Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-71-2015.pdf
PDF · 110.99 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/71/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: RUNO, spol. s r.o., so sídlom Rosinská cesta 1, 010 08 Žilina, IČO: 31 605 494, proti žalovanému: Mária Fedorková - RANETA, s miestom podnikania Rosinská cesta 8, 010 01 Žilina, IČO: 34 224 114, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.478,88 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.478,88 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 799,23 EUR od 1.5.2011, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.798,23 EUR od 16.2.2011, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.732,28 EUR od 15.2.2011, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 41,05 EUR od 5.7.2012, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7,79 EUR od 15.6.2012, s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 9,- EUR od 21.5.2012 a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 91,32 EUR od 16.4.2012, všetko až do zaplatenia a všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 11.2.2015 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.478,88 EUR spolu s príslušenstvom z titulu úroku z omeškania v sadzbách, zo základov a za dobu omeškania, ako vyplýva z petitu žaloby, ako aj na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného práva v rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku uviedol žalobca skutkové tvrdenia, podľa ktorých v rámci predmetu svojho podnikania vyrábal a dodával svojim odberateľom na základe objednávok konfekčné textilné výrobky, posteľné prádlo z ovčieho rúna a rôzne textilné doplnky a iné výrobky z vlny, bavlny, ovčieho rúna a iných materiálov. Žalovaný je odberateľom žalovaného a zakúpené výrobky predáva v rámci predmetu svojho podnikania. Žalovaný pravidelne odoberá hotové výrobky žalobcu na základe uzatvorených kúpnych zmlúv podľa § 409 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktoré kúpne zmluvy sú uzatvorené ústne tak, že žalovaný osobne v sídle žalobcu alebo telefonicky nadiktuje objednávku zamestnancom žalobcu, v danom prípade zamestnankyni žalobcu p. S. G.. Žalobca sa následne osobne dostaví pre tovar, aby si ho prevzal. Dodávka tovaru pre žalovaného sa realizuje aj spôsobom prevzatia tovaru povereným zamestnancom žalovaného. Na základe takto ústne uzatvorených kúpnych zmlúv dodal žalobca žalovanému tovar, cenu ktorého vyúčtoval faktúrami špecifikovanými číslom, ďalej interným označením v účtovníctve žalobcu, dňom vystavenia, dňom splatnosti a fakturovanou sumou v článku I. žaloby. Vo vzťahu ku faktúre č. 72 zrealizoval žaloba úhradu vo výške 200,- EUR dňa 7.12.2011 a zostatok podľa tejto faktúry predstavuje sumu 799,23 EUR, vo vzťahu ku faktúre č. 20 realizoval žalovaný úhradu vo výške 200,- EUR 26.9.2011 a vo výške 170,- EUR dňa 6.12.2011 a zostatok záväzku žalovaného podľa tejto faktúry predstavuje 1.798,23 EUR, vo vzťahu ku faktúre č. 10 vykonal žalovaný dňa 7.3.2011 úhradu 1.110,- EUR, dňa 8.4.2011 úhradu 800,- EUR, dňa 9.5.2011 úhradu 400,- EUR a dňa 4.1.2012 úhradu 1.000,- EUR, v nadväznosti na čo zostatok záväzku žalovaného podľa tejto faktúry predstavuje sumu 1.732,28 EUR. Vo vzťahu k ostatným faktúram, ktorými žalobca vyúčtoval cenu zrealizovaných dodávok /faktúry č. 180, 166, 132 a 107/, neboli zo strany žalovaného vykonané žiadne úhrady. Žalobca poukázal na úpravu § 447, § 365 a § 369 ods. 1, 2 všetko Obchodného zákonníka.