7.8 zmluvy dielo, ktorý upravuje dobu, počas ktorej neplynie záručná doba a svoje tvrdenie o uplynutí záručnej doby až v dňoch 24.07.2012 žalovaný odvodzuje od písomnosti označenej ako protokol č. l/X../BS/XXXX. Podľa tohto dokladu záručná doba uplynula až dňa 24.07.2012. Postupca ak postupuje pohľadávku, je povinný odovzdať postupníkovi aj všetky doklady. Toto je dôvod, pre ktorý si uplatňuje žalovaný ukončenie záručnej doby až dňom 24.07.2012 a s ohľadom na bod 13.3 zmluvy, poukazuje aj na porušenie zásady poctivého obchodného styku. Porušenie zásady poctivého obchodného styku odvodzuje aj od Článku I bod 4. zmluvy o postúpení pohľadávky, kde je vymedzené prebratie pohľadávky s tým, že postupník nepreberá žiadnu z povinností vyplývajúcich postupcovi zo zmluvy o dielo voči dlžníkovi, ide škatuľkovanie práv a povinností, pričom žalovaný tiež dáva do pozornosti, že spoločnosť U. je od roku 2011 v konkurze. Právny zástupca žalovaného namieta akúkoľvek nečestnú motiváciu svojho klienta a škatuľkovaním myslel len rozdelenie práv a povinností. Dáva ďalej do pozornosti dátum postúpenia pohľadávky, ktorý je 02.02.2009, teda viac ako 3 roky pred uplynutím záručnej doby a v tomto žalovaný vidí ten problém rozdelenia práv a povinností. Klient právneho zástupcu neinštruoval ako má viesť zastúpenie, ani o tomto ustanovení, právny zástupca vychádzal len z dokladov, ktoré mu klient predložil. Odmieta preto akékoľvek označovanie, že ide o nečestné konanie, či nečestnú motiváciu.
8/ Žalobca dňa 27.04.2017 doručil súdu písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že ohľadne žalovaným namietanej nedostatočnej aktívnej legitimácie žalobcu a namietanému rozporu dobrými mravmi uvádza, že trvá na podanej žalobe a na tom, že žalobca bol a je aktívne legitimovaný na jej podanie a pohľadávku riadne nadobudol, resp. je jej vlastníkom. V tejto súvislosti považuje za potrebné opísať genézu tohto prípadu: Spoločnosť U., s.r.o. (ako pôvodný veriteľ žalovaného a dlžník žalobcu) odoberala od žalobcu tovar na jednotlivé stavby, ktoré realizovala, a to najmä ako subdodávateľ a pod.; takéto práce spoločnosť U., s.r.o. realizovala napr. aj pre žalovaného, z čoho vyplynula aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní. Za odobratý a dodaný tovar však vznikla spoločnosti U., s.r.o. povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Nakoľko sa spoločnosť U., s.r.o. približne v roku 2008 dostala do prechodnej platobnej neschopnosti a neplnila si svoje záväzky voči žalobcovi za dodaný tovar, tento si svoje nároky uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp.zn. XXRob/XXX/XXXX, v rámci ktorého bol dňa 10.07.2009 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal spoločnosť U., s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 56.322,45 eur s príslušenstvom. Spoločnosť U., s.r.o. však v tom čase mala preukázateľné zazmluvnené a realizovala aj ďalšie stavby, na ktoré potrebovala dodať ďalší tovar, aby ich mohla dokončiť a aby následne mohla zinkasovať za tieto prác a dodávky odplatu a z týchto uspokojiť svojich veriteľov, vrátane žalobcu v rámci riešenia vzniknutej situácie tak žalobca a spoločnosť U., s.r.o. sa následne dohodli na zabezpečení pohľadávky žalobcu mimo iné čiastočne aj postúpením pohľadávky spoločnosti U., s.r.o. voči žalovanému s tým, že pokiaľ táto bude uhradená, bude táto úhrada započítaná na úhradu záväzkov spoločnosti U., s.r.o. voči žalobcovi. Následne boli riešené aj ďalšie zabezpečenia týchto záväzkov (napr. cez zmenky vystavené konateľmi a pod.) na základe čoho žalobca dodával spoločnosti U., s.r.o. i naďalej tovar, aby táto mohla naďalej vykonávať svoju činnosť, zo zisku ktorej mala uhradiť svoje záväzky aj voči žalobcovi. O. U. postúpila na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2009 (k tomu dňu platná i účinná). V predmetnej zmluve, ako postupca táto spoločnosť