Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: S., zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému: SPORTA HLOHOVEC, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 46 302 972, zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom Piaristická 2, Nitra, o zaplatenie 1.440,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 660,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne

- zo sumy 660,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia,

- zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016,

- zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu v časti sumy 780,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 780,- eur od 26.01.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.03.2016, doručenou súdu dňa 09.03.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.790,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.270,- eur od 01.09.2015 do zaplatenia, a zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 780 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu nevyplatenia odmeny za mesiace júl 2015, október 2015, november 2015 a prémie za sezónu 2014/2015 a taktiež sa domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Zo žaloby vyplýva, že žalobca vykonával športovú činnosť na základe Y. zmluvy č. XX/XXXX, uzavretej so žalovaným dňa 01.07.2013, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností v rámci spolupráce pri výkone činnosti hráča hádzanej pre športový klub Y. Žalovaný bol povinný podľa článku VI. bod 6.1. v spojení s článkom VIII. bod 8.6. Hráčskej zmluvy uhrádzať mesačnú základnú odmenu vo výške 2.200 eur a podľa čl. VI. bod 6.5. prémiovú odmenu. Túto svoju povinnosť si žalovaný plnil čiastočne alebo vôbec, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania s úhradou odmien za mesiace júl 2015 vo výške 1.270 eur, október 2015 vo výške 1.540 eur, november 2015 vo výške 2.200 eur, a prémia za sezónu 2014/2015 vo výške 780 eur. Splatnosť odmeny je k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 15.01.2016 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, a to v lehote do 25.01.2016. Žalovaný na túto výzvu nereagoval.

3. Písomným podaním zo dňa 10.05.2016, doručeným súdu dňa 12.05.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 4.350 eur a úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.270,- eur od 01.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 3.080,- eur (t.j. 1540 eur + 1540 eur) od 12.04.2016 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ešte pred podaním žaloby obdržal od žalovaného platbu vo výške 1.270 eur a po podaní žaloby došlo dňa 11.04.2016 k úhrade odmeny za október 2015 vo výške 1.540 eur a k čiastočnej úhrade odmeny za november 2015 vo výške 1.540 eur. Zo žalovanej sumy 5.790 eur ta bolo žalobcovi uhradených 4.350 eur, z toho 3.080 po začatí konania vo veci. Na základe toho si žalobca naďalej uplatňoval voči žalovanému istinu vo výške 1.440 eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, a zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 23Cb/33/2016-22 zo dňa 16.05.2016, voči ktorému podal žalovaný odpor.

5. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.440 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 660 eur od 12.04.2016 do zaplatenia a zo sumy 780 eur od 26.01.2016 do zaplatenia, nakoľko žalobcovi nevznikol v zmysle hráčskej zmluvy č. 02/2013 zo dňa 01.07.2013 nárok na jej zaplatenie, a teda sa ani nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Podľa ustanovenia bodu 6.1 zmluvy v spojení s ustanovením bodu 6.3 a 8.6 zmluvy bola mesačná odmena žalobcu v sume 2.200 eur, avšak táto bola zložená z pevnej (70 % 1.540 eur) a pohyblivej (30 % 660 eur) časti, pričom podľa ustanovenia bodu 6.4 zmluvy by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohyblivej časti mesačnej odmeny iba na základe návrhu trénera. K takémuto návrhu však nikdy nedošlo a preto žalobcovi patrila odmena za mesiac november 2015 iba v sume pevnej časti mesačnej odmeny. Podľa ustanovenia bodu 6.5 zmluvy by žalovaný mal podľa svojich možností zaplatiť žalobcovi odmenu za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži, a to v alikvotnej časti pripadajúcej na žalobcu. Avšak, takúto možnosť nemal, a teda mu ani takáto povinnosť nevznikla, nakoľko jeho hospodárske výsledky mu neumožňovali poskytnutie cieľovej odmeny a taktiež na tento účel nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami. Z uvedených ekonomických dôvodov nevznikol žiadnemu hráčovi, vrátane žalobcu, nárok na cieľovú odmenu. Nárok žalobcu na zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.540 eur od 01.12.2015 do 11.04.2016 žalovaný uznáva. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie pohyblivej časti odmeny za mesiac november 2015 zaplatil mu žalovaný dňa 11.04.2016 sumu 1.540 eur zodpovedajúcu nároku na pevnú časť odmeny. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tejto odmeny, uznáva nárok žalobcu aj na zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.540 eur od 01.01.2016 do 11.04.2016, pričom vo zvyšnej časti jeho uplatnený nárok (5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 660 eur od 01.01.2016 do 11.04.2016) odporuje.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu (t.j. replike) uviedol k nároku na pohyblivú časť odmeny v sume 660 eur, že táto bola udeľovaná na základe osobného hodnotenia trénera za daný mesiac. Osobné hodnotenie nebolo svojvoľné, ale bolo výsledkom štatistík, ktoré sa písali po každom zápase (úspešnosť streľby, obranné plusové a mínusové body, asistencie, technické chyby, 2 min. tresty, žlté a červené karty, odohratý čas na ihrisku), výsledkom dochádzky na tréningy a prístupu hráča k tréningom. V mesiaci november žalobca svojím prístupom a štatistikami spĺňal predpoklady na udelenie odmeny a jej nepriznanie je dôsledkom podania výpovede zo strany žalobcu, kedy v mesiaci november žalobcovi plynula výpovedná doba a teda žalovaný už pravdepodobne nepovažoval za potrebné pohyblivú zložku odchádzajúcemu hráčovi udeliť. Žiadal, aby žalovaný preukázal výšku vyplatených odmien za mesiac november 2015 u všetkých hráčov a zároveň predložil štatistiky a dochádzku hráčov. Až na základe posúdenia takto predložených dokladov bude možné jednoznačne konštatovať, či neudelenie pohyblivej zložky odmeny nebolo iba pomstou žalobcu žalovanému za to, že s ním ukončil hráčsku zmluvu. V prípade preukázania týchto okolností by konanie žalovaného muselo byť posúdené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa čl. VI bod 6.5 „HC SPORTA HLOHOVEC vyplatí podľa svojich možností cieľové odmeny za celkové umiestnenie družstva HC SPORTA HLOHOVEC v ligovej súťaži...“ Hráčska zmluva bola vypracovaná žalovaným, ktorý do tejto zmluvy zakomponoval ustanovenie VI. bod 6.5. V zmluve však nie je žiadnym spôsobom definované, o aké možnosti žalovaného sa má jednať, ktoré by mali ovplyvniť jeho povinnosť vyplatenia cieľovej odmeny za umiestnenie. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že vyplatenie cieľovej odmeny neumožňovali jeho hospodárske výsledky a na vyplatenie odmeny nedisponoval finančnými prostriedkami, žiadnym spôsobom nepreukázal.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k replike žalobcu (t.j. duplike) zopakoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.440 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 660 eur od 12.04.2016 do zaplatenia a zo sumy 780 eur od 26.01.2016 do zaplatenia v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žalobcovi nevznikol podľa hráčskej zmluvy nárok na jej zaplatenie, a teda sa ani nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Podľa ustanovenia bodu 6.1 hráčskej zmluvy v spojení s ustanovením bodu 6.3 a 8.6 hráčskej zmluvy bola mesačná odmena žalobcu v sume 2.200 eur, avšak táto bola zložená z pevnej (70 % 1.540 eur) a pohyblivej (30 % 660 eur) časti, pričom podľa ustanovenia bodu 6.4 hráčskej zmluvy by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohyblivej časti mesačnej odmeny iba na základe návrhu trénera. Vzhľadom k tomu, že tréner nepodal návrh na priznanie žalobcovi pohyblivej časti mesačnej odmeny, žalobcovi tak patrila odmena za mesiac november 2015 iba v sume pevnej časti mesačnej odmeny. Bolo iba v kompetencii trénera, ktorému hráčovi navrhne priznanie pohyblivej časti mesačnej odmeny ako ocenenie jeho športovej činnosti. Podľa ustanovenia bodu 6.5 hráčskej zmluvy by žalovaný mal podľa svojich možností zaplatiť žalobcovi odmenu za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži, a to v alikvotnej časti pripadajúcej na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto ustanovenia je peňažné plnenie (zaplatenie odmeny za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži) je celkom zrejmé a rozumne predvídateľné, že slovné spojenie „vyplatí podľa svojich možností“ zodpovedá finančným možnostiam žalovaného. Žalovaný takúto možnosť objektívne nemal, a teda mu ani takáto povinnosť nemohla vzniknúť, nakoľko jeho hospodárske výsledky mu neumožňovali poskytnutie cieľovej odmeny a taktiež na tento účel nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami z iných zdrojov. Z uvedených ekonomických dôvodov nevznikol žiadnemu hráčovi, vrátane žalobcu, nárok na cieľovú odmenu.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2017 (č.l. 86 spisu) uviedol, že niekoľkokrát sa stalo, že žalovaný žalobcovi nepriznal, resp. nevyplatil pohyblivú časť mesačnej odmeny. Žalobca nespochybňoval takýto postup žalovaného, keďže vždy mu bol tento krok vysvetlený a bolo mu zo strany žalovaného riadne odôvodnené, na základe čoho mu v ten-ktorý mesiac pohyblivá časť odmeny nie je priznaná v plnej výške. Za mesiac november 2015 však žalovaný nevyplatil žalobcovi pohyblivú časť odmeny vôbec, pričom žalobca sa napriek snahe nedozvedel od žalovaného dôvody, pre ktoré mu bola takto „krátená“ odmena za mesiac november 2015. Z pohľadu výkonnosti, či už tímovej alebo individuálnej, sa pritom jednalo o úspešný mesiac, keďže všetky súťažné zápasy skončili víťazne, a zároveň žalobca podával plnohodnotné a kvalitné výkony. Žalobca poukazuje aj na to, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. od 01.07.2013 do 30.06.2015 s opciou na 1 sezónu. Aj počas doby, kedy sa nehrali súťažné zápasy, hráči, vrátane žalobcu, absolvovali tréningy vedené trénerom. Zároveň z povinností hráča v zmysle článku IV. bodu 4.2 písm. f) zmluvy vyplývalo, že hráč je povinný zvyšovať svoju športovú výkonnosť a fyzickú kondíciu pomocou individuálnych tréningov. Preto nie je možné konštatovať, že v čase, kedy sa nehrali súťažné zápasy, žalobca nevykonával športovú činnosť podľa zmluvy. Nie je tiež pravdou, že hráčom v týchto mesiacoch neboli krátené mesačné odmeny. Napr. odmeny za mesiace júl 2015 a august 2015 boli krátené o 15 % (resp. pohyblivá časť odmeny bola priznaná len spolovice). Tvrdenie konateľa žalovaného p. J., že koncoročné prémie neboli vyplatené žiadnemu hráčovi, následne sám znegoval, keď uviedol, že „pán X. dostal vyplatené súkromne odo mňa a pána E.“. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že nie je pravdou, že by žalovaný nevyplatil prémiu ani jednému z hráčov. Je pritom irelevantné, odkiaľ pochádzali finančné prostriedky, ktoré žalovaný použil na plnenie si svojich zmluvných povinností voči jednotlivým hráčom. Každý zápas extraligy v hádzanej mužov je povinne nahrávaný na kameru. Na základe videozáznamu zo zápasu tréner následne po zápase vyhotoví štatistiky, a to čo sa týka družstva ako celku, ako aj štatistiky jednotlivých hráčov. Ukazovatele hráčskych štatistík sú pritom pomerne podrobné, napr. úspešnosť streľby, asistencie, počet blokov (v obrane), počet obranných zákrokov, celková obranná produktivita, získané/stratené lopty, technické chyby, atď. Žalobca bol častejšie nasadzovaný do obrannej činnosti mužstva než do útočnej, a preto sa v jeho prípade štatistické ukazovatele mierne líšia od ukazovateľov napr. útočiacich hráčov. Vyplácať hráčom odmenu bolo jednou zo základných povinností žalovaného, k plneniu ktorej sa žalovaný zaviazal pri uzatváraní zmlúv s hráčmi (aj so žalobcom). Z textu Hráčskej zmluvy nevyplýva, že by mala žalobcovi prislúchať nižšia odmena v závislosti od toho, koľko tréningov a zápasov absolvoval v daný mesiac. Žalobca si v súlade s článkom VI bodom 6.4. Hráčskej zmluvy aj s poukazom na jej článok IV bod 4.2. písm. a) - y) počas celého trvania zmluvného vzťahu so žalovaným plnil riadne a včas všetky zmluvné povinnosti, na základe čoho mu potom každý mesiac vznikal nárok na odmenu. Žalovaný si na rozdiel od žalobcu neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas. Svedčí o tom vyplácanie mesačných odmien podľa toho, ako sa to žalovanému momentálne hodilo, pričom veľakrát boli hráčom aj dodatočne krátené

mesačné odmeny pod zámienkou neuspokojivých výsledkov. Napriek tomu ako tím dosahovala D. veľmi dobré výsledky, a to či už 3. miesto v slovenskej extralige, 2. miesto v slovenskej extralige, či dosiahnutie skupinovej fázy v Pohári EHF, 2 miesto v Česko-slovenskom pohári a ďalšie.

9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

11. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Pokiaľ však dôjde k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, o čiastočnom zastavení konania nie je potrebné rozhodovať.

12. V prejednávanej veci došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom dňa 12.05.2016, pričom žalovanému bola doručená žaloba (spolu s platobným rozkazom a čiastočným späťvzatím žaloby) až dňa 20.05.2016, súd preto s poukazom na § 145 ods. 3 o čiastočnom zastavení konania nerozhodoval a predmetom sporu zostala časť istiny vo výške 1.440 eur a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 660,- eur od 12.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 780,- eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.540,- eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, a zo sumy 2.200,- eur od 01.01.2016 do 11.04.2016.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného (jeho štatutárneho zástupcu C. J.), výsluchom svedka C. X., výsluchom svedka C. B., oboznámením sa s Y. zo dňa 01.07.2013, Výzvou na zaplatenie zo dňa 15.01.2016, Účtovnou závierkou žalovaného za rok 2015, Výpisom z obchodného registra žalovaného, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav:

14. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobcovi riadne vznikol nárok na vyplatenie súm, ktoré špecifikovali v písomných podaniach. Čo sa týka vzniku nároku na pohyblivú časť mesačnej odmeny, za predmetný mesiac november 2015 žalobcovi prislúchala okrem pevnej čiastky aj táto pohyblivá čiastka, na podklade rozhodnutia trénera, ktoré vychádzalo z hodnotenia konkrétneho hráča, ktoré vychádzalo z herných štatistík, a z celkového prístupu žalobcu v plnení si jeho povinností. V súvislosti s nárokom na vyplatenie cieľovej odmeny, tzv. prémie, v zmluve nie je špecifikované, o aké možnosti žalovaného sa má jednať, či sa má jednať o možnosti finančné, materiálne alebo nebodaj vôľové, a zároveň poukazujem na ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že žalovaný nemal k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, aby si splnil povinnosť zo zmluvy a vyplatil odmeny hráčom. Podľa vedomostí žalobcu, žalovaný disponoval finančnými prostriedkami a niekoľkým spoluhráčom žalobcu v rozhodnom čase prémie vyplatené skutočne boli. Z hráčskej zmluvy, ktorú mal žalobca uzavretú so žalovaným, jednoznačne plynie opodstatnenosť žalobcových nárokov. Ako vyplynulo z výpovede svedka p. B. odmena a nárok na pohyblivú časť odmeny za november 2015 nevznikol na základe jeho športovej činnosti, ktorú vykonával v novembri 2015, ale ako tréner niekoľkokrát uviedol, rozhodujúce boli skutočnosti, ktoré nastali v predchádzajúcom mesiaci, ktoré nastali v októbri 2015, a to prehra žalobcovho tímu s francúzskym mužstvom. V tejto súvislosti preto vyvstáva otázka, či je správne a morálne nepriznať pohyblivú čiastku za mesiac november 2015, konkrétne žalobcovi a odôvodňovať to neúspechom v predchádzajúcom mesiaci, pričom nepochybne sa má jednať o výkony podávané v mesiaci november. Predmetná hráčska zmluva nerozlišuje stupeň náročnosti jednotlivých súperov, resp. náročnosti zápasov, a preto žalobca odmieta tvrdenia protistrany, keď sa pokúša bagatelizovať zápasové úspechy celého tímu v mesiaci november 2015. Žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie pohyblivej časti jeho odmeny za mesiac november 2015, a ak mu bola táto krátená, tak to bolo neodôvodnené. V súvislosti s odmenou za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži mesta Y., bolo preukázané v konaní, že tréner informoval jednotlivých hráčov o alikvotnej časti tejto cieľovej odmeny, a svedok X. potvrdil, že mu táto koncoročná odmena bola vyplatená. Považoval za účelovú argumentáciu žalovaného o tom, že svedkovi X. bola vyplatená cieľová odmena ako jedinému, a tiež, že to malo byť podmienkou zotrvania svedka X. v klube. V prejednávanom

spore sa riešia nároky žalobcu, nie nároky svedka X., tieto nemajú súvis s prejednávanou vecou. Účtovnú závierku, ktorú žalovaný predložil nepovažuje za vierohodný listinný dôkaz spôsobilý preukázať neschopnosť žalovaného vyplatiť cieľové odmeny a v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, kt. tento výraz použila. Keďže hráčska zmluva bola vypracovaná žalovaným a nie je v tejto zmluve nijako definované, čo konkrétne možno chápať pod možnosťami žalovaného v súvislosti s vyplácaním celkovej odmeny, takýto prejav vôle by mal byť v tomto prípade vykladaný na ťarchu žalovaného.

15. Žalobca v konaní uviedol, že si na 100 % plnil svoje záväzky voči klubu, ale aj voči partii a takisto aj voči trénerovi, s tým, že aj klub si má na 100 % plniť svoje povinnosti, nakoľko daný mesiac november 2015 odohrali 3 súťažné zápasy extra ligy, a všetky tieto tri zápasy vyhrali. Ohľadom koncoročnej prémie zo sezónu 2014 - 2015, má vedomosť o tom, že koncoročná prémia bola vyplatená ostatným hráčom a nerozumie postoju žalovanej strany, že nemala dostatok finančných prostriedkov, aby vyplatili jedného hráča navyše.

16. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný nárok na zaplatenie sumy 1.440 eur spolu s uplatnením úrokom z omeškania neuznáva, nakoľko žalobcovi nevznikol v zmysle hráčskej zmluvy nárok na jej zaplatenie, a teda sa ani nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. V zmysle ust. bodu 6.1 zmluvy v spojení s bodom 6.3 a 8.6 zmluvy, bola mesačná odmena žalobcu v sume 2.200 eur, avšak táto bola zložená z pevnej a pohyblivej časti, pričom podľa bodu 6.4 zmluvy by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohyblivej časti mesačnej odmeny iba na základe návrhu trénera. Vzhľadom k tomu, že tréner nepodal návrh na zaplatenie pohyblivej mesačnej odmeny, žalobcovi tak patrila odmena za mesiac november 2015 iba v sume zodpovedajúcej pevnej časti mesačnej odmeny. Bolo iba v kompetencii trénera, ktorému hráčovi navrhne priznanie pohyblivej časti mesačnej odmeny. Podľa bodu 6.5 zmluvy by žalovaný mal podľa svojich možností zaplatiť žalobcovi odmenu za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži a to v alikvotnej časti pripadajúcej na žalobcu, avšak žalovaný takúto možnosť nemal a teda mu ani takáto povinnosť nevznikla, nakoľko jeho ekonomická situácia mu neumožňovala poskytnutie cieľovej odmeny, a na tento účel nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami z iných zdrojov. Zlej ekonomickej situácii žalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením pevnej časti odmeny za mesiac október 2015 žalobcovi, ktorú napokon zaplatil dňa 11.04.2016. Žalovaný v časti nároku žalobcu na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania zo sumy 1.540 eur od 01.12.2015 do 11.04.2016, uznáva. Žalobcovi nárok na pohyblivú časť mesačnej odmeny za november 2015 nevznikol, nakoľko tréner nepodal žiadny návrh na jej vyplatenie, čo potvrdil aj na pojednávaní, a toto svoje konanie aj odôvodnil. Žalobca, skutočnosť, že priznanie pohyblivej časti mesačnej odmeny bolo vo výlučnej kompetencii trénera, po celý čas trvania zmluvného vzťahu bez výhrad akceptoval a nikdy nevznikli žiadne námietky voči takémuto spôsobu jej určenia, resp. priznávania. Žalobca napokon ani neprejavil u trénera záujem o dôvody nevyplatenia pohyblivej časti mesačnej odmeny za november 2015. V súvislosti s prémiou za celkové umiestnenie družstva v ligovej súťaži podľa bodu 6.5 hráčskej zmluvy, by žalovaný mal podľa svojich možností zaplatiť žalobcovi odmeny za celkové umiestnenie družstva, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný tieto možnosti nemal, táto odmena žalobcovi vyplatená nebola. Predmetom tohto ustanovenia je peňažné plnenie, a je celkom zrejmé a rozumne predvídateľné, že slovné spojenie „vyplatí podľa možností“ zodpovedá finančným možnostiam žalovaného.