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že nárok žalobcu, tak ako ho vyčíslil, považuje za neoprávnený a nedôvodný. Faktúry žalobcu č. 72, 20, 10, 180, 166, 132 a 107 sú vystavené na celkovú sumu, ktorú považuje za neoprávnenú a nedôvodnú. Faktúry žalovaný nepotvrdil svojím podpisom a nestotožňujú sa s dodacími listami. Tovar žalovaný neprevzal v takom rozsahu a za také jednotlivé / čl. 38/ ceny tovarov, ako vyčíslil žalobca vo vystavených faktúrach. Ceny tovaru vo faktúrach sa nezhodujú s cenami, ktoré boli dohodnuté pri prevzatí tovaru. Dodacie listy sú podpísané žalovaným a dodatočne vystavené faktúry sú bez podpisu. Jednotlivé ceny a množstvo odberu nezodpovedá skutočnosti a dohode, a preto je celková suma, na ktorú je faktúra vystavená, nesprávna. Faktúry boli dodatočne vystavené v tak neúmerných vysokých cenách a dodaný tovar vykazoval vady v kvalite v takom rozsahu, že nebolo možné tento tovar predať konečnému spotrebiteľovi. Časť tovaru žalovaný vrátil žalobcovi, a to p. G. a p. N. pre vady v kvalite a nesúhlas s cenami vystavenými na faktúre. Uvedený vrátený tovar mal byť dobropisovaný, čo nebolo vykonané, hoci tovar bol odobraný. Zvyšný tovar tiež nebolo možné odpredať konečnému spotrebiteľovi pre vady v kvalite a neúmerné ceny, pričom tento tovar má žalovaný záujem vrátiť žalobcovi, v ktorej časti poukázal žalovaný na úpravu § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka. V priebehu konania žalovaný doplnil procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého vrátil žalobcovi tovar vymedzený v dodacom liste z 20.9.2010, ktorý žalovaný súdu predložil a tento je súčasťou prílohovej obálky spisu. Za tento tovar nebolo žalovanému nič zaplatené a tovar bol odovzdaný p. G.. Na každej faktúre by malo byť uvedené, z koľkých listov pozostáva a tak isto rukou vypísaný dodací list nie je vypísaný správne. Žalovaný ďalej uviedol, že dva roky vykonával autodopravu do RUNA, čo mu nijakým spôsobom nebolo započítané.
3. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca tak, že na podanej žalobe zotrval. Uviedol, že dodacie listy, ktoré predložil ku žalovaným faktúram, sú riadne žalovaným podpísané, čím žalovaný potvrdil prevzatie tovaru. Týmto momentom bolo zároveň žalovanému umožnené s tovarom nakladať, tovar prevzal žalovaný alebo ním poverený zamestnanec, resp. ním poverená osoba. Skutočnosť, že faktúry, ktorými bola vyúčtovaná cena zrealizovaných dodávok nie sú žalovaným podpísané, nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť fakturovanú sumu za zrealizované dodávky. Cenu dodávok nedojednával žalobca so žalovaným pri dodávke, ale obvyklou praxou medzi žalobcom a žalovaným bolo, že sa ceny účtovali podľa platného cenníka v danom čase. Pokiaľ nebol objednaný tovar na sklade a vyrábal sa na základe požiadavky žalovaného, tak sa cena dojednávala už pri objednaní tovaru, pri prevzatí tovaru boli ceny jasné. Pokiaľ žalovaný namietal, že množstvo dodaného tovaru nezodpovedá fakturovanému množstvu, tieto námietky žalovaného nie sú konkrétne, vôbec nie je zrejmé, akej časti a ktorého tovaru sa tieto námietky týkajú. Žalovaný po prevzatí tovaru mal možnosť tovar prezrieť a zistiť chyby a pri zistení chýb zistené vady včas vytknúť, čo však neučinil. Žalobca zdôraznil, že žalovaný odoberal predmetný tovar dlhodobo a poznal jeho kvalitu, naviac pri dojednávaní jednotlivých dodávok si nevymieňoval osobitné vlastnosti dodaného tovaru. Okrem toho, že po prevzatí tovaru neboli zo strany žalovaného včas vytknuté žiadne konkrétne vady tovaru, nebola učinená ani voľba nárokov z vád. Pokiaľ zo strany žalovaného došlo ku vráteniu tovaru, týkalo sa to vo vzťahu k predmetu konania faktúry č. 10, pričom vrátený tovar bol riadne dobropisovaný a dobropis bol v hotovosti zaplatený v sume 211,20 EUR.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Súborom daňových dokladov
- faktúr a dodacích listov, tak ako sú v spise prílohou žaloby na č.l. 8 až 32, Cenníkom dealerských cien výrobkov platných od 1.1.2010 RUNO, spol. s r.o., so sídlom v Žiline /č.l. 73 až 74/, výňatkom z elektronickej komunikácie medzi likvidátorom žalobcu a p. S. G. RUNO SHOP z 2.6.2015, faktúrou č. 32 vystavenou žalobcom na žalovaného splatnou 30.3.2009, výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom zo 14.10.2011 a celým spisovým materiálom.
5. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
7. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
8. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
10. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
13. Podľa § 411 Obchodného zákonníka: Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
14. Podľa § 428 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 Obchodného zákonníka: Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
15. Podľa § 447 Obchodného zákonníka: Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
16. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. V konaní medzi stranami neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti: Existencia obchodno- právneho vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, v rámci ktorého na základe samostatných ústnych kúpnych zmlúv realizoval žalobca pre žalovaného dodávky tovaru, vystavenie faktúr č. 72, 20, 10, 180, 166, 132 a 107, tak ako sú špecifikované v žalobe žalobcom na žalovaného a ich doručenie do dispozičnej sféry žalovanému, realizácia čiastočnej úhrady faktúry č. 72 v sume 200,- EUR 7.12.2011, faktúry 20 v sume 200,- EUR k 26.9.2011 a k 6.12.2011 v sume 170,- EUR a faktúry č. 10 k 7.3.2011 v sume 1.110,- EUR, k 8.4.2011 v sume 800,- EUR, k 9.5.2011 v sume 400,- EUR a ku 4.1.2012 v sume 1.000,- EUR, realizácia dodávky tovaru žalobcom pre žalovaného, cena ktorého bola vyúčtovaná faktúrou č. 32 splatnou 30.3.2009 v sume 4.461,79 EUR a úhrada tejto faktúry / č.l. 71, 72/, existencia Cenníka: dealerské ceny výrobkov platné od 1.1.2010 vydaného RUNO, spol. s r.o., so sídlom v Žiline, skutočnosť vystavenia dobropisu č. 25110007 ku faktúre č. 10 zo 14.1.2011, ktorý dobropis znel na sumu 211,20 EUR a úhrada zrealizovaná prostredníctvom výdavkového a príjmového pokladničného dokladu žalobcom v prospech žalovaného 14.10.2011 ako úhrada dobropisu č. XXXXXXXX v sume 211,20 EUR. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
18. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie ceny zrealizovaných dodávok tovaru, ktorá bola vyúčtovaná samostatnými faktúrami č. 72, 20, 10, 180, 166, 132 a 107. Pri nespornej skutkovej okolnosti realizácie čiastočnej úhrady faktúry č. 72 v sume 200,- EUR k 7.12.2011 a čiastočných úhrad vo vzťahu ku faktúram č. 20 a č. 10, tak ako sú špecifikované pri konštatovaní nesporných skutkových okolností v predchádzajúcom odseku, bolo nevyhnutné s poukazom na úpravu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka skonštatovať dôvodnosť žalovanej pohľadávky z titulu kúpnej ceny predstavujúcej zostatok tejto kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrou č. 72 v sume 799,23 EUR, faktúrou č. 20 v sume 1.798,23 EUR a faktúrou č. 10 v sume 1.732,28 EUR. V nadväznosti na to súd v označenej časti žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedených súm právnym titulom dlžnej kúpnej ceny podľa § 409 ods. 1, § 447 všetko Obchodného zákonníka. Spolu s realizáciou nesporne uskutočnených úhrad kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrami č. 72, 20 a 10 nevykonal žalovaný úkon, ktorým by spochybnil zvyšok ceny vyúčtovanej týmito faktúrami, v dôsledku ktorej skutočnosti nastúpila vyvrátiteľná domnienka uznania zvyšku dlhu vyúčtovaného týmito faktúrami v zmysle úpravy § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. V procesnej rovine sú právne dôsledky podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spojené s úpravou § 192 CSP, podľa ktorej: Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Vo vzťahu k preukázaniu opaku v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ťažilo v tomto konaní dôkazné bremeno žalovaného, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol, tak ako vyplýva z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia súdu v tejto veci. Vo vzťahu ku faktúram, u ktorých nebola realizovaná čiastočná úhrada /faktúry č. 180, 166, 132 a 107/, ťažilo dôkazné bremeno preukázania tvrdení o vadách tovaru, ktorý bol predmetom dodávky, cena ktorej bola vyúčtovaná týmito faktúrami, či už pokiaľ ide o vady kvantity - rozsahu alebo kvality žalovaného, v súlade s úpravou Článku 8 