prehlásila, že pohľadávka je nesporná, pravá a neviazne na nej záložné právo ani iné obdobné právo tretích osôb a žiadna tretia osoba si na ňu neuplatňuje žiadne právo alebo nárok; všetky údaje o pohľadávke uvedené v tejto zmluve zodpovedajú skutočnosti; pohľadávka je spôsobilá k postúpeniu, nezanikla a ani sa nestala premlčanou a s dlžníkom neboli uzatvorené také dohody, ktoré by postúpeniu pohľadávky podľa tejto zmluvy odporovali: nie sú jej známe žiadne skutočnosti, ktoré by bránili postúpeniu pohľadávky; voči dlžníkovi nemá žiadne neuhradené záväzky a pohľadávka je v plnom rozsahu uplatniteľná voči dlžníkovi. Zároveň bolo zmluvne dohodnuté, že postupník je oprávnený na základe tejto zmluvy najmä: vystupovať v súdnych a iných konaniach vo veci postúpenej pohľadávky ako účastník týchto konaní miesto postupcu; vymáhať postúpenú pohľadávku; prijímať plnenia z postúpenej pohľadávky. Na základe týchto tvrdení, prehlásení a dojednaní a za týchto podmienok žalobca zmluvu uzatváral, a to najmä za účelom zabezpečenia svojich nárokov, ako boli uvedené vyššie. Žalobca konal v dobrej viere, v záujme pomôcť svojmu dlžníkovi a dať mu priestor na úhradu svojich záväzkov a zároveň v záujme tieto si zabezpečiť, pričom sa spoliehal na tvrdenia a prehlásenia spoločnosti U., že postúpeniu nič nebráni, resp. disponuje prípadnými potrebnými súhlasmi a že spoločnosť U. je oprávnená takto s pohľadávkou nakladať a previesť ju na žalobcu. Žiaľ, žalobca uvedené prehlásenia nepreveroval, zmluva o dielo mu bola odovzdaná až dodatočne a potom už túto skutočnosť neskúmal, najmä preto, že ani postupca a ani dlžník ho na to neupozornili, resp. to nenamietali. Spoločnosť U. postúpenie pohľadávky nikdy nespochybnila a ani nenamietala, ani neprišlo k odstúpeniu od zmluvy o jej postúpení. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca od počiatku konal v dobrej viere, že pohľadávku nadobudol a jej postúpeniu nič nebránilo, a teda konal ako jej vlastník, resp. veriteľ z tejto pohľadávky a takto s ňou aj nakladal. Žalovaný až do pojednávania konaného dňa 20.12.2016 nikdy predtým nenamietal postúpenie pohľadávky, či platnosť postúpenia, resp. zmluvy o jej postúpení; nikdy predtým nevzniesol námietku, že k postúpeniu pohľadávky je potrebný jeho súhlas; nikdy predtým nenamietal, že by žalobca pohľadávku nemohol nadobudnúť a nestal sa veriteľom tejto pohľadávky a ani nič podobné. Naopak, žalovaný postúpenie pohľadávky akceptoval a po cely čas jednal so žalobcom, ako s veriteľom žalovanej pohľadávky. Žalovaný za celú dobu nikdy nenamietal ani to, že by žalovaná pohľadávka zanikla, že by v rámci záručnej doby niečo reklamoval (uplatňoval si vady diela alebo pod.) a že by táto reklamácie nebola riadne vybavená (vady odstránené) alebo inak, že by voči povinnosti vyplatiť zádržné započítaval dáke svoje nároky, a to všetko ani len čiastočne. Zo strany žalobcu sa nejednalo o konanie v rozpore s dobrými mravmi; chcel pomôcť svojmu dlžníkovi a zabezpečiť svoje pohľadávky, a to všetko bez toho, aby sa to akokoľvek dotklo žalovaného (jeho existujúci záväzok sa žiadnym spôsobom, až na zmenu veriteľa, nezmenil), nakoľko mu ostala zachovaná a nedotknutá záručná doba a i jeho nároky z prípadného vadného plnenia a ostala zachovaná a nedotknutá aj povinnosť pôvodného zhotoviteľa uplatnené vady riadne a včas odstrániť, resp. odstraňovať. Naopak, za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje žalobca konanie žalovaného, keď námietku platnosti postúpenia uplatnil až dňa 20.12.2016, teda v čase po uplynutí 4. rokov (premlčacej doby) od splatnosti žalovaného záväzku (pravdepodobne s tým, že pokiaľ by prišlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. z iného dôvodu, by následne pohľadávku žaloval pôvodný postupca/v súčasnosti asi jeho správca, mohol by úspešne vzniesť námietku premlčania a súd by musel žalobu zamietnuť - aspoň čo sa týka