17. Štatutárny zástupca žalovaného C. J. v konaní uviedol, že čo sa týka pohyblivej čiastky mzdy žalobcu hodnotenie bolo vždy na trénerovi a jeho návrhu, čo sa týka výkonnosti. Okrem toho v mesiaci november sa hrali len extraligové zápasy so slabšími tímami. K tvrdeniu žalobcu o nevyplatení pohyblivej čiastky jednej mesačnej odmeny ako formy sankcie za ukončený zmluvný vzťah, uviedol, že nikdy sa nekrátili takouto formou mesačné odmeny odchádzajúcim hráčom. Takisto aj vtedy, keď boli žalobcovi krátené pohyblivé čiastky odmeny za júl, august, to bolo takisto len na návrh trénera. Pokiaľ ide o vyplatenie odmeny pánovi X. súkromne od pána E. doplnil, že sa v žiadnom prípade nejednalo o prémiu za umiestnenie v sezóne 2014/2015, nakoľko oficiálne zo strany trénera k žiadnemu prerozdeleniu prémií, ani k návrhu na prerozdelenie prémií, neprišlo, nakoľko tréner vždy každú sezónu dostával podklad od vedenia klubu, či klub na vyplatenie prémie má, a až následne prichádzalo k oficiálnemu návrhu na prerozdelenie týchto prémií. Čo sa týka vyplatených peňazí pánovi X., jedná sa konkrétne o máj 2016, kedy pán X. podmienil zotrvanie v klube na ďalšiu sezónu vyplatením meškajúcich výplat, a ďalšou finančnou odmenou, ktorú si on konkrétne určil. Každý hráč má individuálnu zmluvu, a zhruba polovica

hráčov, prevažne sa jednalo o tých, ktorí mali menšiu odmenu, sa vôbec netýkala odmena, čo sa týka pohyblivej časti, a len hráči, ktorí boli vyššie finančne ohodnotení mali v zmluvách pohyblivú časť odmeny a táto bola na základe individuálneho hodnotenia od trénera a následne návrhu na jej vyplatenie aj vyplatená zo strany vedenia klubu.

18. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že tých 30 % pohyblivej časti odmeny bolo priznaných na základe trénerovho rozhodnutia, kde sa zarátavala účasť na tréningu, prístup na tréningu, účasť na zápasoch, aj ako individuálne hodnotenie každého hráča za zápas, ktorý sa odohral za každý mesiac. Tieto zápasy vyhodnocoval tréner po každom jednom odohranom zápase. Výška koncoročnej prémie za sezónu 2014/2015 bola určená trénerom a bola mu oznámená formou lístočku, na papieriku. Táto koncoročná prémia sa vypočítavala tiež na základe trénerovho hodnotenia, nevedel, že či za celú sezónu, alebo počas tej finálovej série, k tomu sa nevedel vyjadriť, tiež to určoval tréner. Osobne dostal na papieriku oznámenú výšku koncoročnej prémie, nebolo to tak, že si túto sumu vymyslel. Táto výška prémie bola oznámená ústne trénerom. Pohyblivú časť odmeny každého mesiaca, to nebolo zvlášť oznamované dopredu, to mal na výplatnej páske uvedené, či ju mal alebo nie. Pokiaľ mali nejaké výhrady k pohyblivej časti odmeny, tak mohli kedykoľvek prísť za trénerom a on im vysvetlil, na základe čoho postupoval ku kráteniu pohyblivej časti odmeny. Tréner mu oznámil konkrétnu sumu, ktorá mu mala prináležať ako koncoročná odmena po sezóne 2014/2015, ako dohrali sezónu s G.. Počas celej doby trvania zmluvy nebolo voči nemu vedené žiadne disciplinárne konanie a nebola mu vytýkaná nedostatočná výkonnosť v zápasoch. V mesiaci november 2015, čo bola aj jeho výpovedná lehota, mali tri extraligové zápasy a všetky tieto tri zápasy vyhrali. Pohyblivá časť odmeny bola na základe štatistických hodnotení trénera za zápasy, ktoré sa odohrali v daný mesiac plus účasť a prístup na tréningu. Ak niektorý z hráčov mal podpriemerné výsledky štatistických ukazovateľov, tak tréner navrhol skrátenie pohyblivej časti odmeny. Väčšinou boli merateľné, ale záležalo to na názore trénera. Väčšinou mu bola priznaná pohyblivá časť odmeny stále, nakoľko mali sezóny celkom úspešné, resp. on ich považuje za úspešné. Veľakrát bol aj odôvodnený dôvod na krátenie tejto odmeny, nie však voči jeho osobe. Väčšinou mu bolo vyplácané stále, ale posledný polrok, resp. táto posledná výplata za mesiac november mu bola krátená v celom rozsahu tých 30 %. za mesiac november mu nebolo oznámené, že sa mu táto odmena bude krátiť, ani dodatočne mu to nebolo vysvetlené, že prečo bola krátená táto odmena za mesiac november. Vždycky po odohratí zápasu bolo počas najbližšieho tréningu vyhodnotenie zápasu, kde im tréner hovoril individuálne štatistiky, ale aj kolektívne, to znamená, že aká bola úspešnosť celkom s brankárom, úspešnosť streľby, koľko technických chýb sa urobilo a podobne. Tréner im veľakrát robil aj vyhodnotenie celého mesiaca, takže vlastne každý jednotlivo vedeli, komu sa ako darí. Keďže pri určovaní alikvotnej časti koncoročnej odmeny mu bola trénerom oznámená suma 780 eur, nevedel uviesť, podľa akého vzorca tréner postupoval pri vypočítavaní tejto sumy. Papierik s uvedením tejto sumy mu odovzdal tréner B. po sezóne 2014/2015. Okrem uvedenej koncoročnej odmeny bolo na papieriku uvedené jeho meno a sumy mesačných odmien, ktoré meškali, či už ako nedoplatky alebo celé sumy. C. X. mu potvrdil, že mu bola vyplatená prémia za sezónu 2014/2015 a bola vyplatená aj E. N..

19. Štatutárny zástupca žalovaného C. J. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že väčšina hráčov žalovaného mala v zmluvách uvedenú odmenu pevnej časti a pohyblivej časti. Každý mal individuálne podmienky v hráčskej zmluve, čo sa týka žalobcu mal tam delenie 70 % pevná časť a 30 % pohyblivá časť. Nie je pravdou, že by pohyblivá časť bola krátená ako to tvrdí žalobca a že by mal na ňu nárok na základe účasti na tréningoch. Pohyblivú časť odmeny vyplácali vždy na návrh trénera, výhradne na základe výkonnosti podľa jeho úsudku. Podľa zmluvy, ktorú mal podpísanú žalobca, mal nárok na pevnú aj pohyblivú časť odmeny vždy v každom mesiaci na základe odtrénovaných jednotiek a odovzdaných zápasoch. Túto časť či už pevnú alebo pohyblivú dostával vyplácanú počas 12 mesiacov aj v mesiacoch, kedy netrénovali, nehrali. Čo sa týka tej cieľovej odmeny za sezónu 2014/2015, táto nebola vyplatená žiadnemu hráčovi. Pán X. dostal vyplatené peniaze súkromne od neho a pána E., nakoľko finančná situácia v klube je už dva roky horšia ako boli predchádzajúce sezóny, klub nemal peniaze na vyplatenie tejto odmeny. Počas sezóny sa viackrát stalo, že individuálni hráči nespĺňali podmienky na vyplatenie pohyblivej čiastky, avšak po dohode s trénerom im napriek tomu tieto pohyblivé čiastky vyplácali, nakoľko ako tím dosahovali dobré výsledky, a tieto pohyblivé čiastky sa vyplácali aj hráčom zraneným, ktorí vôbec nehrali, takže klub pristupoval ku každému jednotlivcovi, aj keď sa mu nedarilo a brali ohľad na to, že majú rodiny a deti a pokiaľ možnosti klubu umožňovali vyplácať aj tieto pohyblivé čiastky, bez ohľadu na to, či ten hráč mal v danom mesiaci výkonnosť, bez ohľadu na to či návrh trénera na konkrétneho hráča prišiel, všetkým hráčom vyplácali tie pohyblivé čiastky. Pohyblivá čiastka je podľa