CSP. Obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného bolo preto preukázať že tovar, cena ktorého bola týmito faktúrami vyúčtovaná, mal žalovaným tvrdené vady, a že žalovaný existenciu týchto vád žalobcovi včas oznámil - notifikoval a z titulu existencie týchto vád zároveň včas uplatnil konkrétny nárok z vád. Uvedené súd zdôrazňuje s poukazom na vyššie citovanú úpravu podľa § 428 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka a prostriedok procesného útoku žalobcu - skutkové tvrdenie, v rámci ktorého žalobca namietal, že by žalovaný vôbec oznámil po prevzatí tovaru akékoľvek vady kvantity alebo kvality prevzatého tovaru a z titulu existencie takto oznámených vád uplatnil konkrétny nárok z vád. Žalobca teda v konaní uplatnil, ako vyplýva z jeho prednesu na pojednávaní 28.4.2017, námietku nedostatku včasnej notifikácie vád tvrdených žalovaným v súlade s úpravou § 428 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Obchodného zákonníka. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že pokiaľ tovar, ktorý bol predmetom dodávok žalobcu žalovanému, mal vady kvantity alebo kvality, tak ako boli v takejto všeobecnej rovine vymedzené žalovaným, išlo pri absencii konkretizácie takto tvrdených vád dodaného tovaru nepochybne o vady zjavné, zistiteľné pri prevzatí tovaru. Povinnosťou žalovaného preto v prípade, že tovar takéto vady mal, bolo tieto vady oznámiť žalobcovi bez zbytočného odkladu potom, ako ich zistil, čo žalovaný neučinil. Pokiaľ ide o otázku splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu dodať žalovanému objednaný tovar v súlade s úpravou § 411 Obchodného zákonníka, splnenie tejto zmluvnej povinnosti jednoznačne a spoľahlivo v konaní vyplynulo z predložených dodacích listov, ktoré žalobca predložil ako prílohy faktúr, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena za zrealizované dodávky už ako prílohy žaloby. Vo vzťahu k dodacím listom žalovaný výslovne nenamietal skutočnosť podpísania dodacích listov žalovaným. Námietka žalovaného ohľadom absencie podpisu smerovala vo vzťahu ku faktúram a táto námietka je súdom hodnotená ako irelevantná. Podpisom predmetných dodacích listov, tak ako sú prílohou žalovaných faktúr, žalovaný potvrdil prevzatie tovaru a týmto momentom nadobudol aj možnosť tovar skontrolovať a zistiť prípadnú existenciu vád dodávky. V pomeroch tohto konania žalovaný v súlade so svojou dôkaznou povinnosťou podľa Článku 8 CSP nepreukázal jednoznačne, spoľahlivo a hodnoverne svoje tvrdenie o existencii vád tovaru v zmysle jednak konkrétneho vymedzenia týchto vád a ani v zmysle samotnej existencie týchto vád. Primárne teda na základe tohto konštatovania súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného v uvedenej časti tvrdení žalovaného ako nedôvodnú. I za predpokladu preukázania akýchkoľvek vád zistiteľných pri prevzatí tovaru zo strany žalovaného v tomto konaní by zároveň bolo nevyhnutné prihliadať na úpravu podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, v nadväznosti na ktorú by nebolo možné nároky z vád tovaru žalovanému, v tomto konaní priznať z dôvodu nepreukázania splnenia povinnosti žalovaného včas notifikovať vady. Uvedené závery v celom rozsahu dopadajú i na dodávky, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrami č. 72, 20 a 10, vo vzťahu ku ktorým boli nesporne realizované čiastočné úhrady v tom smere, že sa žalovanému v konaní nepodarilo vyvrátiť domnienku existencie zvyšku záväzku z titulu dlžnej kúpnej ceny vyúčtovanej faktúrami č. 72, 20 a 10 v čase uznania podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka preukázaním opaku podľa § 192 CSP. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalobca v konaní preukázal riadne splnenie zmluvnej povinnosti predávajúceho dodať kupujúcemu objednaný tovar podľa § 411 Obchodného zákonníka, na základe čoho mu bola priznaná dlžná kúpna cena vyúčtovaná uvedenými faktúrami v celkovej výške zodpovedajúcej sume 4.478,88 EUR, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by si splnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu podľa § 447 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej tento namietal, že cena vyúčtovaná faktúrami za zrealizované dodávky nezodpovedá cene dohodnutej pri prevzatí tovaru, je na základe výsledkov vykonaného dokazovania táto časť procesnej obrany hodnotená ako nedôvodná. V tejto časti súd zdôrazňuje, že žalovaný potom ako bol na pojednávanie v tejto veci vytýčené na termín 28.4.2017 predvolaný a v predvolaní poučený aj podľa úpravy § 151 CSP, neučinil v súlade s touto procesnou úpravou aplikovateľnou podľa § 470 ods. 2 CSP i na konanie v tejto veci, ktoré začalo doručením žaloby súdu dňa 11.2.2015, následne po tomto poučení výslovné popretie skutkového tvrdenia žalobcu, podľa ktorého boli ceny za zrealizované dodávky účtované podľa žalovaných faktúr na základe dohody zmluvných strán o cene dodávok podľa cenníka platného v čase realizácie dodávok alebo podľa dohody pri objednávke tovaru podľa požiadaviek žalovaného, čo bolo v súlade s obvyklou praxou medzi žalobcom a žalovaným /čl. 80/. V nadväznosti na to vo vzťahu ku faktúram č. 180, 166, 132 a 107, u ktorých nebola vykonaná ani len čiastočná úhrada, vychádzal súd z uvedeného výslovne žalovaným nepopretého tvrdenia žalobcu v spojení s obsahom predložených daňových dokladov - faktúr a k nim pripojených dodacích listov, tak ako boli prílohou žaloby, v spojení s cenníkom žalobcu platným od 1.1.2010, tak ako je v spise na č.l. 73 a 74, ako aj preukázanou dodávkou tovaru podľa faktúry č. 32 vystavenej žalobcom na žalovaného splatnou 30.3.2009, ktorá bola nesporne žalovaným uhradená a po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP skonštatujúc záver o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky a o nedôvodnosti obrany žalovaného v časti, kde tento namietal fakturáciu cien, ktoré sa nezhodujú s cenami dohodnutými pri prevzatí tovaru a cien nezodpovedajúcich množstvu odberu, resp. neúmerne vysokých cien. Porovnaním vymedzenia tovaru podľa faktúry č. 180 a 107, tak ako vyplýva zo špecifikácie uvedenej či už v týchto faktúrach alebo v pripojených dodacích listoch s položkami predloženého cenníka, je preukázané, že si žalobca vyúčtoval týmito faktúrami cenu v súlade s týmto cenníkom. Osobitne ku položke podľa faktúry č. 180 bavlnená návliečka 70 x 90 v sume 3,66 EUR vrátane DPH súd uvádza, že táto priamo v predloženom cenníku žalobcu uvedená nie je, avšak tovar vymedzený v tejto položke dodávky, ako aj tovar, dodávka ktorého bola vyúčtovaná faktúrami č. 166 a 132 /bavlnená látka 125 x 280 centimetrov a bavlnená látka 135 x 300 centimetrov/, ktorý tovar rovnako nie je v predloženom cenníku ako samostatná položka uvedený, zdôrazňuje súd vyššie uvedené konštatovanie, podľa ktorého žalovaný nepoprel výslovne, teda v súlade s úpravou § 151 ods. 1 CSP po poučení podľa tohto ustanovenia tvrdenie žalobcu uvedené na pojednávaní 28.4.2017 o tom, že cena zrealizovaných dodávok bola fakturovaná na základe dohody zmluvných strán podľa cenníka žalobcu platného v čase realizácie dodávky alebo podľa dohody pri objednávke tovaru vyrábaného podľa požiadavky žalovaného. K aplikácii úpravy podľa § 151 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vyššie, považuje súd za významné zdôrazniť, že podľa úpravy § 470 ods. 2 CSP nie je aplikácia tohto ustanovenia v prejednávanej veci po poučení strán sporu podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, tak ako vyplýva z predvolania na pojednávanie 28.4.2017 /č.l. 65/ vylúčená. Úprava podľa § 470 ods. 2 veta druhá CSP má zabezpečiť ochranu práv strán sporu v konaniach, ktoré začali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, pričom vzhľadom k časovým súvislostiam začatia konania v tejto veci pred 1.7.2016 /deň účinnosti procesnej úpravy podľa Zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok/, poučenia strán sporu v predvolaní na pojednávanie podľa § 151 ods. 1, 2 CSP a uplatnenia prostriedku procesného útoku zo strany žalobcu, v rámci ktorého žalobca uviedol skutkové tvrdenie o tom, že cena za zrealizované dodávky tovaru bola fakturovaná podľa cenníka platného v čase realizácie dodávky alebo podľa dohody pri objednávke tovaru vyrábaného na základe požiadavky žalovaného, nespôsobuje obmedzenie alebo odňatie práv vo vzťahu k subjektu žalovaného v tomto konaní.