istiny); pritom žaloba je na súde podaná od roku 2014 a už dávno pred pojednávaním bola žalovanému zaslaná na vyjadrenie; žalovaný sa k nej však žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci mal a mohol túto námietku uplatniť už skôr. Preto sa domnievame, že pokiaľ by aj žalovaným vznesená námietka neplatnosti postúpenia bola dôvodná, bola podaná účelovo a teda v rozpore dobrými mravmi a takémuto výkonu práv a povinností nemožno priznať ochranu (§3 ods. 1 OZ). Žalobca ďalej tvrdí, že pokiaľ je pohľadávka majetkom (naviac, existujúca a nesporná) a je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu (ako majetková hodnota) a pokiaľ Občiansky zákonník priamo upravuje a pripúšťa možnosť jej postúpenia, a teda prevodu aj na tretiu osobu a nadobudnutia aj od tretej osoby a ako takú ju je teda možné držať, užívať, požívať jej plody a úžitky (inkasovať, započítať, vrátane jej príslušenstva) a nakladať s ňou (uplatniť na súde, postúpiť, vzdať sa jej, teda ovládať ju), jedná sa o spôsobilý predmet vlastníctva v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka je teda nesporne majetok, a teda aj pohľadávka sa môže vlastniť (každý má právo vlastniť majetok a teda aj pohľadávku), vlastníctvo (majetku a teda aj pohľadávky) sa nadobúda aj na základe iných skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržaním, kedy oprávnený držiteľ stáva vlastníkom príslušného majetku). Žalobca preto tvrdí, že pokiaľ je pohľadávka majetkom rovnako ako akékoľvek iná napr. hnuteľná vec, je pohľadávka spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu, je pohľadávka spôsobilým predmetom vlastníctva, pokiaľ je možné s pohľadávkou disponovať, túto prevádzať a nadobúdať, pokiaľ vlastníctvo k inej veci (majetku), resp. právo je možné nadobudnúť aj vydržaním, pokiaľ je možné byť dobromyseľný o tom, že niekomu patrí určité právo, pokiaľ vydržaním je možné nadobudnúť aj práva (§ 151o ods. 1 OZ), napr. vecné bremeno -vykonávaním samotného práva potom nesporne podľa analógie legis je možné nadobudnúť vydržaním aj pohľadávku, ako súčasť majetku. A to najmä, pokiaľ ako v tomto prípade, sa jedná o pohľadávku existujúcu, ktorá bola samotným predmetom zmluvy - postúpenia (občianskoprávneho vzťahu), pričom touto zmluvou sa fakticky prevádzalo vlastnícke právo k predmetnej pohľadávke (t. j. právo ju ovládať). A viac, je nesporné, že žalobca fakticky vykonával práva z tejto pohľadávky (vyzýval dlžníka, rokoval s ním, podal žalobu na súde ) a dlžník po celú dobu toto postavenie žalobcu akceptoval a žiadnym spôsobom ho nenamietal, rovnako ako nenamietal ani samotnú pohľadávku. Pokiaľ právo zodpovedajúce vecnému bremenu je možné nadobudnúť tiež výkonom práva, pričom ustanovenia § 134 OZ platia obdobne, malo by podľa analógie legis uvedené platiť aj o pohľadávke, resp. o právach z nej vyplývajúcich. Pokiaľ je možné byť dobromyseľný o tom, že niekomu patrí určitá vec alebo právo (ako predmet občianskoprávneho vzťahu a súčasť majetku) a takto uplynutím potrebnej doby tieto veci alebo práva nadobudnúť vydržaním podľa § 134 OZ, malo by sa podľa analógie legis uvedené vzťahovať aj na pohľadávku (ako predmet občianskoprávneho vzťahu a súčasť majetku), resp. na práva z nej vyplývajúce. Zákon vydržanie pohľadávky nevylučuje a použitie analógie pripúšťa. Samozrejme uvedené platí v prípade ako je tento, t. j. keď pohľadávka existuje, je určitá a je samotným predmetom prevodu/vzťahu/zmluvy a nebyť zmluvného obmedzenia, jej postúpeniu by inak nič nebránilo a bola/mala byť prevádzaná a nadobúdaná od oprávneného/legálneho veriteľa/vlastníka. Na základe uvedeného tvrdí žalobca, že pokiaľ nie inak, tak žalobca žalovanú pohľadávku voči žalovanému nadobudol jej vydržaním, nakoľko bol dobromyseľný v tom, že túto nadobudol jej postúpením od spoločnosti U., s.r.o. v roku 2009, a to na základe riadnej písomnej zmluvy o jej postúpení, jednalo sa o