zmluvy čisto výkonnostná a nebol na ňu nárok len na základe nejakej účasti na tréningu. Štatistické ukazovatele, o ktorých hovoril žalobca spracovával tréner len pre potreby hráčov, aby ich upozornil na herné ukazovatele, pri ktorých boli v zápase dobrí, prípadne kde majú zlepšiť výkonnosť, v žiadnom prípade sa nejednalo o podklady, na základe ktorých by dával samotný návrh na udelenie pohyblivej čiastky. Vždy každý mesiac na stretnutí s trénerom ako podklad návrhu na udelenie pohyblivých čiastok jednotlivým hráčom slúžilo individuálne hodnotenie každého hráča a výsledok kolektívu v jednotlivých zápasoch. Vždy to bolo individuálne hodnotenie na konkrétneho hráča, tá nie je merateľná štatistikami, vždy išlo o subjektívne hodnotenie hráča. Takto sme k tomu vždy pristupovali, vždy sme brali do úvahy to ako hral tím. Vždy to bolo založené na tom v porovnaní s ostatnými hráčmi. Návrhy na pohyblivé časti odmien dával tréner ústne na pravidelných stretnutiach, kde sa hodnotili výsledky. Hráčske štatistiky zo zápasu, tie odovzdával tréner hráčom, vždy to bol vzťah tréner-hráč. Pokiaľ by mali byť hodnotení podľa týchto štatistík, tak polovica hráčov by nedostala ani ten základ. Vždy to bol subjektívny názor trénera, ktorý vychádzal z pohľadu na konkrétneho hráča a žalovaný tento návrh a názor vždy akceptoval. Nikdy nebrali štatistiky ako podklad na udelenie pohyblivej časti odmeny, lebo keby ich brali, tak by hráči nedostali pohyblivú čiastku, pokiaľ do zápasu nenastúpia. Ukončenie zmluvného vzťahu zo strany žalobcu nemalo vplyv na subjektívne hodnotenie trénera, nakoľko veľa hráčov, ktorí odišli z Y., tak ani jednému nekrátili čiastku preto, že odišiel z Hlohovca. Klub nemôže vykonávať činnosť, bez toho aby od iných subjektov nedostával finančné prostriedky, klub nie je výrobkovo činný, klub je závislý na dotáciách a daroch a obchodnej činnosti, ktorá pozostáva z reklamnej a marketingovej. Každý rok sú poskytované dotácie. Mesto Y. poskytuje žalovanému dotáciu každý rok, ale nie na mzdy hráčov. Tieto dotácie nepokrývajú ani energie. Poprel, že by dotácia od Mesta Y. v roku 2015 vo výške v sume 55.000 eur bola účelovo viazaná na vykrytie nákladov hádzanárskeho družstva mužov v extralige.

20. Svedok C. X. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že je bývalý spoluhráč žalobcu a pôsobili v klube žalovaného. Pohyblivú čiastku nemal v zmluve, túto určoval tréner spoluhráčom, ktorí ju mali uvedenú v zmluve. Štatistické hodnotenia trénera ohľadom výkonnosti hráčov boli na nástenke. Pokiaľ ide o hodnotenie žalobcu trénerom v priebehu celého obdobia a najmä v období novembra 2015, nebolo tam nič, čo by mohol spomenúť ako výkyv výkonnosti zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o prideľovanie odmien za celkové umiestnenie družstva, po sezóne to tréner rozdelil, na papieri napísal spoluhráčom alebo ústne im oznámil výšku odmeny, ktorú majú dostať. Aj jemu bolo ústne povedané, že mu bude vyplatená koncoročná odmena za umiestnenie klubu po sezóne 2015. Počul, že aj niektorí ďalší hráči mali dostať koncoročnú odmenu, ale nezaujímal sa o to, či naozaj dostali. Jemu pripadla časť 2.050 eur. Bol to návrh trénera, vždy to bolo za výkonnosť na konci roka. Žalobca mu spomínal, že dostal od trénera papierik, na ktorom bolo uvedené jeho meno a suma. Čo vie, chlapci dostávali papieriky od trénera, kde bola uvedená suma koncoročnej odmeny aj pohyblivej časti ich odmien. Bola mu vyplatená odmena za celkové umiestnenie družstva za všetky sezóny, v ktorých pôsobil u žalovaného. U žalovaného pôsobil 5,5 sezóny. Cieľovú odmenu dostal za každú sezónu, okrem posledného polroka. V sezóne, kedy obsadili 3. miesto mali tiež vypísanú odmenu za 3. miesto. Už pred sezónou im bolo oznámené, že keď skončia na 3. mieste tak, že odmenu nedostanú. Bolo nám tiež povedané, tréner nám povedal, že za to 2. miesto odmeny nedostaneme. Jemu bola vyplatená prémia tak, že sa dohodol s vedením, že k nejakému dátumu bude mať vyplatené prémie. Hráčom bolo oznámené, že peniaze nedostanú, pretože prehrali s G. 3:0, prémie išli na druhú koľaj, lebo nezostali peniaze na výplatu. Dôvodom nevyplatenia prémie bol aj nedostatok finančných prostriedkov klubu, ale tým si nebol istý. neprišlo k uznaniu cieľovej prémie len z toho dôsledku výsledku vo finále alebo z iných dôvodov, Zo strany tímu nedošlo k disciplinárnemu prehrešku v sezóne 2014/2015, boli tam dvaja jednotlivci, ktorí tam mali prehrešok, ale nebol to žalobca. Čo sa týka finančnej situácie, bolo im to oznámené kvôli tomu G.. Priznal, že podmienil zotrvanie v družstve v ďalšej sezóne 2014/2015 vyplatením všetkých podlžností, to znamená mesačných výplat, a ním určenej odmeny, čo bolo za rok 2016/2017, s tým, že za rok 2014/2015 im budú vyplatené odmeny a tieto mu boli vyplatené koncom mája 2016. Pán E. ho informoval, že táto odmena bude vyplatená len jemu.

21. Svedok C. B. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že žalobcu trénoval aj predtým v L. X.. Nikdy s ním nemal žiadne osobné problémy. V tejto práci vznikajú aj také veci, keď sa musia hráčom aj zamestnancom klubu vysvetliť, že si neplnia svoje povinnosti, keď sa to stalo v tomto klube predtým, že boli nejaké, hneď ako sa to stalo má kanceláriu hneď vedľa hráčskej kabíny, tak im musel vysvetľovať, prečo im nenavrhol pohyblivú čiastku ich odmeny a v podstate nikomu sa nepáči, keď nedostane peniaze, ale nikdy by sa nestalo, že by sa rozišli so zverencami tak, že by tomu nikto nerozumel. V tomto prípade žalobcu videl 27.11. ešte na tréningu, ďalší týždeň trénoval už v novom klube, a odvtedy, to je