19. Pokiaľ žalovaný v konaní predložil súdu dodací list z 20.9.2010 a tvrdil, že žalobcovi vrátil tovar špecifikovaný v tomto dodacom liste, oproti čomu mu nebolo zaplatené za vrátenie tohto tovaru, poukazuje súd na samotný listinný dôkaz - dodací list z 20.9.2010, tak ako je v prílohovej obálke spisu na č.l. 78, a ktorý dodací list neobsahuje podpis subjektu, ktorý tovar prevzal. Tento listinný dôkaz hodnotil súd v spojení so žalobcom predloženým výňatkom z elektronickej komunikácie podľa č.l. 75 vedenej medzi likvidátorom žalobcu a p. S. G., z obsahu ktorej vyplýva vo vzťahu ku žalovaným faktúram vystavenie dobropisu a úhrada dobropisu výlučne k faktúre č. 10 v sume 211,20 EUR a v spojení so samotným dobropisom k faktúre č. 10 pod číslo dobropisu XXXXXXXX v sume 211,20 EUR a výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom zo 14.10.2011 o úhrade sumy 211,20 EUR /č.l. 77/. Na základe vyhodnotenia týchto listinných dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP dospel súd k záveru, podľa ktorého žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenie o vrátení tovaru podľa dodacieho listu z 20.9.2010 a zároveň v konaní ani procesne relevantným spôsobom z titulu tohto tvrdenia uvádzaného v rámci jeho procesnej obrany neuplatnil v konaní žiadne konkrétne procesné práva. Pokiaľ na otázku dobropisovania tovaru navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka p. S. G. samotný žalobca, súd zdôrazňuje už uvedené rozloženie dôkazného bremena v tomto konaní pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o vrátení tovaru podľa dodacieho listu z 20.9.2010, vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu ťažilo dôkazné bremeno žalovaného. Primárne z uvedeného dôvodu rozhodol súd o zamietnutí dôkazného návrhu žalobcu výsluchom p. S. G. ako svedkyne. Rovnako žalovaný v konaní v súlade s riadnym plnením dôkaznej povinnosti podľa Článku 8 CSP nepreukázal svoje tvrdenia o realizácii dopravných výkonov pre žalobcu, tak ako toto tvrdenie uviedol na pojednávaní dňa 28.4.2017. I vo vzťahu k tejto časti procesnej obrany žalovaného súd zdôrazňuje, že z titulu tohto tvrdenia žalovaný v konaní procesne relevantným spôsobom /napríklad uplatnením vzájomnej žaloby alebo kompenzačnej námietky/ neuplatnil v konaní svoje práva. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobcovi právo na zaplatenie sumy 4.478,88 EUR priznal právnym titulom dlžnej kúpnej ceny podľa § 447 Obchodného zákonníka.
20. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi dlžnú kúpnu cenu je žalovaný v omeškaní. Jedná sa o omeškanie so splnením peňažného záväzku, v nadväznosti na čo má žalobca právo na zaplatenie sankcie za oneskorenú úhradu peňažného záväzku v podobe úroku z omeškania, a to v sadzbe vyplývajúcej zo zákona v zmysle úpravy § 369 Obchodného zákonníka vo vyššie citovanom znení. V nadväznosti na to bol žalobcovi ako dôvodne uplatnený priznaný úrok z omeškania, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bola cena za dodávku vyúčtovaná, nakoľko v konaní nebola stranami tvrdená osobitná dohoda o spôsobe platenia kúpnej ceny za zrealizované dodávky tovaru, avšak bolo nesporné, že sa predmetné faktúry do dispozičnej sféry žalovaného dostali, čím naplnili úlohu výzvy žalobcu adresovanej žalovanému na zaplatenie vyúčtovanej pohľadávky v lehote splatnosti faktúry a na podklade faktúry. Rovnako v tejto súvislosti poukazuje súd na nespornú skutočnosť existencie dlhší čas trvajúceho obchodno-právneho vzťahu, v rámci ktorého bolo aj nesporne zaužívanou obchodnou praxou - zvyklosťou medzi zmluvnými stranami vyúčtovať kúpnu cenu za zrealizované dodávky na základe faktúry.
21. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Stranou v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu je žalobca, nakoľko žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, v nadväznosti na čo súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ako vyplýva z výroku rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).