pohľadávku existujúcu, postupca prehlásil, že jej postúpeniu nič nebráni; žalobca postúpenie pohľadávky žalovanému preukázateľne oznámil minimálne dňa 19.08.2011 a tento až do 20.12.2015 žiadnym spôsobom postúpenie pohľadávky nenamietal a so žalobcom jednal ako s veriteľom. Žalobca po celu dobu (viac ako 3roky nepretržite), bez námietky žalovaného, vykonával práva z postúpenej pohľadávky (vyzýval dlžníka, rokoval s ním, podal žalobu na súde a pod.). Žalobca bol teda so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pohľadávka patrí a preto bol jej držiteľom oprávneným. Na základe uvedeného sa potom ako oprávnený držiteľ stal vlastníkom predmetnej pohľadávky, nakoľko ju mal nepretržite v držbe (vykonával práva z nej vyplývajúce) po dobu troch rokov. Vzhľadom na uvedené žalobca trvá na podanej žalobe v celom jej rozsahu.
9/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: spoločnosti I., s.r.o. a U. C., s.r.o. uzatvorili dňa 30.06.2006 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - plynofikácia kotolne „PO X.“. Za vykonanie diela sa spoločnosť I., s.r.o. ako objednávateľ zaviazala uhradiť cenu diela, z ktorej časť si objednávateľ ponechal ako zádržné, z ktorého 5% bol objednávateľ povinný uhradiť po uplynutí záručnej doby diela. Spoločnosť U., s.r.o. svoju pohľadávku z titulu zádržného postúpila na spoločnosť V., s.r.o., a to písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2009. O. V., s.r.o. preto ako súčasný vlastník pohľadávky ( zádržné vo výške 14.840,03 eur, ktoré bol povinný vyplatiť po skončení záručnej doby I., s.r.o. pôvodnému vlastníkovi pohľadávky spoločnosti U., s.r.o. ), svoj nárok uplatnila žalobou v tomto súdnom konaní. O. U., s.r.o. oznámila dlžníkovi ( I., s.r.o. ) postúpenie pohľadávky listom zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť V., s.r.o. spolu s oznámením čísla účtu, na ktorý je potrebné dlžnú sumu uhradiť. C. vlastník pohľadávky, V., s.r.o., opakovane vyzýval dlžníka na úhradu zvyšnej časti zádržného, avšak bezvýsledne. Q. ( I., s.r.o. ) reagoval listom zo dňa XX.XX.XXXX, keď spoločnosti V., s.r.o. oznámil, že záručná doba podľa preberacieho protokolu končí až dňa 24.07.2012 a vzhľadom k tomu, že počas záručnej doby boli na základe reklamácie dlžníka vymenené niektoré časti diela, plynie na tieto časti diela nová záručná doba odo dňa ich výmeny. Vzhľadom na to dlžník nepovažuje nárok na zádržné za splatný. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.12.2016 vzniesol námietku aktívnej legitimácie, a to s poukazom na ustanovenie 13.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa zhotoviteľ ( U. C., s.r.o. ) zaviazal, že bez písomného súhlasu objednávateľa ( I., s.r.o. ) neprevedie práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo na tretiu osobu. Toto ustanovenie v zmluve podľa žalovaného bráni postúpeniu pohľadávky. Podľa žalobcu naopak toto ustanovenie nebráni postúpeniu pohľadávky, nakoľko nebol dohodnutý zákaz postúpenia, ale ide len o záväzok pre spoločnosť U., s.r.o.. Teda spoločnosť U., s.r.o. podľa žalobcu porušila iba svoj záväzok nepostúpiť pohľadávku bez súhlasu I., s.r.o.. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného ohľadne neskoršieho dátumu uplynutia záručnej doby, podľa žalobcu túto skutočnosť žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal. Žalobca zároveň v konaní poukázal na skutočnosť, že ak by aj nárok na uplatnenú pohľadávku nemal z titulu postúpenia pohľadávky, tento mu patrí z titulu vydržania pohľadávky, keďže táto je spôsobilým predmetom občianskoprávneho vzťahu, pohľadávka je spôsobilým predmetom vlastníctva, je možné ňou disponovať, prevádzať ju a nadobúdať, a žalobca bol dobromyseľný, že mu určité právo patrí a žalobca po celý čas práva z pohľadávky uplatnenej v tomto konaní aj vykonával, čo žalovaný akceptoval pri rokovaniach a až do súdneho konania to nijako nenamietal.