rok aj tri mesiace, medzi nimi nie je žiadne ani osobné, ani telefonické spojenie. Po tomto dlhom čase ho zastavil po zápase u nich, kde žalobcovi mu vynadal, že či si on sám určuje prémie, na ktoré nemal nárok. Za ten rok aj 4 mesiace nikto nechcel od neho vysvetlenie, prečo nenavrhol čiastku za november 2015. Vzťah hráč/tréner musí byť na maximálnej dôvere, stále každému vedel vysvetliť, že čo sa stalo, prečo má viac a prečo má menej peňazí. Hodnotenie hráčov je subjektívne, alebo čo uvádza žalobca je objektívne, je to štatistika zo zápasu, ktorú robí svedok sám z videí. Ďalšia vec je tréning, ďalšia je víťazstvo alebo prehry v danom období, to obdobie uvádzam kvôli tomu, že v októbri toho roku, keď ich opustil žalobca hrali pohár a z hľadiska svedka to bola pre neho najťažšia prehra, čo prehrali vo V., v tomto mesiaci nedal návrh na pohyblivú čiastku a tento prípad sa preniesol aj do novembra, kde hrali ľahké zápasy. Hráčom, ktorí mali vyššie platy sa to prenieslo aj novembrové výplaty (november 2015). Nehovoriac o tom, že pri žalobcovi vedel o jeho úmysle odísť, bolo jeho prácou, že ho presvedčil, aby odohral ten november a potom odišiel, ale nepamätám sa, že by sa bavili o otázke peňazí. To nebola žiadna pokuta, ani nenavrhoval pohyblivú časť odmeny, ani nepozná zmluvy hráčov, nepotrebuje to pri tom hodnotení, niektorí majú inú pohyblivú časť ako žalobca, niektorí nemajú pohyblivú čiastku. Hráčom, čo boli dôležití pre družstvo, tí, čo mali pohyblivú časť odmeny a ktorí boli príčinou tej hanby vo V., nenavrhol na vyplatenie pohyblivej časti odmeny za november 2015. Objektívne kritéria výkonnosti hráča spočívali v štatistike, ktorá sa dala porovnávať medzi hráčmi. Čo sa týka tých subjektívnych kritérií, je to jeho výsostné právo, sú to jeho skúsenosti, a je to hlavne prínos pre mužstvo. Vrcholový šport je o výsledkoch, svedka posudzujú podľa výsledkov, ktoré dokáže s hráčmi, podľa výsledkov, ktoré dosahujú. Je to dôsledok toho, že stalo sa to viackrát, ale keď to bolo dvakrát, keď boli postihnutí, nejaké veci sa im vracali na jeho popud a ak nemá právo posúdiť bezduchý mesiac október, takto sa profesionál nechová, ale hlavná položka sú výsledky. Žalobca nedostal pokutu, nedostal pohyblivú časť na ktorú má nárok pri výsledkoch. Nikomu, kto odišiel sa nekrátili peniaze. Za obdobie odkedy je svedok zamestnaný u žalovaného, rozdeľoval jedinú prémiu 20.000 eur za sezónu 2012/2013, to je prvý rok jeho pôsobenia, keď dostal ako požiadavku od vedenia klubu, že má rozdeliť tieto peniaze pre všetkých, ktorí hrali klub s realizačným tímom. Podľa možností klubu, je to výsostne na rozhodnutí pána J.. Keď od nich v lete odchádzali hráči, pýtal odo neho p. T. sumu, jemu konkrétne hovoril, že nebude to rozdeľovať, kým tá suma nebude. V prípade žalobcu, to je jeden z tých ktorí odchádzali, svedok ju vyčíslil predbežnú sumu 780 eur, s tým, že v prípade, že tá prémia bude vyplácaná, že dostane okolo tejto sumy, že sa postará o to, že dostane tieto peniaze. Svedkovi nebolo známe, že týchto 20.000 eur v klube bolo, ale on podľa svojho subjektívneho a objektívneho svojho systému žiadnu prémiu nerozdeľoval. Je tam položka pre realizačný tím, ktorý je v zložení z vedúceho mužstva, maséra, tí majú tú fixnú sumu 500 eur, toto nemali z čoho dostať, pretože tam nebola žiadna prémia. Podkladom pre priznanie alebo nepriznanie pohyblivej čiastky, objektívne kritérium je veľmi dôležité pri hodnotení, subjektívne je 60 %, to je jeho rozhodnutie. Nespomínal si, z čoho vychádzal pri rozhodovaní sa o tom, či žalobcovi prizná alebo neprizná pohyblivú čiastku za november 2015. Bol to dôsledok aj tej prehry vo V., toto sa udialo v mesiaci október 2015. Jedným z vinníkov tej prehry bol aj žalobca. Bolo tam 7 dôležitých ľudí, ktorí odohrali podstatnú časť zápasu, žalobca bol využívaný do obrany. Je to aj z hľadiska toho, že bol dlhodobo zranený a nemal dostatočnú výkonnosť na to, aby mohol byť v útoku. Ohľadom plnenia jednotlivých povinností zo strany žalobcu, čo sa týka dochádzky na tréning bol žalobcov prístup až na posledný tréning výborný. Čo sa týka dochádzky, životosprávy, prístupu na tréningoch, bol jeden z najlepších. Ohľadom odmeny za celkové umiestnenie družstva, svedok nezohľadňoval výkonnosť len počas finálovej série play off. Hodnotenie pozostáva z troch oblastí, t.j. štatistika, jeho subjektivita a veľmi dôležité sú finálové zápasy. Pri odmene za celkové umiestnenie za sezónu 2014/2015 hráčom, ktorí odchádzali z klubu, hovoril, že keď to bude relevantné, že to rozdelí. Bola to približná suma, nerozdeľoval. Keď odchádzali z klubu, hovoril to E., že ak tá prémia bude, tak im to bude určite vyplatené. Pán J. má tú moc dať peniaze tých 20.000 eur, on (svedok) má tú moc tie peniaze rozdeliť. Nebolo jasné, či nejaké peniaze môžeme deliť. To sú peniaze, na ktoré nemali nárok, je to podľa možností klubu. V kolektívnych športoch existuje kolektívna zodpovednosť, keď to psychicky niekto nezvláda, asi sa pomýlil vo svojom zamestnaní. Podľa názoru svedka žalobca nemal nárok na pohyblivú časť odmeny za november 2015. Alikvotnú časť koncoročnej prémie za rok 2014/2015 vo výške 780 eur dostal žalobca od svedka na lístku, aj ústne, s tým, že ak táto odmena bude vyplatená, tak ju dostane vyplatenú. Svedok priznal, že v prípade, keď žalobcovi nenavrhol vyplatenie pohyblivej časti mesačnej odmeny, kedykoľvek počas jeho pôsobenia v klube, oslovil ho žalobca s požiadavkou o vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Bolo zvykom, že stále k niečomu takémuto došlo, stalo sa aj mimo, že svedok dal 1.000 eur pokuty, stále sa pýtali, konkrétne aj žalobca, prečo je to tak, nebolo raz, že by niekoho alebo žalobcu odmietol.

22. Z Hráčskej zmluvy zo dňa 01.07.2013 súd zistil, že túto medzi sebou uzavreli strany podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa č. VI bod 6.1 zmluvy „HC D. Y. sa zaväzuje platiť hráčovi za výkon športovej a trénerskej činnosti mesačnú odmenu vo výške 2000,- eur.“ Podľa čl. VI bod 6.3 zmluvy „Mesačná odmena sa skladá z pevnej a pohyblivej časti, pričom pevná časť tvorí 70 % z mesačnej odmeny Hráča v zmysle bodu 6.1 tohto článku zmluvy a pohyblivá časť tvorí 30 % z mesačnej odmeny Hráča v zmysle bodu 6.1 tohto článku zmluvy.“. Podľa čl. VI bod 6.4 zmluvy „Hráčovi vzniká nárok na pevnú časť odmeny, za výkon športovej činnosti, riadnym a včasným plnením povinností vyplývajúcich mu z tejto zmluvy. Vyplatenie pohyblivej časti odmeny, za výkon športovej činnosti, Hráčovi je realizované ako ocenenie športovej činnosti Hráča na základe návrhu trénera. Pohyblivá odmena je splatná podľa bodu 6.2.“. Podľa čl. VI bod 6.5 zmluvy „HC D. Y. vyplatí podľa svojich možností cieľové odmeny za celkové umiestnenie družstva HC D. Y. v ligovej súťaži, a to v alikvotnej výške pripadajúcej na Hráča. Cieľové odmeny za umiestnenie pre celé družstvo HC D. Y. sú stanovené nasledovne: za 1. miesto - 33.333,- EUR, za 2. miesto - 20.000,- EUR, za 3. miesto - 13.300,- EUR.“ Podľa čl. IX bod 9.1 zmluvy „Záväzkový vzťah upravený v tejto zmluve sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka ...“

23. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2015 vyplýva, že výsledok hospodárenia žalovaného za bežné účtovné obdobie po zdanení bola záporná suma - 219.337 eur.

24. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“) strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

25. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

26. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

27. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

28. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

29. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

30. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah, a to uzatvorením hráčskej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca ako hráč hádzanej zaviazal v rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve vykonávať športovú činnosť a podávať maximálne športové výkony a žalovaný sa zaviazal v rámci svojich možností vytvárať žalobcovi podmienky pre výkon športovej činnosti podľa zmluvy a platiť žalobcovi odmenu za výkon športovej činnosti a to vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Zmluva obsahuje podrobnú úpravu práv a povinností žalobcu ako hráča hádzanej a na druhej strane práva a povinnosti žalovaného ako klubu, najmä pokiaľ ide o plnenie záväzku platiť hráčovi odmenu.

32. Medzi stranami nebol sporný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.540 eur od 01.12.2015 do 11.04.2016 a zo sumy 1.540 eur od 01.01.2016 do 11.04.2016. Žalovaný v tejto časti nároky žalobcu uznal, preto súd v tejto časti dokazovanie nevykonával.

33. Medzi stranami však bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na pohyblivú časť odmeny vo výške 660 eur za mesiac november 2015 a alikvotná časť odmeny za celkové umiestnenie družstva v sezóne 2014/2015 vo výške 780 eur.

34. V praxi mali profesionálni športovci aj v kolektívnych športoch obvykle postavenie samostatne zárobkovo činných osôb. Vlastná športová činnosť nebola zaradená v zoznamoch živností v prílohách živnostenského zákona (zákon č. 455/1991 Zb.) a zároveň nebola živnostenskými úradmi akceptovaná ani ako voľná živnosť, pretože predmet činnosti musí byť určitý a zrozumiteľný, preto boli profesionálni športovci v hlavnom predmete svojej činnosti, teda v športovej činnosti považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce „inú ako podnikateľskú činnosť“. Toto riešenie vzájomných zmluvných vzťahov športových klubov a profesionálnych hráčov platilo do prijatia zákona č. 440/2015 Z.z. o športe s účinnosťou od 1. januára 2016. V zmysle § 4 ods. 3 písm. e), § 35 ods. 1, § 36 ods. 1 a § 46 ods. 1 zákona o športe vykonáva profesionálny športovec šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce. Zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu. Mzda športovca vykonávajúceho šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za mzdu podľa Zákonníka práce. Zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.

35. Napriek tomu, že v prejednávanej veci bola hráčska zmluva medzi stranami sporu uzavretá v roku 2013, to znamená pred účinnosťou zákona č. 440/2015 Z.z. o športe, je treba vnímať, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom mal charakter závislej činnosti ako ju definuje v ustanovení § 1 ods. 2. Hoci bola zmluva uzatvorená ako nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom zmluvné strany si v čl. IX bod 9.1. dohodli právny režim Obchodného zákonníka, je z pohľadu súdu dôležité brať zreteľ na postavenie oboch zmluvných strán (rešpektujúc pri tom zmluvnú voľnosť strán) a pri posudzovaní obsahu zmluvných dojednaní prihliadať na postavenie žalobcu ako slabšej zmluvnej strany. Ak je v zmysle čl. VI bod 6. 4 hráčskej zmluvy podmienkou vyplatenia pohyblivej časti odmeny ako ocenenia športovej činnosti žalobcu návrhom trénera, nesmie byť takýto návrh trénera (ako podmienka vyplatenia pohyblivej časti odmeny) svojvoľný, ale musí vychádzať z odôvodnených a relevantných ukazovateľov. Ak pohyblivá časť odmeny nie je hráčovi vyplatená na základe svojvoľného rozhodnutia trénera, ktorý preto nedá klubu návrh na vyplatenie pohyblivej časti odmeny hráčovi, je následné konanie klubu nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu, a to najmä za situácie, že hráč sa voči klubu nachádza v znevýhodnenom postavení (obdobne ako zamestnanec voči zamestnávateľovi), keďže je od vyplácania odmien existenčne závislý. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že tréner p. B. v posudzovanom mesiaci november 2015 nenavrhol žalobcovi vyplatenie pohyblivej časti mzdy ani čiastočne. Z výpovede svedka p. B. vyplýva, že v mesiaci október 2015 prehral klub žalovaného vo V. a pre svedka to bola najťažšia prehra, preto v tomto mesiaci nedal návrh na pohyblivú čiastku žiadnemu z hráčov, ktorí boli dôležití pre družstvo a ktorí boli „príčinou hanby“ vo V. vrátane žalobcu, a tento prípad sa preniesol aj do novembra 2015. Zároveň z výpovede svedka vyplýva, že považoval za svoje výsostné právo hodnotiť hráčov na základe svojich subjektívnych kritérií, pričom jeho subjektívne kritériá pri posudzovaní výkonnosti hráča v pomere k objektívnym určil na 60 % ku 40 %. Objektívne kritéria výkonnosti hráča spočívali v štatistike, ktorá sa dala porovnávať medzi hráčmi. Štatutárny zástupca žalovaného p. J. vo výpovedi na jednej strane uviedol, že pohyblivú časť odmeny vyplácali vždy na návrh trénera, výhradne na základe výkonnosti hráča podľa úsudku trénera. Zároveň však uviedol, že pohyblivá čiastka je podľa zmluvy čisto výkonnostná a nebol na ňu nárok len na základe nejakej účasti na tréningu. Štatistické ukazovatele spracovával tréner len pre potreby hráčov, nejednalo sa však o podklady, na základe ktorých by dával tréner návrh na udelenie pohyblivej čiastky. Ako podklad návrhu na udelenie pohyblivých čiastok jednotlivým hráčom slúžilo individuálne hodnotenie každého hráča a výsledok kolektívu v jednotlivých zápasoch. Vždy to bolo individuálne hodnotenie na konkrétneho hráča, ktorá nie je merateľná štatistikami, vždy išlo o subjektívne hodnotenie hráča. Na základe uvedeného vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného p. J. súd nevedel ustáliť, čo malo byť podľa žalovaného kritériom pre (ne)priznanie pohyblivej časti odmeny hráčovi, keď na jednej strane pohyblivú časť žalovaný vyplácal hráčom výhradne na základe ich výkonnosti, no zároveň to vždy bolo založené na individuálnom subjektívnom hodnotení konkrétneho hráča, ktoré nie je merateľná štatistikami. Podľa názoru súdu je otázka výkonnosti hráča do veľkej miery merateľná práve rôznymi štatistickými ukazovateľmi. Výpoveď štatutárneho zástupcu žalovaného je preto nejednoznačná a rozporná. Naproti tomu podľa výpovede žalobcu pohyblivá časť odmeny bola vyplácaná na základe štatistických hodnotení trénera za zápasy, ktoré sa odohrali v daný mesiac, plus

účasť a prístup na tréningu. Ak niektorý z hráčov mal podpriemerné výsledky štatistických ukazovateľov, tak tréner navrhol skrátenie pohyblivej časti odmeny.