10/ Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
11/ Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12/ Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
13/ Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
14/ Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 ).
15/ Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. 16/ Podľa článku 13, bod 13.3 Zmluvy o dielo č. M dňa 30.06.2006 vyplýva, že Zhotoviteľ sa zaväzuje, že bez písomného súhlasu Objednávateľa neprevedie práva a povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy na tretiu osobu.
17/ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Súd sa v danom prípade stotožnil s námietkou aktívnej legitimácie vznesenej žalovaným na pojednávaní. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť postúpením od spoločnosti U., s.r.o.. O. U., s.r.o. však mohla túto pohľadávku postúpiť na inú osobu len za dodržania podmienky súhlasu objednávateľa, teda spoločnosti I., s.r.o.. Takýmto súhlasom spoločnosť U., s.r.o. nedisponovala, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, teda na spoločnosť V., s.r.o.. Samotné ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platné postúpenie pohľadávky síce nevyžaduje súhlas dlžníka, avšak strany zmluvy o dielo ( spoločnosť U., s.r.o. a spoločnosť I., s.r.o. ), uzatvorili medzi sebou dohodu, v zmysle ktorej postúpenie na žalobcu odporovalo dohode strán zmluvy o dielo. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno postúpenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi tretej osobe ( postupníkovi ) vylúčiť osobitnou dohodou medzi dlžníkom a veriteľom ( pactum de non cedendo). Na základe tejto dohody možno dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky vôbec alebo na určitú dobu, alebo v prospech určitej osoby, alebo i takým spôsobom, že veriteľ bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku nepostúpi inému. Také dojednanie môže byť obsiahnuté v pôvodnej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom alebo ho možno dojednať i dodatočne a môže sa týkať akejkoľvek pohľadávky. Zákaz postúpenia pohľadávky možno dohovoriť i tak, že postúpenie nebude mať právne účinky voči tretím osobám, ak na to nedá dlžník súhlas. Takýto zákaz pôsobí proti postupníkovi aj vtedy, ak o ňom nevedel (Vážný XXXX/ XXXX). Judikatúra súdov v súvislosti s dohodou o zákaze postúpenia pohľadávky vyvodila, že existencia dohody veriteľa s dlžníkom o tom, že pohľadávka nebude postúpená inej osobe, spôsobuje neplatnosť následne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky. Na platné postúpenie pohľadávky nie je potrebný súhlas dlžníka; nemožno však postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Dlžníkovi je tak v ustanovení § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka daná možnosť, aby na základe dohody s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému. Možno dohodnúť zákaz postúpenia vôbec alebo len na určitú dobu, v prospech určitej osoby, alebo aj tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka pohľadávku nepostúpi inému. Takéto dojednanie môže byť obsiahnuté už v pôvodnej zmluve medzi veriteľom a dlžníkom, alebo je možné ho dojednať aj dodatočne a môže sa týkať akejkoľvek pohľadávky. Postupník, ktorému veriteľ postúpil svoju pohľadávku aj napriek zákazu dohodnutého s dlžníkom, nie je chránený ani v prípade, že konal v dobrej viere a o tomto zákaze nevedel. Zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená v rozpore s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( NS ČR z 27.02.2006, sp. zn. XX L. XXX/XXXX ). Postupník, na ktorého postupca ( veriteľ ) previedol svoju pohľadávku, nie je chránený ani v prípade, že o zákaze postúpenia pohľadávky vôbec nevedel ( konal v dobrej viere ). Dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky uzavretá v rozpore s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka (R XX/XXXX, Rc XX/XXXX). Ak teda pôvodný veriteľ ( postupca - v danom prípade U., s.r.o. ) podmienku udelenia súhlasu objednávateľa ( I., s.r.o. ) dohodnutej v ustanovení článku 13, bod 13.3 Zmluvy o dielo č. M. XX/XXXX zo dňa 30.06.2006 nedodržal, má to za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18/ Súd sa zaoberal aj vyjadrením žalobcu, že ak mu aktívna legitimácia nesvedčí z titulu postúpenia pohľadávky, tak svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od inštitútu vydržania, v danom prípade pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. V tomto prípade dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie pohľadávky vydržaním. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod.). K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. Predmetom vydržania nemôžu byť veci, ktoré sú uvedené v § 125 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal z toho, že predmetom vydržania môžu byť len veci. Pojem vec v právnom zmysle vytvorila právna teória a prax, pretože zákon neobsahuje legálnu definíciu. Vecou je každý ovládateľný hmotný predmet alebo ovládateľná prírodná sila za predpokladu, že slúžia ľudským potrebám. Či ide o takúto vec, možno posúdiť len s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých sa dá zaujať stanovisko k tomu, či určitý hmotný predmet alebo prírodnú silu možno, alebo nemožno považovať za vec v právnom zmysle. Ovládateľnosť sa predpokladá, a preto na nej nič nemení fakt dočasnej neovládateľnosti, ak inak platí, že jestvuje technická ovládateľnosť. Úžitková hodnota je variabilná veličina a určuje sa so zreteľom na technický pokrok. Záver o tom, že ide o vec v právnom zmysle, možno modifikovať aj tým, že veci sa členia podľa rôznych kritérií. Poznáme veci hnuteľné a nehnuteľné, individuálne a druhovo určené, hromadné, deliteľné a nedeliteľné, zastupiteľné a nezastupiteľné a pod. Neraz rozhoduje aj hospodárske určenie veci, prípadne vôľa vlastníka veci (napríklad pri príslušenstve). Ako správne žalobca uvádza, predmetom občianskoprávneho vzťahu môže byť aj právo, a to za predpokladu, že to pripúšťa jeho povaha. Z tohto dôvodu je najčastejším predmetom občianskoprávnych vzťahov pohľadávka. Možno ju postúpiť, zabezpečiť, založiť, započítať a pod. Iným takým právom je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pohľadávka však nie je vecou, a teda podľa súdu nemôže byť spôsobilým predmetom vydržania, pričom je zároveň potrebné uviesť, že pohľadávky nie sú chránené dobromyseľným nadobudnutím. Ak by aj súd pripustil možnosť vydržania pohľadávky ( čo ale nepripúšťa ), žalobca nemohol byť dobromyseľným nadobúdateľom, keďže predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa ( žalobcom uvádzané rokovania so žalovaným, podávanie žaloby ). Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec ( právo ), ktorých vlastníctvo nenadobudol.
19/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nie je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko právny predchodca žalobcu si so žalovaným v zmluve o dielo č. POA XX/XXXX zo dňa 30.06.2006 upravili pre prípad postúpenia práva a povinností z tejto zmluvy zákaz postúpenia pohľadávky takým spôsobom, že veriteľ bez súhlasu dlžníka svoju pohľadávku nepostúpi inému. Postúpenie pohľadávky bolo teda viazané na súhlas objednávateľa ( žalovaného ), ktorý udelený nebol, čo potvrdil aj žalovaný. List, v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že neuplynula záručná doba a teda nedošlo k splatnosti pohľadávky, nie je možné považovať za nahradenie súhlasu objednávateľa s postúpením pohľadávky. Takto dohodnutý zákaz postúpenia pohľadávky pôsobí aj voči postupníkovi ( žalobcovi ), a to aj v prípade, že o tomto zákaze žalobca nevedel a tiež bez ohľadu na to, či konal v dobrej viere. Existencia takejto dohody spôsobila absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2009 podľa § 39 Občianskeho zákonníka a súd si ako predbežnú otázku musel vyhodnotiť platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to aj s poukazom na vznesenú námietku aktívnej legitimácie zo strany žalovaného. Právny predchodca žalobcu teda svoju pohľadávku postúpil neúčinne absolútne neplatnou zmluvou, čím jednoznačne nie je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní, a preto súd zamietol žalobu žalobcu v celom jej rozsahu.
20/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že úspech žalovaného v konaní je 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.