36. Z vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, ako si strany vykladali sporné zmluvné dojednanie čl. VI bod 6.4 hráčskej zmluvy, keď ani sám štatutárny zástupca žalovaného nevedel presne uviesť, akým spôsobom dochádza k hodnoteniu športovej činnosti, resp. výkonnosti hráča pre účely priznania pohyblivej časti odmeny, pričom z výpovede žalobcu zase vyplýva, že tento považoval za kritérium hodnotenia športovej činnosti hráča predovšetkým jeho výkonnosť založenú na štatistických ukazovateľoch. Keďže sporné zmluvné dojednanie vypracoval žalovaný, súd ho vykladal v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka na ťarchu žalovaného tak, že vyplácanie pohyblivej časti mesačnej hráčskej odmeny je podmienené návrhom trénera založenom na objektívnych a teda hráčom (žalobcom) predvídateľných ukazovateľoch, keď iný výklad tohto zmluvného dojednania by bol podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle konštantnej judikatúry je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak, aby bol právny úkon vykladaný v prospech jeho platnosti, nie neplatnosti (tzv. preferencia výkladu v prospech platnosti právneho úkonu). Na základe toho dospel súd k záveru, že obsah sporného zmluvného dojednania je vhodné vykladať v zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka ako uviedol vyššie, neaplikujúc tak ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

37. Súd nespochybňuje odbornosť, skúsenosti, či znalosti trénera p. B. v oblasti hádzanej, nemôže však pripustiť, aby časť odmeny žalobcu, na ktorej je žalobca existenčne závislý, bola zo strany žalovaného podmienená momentálnou náladou tretej osoby - v danom prípade trénera. Súd zdôrazňuje, že ak má byť vyplácanie pohyblivej časti odmeny hráčovi založené na čisto subjektívnom a svojvoľnom návrhu tretej osoby, takéto zmluvné dojednanie je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Je pochopiteľné, že tréner družstva môže vnímať ako „hanbu“ vysokú prehru vo V., jeho pocit sklamania však v žiadnom prípade nemôže byť rozhodujúcim kritériom pri vyplatení alebo nevyplatení pohyblivej časti odmeny žalobcovi. Z dokazovania vyplynulo, že k predmetnej prehre vo V. došlo v októbri 2015, pričom za daný mesiac tréner nenavrhol žiadnemu z hráčov vyplatenie pohyblivej časti odmeny, pričom žiadny návrh na vyplatenie pohyblivej časti odmien nedal následne ani v mesiaci november 2015, napriek tomu, že v mesiaci november 2015 klub žalovaného vyhral všetky tri extraligové zápasy. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a ani nerozporoval, že by prístup žalobcu k plneniu jeho zmluvných povinností, resp. jeho výkonnosť odôvodňovala v mesiaci november 2015 zníženie, resp. nepriznanie pohyblivej časti zmluvnej odmeny. Svedok p. B. k tomu uviedol, že čo sa týka dochádzky, životosprávy, prístupu na tréningoch, žalobca bol jeden z najlepších hráčov. Z výpovede svedka p. B. teda vyplýva, že žalobca pristupoval zodpovedne k plneniu jeho zmluvných povinností a žalovaný nepreukázal opak. Aj v prípadoch, kedy hráčska zmluva umožňuje krátenie odmeny, je potrebné prísne dodržať podmienky takéhoto krátenia a hráčovi vždy oznámiť dôvody, pre ktoré mu je odmena v istej výške krátená, inak trvá povinnosť vyplácať celú odmenu (vrátane pohyblivej časti).

38. Pokiaľ ide o spornú sumu 780 eur, ako alikvotnej časti odmien za celkové umiestnenie družstva, v danom prípade bolo z výpovede žalobcu aj štatutárneho zástupcu žalovaného p. J. zrejmé, že obe zmluvné strany si vykladali slovné spojenie „podľa svojich možností“ uvedené v čl. VI bod 6.5 zmluvy tak, že malo ísť o finančné možnosti žalovaného. Súd dospel k záveru, že úmysel žalovaného ohľadom vyplácania odmien za celkové umiestnenie družstva podľa jeho finančných možností bol žalobcovi známy, čo vyplývalo aj z následného správania strán, keď žalobca u žalovaného nenamietal nevyplatenie odmien za celkové umiestnenie v iných sezónach, počas ktorých pôsobil u žalovaného. Svedok p. B. v konaní uviedol, že dostal požiadavku od vedenia klubu, že má rozdeliť prémiu 20.000 eur za sezónu 2012/2013 pre všetkých, ktorí hrali klub s realizačným tímom. Z dokazovania však nebolo preukázané, že by v sezóne 2012/2013 bola finančná situácia žalovaného iná ako v sezóne 2014/2015, a teda, že by žalovaný v danom čase (ne)disponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie cieľovej odmeny za umiestnenie klubu. Napriek tvrdeniu žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný vyplatil iným hráčom predmetnú odmenu za celkové umiestnenie klubu v sezóne 2014/2015. Štatutárny zástupca žalovaného p. J., ako aj svedok p. B. vo svojich výpovediach potvrdili, že k deleniu odmeny za umiestnenie klubu nedošlo, pretože na to žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov. Z výpovede svedka p. X. takisto nevyplynulo, že by mu bola vyplatená alikvotná časť odmeny za umiestnenie klubu v sezóne 2014/2015, ale že mu bola vyplatená odmena vo výške 2.050 eur ako podmienka za jeho zotrvanie u žalovaného v ďalšej sezóne. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o vyplatení dotácie Mesta Y. žalovanému v roku 2015 a o účele tejto dotácie, súd toto tvrdenie nemal preukázané, vzhľadom na to, že k nemu nemal predložený

žiaden dôkaz. Súd len podotýka, že ust. § 185 ods. 2 sa týka verejných registrov a zoznamov (ako napr. kataster nehnuteľností, Obchodný register, Register exekúcií), nie verejne prístupných informácií ako takých za účelom dokazovania alebo vyvracania skutočností tvrdených sporovými stranami. Účelom ust. § 185 ods. 2 je predchádzať nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia z dôvodu prípadných nepresností a nesprávností v skutkových tvrdeniach strán. Uvedené ustanovenie však nemá nahrádzať aktivitu strán v spore pri ich dôkaznej povinnosti. Vzhľadom na to, že súd v konaní nemal preukázaný nárok žalobcu na vyplatenie alikvotnej časti cieľovej odmeny za umiestnenie klubu vo výške 780 eur, žalobu v tejto časti zamietol spolu s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania z tejto sumy.

39. Pri posudzovaní uplatnených úrokov z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy 660 eur, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaný zároveň uznal omeškanie so splatením nárokovaných mesačných odmien žalobcu za mesiace október a november 2015. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súm uvedených vo výrokovej časti rozsudku.

40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný iba v nepatrnej časti 8 % (54 % - 46 %), keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 660 eur (660/1.440 = 46 %) a neúspešný v časti istiny vo výške 780 eur (780/1.440 = 54 %).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).